Lovci lebiek III. - KKK (Komanči, Kursk, Kórea)

V predchádzajúcich dvoch blogoch som písal o prepadajúcej fertilite. Dnes sa povenujem tomu, čo to bude značiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)

1.           Problém starnúcej populácie

Problémom nie je stagnujúca populácia ale stagnujúca a starnúca populácia. V ideálnom prípade by na jedného zomretého pripadalo jedno novorodené dieťa. Lenže takto to nie je. Ak máte našu demografickú pyramídu, tak síce môžete nahradiť jedného zomretého novorodencom, ale na druhej strane vám pribudne minimálne jeden nepracujúci, teda dôchodca. Navyše novorodenec v lepšom prípade dospeje do štádia, že bude finančným prínosom do štátu AKA platca daní o nejakých osemnásť rokov. Takže pre štát je skvelé, ak je nejakým spôsobom kompenzovaný odchod do dôchodku príchodom do pracovného pomeru, teda za jedného novodôchodcu jeden maturant/absolvent. Tým pádom, ak krajina podsekla limit 2,1 dieťaťa na matku pred dvadsiatimi rokmi a odvtedy číslo nepatrne klesalo, navýšenie TFR hoci aj na dvojnásobok by nepriniesol okamžitý efekt.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No a tu je problém. Pamätáte na tie panické pokriky, že robotizácia a automatizácia (prípadne rušenie málo platených pracovných miest ako trebárs šičky) budú viesť k rastúcej nezamestnanosti? Prdlajz! Opak je pravdou. Napriek pomerne vysokej nezamestnanosti v niektorých krajinách Európy – Grécko, Španielsko, Francúzsko, Portugalsko, niektoré krajiny Balkánu – počet nezamestnaných dlhodobo klesá. Vidno to na Slovensku, kde je nezamestnanosť na historickom minime (ale existujú výrazné regionálne rozdiely), no trh zháňa desiatky tisíc voľných síl (a to sú tu desiatky tisíc Ukrajiniek). V roku 2007, kedy som prišiel žiť do Dánska, bol celý Západ zamorený Poliakmi. Hovorilo sa, že kam príde Poliak, tam už robotu nezoženieš. Dnes je v Poľsku historicky nízka nezamestnanosť, v krajine žijú asi tri milióny zamestnaných Ukrajincov a Bielorusov, a Varšava zvoláva z celej Európy svojich rodákov naspäť. Podobné čísla vidno v celej Európe. Mimochodom, v USA napriek ročnému prírastku cca 1.000.000 imigrantov, je nedostatok pracovných síl (a chujlo Trump sa vyhráža, že ilegálov, čo je zhruba 12 miliónov ľudí, dá vyhostiť a naopak pozvoláva pracovné miesta späť zo zámoria do Štátov). Kanada detto. Proste sme sa dostali do štádia, že pracovná sila je nedostatkové zbožie. Tupý kvikot socialistov, že na zamestnancoch sa zamestnávateľ vozí, je to isté, ako vždy u socialistov - tupý kvikot. Nie. S peniazmi, strojmi, priestormi nebude dlhodobý problém – aktívom bude schopný a prínosný zamestnanec, ideálne verný svojej pozícii v tejto firme. Mašinu dokúpiš, zaučeného a schopného človeka ťažko. Ak samozrejme sa nejedná o pozíciu ako zametač ulice alebo upratovač v Tescu.

SkryťVypnúť reklamu

Kde ale zohnať pracovnú silu, pokiaľ nemáš v krajine mladých ľudí? Ak sa rozhodneme, že znížime počet študentov VŠ a radšej polovicu naženieme do výroby (v Rusku sa to deje), tak iba oddialime problém. Na Slovensku každý rok príde do pracovného pomeru cca 50.000 absolventov/maturantov (podľa roku), ale veľmi orientačne odíde raz toľko (či už umrú, odsťahujú sa alebo odídu do dôchodku). Matematika nepustí.

Takže problémom nie je stagnujúca ako skôr starnúca populácia.

 

2.           Imigrácia ako riešenie?

Jediným dlhodobým riešením je imigrácia. Či sa nám to páči alebo nie, našu ekonomiku podržali predtým Srbi, Rumuni a Ukrajinci, po začatí vojny Ukrajinky. Predtým sme podržali ekonomiku našich susedov my. Rakúsko, Nemecko, Británia, Írsko dostali dávku Slovákov a Poliakov, aby prebrali od miestnych nižšie platené miesta a neskôr aj špecializované pozície. Samozrejme, pre nás je lepšie, ak sem príde stotisíc Ukrajincov, ako keby sme mali ubytovať stotisíc Afgancov alebo Sudáncov. Neviďme v tom rasizmus, je to proste civilizačný rozdiel, kedy niektoré kultúrne okruhy síce demokraciu a slobodu berú ako otvorené hranice svojich ambícií a potrieb, no nie hranice vlastnej zodpovednosti.

SkryťVypnúť reklamu

Lenže ako na pôrodnosti vidno, ľudia nášho civilizačného okruhu dochádzajú všade. Dokonca aj nejaká Brazília, Mexiko alebo Vietnam budú mať čoskoro demografickú stagnáciu, teda málo mladých a schopných a veľa starých a neprínosných. Či chceme alebo nechceme, skôr či neskôr budeme potrebovať na prebaľovanie našej nevládnej osemdesiatročnej matky asistentku z Nigéria alebo Jemenu. Budeme robiť psychotesty alebo prijímačky? Nemyslím si, že to bude dlhodobo možné. Alebo začneme v týchto krajinách investovať do špeciálnych škôl či okruhov ľudí, aby sme si potrebné pracovné sily predpripravili? To by bolo možné a asi aj dlhodobo vhodné, no na to treba stabilné prostredie priamo v danej krajine (predstavte si fanatika, čo ide investovať do Kábulu na založenie špeciálnej dievčenskej gazdinkovskej školy – do týždňa má urezanú hlavu).

SkryťVypnúť reklamu

Možno budeme mať posun v pracovných miestach. Roboty nahradia prácu vo Volkswagene a VSŽ a roboši sa dostanú do penziónov. To si ale nemyslím, že bude možné plošne. Sú pozície, na ktoré musíte mať vlohy, talent alebo vlohy. Ak by som dostal ja výpoveď a chceli ma niekde v hospici, asi by som spáchal harakiri.

Možno sa dá priemysel a teda aj nedostatok pracovných síl outsourceovať. Nemecko sa rozhodne, že desať percent svojej produkcie áut presunie napríklad do Moldavska alebo na Ukrajinu, a teda nielenže posilní ekonomiku tam, no na druhej strane nebude tlačiť na svoj pracovný trh. Krátkodobo a obmedzene OK, no skúste outsourceovať pozíciu čašníčky, murára, lekára, taxikára. Nejde to a nepôjde to. Čo fčil?

Alebo sa zavedie obmedzený pracovný úväzok pre dôchodcov? Máš 63 rokov, ideš do penzie, no dostaneš len tristo eur a zvyšok si po dobu troch rokov zháňaj sám? Pokiaľ nemáš vážne zdravotné problémy, dá sa to. Navyše, prvý rok po odchode do dôchodku sú u mužov kritické z hľadiska úmrtnosti. Ak sa dožiješ 62, máš značnú pravdepodobnosť, že v 63, teda prvom roku voľna, umrieš alebo dostaneš infarkt; potom sa to znova upokojí. Takto by štát získal o niečo viac daní a ušetril niečo na penziách – neviem si ale predstaviť, kto by mal gule takýto zákon hodiť do pléna s schváliť. UDA – univerzálny dôchodcovský argument – „My sme predsa celý život robili jak kone a vy sa váľate doma!“ by na mňa vyskočil aj z chladničky. Hoci dáva podľa mňa jasnú a nespochybniteľnú logiku.

Alebo sa budú niektoré sektory hospodárstva – napríklad starostlivosť o starých a nevládnych ľudí – outsourceovať von? V USA je zvyk, že starí ľudia po odchode do dôchodku predajú byt niekde v NY a odsťahujú sa na slnečnú Floridu. Je tam teplo, pomerne lacno, celé desaťtisícové komunity tam majú nastavené kompletné služby, od zdravotníckej starostlivosti cez zábavu, prostitútky až po kremáciu. Budeme mať v budúcnosti nastavený nejaký program sťahovania sa do Maroka alebo Somálska (samozrejme nie toho dnešného rozvráteného), kde okolo nás budú behať za 15 Eur na deň mladé, vzdelané a šikovné Afričanky? Obed za tri Eurá, kafé prakticky grátis... Nonsens?

Alebo to spravíme ako Kanada, ktorej kombinácia veľkosti, bohatstva a pomerne nehostinnej klímy spôsobili príliš malú populáciu a teda závislosť na imigrácii? Model Kanady, kedy kohokoľvek zaradia do spoločnosti, ale spoločnosť je zásluhová, je ďaleko lepší ako nemecký či rannejší dánsky/švédsky model, kde stačilo len docestovať a bol si boh živený štátom. Žil som v Noerrebro- ordvest, viem o čom píšem... Budeme mať na Slovensku o dvadsať rokov štvrť milióna Turkov, Nigérijcov, Pakistancov? Niečo také asi budeme mať. rozdiel je, že či to budú ľudia adaptovaní na naše podmienky, alebo to bude Arabáč, ktorý si nárokuje na všetko a dať nechce nič. Na toto pozor, Švédi a Dáni na to doplatili. Frantíci tiež.

Ale ktoré riešenie je správne, to posúdiť neviem. Čas ukáže.

 

3.           Prekvapivá výhoda stagnujúcej populácie

Mladí, nevybujačení ľudia sú konfliktní. Pamätám si na svoju mladosť v Brezovej a Nitre, kde bývali bitky počas zábav a diskoték na každovíkendovom poriadku. Dospelý človek nemá až také tendencie. Ak vám populácia starne, upokojuje sa a nemá nábeh na konflikty, pokiaľ sa nejedná férovka medzi štamgastami štvrtej cenovej. Toto bol jeden z dôvodov vojen v minulosti – silná a mladá populácia chlapcov narukovala, išla sa obohatiť do susednej krajiny, a ak prežili, prišli vážení, bohatší, s titulmi, lénami, metálmi a prípadne s otrokmi. Ak ste mali pät synov a dvaja padli vo vojne, nevadilo to až tak, pretože zvyšní traja vám podržali krv a priniesli vám pokračovanie rodiny. „Synáčik, najstarší brat dostane grunt a druhý peniaze. Ty si choď zarobiť do zámoria. Nech sa ti darí.“ Lenže aká je motivácia matky poslať do vojny svojho jediného syna? Jedna guľka, nehoda, mína v ceste, a celá snaha matky a otca odišla nazmar. Rodina prestala existovať. Presne toto hovoril „a nespomeniem si na meno) západný analytik tesne pred koronou: Rusko je na hranici demografického kolapsu a Putin má maximálne štyri roky nato, aby rozohral veľkú vojnu. Analytik mal pravdu, akurát to trvalo len tri roky. K tejto téme ešte neskôr.

Takže rátajme, že staršia a menej konfliktná populácia trebárs aj v afrických a arabských krajinách bude mať menšiu tendenciu vyvolávať vojny a etnické násilie. Lepší prístup ľudí k internetu a knihám/youtube videám povedie k odklonu od sektárskych búrok. Ako ktosi povedal, najväčším nepriateľom islamu je smartphone... Diktátori v Číne alebo Iráne budú mať menšie nutkanie vyvolať vojnu kedykoľvek sa zle zobudia, pretože prestarnutá populácia sa horšie navlieka do maskáčov (a horšie bojuje, viď vtorája armija mira!). To isté bude platiť pre nejakú formu autogenocídy – ak mám v školách a fabrikách prebytok mladých síl, ľahko zdecimujem disent pomocou ŠTB alebo KGB. Skúste niekde v Japonsku, v hypotetickom prípade, že sa tam dostane nejaký Hitler, poslať do gulagu milión mladých ľudí – krajina vám skolabuje do mesiacov. Takže demografia príliš diktátorom nehrá do karát. Dnes máme tri principiálne komplikované štáty planéty, a to je Rusko, Čína a Irán. Ako som napísal v minulých blogoch, všetky tri majú demografiu príliš komplikovanú nato, aby si mohli dovoliť zničujúci konflikt s neistým výsledkom. Putinova stávka na rýchly kolaps ukrajinskej armády a útek verchušky za hranice zlyhala. Nasledoval takmer trojročný, prebiehajúci konflikt, ktorý rozhodne nebude značiť rozpad Ukrajiny ale práve Ruska. Aktuálne čísla dňa – 780.000 mŕtvych Rusov, prevažne v produktívnom veku – značí, že Mordor prišiel o 780.000 párov rúk a niekoľko stoviek tisícok budúcich otcov. Keby Putin, tento jasnozrivý stratég, bol vo februári 2022 tušil, čo jeho blitzkrieg spôsobí na jeho vlastnej krajine, radšej by zaútočil na Kazachstan... alebo o dva roky skôr.

 

4.           Vojna na Ukrajine ako extrémny model riešenia

Od čias neolitických civilizácií sa riešili problémy spoločnosti expanziou, takpovediac outsourceovaním, svojich problémov na iné kmene. Nemal som dosť potravy? Prepadol som susednú dedinu a potraviny ukradol. Mal som problém s dopracovaním onej potravy? Znova som prepadol dedinu susedov a uniesol som otrokov. Kvôli hladomoru alebo epidémie sme mali nedostatok rúk? To isté! Slabšia populácia sa teda stávala hromozvodov problémov iných oblastí a iných etník. Fungovalo to takto nonstop. Egypt budovali otroci z Núbie a Kanaanu. Gréci kupovali otrokov až zo strednej Európy. V Ríme by hospodárstvo skolabovalo bez cezhraničných prišelcov v okovách; po páde dunajského limes za čias Marka Aurélia dostávali otroci a gladiátori dokonca slobodu zato, že doplnili stavy zdecimovaných légií v Panónii. Nejaký černoch z Líbye, Brigant z Británie alebo Žid z Judei riešil problém krajiny, ktorá nebola jeho. Avari, Huni, Maďari expandovali na úkor iných kmeňov alebo národov, Vikingovia žehlili následky globálneho ochladenia na úkor Britov, Slovanov, Írov a neúspešne aj Indiánov. Kolonizácia Amerík, Austrálie a južnej Afriky je to isté len v bledomodrom. Lov otrokov za čias objavovania Nového sveta detto. Gulagy a koncentračné tábory, hoci ich primárnou úlohou bolo niečo iné, mali takú istú funkciu, vyriešiť interný problém – nedostatok pracovných síl na úkor konkrétneho etnika alebo skupiny ľudí.

Ako to ale urobím dnes, v 21. storočí? Pravdepodobne by nejakej vymierajúcej krajine, napríklad Japonsku, nevyšla expanzia niekam do hĺbky kamerunskej džungle, aby odtiaľ nákladná loď priviezla stotisíc zamestnancov Toyoty. Takmer žiadna krajina planéty -  s výnimkou tých, ktoré majú nevoľníctvo a otroctvo v krvi, teda Číny a Ruska – si nemôže dovoliť pripútať nejaké vlastné etnikum za ostnatý drôt a nechať majoritnú spoločnosť si otroctvo menšiny vychutnávať, ako to robili napríklad v starom Ríme alebo južanských štátoch USA. Ale jedným z riešení je aj komančský spôsob.

Keď Siuxovia vytlačili zo severných prérií Šošonov, časť Šošonov neustúpila do drsných Skalnatých hôr Wyomingu a Idaha, ale radšej zamierila na juh, do južných prérií. Stali sa z nich Komančovia. V druhej polovici 18. storočia sa stali dominantnou silou na južných planinách, teda najmä v Texase a Oklahome. Vytlačili Apačov, zdevastovali pueblových Indiánov v polopúštiach na juhovýchode, devastovali španielske misie v Mexiku a budúcich južných Spojených štátoch. Napriek viacerým porážkam a neprestajným bojom, plus opakovaným epidémiám, ich počty a sila neustála rástli. Dôvodom bolo... umelé navyšovanie kmeňa zajatcami. Kým napríklad Siuxovia s nepriateľskými Póníjmi viedli takmer vyhladzovaciu vojnu a Absarokovia a Čiernonožci, resp. Huróni a ich príbuzní Irokézi sa vyhladzovaním nepriateľského kmeňa ani netajili, Komanči zvolili inú taktiku a zajatcov z nepriateľského kmeňa zaradili do svoje spoločnosti (čiže presne to, čo urobil Marcus Aurélius počas markomanských vojen, viď vyššie). Ak počas útoku na Apačov alebo Mexičanov padlo zopár komančských bojovníkov, nevadilo to, pretože kmeň získal desiatky ďalších členov spoločnosti. A tí mali deti... V prvej polovici 19. storočia bol kmeň tak silný, že rozsiahla časť južných USA sa volala Comancheria. Nebyť epidémií a tlaku kavalérie (a spackanej vojne na čele s náčelníkom Bielym orlom, ktorý po fiasku prijal meno Kojotia kunda - vážne), Komanči by pravdepodobne ovládli značnú časť pohraničia.

A tu sa vraciam k dnešnej vojne na Ukrajine. Niekto môže tvrdiť, že Ukrajincov netreba podporovať, pretože Putin sa na Ukrajine zastaví a ďalej nepôjde. Dokonca som počul názory, že ruská armáda sa na východnej Ukrajine vymlátila a nebude mať ďalšiu silu, a teda nastane mier. Nie, ja si toto nemyslím. Putin a jeho národ majú expanziu a násilie v krvi. A práve komančský spôsob riešenia demografickej krízy je to, čo by nastalo po kapitulácii Zelenského režimu. 44 miliónov otrokov, ale ak chceme, nových členov kmeňa. Desať miliónov pracovných síl slúžiacich pánom. Desať miliónov bojaschopných chlapov, desať miliónov materníc rodiacich deti pre ďalšie vojenské dobrodružstvo alebo sústruhy vo fabrikách. A ďalšie milióny v Estónsku, Moldavsku, Gruzínsku, Litve, Lotyšsku, Fínsku, Kazachstane a tak ďalej. Desiatky miliónov v strednej Európe, najmä Poľsku. Nemáš dostatok pák na navýšenie pôrodnosti, tak áno, pôrodnosť outsourceuješ.

Chvalabohu, že vyhodený Kyjevský most, ukrajinské tanky a degenerácia ruských ministrov, generálov aj prezidenta tomuto scenáru zabránili...

 

5.           A čo v budúcnosti?

Čo bude v budúcnosti, v ktorej nebude priestor na navýšenie populácie? Predstavte si Slovensko, kde žijú štyri, tri, dva milióny obyvateľov? Predstavte si zloženie hospodárstva v takomto prípade. Koľko bytov ročne bude treba postaviť? Koľko škôl sa postaví? Koľko naopak zruší? Kam sa umiestnia celé divízie nesvojprávnych seniorov, o ktorých sa bude treba starať? Kto bude platiť tieto dôchodky a kto sestry?

V Číne existuje zvlášť pojem pre uja a tetu z maminej strany a otcovej strany, pričom sa delí aj to, či sa jedná o sestru/brata môjho rodiča alebo jeho partnera/partnerku (v Dánsku je toto ako farfar/morfar, teda otec mamy alebo otec otca, no a farmor alebo mormor ako mamina mama/otcova mama. Keď som si predstavil, že by som svoju babku oslovoval dvojitým označením najväčšej epidémie histórie, nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať). Lenže politikou jedného dieťaťa sa tieto výrazy strácajú, pretože prakticky dnešná generácia Číňanov už prestáva mať tetičky a ujkov.

Naopak, v Grécku, Taliansku, Španielsku a Rusku zanikajú celé obce. Keď bola populácia závislá na pestovaní plodín, bolo výhodné žiť v malých, odľahlých dedinkách, pretože som mal dostup k voľnému pozemku. Veľký prebytok som nemal, a ak mal, ľahko som naložil niekoľko vriec obilia alebo sudov vína na voz a dvakrát za rok zaviezol desať kilometrov na jarmok. So silnejúcim priemyslom a urbanizáciou tieto dediny stratili atraktívnosť. Budem bývať vo valali, kde nie je ani škola pre moje deti? Zabudnem kúpiť olej a musím buď naštartovať auto alebo čakať na autobus dve hodiny? Taliansko to vyriešilo tak, že malinké a opustené dedinky začali predávať ako celok. Lenže ak aj ste milionári a chcete do niečoho takého investovať, tak to demografiu dediny nevyrieši. Proste si dovolíte kúpiť celú usadlosť a možno tam raz za pol roka prídete s celou famíliou alebo dvoma štetkami na dovolenku, no rozhodne osada nebude prosperovať ako v stredoveku, keď tam žilo tristo ľudí.

Tipujem, že niečo podobné čaká čoskoro aj nás. Už teraz máme niekoľko dedín, ktoré majú menej ako dvadsať obyvateľov, navyše starších ľudí. Dediny ako Príkra, Ondavka, Havranec sa môže dostať do situácie, že budú mať iba jednociferný počet duší. Ako sa z tohto dostať? Možno, keby niekam do Svidníka alebo Bardejova prišiel väčší investor a ľuďom by sa oplatilo sťahovať na vidiek okolo okresných miest, to by som si vedel predstaviť. Lenže ako vidíme na príklade neďalekého Smilna, kde sa mala začať ťažiť ropa, radšej naopak ošklbeme darcov o prachy pre Rusákov a investorov vyženieme – načo by nám v okresoch okolo poľskej hranice bolo niekoľko stoviek alebo dokonca tisícok dobre platených pracovných miest, nám je teplo pri srdiečku, keď naši chlapci robia niekde v sklade v Dubline a domov nás prídu navštíviť raz do roka, na Vianoce! Vymierajúce dediny majú problém uživiť sa kvôli absencii podielových daní (tu by bolo riešením zlúčiť zo desať dedín do ekvivalentu poľskej gminy alebo ukrajinskej hromady – načo je vám desať dedín po 50 duší, keď môžete mať jednu podstatne životaschopnejšiu s pol tisíckou?).

Ale ani toto nevyrieši vymieranie daného regiónu. Možno na krátky čas oddiali.

 

6.           Takže predsa len emigrácia?

Slováci sú extrémne zaťažení proti imigrácii. Nedáva mi to logiku, keďže sme národom, ktorý na rozdiel od Japoncov alebo Kórejcov nikdy nebol homogénny. Maďari, Židia, Rusíni, Valasi, Poliaci, Kumáni, Uzi, Sikulovia, neskôr Turci, Chorváti, samozrejme Nemci a pobielohorskí Česi, Cigáni, to všetko formovalo naše dejiny. Dá sa povedať, že každý zo Slovákov má štatisticky za posledné storočie či dve niekoho s neslovenskou krvou. To isté platí aj vice versa – Štefánik, Beňovský, Hviezdoslav, Banič, Dubček, slovenskí letci v Británii, slovenské ulice v Pitsburghu, obec Bradlo v Ontáriu, slovenské komunity v Argentíne (napríklad moja praprateta), v Maďarsku a Dolnej Zemi...

Takže imigrácia? Nuž, asi hej. Slovensko potrebuje dane. Dane nebudú, pokiaľ nebude daňových poplatníkov. Daňových poplatníkov nebude, pokiaľ ľudia budú žiť v Prahe alebo Londýne. A pokiaľ nebude mladá generácia, ktorá tie dane bude cvakať aj o 30 – 40 -60 rokov. A vyzerá to tak, že ani my ani Cigáni toto už nezvrátime. Takže ostáva dovoz do spoločnosti začlenených, no v zahraničí narodených ľudí. Ukrajinci nám už spoločnosť neposilnia, jedine ak by sa niečo zomlelo v Mordore a imigračná vlna z roku 2022 by sa zopakovala, ale so ženami a deťmi z Latrinistanu...

To už asi radšej černochov niekde z Nigeru.

 

7.           Čiže hrozí alebo nehrozí Zemi preľudnenie?

Problémom je samotná definícia slova preľudnenie. Čo je to preľudnenie? Keď nás bolo okolo 5 až 6 miliárd, niekto z mojich známych hovoril, že osem miliárd Zem neunesie. Nuž, neunesie, nech už to značí čokoľvek, je vágny pojem. Ja si vysvetľujem slovo preľudnenie ako prekonanie schopnosti populáciu uživiť. A my rozhodne nemáme problém uživiť 8 miliárd dnešných ľudí, dokonca si trúfam povedať, že s dnešnou úrovňou techniky môžeme hravo prekonať desať miliárd nasýtených krkov. Pokrok ale zastaviť nejde, takže stavím sa sto ku jednej, že o dvadsať rokov bez problémov dodám ďalšiu dvojku k tomu. Problémom nie je nedostatok potravín na planéte, ako skôr zlá logistika. USA vykupovali značné množstvá pôdy na Stredozápade a nechali ju ležať ladom. Kukurice aj sóje bol proste prebytok a nadprodukcia nehrala producentom do karát. Ukrajina má strašné kvantá hektárov úrodnej černozeme, ale pokiaľ sa mi dostalo do uší, jej produkcia na hektár oslnivá nie je. Chýbali jej investície, závlahy, dostatok hnojív. Inna bola pred dvoma rokmi v šoku, keď videla našu brezofskú pšenicu – „Ó, takú veľkú doma nemáme.“ A to je 40-miliónová Ukrajina producentom potravín údajne až pre 400.000.000 obyvateľov planéty. Pri troche investícií by možno prekonala pol miliardy, čo je šestnástina dnešného ľudstva. India, napriek tomu, že má najväčšiu populáciu, sa prednedávnom stala čistým exportérom potravín. Krajiny ako Brazília, Etiópia, Indonézia, Mexiko, Vietnam, Filipíny, Južná Afrika takisto začali značné množstvá vyvážať, alebo by sa exportérom pri troche snahy mohli stať. Takže problémom nebude nedostatok potravín (pokiaľ nepríde ďalšie ochladenie).

Niekto môže namietať, že preľudnenie je prílišné prehustenie populácie. Podľa mňa zatiaľ nikdy v histórii nedošlo k preľudneniu nejakej oblasti. Možno lokálne, nejaká miestna časť, sídlisko alebo skupinka ostrovov preľudnená mohla byť, pretože počet obyvateľov a miestna infraštruktúra navzájom nezodpovedali. To je ale zasa len problém zhora, rovnako ako pri nedostatku potravín. Ja by som napríklad v takom Šanghaji alebo Hongkongu žiť nechcel, ale ani jedno z toho nie je preľudnené, proste je dimenzované na vyššiu koncentráciu hláv na jednom mieste. Byty nastavané nad sebou, MHD, inak riešená voda a kanalizácia, ale nedá sa povedať, že by tu miestni trpeli nejakou formou nedostatku (možno súkromia).

Ak niektorej krajine tretieho sveta rastie populácia, riešením bude to, čo v Európe pred dvesto rokmi – rast miest. Proste nebudete mať stovky malých dedín, ale narastie vám niekde uprostred krajiny multimiliónová megalopola (v ktorej prudko klesne fertilita). Viac väčších miest, menšia pôrodnosť, väčšia medzera medzi prvou menštruáciou a prvým pôrodom. Niečo ako vidíme v Indii a Bangladéši.

No a ako teda zhrnúť preľudnenie podľa panikárov? Nebude. Rast obyvateľstva sa znižuje plošne po celej planéte, dokonca aj v problémovej Afrike. Ale aj tam k tomu dôjde, ej to len otázkou času. Produkcia potravín na planéte sa ale zvyšuje, takže čoraz menej krkov bude hladných. Mimochodom, rok 2015 bol prvým v celej histórii Zeme, kedy WHO vyhlásila, že viac ľudí má problémy s nadváhou ako podváhou. Keď sa vám krivka nárastu produkcie potravín zvyšuje lineárne a krivka nárastu svetovej populácie už prestáva byť krivkou, tak problém sa stráca sám od seba. Problém teda nebude ani preľudnenie ani nedostatok potravín – tak čo teda?

Práve to podľudnenie. Rusko hlási nedostatok pracovných síl. OK, to nie je problémom práve len demografie, ako skôr výsledkom chorého mozgu geniálneho 4D stratéga Putina. Časť mladých ľudí utiekla, veľká časť narukovala, kde chcípli alebo došli o ručičky a nožičky. Milióny ľudí museli do vojenského komplexu, kde sa tvária, že produkujú hodnoty. Ale faktom je, že Mordor proste aj po skončení vojny nebude mať dostatok ľudí na zmysluplný pokrok a rozvoj zdevastovanej krajiny (aj keby nedošlo k občianskej vojne, čo zasa by som nestavil ani grešľu). Už teraz je v celom Rusku okolo desaťtisíc dedín odsúdených na vymretie alebo kompletne vymretých. Toto bude pokračovať aj naďalej – a pochybujem, že niekam na Sibír za polárny kruh sa budú ťahať nejakí Kazaši alebo Tadžici. Kanada vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje niekoľko desiatok ľudí navyše – nemôžte však len tak prísť do Nigéria alebo Zairu a povedať hybajte k nám. Môžete z každej krajiny vyfiltrovať každý rok pár desiatok tisíc černochov, poučiť ich o právach a povinnostiach a rozhádzať ich po celej krajine, aby nevytvorili nejaké ghetto. To isté asi budeme potrebovať aj my – akurát si neviem predstaviť šarišskú dedinku, v ktorej bude žiť tridsať slovenských dôchodcov a stovka Etiópčanov...

8.           Lovci lebiek

Nadpis trojice blogov je trošku clickbaitový. Lepšie bolo pomenovať sériu ako Lovci duší.  Rovnako ako Komančovia dôjde v niektorých miestach k lovu susedných populácií a zahusťovaniu svojej potrebnou triedou obyvateľov. V Číne počas politiky jedného dieťaťa vznikol previs v počte chlapcov nad počtom dievčat. Výsledkom bolo, že špecializovaní „lovci“ prehľadávali Mongolsko, Laos, Barmu a privážali vydajachtivé nevesty z chudobných rodín bohatším Číňanom. Kto bol v Číne škaredý a chudobný, ostal na ocot. Niektoré „sobáše“ boli vlastne únosmi. Ale presne to je to, čo robili Komančovia v Texase. Rovnako po prvej svetovej vojne na Kopanice dovážali „Rimanov,“ deti z oblasti Rimavskej Soboty a severného Maďarska, siroty, ktoré vo väčšine prípadov neskončili v dobrých, milujúcich rodinách ale takmer otrockých podmienkach. Bude toto budúcnosť najprv Európy a potom väčšiny sveta? Nuž, Európa si nových usadlíkov „vykúpi.“ Keď prichádzali na začiatku 17. storočia prví britskí kolonisti do budúcich USA, dostávali „úplatok“ vo forme hektárov pôdy. Za dvanásť detí dostanete XYZ akrov poľnohospodárskeho gruntu. Mnohí dokonca pýtali dvojnásobok, pretože detí mali 24 a viac... My máme sociálne dávky, stabilnú prácu, mier (pokiaľ nesusedíme s Ruskom), školstvo, zdravotníctvo, takže žiadne platby asi nebudeme musieť Nigérijcom dávať a naopak, musíme sa s nimi v Stredomorí biť, aby sem nechodili. Takto to ale nebude asi navždy a skôr či neskôr, keď väčšina krajín klesne o niekoľko percent, ich budeme volať. Ak začnú mnohé rozvojové krajiny populačne brzdiť a ekonomicky rásť, tak zasa nebudú mať takú potrebu vycestovať preč. Začarovaný kruh...

Mimochodom, ak sa trošku zasnívam, tak možno to bude aj kórejský scenár. Nemyslím si, že pád Mordoru a ekonomické problémy Macka Pú prežije Seevrná Kórea s Kimom na čele. Je otázkou času (môj tip tak dekády), kedy Pchjongjang padne. Pre Južnú Kóreu s jej najtragickejšou pôrodnosťou na planéte to bude môcť byť istá forma nenásilného (alebo aj násilného) komančského systému. Máme 50 miliónov prestarnutých našich, ale zrazu sa k nám pridá 26 miliónov vyhladovaných a zmagorených, no predsa len takisto našich ľudí. Nepotrebujem Vietnam, Papuu, Bangladéš alebo Mexiko, proste len prabratranca zo zlej strany hranice. Čo to spraví s ich fertilitou, neviem, ale iste klesne takisto. Ale to už je otázkou príliš vzdialenej budúcnosti... A čo Ukrajina? Vráti Kurskú oblasť Mordoru, alebo si ju ako kompenzáciu za ľudské straty ponechá? Okolo Kurska žijú premiešané rodiny s ukrajinskými predkami a podobným suržíkom, takže...? Milión „Rusov“ za všetkých našich mŕtvych a zmrzačených? Fair play? Ja myslím, že hej.

 9.           A ešte raz o Putinovi a jeho vojne

Ako som neraz písal, Putin (okrem vlastného mentálneho narušenia a psychopatizmu) nemal na vojnu s Ukrajinou iba jeden dôvod ale celú batériu. Jedným z nich, ako som uviedol vyššie, je vyľudňovanie Mordoru. Zle sa vám kŕmi vtoraja armija mira, keď vám populácia starne a nemá kto ani platiť dane. Príjmy z ropy a plynu sú síce fajn, ale lepšie je, keď máte dostatok daňových poplatníkov. No a keďže do tak zaostalej fašistickej krajiny akou je Putinovo Rusko sa bežný človek nehrnie, populačnú implóziu bude treba vyriešiť inak – anektovaním inej populácie. Komančským spôsobom. Na tisíckach unesených detí a dokonca aj žien a mužov, ktorých vládne lietadlo rozvážalo po Sibíri, nezáležalo – lenže ich nemali byť pôvodne len tisícky, tu sa jednalo o desiatky miliónov. Inak všimnime si trollov na diskusiách, kde sa chvália, že Rusko pod Putinom populačne vzrástlo. Jeden z mojich prvých blogov z cca mája 2022 bol venovaný tejto téme. Putinove Rusko vymiera až na tri roky, kedy počet obyvateľov vzrástol doslova okrajovo, nonstop. Trolli ale podľa scenárov ukázali číslo pred a po anexii Krymu a DNR/LNR. Logicky, keď obsadíte územie s cca troma miliónmi obyvateľov a pričleníte ich k vlastnému územiu, dostanete opticky vyššie čísla, lenže ani tu ste neurobili štrukturálne zmeny. Keby Putin anektoval Čínu, zrazu by mal 1.5 miliardy poddaných, ale nejednalo by sa o vyriešenie vlastného problému, len jeho exportu von. Východná Sibír je zaplavená práve Číňanmi, no predpokladám, že pri dnešnej demografii Číny nebude tento tlak veľmi skoro potrebný...

No a je len príznačné, že najtragickejší politik posledných sto rokov, Vladimír Vladimírovič, dosiahol svojím outsourceovaním vlastného problému na Ukrajinu dokonalý opak. Namiesto navýšenia vlastnej populácie a s tým spojeného posilnenia ruskej armády, ekonomiky, pozície vo svetovej politike, vplyvu, dosiahol všestranný úpadok.

 10. Zhrnutie trojblogu

Takže zhrnutie tohto (prekvapivo dlhého) blogu: preľudnenia sa báť nemusíme. Nikdy s nám nestane, že by svetová populácia vzrástla nad našu schopnosť zásobovať ľudí potravinami, vodou, strechou nad hlavou. Rozsiahle oblasti planéty sa veľmi skoro, už v rozpätí cca 15 – 20 rokov budú vyľudňovať. Pôvodné malthusiánske hlasy, že Zem skolabuje, keď nás bude 10 – 15 miliárd, sa nevyplnia. Pravdepodobne nedosiahneme ani tých 10 miliárd, a keď hej, tak o desiatky rokov. To už bude mať Čína pokles o desiatky miliónov krkov, Brazília detto, Japonsko bude niekde na stovke, Rusko sa k nej bude blížiť, Nemecko, Francúzsko a Británia budú z polovice ne-domorodé. Južná Kórea a Singapur s ich fertilitou niekde na jednotke budú musieť otvoriť brány imigrantom (čo práve Kórea nechce spraviť). Sociálny systém Japonska sa zrúti, pretože nebude dostatok pracovných síl nato, aby utierali všetkým storočným starčekom zadky (v Japonsku už niekoľko rokov obchody predávajú viac stareckých plienok ako detských). A či budú alebo nebudú chcieť povoliť migráciu, napokon budú musieť. Otázkou je, že keď sa priemysel a služby Nepálu, Vietnamu, Filipín, Kambodže a Laosu rozbehnú, či bude ochota do týchto krajín cestovať?

Rastom ekonomiky istých krajín sa bude diverzifikovať cieľová destinácia utečencov. Ak budete môcť odísť niekam tri hodiny letu, prečo by ste išli do chladnej Británie? Perzský záliv bol kedysi zhlukom chudobných osád rybárov a lovcov perál. Dnes do Kataru, Emirátov, Bahrajnu prúdia milióny Pakistancov a Indov, aby dostali prácu. Čo ak raz chlapák v Guatemale alebo Haiti si povie, že načo sa bude trepať do krajiny Gringov, keď mi stačí dostatočne bohaté Mexiko? Keď sa na Ukrajine skončí Putinovo šialenstvo a celú krajinu zaplavia investície (a Kyjev začne konečne bohatnúť na zdrojoch), tak máte potom vidieť, koľko ženičiek z Charkova bude chcieť robiť v Poluse na záchodoch hajzlbábu! 6iaden vysokoškolský profesor pracujúci za slovenskú minimálku niekde na asfaltovačke (vlastný zážitok cca 2002) – Ukrajina mu ponúkne oveľa viac príležitostí.

Ak teda môžem poradiť, neverte kuvikom. Žiadne preľudnenie nebude. Naše deti a vnuci budú mať opačný problém. Malthus varil z toho, čo mal pred dvesto rokmi – a nebolo toho veľa. Dan Brown vo svojom piatom románe nemal pravdu, žiaden obmedzujúci vírus nebude potrebný. Populácia sa zastabilizuje sama. A nám len ostáva dúfať, že západná populácia (do nej v tomto zmysle rátam aj trebárs Japoncov a Južných Kórejcov) sa nejakým zázrakom odrazí od dna a aspoň trochu sa priblíži k tomu čarovnému číslu 2,1...

 

Ak sa vám blog páčil, môžete mi šupnúť pár grošov na kofeín. Dnes som síce predávkovaný, až sa mi ruky trasú, ale znesiem.

 

https://buymeacoffee.com/johny1981aa

 

A skvelá správa z frontu: mám pre vás vtipné a skvelé poďakovanie a pozdrav. Ak sa podarí stiahnuť prílohy a vyriešiť klientov, ešte jeden blog dnes dám.

Zatiaľ môžete prispieť na bijcov z 28. brigády pri Torecku (odtiaľ budú dve videá). Chceme dať do Nového roku 6.000 Eur a zatiaľ nám tam ešte chýba nejaká tá tisícka.

 

https://donio.sk/vianocna-podpora-28-a-40-brigady-v-pokrovsku-a-torecku

 

Ďakujú vám dokonca aj Baškirci (pochopíte večer!!!!)

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  373
  •  | 
  • Páči sa:  44 308x

Jedna veta: chcem písať blogy o vede, technike, prírode a ekonomike. Druhá veta: máte to tu príliš komplikované, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Marcel Rebro

Marcel Rebro

135 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
reklama

SME si všimli

Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty

Vladimír Benčík

Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty

Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy

  • 19h
  • Páči sa: 11x
  • Prečítané: 409x
  • 1
Zavraždený Marek bol stelesnením slušného človeka

Jozef Foltýn

Zavraždený Marek bol stelesnením slušného človeka

Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol

  • 3. apr
  • Páči sa: 96x
  • Prečítané: 1 629x
  • 2
Včelárske tradície a zvyky na Slovensku

Matúš Radusovsky

Včelárske tradície a zvyky na Slovensku

Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.

  • 26. mar
  • Páči sa: 6x
  • Prečítané: 314x
  • 0
O Západnom brehu...

Dávid Polák

O Západnom brehu...

...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.

  • 7. mar
  • Páči sa: 17x
  • Prečítané: 937x
  • 2
John Portasik (Ján Portášik) - Príbeh (ne)obyčajného človeka

Miloš Majšík

John Portasik (Ján Portášik) - Príbeh (ne)obyčajného človeka

Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.

  • 27. feb
  • Páči sa: 43x
  • Prečítané: 2 142x
  • 1
Hlava XXII v štátnom IT

Marcel Rebro

Hlava XXII v štátnom IT

Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle

  • 17. feb
  • Páči sa: 104x
  • Prečítané: 2 026x
  • 2

Hlavné správy zo SME.sk

Drahšie auto, benzín aj servis. Kamenický hovorí o zneužívaní, zníži odpočet DPH na firemné autá
Na výpadovke z Bratislavy sa už týždne tvoria kolóny. Pri oprave cesty prasklo potrubie
Svet je hore nohami (komentár)

Peter Schutz

Svet je hore nohami (komentár)

Väčšou tragédiou než americký prezident je jeho okolie.

  • 9h
Príbeh služobníčky sa končí. A potom pokračuje

Elena Akácsová

Príbeh služobníčky sa končí. A potom pokračuje

Nový seriál o Gileáde vychádza z knihy Margaret Atwoodovej The Testaments.

  • 13h
reklama
SkryťZatvoriť reklamu