1. O surovinách a zdrojoch
Ľudia potrebujú nerastné bohatstvo prakticky odkedy existuje Homo sapiens. Už najstarší lovci a zberači niekde v Keni a Etiópii potrebovali pästné kliny, ktoré sa vyrábali z odrôd kremeňa, pazúrika, obsidiánu, rohovca. Neskôr sme si zvykli na kamennú soľ, ktorá sa kryštalizovala na mieste bývalého morského dna. V časoch starého Egypta sa ťažil vápenec a už samozrejme zlato, meď a cín. Za čias Chetitov sa začal vývoz železa, zatiaľ len meteoritického, neskôr aj klasicky taveného z rudy. Striebro, lapis lazuli, diamanty, opály, jantár, mramor, acháty, to všetko zaplavilo trh ešte v rámci staroveku.
Všetky tieto zdroje, či už staroveké alebo antické mali spoločnú jednu vlastnosť: na rozdiel od hliny, piesku alebo obyčajného kameňa boli geograficky obmedzené a teda ich bolo treba importovať. Ich cena sa odvíjala práve od ich obmedzenej dostupnosti v Starom svete. Čím bolo niečo ťažšie dostupné, tým cena rástla a tým viac ľudí bolo zainvolvovaných do ťažby a dopravy daného zdroja niekam na trh. Lapis lazuli ako modrý polodrahokam (pokiaľ sa nedovážal do Európy, indoeurópske jazyky nemali výraz pre modrú farbu) sa ťažil v dnešnom Afganistane, na jedinom mieste, a prevážal sa karavánami cez Blízky východ a ruské stepi až do antických kráľovstiev. Jeho cena bola značná, hoci využiteľnosť v praktickom živote je prakticky nulová. Sýta modrá farba vhodná na očné tiene a šperky však spôsobili, že dopyt po ňom bol konštantný a starovekí obyvatelia Afganistanu, rovnako ako kupci a ich ochranka, mali neustály prísun devíz. Ak by sa zmenila móda a ženy preferovali červené šperky, začali by viac prosperovať baltické kmene ťažiace jantár.
Veľmi dlho sa paleta zdrojov nemenila. Prakticky všetko, čo sa ťažilo za Rímskej ríše, sa ťažilo celý stredovek, teda tisíc rokov. Neznačilo to, že antimón, azbest, zemný plyn alebo urán neexistovali – proste sa jednalo o nepotrebnú hlušinu alebo nejakú horiacu pekelnú látku, o ktorú nikto nestál a ku ktorej neboli technológie.
Ale značný prevrat nastal až s priemyselnou revolúciou. V prvom rade sa na konci 18. storočia dostal do popredia nesympatický, špinavý nerast, ktorý sa dovtedy ťažil len extrémne lokálne, niekde v Číne a Britských ostrovoch. Pre podobnosť s drevným uhlím dostal meno kamenné uhlie – a kto začal ťažiť na svojom pozemku túto látku, stal sa milionárom. A ruka v ruke s produkciou uhlia išiel vývoj technológií. Parný stroj, parný stroj na železnici, parný stroj skrytý v trupe lode. Uhlia bolo prinajmenšom v Európe a východnom pobreží Ameriky dostatok, ale spotreba bola enormná. Priemyselná revolúcia by sa nezačala bez zlisovaných prasličiek a papradí spred 300 miliónov rokov (alebo ich stredoeurópskeho ekvivalentu spred 15 miliónov rokov). Dovtedy biedne regióny – Škótsko, Sliezsko, Ukrajina, stredné Čechy – začali prosperovať ako nikdy predtým.
Neskôr sa k uhliu pridala ropa, fosfáty, guáno, neskôr zemný plyn, desiatky druhov kovov, ktoré za čias prvých železníc svet ani nemal popísané. Paleta sa rozširovala prakticky až hlboko do dvadsiateho storočia, kým sa nezačal používať urán (a možno sa bude čoskoro aj doteraz odpadové tórium). A s tým išli stále vpred technológie.
No a teraz jeden postreh, ktorý – žiaľ a nepochopiteľne – značnej časti obyvateľstva, najmä mojim milovaným dezolé, nie je doteraz jasný. Ťažba zdrojov nie je vyžranie chladničky, že niekam prídete, necháte pustú Calexku a domáci zaplače. Je to o rozdelení prostriedkov. Ty máš niekde v hore uprostred Afriky ložisko medi. Lenže ložisko medi pre niekoho, čo tú rudu nevie spracovať a speňažiť, je pre teba asi tak vhodné ako pre starých faraónov ložisko uránu. Takže príde niekam do rozvojovej zeme západná (rozumej technologicky vyspelá) spoločnosť, ktorá ti prinesie investície. Ťažba nejakej rudy alebo ropy niekde v Afrike alebo Bolívii nie je o drancovaní zdrojov, ale o tom, že do regiónu so zdrojmi ale bez investícií prinesieš práve tie investície – technológie, peniaze, schopných ľudí.
2. Pazúrik a kovy vzácnych zemín
Predstavte si, že by v čase doby ľadovej bol priemerný lovec mamutov komunistom (alebo socanom slovenského alebo Grétkinho typu). Máte ložisko pazúrika. Pazúrik sa nachádza v kriedových usadeninách okolo Rujany, v severnom Nemecku, Dánsku a spol., ale pomenej ho nájdete napríklad na Slovensku (ja napríklad nepoznám žiadne ložisko u nás). To značí, že nejaký lovec na severe Nemecka ide naloviť ryby a v kriedových útesoch nájde hľuzu pazúrika. Sú ich tam tony, pretože je to tam bežný materiál. Nazberá toľko, koľko unesie a zoberie ho na dvadsať dní pochodu niekam do Moravian nad Váhom. Tam miestnemu kmeňu svoj „úlovok“ predá. Dostane niečo, čo sa zasa nevyskytuje na severe, napríklad peknú kožu niečoho zo strednej Európy (leoparda). Pre neho je cena pazúrikovej hľuzy doslova nula, pretože plné pobrežie je jej plné. V Moravanoch niečo také je veľmi vzácne a vzdialenosť, teda energia na prevoz peši s nošou na chrbte, sa prejaví na cene. Leopardia koža v severnom Nemecku je drahšia ako pazúrik, pazúrik je drahý na Slovensku. Jedna aj druhá strana obchodu je spokojná a manželka nemeckého kupca sa teší z plášťa z leopardej kože, ktoré žiadna iná žena v kmeni nemá, slovenský lovec je happy, pretože ďalšie dve sezóny bude mať čím uživiť svoju rodinu a chrániť sa pred šelmami.
A teraz späť k tomu slovenskému socanovi v dobe kamennej: tým, že lovec v Moravanoch dá svoju leopardiu kožu za pazúrik lovcovi z Rujany, vlastne vydrancoval severonemecké zdroje a vykorisťoval nemeckého lovca. Alebo zlý „výrobca“ pazúrikov prišiel na Slovensko a ošklbal miestneho lovca o poslednú leopardiu kožušinu.
IQ level socialista – dezolát.
Presne tieto bláboly teraz počúvam práve od dezolé. Ukrajina má kovy vzácnych zemín, grafit, mangán, urán, lítium, zemný plyn a uhlie (a veľa ďalších surovín), ktoré sú zbytočnou vecou. Zbytočnou, pokiaľ ich necháte ležať v zemi ako nejaké podložie. Niekde, napríklad aj na Ukrajine, zemný plyn alebo uhlie alebo mangán treba. Možno Ukrajina nepotrebuje práve veľa kovov vzácnych zemín, ale niekde, napríklad v USA alebo Nemecku, takéto zdroje treba pre ich priemysel. Väčšinu ťažby ovláda nespoľahlivá Čína, rovnako ako donedávna väčšinu dodávok ropy a plynu pre Európu držal Putin. Ropy, plynu, uhlia, železnej rudy, uránu, kovov vzácnych zemín alebo lítia je na svete hafo a kúsok. Problémom je, že doteraz sme sa spoliehali na jedného alebo dvoch dodávateľov (pri plyne a rope na viacerých, ale prednostne na Rusko) a ostatné ložiská sme prehliadali.
A medzinárodná deľba práce je presne na štýl tých lovcov mamutov. Ani severonemecký lovec s pazúrikom, ani slovenský lovec s kožou leoparda nie je na obchode stratový, naopak, každý skáče meter dvadsať, že dostal tovar toho druhého. Ak má Ukrajinec pod nohami niekde okolo Pokrovska významné ložisko lítia, tak je v jeho záujme rovnako ako v záujme kyjevskej vlády dostať na miesto investície, či už prachy, ťažobnú a spracovateľskú technológiu a banských inžinierov zo Západu, ktorí to vedia vyťažiť, spracovať, nedajbože ešte zmontovať do podoby nejakej autobatérie. Západná firma zato nebude chcieť ďakujem, naopak, ja mám technológiu a know-how, ty máš ložisko. Biznis a zisk je na oboch stranách (alebo keď rátame Kyjev aj miestnych obyvateľov ako dve strany, tak na troch stranách). Nevyťažíš, pretože nemáš techno ani know-how, nebudeš mať prachy a maximálne budeš chovať kačice a pestovať fazuľu. Easy. Lenže už tak asi dve dekády – a hlavne teraz v posledných rokoch – počúvam tie typické socialistické žvásty o vykorisťovaní krajín tretieho sveta, pretože niekto tam príde a nechá dieru v zemi.
Tak si to zrátajme: miestny černoško tam loví impaly a zberá banány a jeho desaťčlenná rodina je dlhodobo podvyživená, pretože impál aj banánov je málo. Preto černoško raz za čas zoberie mačetu a vyvraždí susednú dedinu, aby mu pripadol extra zdroj, a to susedove kravy, sliepky a banánovníky. Pred 60 rokmi sa začal Západ (koloniálne mocnosti) sťahovať z Afriky a Ázie. Z Latinskej Ameriky sa prevažne stiahli sto rokov skôr, takže sa venujme najmä Afrike. Odvšadiaľ sa stiahli, všade až na malé výnimky tam nastal problém. Nie, ja rozhodne nie som rasista... akurát si treba priznať, že černosi na juh od Sahary proste neboli civilizačne pripravení na vlastnú vládu. Občianske vojny, vojny, medzikmeňové konflikty, genocída alebo dokonca kanibalizmus bol na Čiernom kontinente bežný celú históriu. Celú až na koloniálne časy, kedy biela nadvláda tam tieto primitívne praktiky potlačila a nastal mier a rozvoj. Potom sa kontinent dekolonizoval a zo dňa na deň sa väčšia časť kontinentu dostala tam, kde bola v čase lovcov mamutov.
Paradoxne, nejaký naivný socialista v časoch Gottwalda alebo Mahátmu Ghándího by povedal, že odchodom Britov a Frantíkov nastanú v Afrike svetlé zajtrajšky. Opak bol pravdou, a čo je smutné, doteraz sú vo väčšine krajín Afriky (aj Ázie) temné časy. A čo je ešte smutnejšie, že niekto bude papagájovať socialistické žvásty o tom, ako bieli vykorisťovali Afriku. Krvavé diamanty, kobalt v Zaire a koltán v tej istej krajine dnes svedčia o tom, že čo krajine/Afrike chýba je práve ten vzťah kopáč pazúrika versus lovec v Moravanoch. Ja prídem do Afriky, prinesiem stroje a know-how a ty na tvojej pôde budeš ťažiť rudy alebo ropu, ktorú my za naše peniaze odkúpime od teba. Zisk ide v nejakej miere jednému aj druhému, pretože ty zrazu nemusíš svoju desaťčlennú rodinu živiť na úkor susednej dediny alebo pomocou pol kila banánov denne, proste dostaneš pracovnú zmluvu ako hocikto na Západe a vďaka nej máš na miestne pomery kráľovský plat. Ak niekto v štýle Blahu alebo bakalára Perného poukazuje nato, že miestny čierny robotník zarobí mesačne trebárs tristo dolárov – no áno, ale v regióne, kde je priemerná mzda sto dolárov mesačne a väčšina okolia je podvyživená. Snáď si nikto nemyslí, že niekam do Malawi príde západná firma a dá do lokality so stodolárovým platom nástupný tritisíc dolárov – kvôli pracovnému miestu by sa tam robotníci navzájom pozabíjali mačetami...
Takže malé zhrnutie: dobývanie zdrojov niekde v málo rozvinutej krajine nie je vykorisťovanie (až na tie krvavé diamanty, ale to nie je prax Západu a kapitalizmu, naopak, toto svedčí o nedostatku kapitalizmu). Ak by celá Afrika prešla na voľný trh s demokratickým Západom, banské oblasti by netrpeli hladom, chorobami ani otroctvom.
A ak o tom niekto pochybuje, tak si predstavte západné oblasti založené na dobývaní nerastov. Nórsko objavom ropy a plynu schudobnelo, alebo ho to za dve dekády katapultovalo na krajinu s najväčším ľudským rozvojom a suverénne najväčším štátnym rezervným fondom? Pomerne chudobná Oklahoma a Texas sú chudobné aj v reále? Aljaška? Dakota a Montana? Arabský poloostrov? A keď sa pozrieme do minulosti, tak Sliezsko alebo Horná Nitra boli chudobnejšie ako predtým, ako sa tam začalo ťažiť? Británia sa stala kvôli uhliu zaostalou krajinou alebo najväčšou koloniálnou ríšou histórie? Vo Švédsku je Kiruna miestom, kde ľudia hladujú, alebo kam sa chodí podnikať?
Ostatne, v púšti okolo Assuánu vyrastali v časoch faraónov celé dediny, hoci tam nebolo nič...okrem nejakého zdroju alabastru alebo vápenca. Kanadská Alberta s jej tretími najväčšími ropnými ložiskami planéty patrí k najrýchlejšie rastúcim provinciám Kanady. Fort McMurray bol pred dvadsiatimi rokmi zaostalou dedinou – dnes je to sedemdesiattisícové mesto väčšie ako Trnava. Zlato niekde v Arizone priviedlo investorov a populáciu – akonáhle sa v púšti ložisko vyčerpalo, mesto sa zmenilo na mesto duchov.
3. Poučenie v prípade Trumpa a Ukrajiny
Je ťažko predpovedateľné, čo spraví mentálne narušený šimpanz Trumpovho typu. U neho sa nedá predpovedať ďalší krok, čo je možno silnou stránkou v prípade vojenského veliteľa ale nie vrcholového politika. Avšak ak chce USA dlhodobo prosperovať, potrebuje sa odstrihnúť od závislosti na arcinepriateľovi, a to Číne. Ak má Čína držať celú západnú ekonomiku za gule kvôli jedinej fabrike na kovy vzácnych zemín alebo lítia, tak je to zlé. Trump sa môže zapísať do dejín ako človek, ktorý urobil Ameriku znova veľkou – a to najmä tým, že fašisticko-komunistický režim v Pekingu vykoľají na vedľajšiu koľaj. A to nebude clami a tarifami, to bude v prvom rade tým, že udrží vojenskú prevahu a nezávislosť na čínskych zdrojoch. Jednou z možností je, že na Ukrajine, Nórsku, Kanade, ale najmä v Afrike vybuduje pomocou svojich, amerických firiem nové spracovateľské kapacity. Prečo by som niesol ťažké miliardy ročne do Číny, ktorá mi zato bude podkopávať nohy (podobnosť Európy s Putinom čisto náhodná). Radšej si spracujem lítium v Bolívii, priveziem ropu z Nigérie, plyn z Kanady, kovy vzácnych zemín z Nórska alebo Dánska (Grónska). Ako som písal vyššie, zdrojov je nekonečne veľa, akurát sa nevyužívajú.
A čo Ukrajina? Starý kontinentálny kratón (Sarmatský kratón) je plný kovov, rúd, uhlia a dokonca aj plynu (a stavil by som čokoľvek, že okolo Krymu a Odessy budú miliardy barelov ropy). Pre Ukrajinu je príležitosť, ktorú ani hlúpučká Grétka Thunbergová alebo československí dezoláti nemôžu spochybniť. Miliardy dolárov priamych investícií, ďalšie miliardy nepriamych, následných. Ak niekde v nejakom ukrajinskom okrese, kde bola pred vojnou 15% nezamestnanosť a priemerná mzda na úrovni tristo Eur, dostane hutu na spracovanie lítia a následne tam každý z tisícok robotníkov dostane plat tisícku v čistom, tak každá čašníčka, každý taxikár, každý elektrikár alebo murár automaticky pôjde na plate nahor. Ostatne, barmanka v Bratislave nie je schopná obslúžiť trikrát viac hostí ako barmanka v Choňkovciach – ale plat má vyšší. Kaderníčka v Ružinove neostrihá trikrát viac chlapov ako tá v Uliči – ale mzdu má citeľne vyššiu, pretože si môže vypýtať.
Ukrajina a Afrika teda majú v prípade západných ťažobných spoločností mimoriadnu príležitosť. Nevyužije Ukrajina alebo trebárs Niger, využije niekto iný. Zdrojov máme nekonečne veľa a ako všade, funguje tu ponuka a dopyt. Ak mám investovať miliardu dolárov niekam, kde je nestabilná vláda a krajina na pokraji občianskej vojny, tak si to asi rozmyslím a prejdem niekam inam. Ukrajina má stabilnú vládu ale vojnový stav. Ten nebude trvať dlho a štát bude potrebovať investície a ekonomický rozvoj.
A teraz hups... Tak ako ukrajinské ložiská nie sú jedinými na svete, ani americké spoločnosti nie sú tie jediné, endemitické. Nechcete sa k nášmu dedičstvu správať normálne? Nuž, nesprávajte sa. Peniaze má celý Západ a každá banka sa trasie nedočkavosťou, kam miliardy dolárov za istý úrok zainvestuje. Technológie asi v prípade väčšiny surovín nie sú práve 22. storočím, takže nedá nám technológiu US-metal, dá nám ju GB-metal, DE-metal, Japan-metal alebo v kľude Slovakia-metal (Nafta Gbely má niekoľko ropných a plynových licencií na Ukrajine už teraz). Konzorciá sa budujú ľahko – pokiaľ ale na čele takéhoto biznisu nie je zdegenerovaný cvok Trumpovho typu. Tam sa nikto hrnúť nebude.
A vidím tú situáciu, ako o štyri roky Trump odíde do dôchodku, najhorší a najneschopnejší prezident histórie, zaznávaný, vysmievaný celým svetom ako Matovič alebo Šutaj-Eštok, bez spojencov, sprevádzaný nohsledmi a submisívnymi foxteriérmi, pritakávačmi... ale Make America great again bude značiť, že US firmy budú na blackliste, nechcené. Naopak, európske, fair play obchodujúce spoločnosti budú mať podchytené licencie všade na Ukrajine. Ich akcie pôjdu nahor, ich sesterské spoločnosti budú využívať lacné suroviny, kým tie americké ich budú kupovať s prirážkou.
Otázkou je, čo budú hovoriť československí dezoláti? (Zelenskij je narkoman!).
No a čo budú robiť africké krajiny, 60 rokov po dekolonizácii sa sťažujúce na nejakých britských kolonistov v 19. storočí. My vás tu nechceme. Nechcite. Ale nezabúdajte na to, že aj tá mačeta na zavraždenia suseda niečo stojí. Niekto musel vyťažiť železo na čepeľ.
4. Príklad Slovenska
My na Slovensku máme asi veľa afrických génov. Neďaleko Bardejova sa objavila ropa a plyn v bridliciach. Celý Texas a Južná Dakota teraz fičia na frackingu presne tej istej suroviny a v Dakote sa dokonca hovorí o dakotskom ropnom boome, vďaka ktorému sa dostali USA z najväčšieho dovozcu ropy a plynu na exportéra oboch. V Smilne, dedine, ktorú by na mape nenašiel ani miestny obyvateľ, mohli na prieskumných vrtoch, ťažbe a distribúcii zarábať milióny Eur a obecný rozpočet sa mohol nafúknuť na mnohonásobok. Bardejovský okres ani Prešovský kraj nie sú práve známe nekonečnými možnosťami – ale aby sem prišli zahraniční investori a nebodaj tu niečo robili? No čo sme, kolónia? Aby do nás niekto nalial milióny dolárov, spevnil cesty a nebodaj vytvoril tristo pracovných miest?
Detto Detva a zlato, Košice a urán, Svidník a zemný plyn, Medzilaborce a Snina s tou istou surovinou, Sobrance s ropou. Zdroj bez ťažby nie zdrojom, rovnako ako jeleň niekde v lese nie je obedom a pšenica na poli nie je koláčom.
Asi sme nepoučiteľní. Alebo máme komunizmus príliš vpísaný v mozgoch.
5. Blbá a nereálna story, alebo keď svet nepoznal socializmus
Ide si tak lovec rujanských rýb po pobreží Baltiku. Rýb je akosi málo, takže jeho rodina bude najbližšie dni hladná a nervózna. Deti sa nevyspia, rodičia teda takisto. Keby aspoň mamutov a sobov bolo dostatok, lenže aj tie akosi nie a nie. hm, idú ťažké časy...
Zrazu lovec zvýskne. V piesku leží hľuza tmavého kameňa. Veľká je ako ľudská hlava. Pazúrik! Tak krásny kus už dlho nikto v kmeni nenašiel! Celá osada bude šťastná. Potom sa však rujanský lovec zamyslí. Zvraští tvár. Pazúrik ležiaci na pláži? Počul o tom, že kdesi na juhu celé dni pochodu, za také niečo dajú čokoľvek. Kožušiny, mäso, vyštiepané hroty oštepu, sekery, nože... Ktosi dokonca za podobnú hľuzu dostal kožu leoparda! Taká vzácnosť! Takto na severe leopardy nežili a plášte z krásnej strakatej kožušiny mali iba náčelníci, a aj to nie všetci... To by bol dobrý kšeft! Zodvihnúť a na mesiac sa vytratiť, ženička by bola znovu šťastná... Kožušinu by mohol vymeniť za mäso na rok dopredu!
Ale čo... Lovec má predsa hrdosť a nebude sa nechávať vykorisťovať nejakým smradom kdesi na juhu, na brehu Váhu!
Znechutene odhodil pazúrik do mora. Nech ťa pes po*ebe!
Radšej sa vrátim domov. K plačúcim a hladným deťom a ufrfľanej žene, ktorá mi moju neschopnosť pripomína desaťkrát denne.
Ak sa vám blog páčil, tak môžete mi prispieť na kafé. Po včerajšom osemhodinovom maratóne o Alenke to bude asi na niečo iné. Buy-me-a-rektálny-čípok.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
A stále zberáme posledné dve tisícky na 28. a kurskú brigádu.
https://donio.sk/tri-rusicky-a-vesty
Ďakujem za každý príspevok. Aj v mene babky Oľhy. A ďakujem za gratulácie!
