Vďaka bohu za autosave, v polovici blogu vypadol prúd.
1. Bachmut sa stále melie
Situácia pri Bachmute je stále rovnako komplikovaná. Ani Rusi ani Ukrajinci nejaký zásadný postup nespravili, ale mesto sa stále drží. Postup Wagnerovcov sa zastavil na východnom brehu Bachmutky a nezdá sa, že by sa mal pohnúť ďalej. Jedinými možnými vektormi sú severný a južný obchvat mesta, čo je teraz zjavne prioritou skupiny. Lenže niekde dobyjú pol kilometra poľa, aby inde zasa niečo stratili v prospech ZSU. Vyzerá to na dlhé preťahovanie. Je polovica marca, teda dva týždne do deadlineu, ktorý Putin svojim vojskám dal na dobytie celého Donbasu. Za tri mesiace dobyli Soledar, 40% Bachmutu a niekoľko dediniek, ktoré bezmála ani nenájdete na mapách. Tragicky málo.
Takže Putinov príkaz sa čoskoro zmení na gesto dobrej vôle („Donbas sme sa rozhodli do prvého apríla nedobyť, lebo sme chceli prejaviť gesto dobrej vôle.“). Zahraniční komentátori predpovedali pád mesta už vo februári, dokonca aj moja večne optimistická maličkosť bola skeptická k osudu Bachmutu. Každým týždňom sa ale ruský „triumf“ odsúval a aj teraz stále napriek desiatkam tisícok mŕtvych majú Rusáci v rukách len 40% mesta. Aj keby Bachmut padol, Kramatorsk sa nekoná.
Ale tým, ako Prigožinovi hrdlorezi nepostupujú, denne strácajú tisícky spolubojovníkov a ruské vedenie im hádže polená pod nohy, Jevgenij Prigožin sa čoraz viac opúšťa. Na MDŽ sa toto tupelo nechalo nafilmovať, ako podpisuje ukrajinským ženám krabicu s fľašami šampanského – všetko najlepšie milé Ukrajinky, užite si, zajtra na vás pustíme biely fosfor! Čerstvo zasa zapózoval pred monumentom v blízkosti Bachmutu. Tank T-34 na betónovom podstavci je taký ten typický sovietsky gýč, pamätník vojny, ktorú sme spoluspôsobili ale ku ktorej sa nepriznávame. Prigožin ako správny geroj sa odvážil urobiť odkaz svetu až za súmraku, obkľúčený niekoľkými strážcami. Zjavne ožratý kriminálnik miestami plietol ruštinu a angličtinu, pozdravoval New York Times a úplne ma šokol svojimi prognózami. Podľa neho každý druhý Rus je patriotom a podá prihlášku k Wagnerovcom. Keďže Rusákov je (bohužiaľ) stále 140 miliónov, vyšiel mu jednoduchý prepočet, že Wagnerovci čoskoro budú mať až 70.000.000 členov! Inými slovami, súkromná armáda Jevgenija Prigožina svojimi počtami prekoná komplet obyvateľstvo Veľkej Británie a Írska spoločne! Je to skrátka matematický génius!
Vtipných bolo niekoľko situácií. Okrem jeho pletenia dvoch jazykov (moja ukrajinská priateľka tomu hovorí surž, bastardizovaná reč) a samotných počtov je to aj ten fakt, že miestami pri jeho výplodoch sa dokonca aj jeho bodyguardi otočili a neveriaco pozreli na svojho šéfa. „Šéfe, nerob zo seba väčšieho chuja ako si!“ Prigožin zabúda nato, že polovica populácie sú ženy (dnes to pre Rusko už až tak neplatí), zo zvyšku sú deti a dôchodcovia značnou časťou. Prišiel mi niečo ako klimatológovia, teda zmiešam si tri čísla a vyjde mi presne to, čo chcem v budúcnosti dostať; keď mi to nevyjde, pridám inú cifru a už to dostanem podľa potreby. 70 miliónov vojakov v jeho armáde...
Iba pre informáciu: Rusko malo minulý rok v zbrani oficiálne 850.000 ľudí (pravdepodobne aj vďaka Wagnerovcom o pár stotisíc viac). Čiže aby sa vlhký sen Prigožina vyplnil, muselo by na každého aktuálne slúžiaceho vojaka (vrátane ranených v lazaretoch) narukovať STO nových regrútov. Rusko malo v podstate veľký problém znáborovať v prvej vlne mohylizácie oných 300.000, hoci sa vraví o 700.000 povolaných. Vyvolalo to gigantický exodus do zahraničia a prakticky kolaps zásobovania vojsk (pamätáte na dámske menštruačné tampóny, ktoré si mali mobikovia priniesť do kasární, aby si sami zastavili potenciálny priestrel? 70.000.000 tampónov v Rusku nenájdu, ani keby rozhrabávali smetiská). Samotná Čína ako krajina s početne najväčšou armádou má aktuálne v zbrani 2.000.000 ľudí, India a USA ani nie poldruha milióna. Podľa správ z cca polovice februára, keď Prigožin ešte mal oficiálne povolené náborovať v lochoch, v druhej vlne sa mu nedokázalo prihlásiť ani desať percent pôvodných množstiev kriminálnikov. Sedemdesiat melónov...
A keď popustím uzdu fantázii, predstavujem si tú masu vojakov, ako sú dovážaní na front. Jeden ide autom, druhý vlakom, tretí lietadlom, štvrtý sa stratil, lebo z Kamčatky išiel peši a obdržal len mapu senického okresu. Jeden dostane lopatu, druhý pušku, tretí palicu od rajčiakov, ale len archívny ročník, novšie totiž prechľastali.
Proste druhá armáda planéty...
2. Nielen Prigožin sa opúšťa
Ruská scéna národných rozprávkarov, teda Solovjev a Putinove fúrie, začínajú tlačiť na pílu. Veľmi rád by som sa niekedy po vojne dostal k zhrnutiu ich prejavov chronologicky, mohla by to byť zaujímavá psychologická štúdia. Prechod od „Dobyjeme Kyjev za tri dni,“ cez „Treba topiť ukrajinské decká“ až po Solovjevove vyhrážanie sa nukleárnymi torpédami zatiaľ pokračuje ako „Keď dobyjeme Kyjev, pôjdeme na Berlín.“ Odvolávania sa na Boha je ďalším tragickým ukazovateľom totálnej zúfalosti týchto hyen. Zrazu už to nie je špeciálna vojenská operácia na Ukrajine alebo vojna proti kolektívnemu Západu. Svätá je povinnosť padnúť, len akosi nevidím žiadnu snahu poslať tam svojich synov a podobne. Dokonca aj Solovjev už ťažko skrýva totálnu vyhorenosť vo svojej tvári; holt, tak ako Putin je oproti Zelenskému mizerný prezident, Solovjev je mizerným hercom.
Práve v tejto tvári vidím, že koniec je blízko. Lakmusový papierik vyhorenosti.
3. Ako sa majú ruskí mobici?
Asi dobre, keď vám stačí jedna ruka a jedna noha. A teraz seriózne: čoraz častejšie sa vynárajú natočené sťažnosti brancov, že nemajú to alebo ono a že sa k nim velitelia správajú ako k domácim zvieratám. Holt, druhá armáda sveta v realite, čo ste čakali, dementi? Pnutie medzi vojakmi zo samotného Ruska a vojakmi z DLR a LLR hraničí až s rasizmom, a kým pred časom sa objavili videá, kde donbaských mobikov bili ruskí velitelia ako prašivých psov, na základe videí usudzujem, že teraz sa karta obrátila a domorodí velitelia si spravili z mobikov niekde z Uralu kolotočové terče. Zasa ma to teší, pretože nie je krajším dôkazom toho, že najväčším nepriateľom Rusa je len Rus, ako keď Rusa postavíš vedľa Rusa.
No a teraz sa k podvýžive, nedostatku uniforiem, nedostatku topánok, munície, zlým zbraniam a tragickému výcviku priradil nový nepriateľ – tularémia. Podľa dostupných zdrojov ruskí vojaci nemajú dostatok hygienických potrieb, čo v kombinácii s odmäkom, všade prítomným rozkladom a špinou, ako aj faktom, že mnohí serú a štia do zákopov, viedli k premnoženiu potkanov. Mobici poukazujú na rastúci počet prípadov, takže sa desím toho, čo s mobikmi nastane v prípade, že teplota v Bachmute vystúpi nad 20°C. Tipujem, že mobici dostanú toho viac, vrátane tehotenskej nevoľnosti.
4. Nazad k Prigožinovi
Prigožinove ambície siahajú ďalej ako k predmestiam Bachmutu. Človek jeho „charakteru“ nemá strop, hoci v prípade ruských otvorených okien veľmi ľahko môže mať dno. Hoci kriminálnik, ktorého bývalý spolusediaci z lochu pochválil zato, ako dobre prehĺtal, sa pohodlne vidí na tróne Kremľa ako nový Stalin.
Lenže Prigožin vie, že na východný smer to má zrátané, takže jeho trón môže byť iba na západ. Toto indivíduum sa teda nechalo počuť, že chce v ďalších voľbách čeliť Porošenkovi aj Zelenskému a kandidovať na prezidenta UKRAJINY!!! „Vážení občania, áno, síce som vám povraždil deti, ale čo bolo bolo. Keď budem prezidentom, bude vám tu sveta žiť! A mám odporúčanie od slovenského prezidenta Harabina!“
Ty vole, kto mi podpíše kandidátku na ministra pohlavných chorôb Atlantídy? Predvolebnú kampaň spúšťam zajtra, pomôžte mi podpisom!
A ešte jedna správa: Prigožin začal regrutovať v školách! Neviem, ako by som sa ja ako rektor zachoval k faktu, že uprostred vzdelávacej inštitúcie mi to behá nejaký maskovaný kriminálnik a lanári mi študákov do vojny, no asi musia držať huby. Neviem ani náhodou, koľko –násťročných zlanári, dúfam, že išiel nadarmo.
A už lanári aj v psychiatrických liečebniach. Keď sa pozrieme do histórie, takto zúfalé kroky nerobili ani za čias uja Adolfa, a tam sa teda robili iné pakoviny. Nejaký doktor sa nechal počuť, že ak má niekto dlhodobé samovražedné sklony, mal by narukovať a padnúť so cťou. Dobrý nápad, ale nejde mi do hlavy, ako bude prebiehať výcvik takýchto exotov. „Kuznecov? Kde je Kuznecov?“ „Obesil sa na protivzdušnom systéme!“ „A Zacharov?“ „Plače v tanku.“ „Melnikov?“ „Predávkoval sa peľmeňami!“ „Ivanov?“ „Ivanov má depresiu, hrá sa v muničnom sklade s granátom.“ Takto si to predstavujem v blízkej budúcnosti.
„Ruský útok na pozície ZSU pri Bachmute začal veľmi sľubne, no divízia pacientov už po dvesto metroch si to dala do rieky Bachmutky na štýl lumíkov.“
5. Čo nové na ekonomickom fronte?
Dejiny sa vyvíjajú rýchlejšie, ako Janko stíha písať blogy. Toto príslovie potvrdil už cisár Marcus Aurélius, ktorý svoju výpravu do Pannónie v 2. storočí vykonal tak rýchlo, že som takisto nestihol o nej napísať blog. Aktuálne nestíham sledovať prepady cien ropy a plynu, ako aj ktoré krajiny sa pridali alebo nepridali k sankciám a cenovým stropom na uhľovodíky. Nuž ale dobrá správa: India sa konečne rozhýbala. Mám skôr pocit, že u nich nejde o dobročinnosť a postoj k Ukrajine, ako skôr o to, že vojna sa nakláňa na jednu stranu už príliš očividne. Takže treba zaujať jasný postoj. Nuž, keď nie iné, vďaka aj zato.
India sa teda pridala k cenovému stropu a bude sa snažiť vystískať ďalšie peniaze zo systému. Ako povedal komentátor Joe´s Blogu, niečo tragickejšie sa blíži k ruskému rozpočtu: zníženie produkcie rafinovaných produktov. Istou zložkou ruského rozpočtu je surová ropa a zemný plyn (ropa viac), ale dokonca viac ako ropa samotná prispieva do peňaženky spracovaná produkcia z nej. Rusko má 32 rafinérií (!), ktoré denne spracujú na produkty polovicu dennej produkcie, teda asi 5 miliónov barelov ropy. Tým sa barel za X dolárov predražuje o pridanú hodnotu, drží sa viac pracovných pozícií a celkovo na tom Rusko zarába oveľa viac. Ale podľa Joea India ani Čína nechcú toľko produktov, pretože naopak sa ochudobňujú o peniaze oni samotní a držia zamestnanosť v Rusku. Takže obmedzením dovozu produktov z ruských rafinérií mimo krajinu sa zasadí ruskej ekonomike ďaleko tvrdšia rana ako len prostým neodoberaním ruskej surovej ropy.
A sankcie fungujú! Rusko nevyplatilo niektorým štátnym zamestnancom platy od januára, takže meškajú dve až tri výplaty. Všetko napriek tomu, že Rusko má fond blahobytu, ktorým malo vykrývať straty a prepad cien uhľovodíkov.
Mimochodom, je to už síce stará správa, ale nikdy som o nej nepísal, takže aspoň teraz. Putin sľúbil každému pozostalému po mobikovi bielu Ladu. Ladu preto, pretože nič iné vyrobiť nevedia, bielu preto, lebo inej farby vyrobiť nevedia. Takže biela Lada v hodnote tak odhadom 10.000 Eur za syna alebo manžela – v Rusku ekvivalent priemernej ročnej mzdy. Lenže Lady došli, závod v Togliatti nestíha prílivu čiernych sáčkov (pri takej kadencii zdochlín by nestíhal ani Detroit). Takže devalvácia ľudského života pokračuje. Neskôr to boli základné potreby na prežitie rodinky, potom norkové kožuchy (ktoré sa ukázali ako kradnuté v Chersone a prevezené ako korisť do Ruska, aby pozostalým vdovám po odfotení sa na propagandistické plagáty im boli krásne náhrady za manželov zrekvirované nanovo). Na ďalekom východe asi nemajú asfalt, pretože tam dostávali namiesto Lád od začiatku mrazené ryby a zemiaky (ročník výroby nebol uvedený, predpokladám, že niečo rovnako staré ako padlý hrdina). V januári dostali vdovy peľmene, teda vlastne ako keby ste namiesto Lady dostali makaróny. Množstvo som nevygooglil, dúfam, že to bolo aspoň zo päť kíl (po vybratí potkana, čo sa tam dostal počas skladovania).
Čo bude v apríli? Za manžela bude už len ten potkan. Alebo vám dajú peľmene, ale po troch dňoch si ich prídu do latríny vybrať nanovo. Výstava je putovná.
6. Moldavsko to berie zhurta
Asi ako moja stará matka pri sledovaní Jednoduchej Márie si obhrýzam nechty, ako to celé skončí. Revolúcia, nerevolúcia, komunista, kapitalistka, zdražovanie a návrat k Rusku.... nie, žiaden návrat nebude. V Moldavsku sa vymenila vláda, ale chvalabohu zostala prozápadná a teda Putinova karta nevyšla (muhaha, koľký krát za posledný rok?). lenže: moldavská tajná služba zatkla niekoľkých členov ruských tajných služieb (ostatné zdroje hovoria, že členov Wagnerovov) a dala im želiezka. Okrem toho zhabala značný finančný obnos, ktorý bol vyčlenený Moskvou na prevedenie prevratu, resp. organizáciu demonštrácií. Nevyšlo, ďalšie prachy skončili v lepších rukách, bravo Kišinev!
7. No a čo nové v Čechách?
Prezident. To je jedna z najlepších správ na západ od nás. Po takmer dekáde mafiánskeho klanu Babiš-Zeman, teda ekvivalentu Fico-ktokoľvek iný okolo Fica sa v Bohemii konečne zmenila garnitúra nielen v parlamente. Proruských dezolátov a rôzne komunistické a fašistické strany to extrémne sralo, čo vidieť na videách a reakciách diskutujúcich trollov na iDnes. Babišova kampaň, ktorá by sa dala charakterizovať zhruba ako „Klamem už tak okato, že okrem mojich 30% voličov to nemôže zožrať ani vypreparovaný exponát v Národním muzeu“ nezabrala a obaja protikandidáti, Petr aj Pavel, zasadli konečne cez víkend na pražský trón ako prvé siamske dvojčatá v histórii Hradčan. Putinovi museli asi predĺžiť stôl o ďalšie dva štadióny, Ficovi zhranatela ďalšia časť tela a Orbán v šoku prehlásil, že by Maďarsko malo prehodnotiť svoju politickú orientáciu.
No ale predsa to len nezostalo bez odozvy. Do ulíc vyšli hladní občania, ktorí nemali spoločné s Ruskom nič, Ukrajina im samozrejme nevadí, ale sú hladní. A teraz malý kvíz:
Ako spoznáte hladného občana, ktorý je apolitický a ktorému nevadí Ukrajina: a) je vychudnutý, vidno mu rebrá a ledva sa tacká,
b) s nafúknutým bruškom leží na zemi a okolo neho krúžia supy,
c) vyjde totálne ožratý na Václavák a zaútočí na Národní muzem?
Ako vždy pri takýchto kvízoch, c) je správne, okrem situácie, že súťažiacim je Andrej Danko, tam by bolo spektrum odpovedí od Ø až po ƛ. Áno, protestujúci zrazu neboli protestujúci za blahobyt, ale ľudia, ktorých hlavným motorom bolo nadávať na Ukrajinu, Zelenského, dávať na obdiv nášivky s ruskou vlajkou a svätogeorgijevskou stužkou, no a mierumilovne napadnúť Národní muzeum, ktoré má už rok zo solidarity vyvesenú ukrajinskú vlajku. Absolútnym dnom bol úplne prachtypický superkokot, na prvý pohľad stratená existencia, ktorého životným úspechom je to, že si na rukáv našil Wagnerovu nášivku a zabalil sa do českej vlajky. Je to niečo ako v škôlke, keď si frajerom, lebo si Aničke rozšľapal formičku. Proste neužitočný, zbytočný untermensch.
Našťastie sa česká polícia nepárala, takmer dve desiatky kriminálnikov spacifikovala a toho dezoláta obžalovala z podpory extrémistických skupín. Super, dúfam, že v Čechách nefunguje 363-ka. Len rozmýšľam, aké budú výhovorky („To nebola moja bunda, to mi požičala babička,“ „Wagner? Wagner né, šak to byl skladatel, né? Šak co já s ním?“ „Promiňte, ja neznám azbuku, prý tam je napsaný „Maša a medvěd.“)
Niekedy je demokracia naprd. Predstavujem si takúto lúzu práve v dobytčích vagónoch ako smerujú k Bachmutu. A rozdeliť im náboje. Jeden medzi troch.
Inak 160.000!
