1. Straty na Čiernomorskej flotile rastú a rastú
Ako vždy, keď Rusák otvorí hubu, očakávajte klamstvo. Kedysi tvrdili, že Čiernomorská flotila je jednou z kľúčových zložiek námorníctva (či už ZSSR alebo Ruskej federácie). Samozrejme to tak nikdy nebolo, Čierne more je de facto bazén bez prítomnosti rozsiahlych flotíl a za čias ZSSR susedilo more len so štvoricou krajín, z toho tri boli vo Varšavskej zmluve a jednou bolo v tom čase Turecko, síce sila NATO ale reálne v tom čase rozvojová krajina bez reálnej hrozby na kohokoľvek. Situácia sa zmenila po rozpade Zväzu, keď Rumunsko a Bulharsko sa od Varšavskej zmluvy oddelili a priklonili sa k NATO, Turecko narástlo na sile a s morom zrazu susedili dve nové post-sovietske krajiny, Ukrajina a Gruzínsko. Kým Gruzínsko nemusíme rátať k minulým ani budúcim námorným veľmociam, Ukrajina sa v prvých dňoch rozpadu Sovietskeho zväzu stala na krátky čas nukleárnou a námornou veľmocou. Aby toho nebolo dosť, na Ukrajine, v Mikolajeve, stále hlavné sovietske lodenice schopné postaviť blue ocean navy, teda obrovské nukleárne lode. Pre upresnenie, v meste Mikolajev veľkom ako Bratislava sa nachádzajú tri veľké doky: Čiernomorský prístav v južnej časti Mikolajevského poloostrova, 61 komunardov (dnes stručne Mikolajevský dok) v severnej časti poloostrova a Okean viac na juh od mesta, na brehu rieky Južný Bug (to som zabudol spomenúť, kľúčový sovietsky výrobca lodí ležal na rieke a nie ako by sa dalo čakať pri mori). Pre Rusákov je strata takejto koncentrácie lodiarskeho priemyslu ťažkou ranou, pretože hoci Mordor je najväčšou krajinou sveta a má desaťtisíce kilometrov pobrežia, zhoda okolností im dopriala len pomerne málo „voľného“ brehu, teda niečoho, čo nie je uprostred slaného jazera (Astrachaň), ťažko dostupného severu (Murmansk, Archangeľsk, Tiksi, kam ani nevedie železnica), Kaliningrad či Baltijsk, ktoré ani nie sú pripojené cestnou či železničnou sieťou k Rusku bez toho, aby to nešlo nepriateľskou krajinou alebo okolím Petrohradu, kde to bolo predsa len trochu nepraktické (plytké more a blízkosť Fínska) alebo okolie Vladivostoku, kde je to od ruky.
Napriek tomu Rusko dlhodobo tvrdilo (a dezoláti to samozrejme opakovali), že Krym a hlavne Sevastopol je pre nich kľúčový....lebo je kľúčový. Žiaden argument tam ale nebol doplnený, pričom bolo zjavných niekoľko námietok: čiernomorská flotila nie je príliš potrebnou z pohľadu obrany Ruska, tými sú skôr pacifická a severná flotila. Tak baltická ako aj kaspická a čiernomorská hrajú len druhé husle.
Poďme teda k čiernomorskej flotile pred vojnou a teraz. Reálny stav je 25.000 vojakov, myslené tým akúkoľvek zložku flotily. Počet plavidiel dosahoval ani nie 50 kusov a keďže pre veľké lode strategický prieliv, Bospor, je v rukách Turecka, ktoré určuje jeho používanie a prípadne dáva zákaz vojenským plavidlám, Rusko má jedinú možnosť v takomto prípade dopĺňať stav lodí v mori len vďaka riekam a kanálom v európskej časti krajiny. Samozrejme, tie sú limitované veľkosťou lodí, takže ak si predstavujeme, že z Murmansku Moskva prisunie severomorskú flotilu vrátane Kuznecova, tak sa nenechajte vysmiať. Len pre info, ústie Donu leží od pôvodnej ukrajinskej hranice 80 km (vzdialenosť Bratislava Nové Mesto – Nové Mesto nad Váhom) a dnes 160 km (je to zhodou okolností od Vuhledaru). 160 km je vzdialenosť, ktorú Ukrajinci dokážu dnes prekonávať normálne, a keďže plavidlo v koryte rieky nemá príliš veľa priestoru na manévrovanie a ukrajinská rozviedka nespí, predpokladám, že Don by mal istú dobu vo svojom toku nepríjemný výskyt koliformných baktérií Rusov. Otázna je aj pomoc takých lodičiek, pretože Čierne more dnes nie je niečím ako Okinawa alebo Šalamúnove ostrovy pred 80 rokmi, kde každé plavidlo na niečo slúžilo a v bitke sa mohlo hodiť; dnešný Euxinos Pondos môže ruskej flotile poslúžiť ako trajektória zásobovania Krymu alebo ostreľovania ukrajinských civilistov, nie ako miesto pohybu rozsiahlych zväzkov lodí a kde každú bárku vyzbrojíte PL guľometom.
Dnes má flotila o trochu menej lodí ako pred rokom a deviatimi mesiacmi. O strate krížniku Moskva sa nemusím rozpisovať znova, pošól nachuj. Ako strata prvej vlajkovej lode od čias druhej svetovej vojny je toto väčší úder ako samotnej lode, rovnako ako pred týždňom strata prvého admirála flotila takisto od WWII.
Najväčšími aktuálnymi loďami v Čiernom mori (teda v tomto prípade skôr NA Čiernom mori, technicky aj Moskva je v Čiernom mori stále) zostávajú fregaty. Fregatou sa myslí prechodná trieda medzi väčšími torpédoborcami a menšími korvetami. Rusko má v Čiernom mori triedu Krivak, ktorá bola za ZSSR určená na boj s ponorkami. Dva kusy sú staré zhruba tak ako ja, teda z čias, kedy Majka z Gurunu trhala sledovanosť (rané 80. roky). Ďalšie dve fregaty sú z triedy Admiral Grigorovič, a vo výzbroji sú sotva desať rokov. Jedna z nich, Admiral Essen, bola údajne (ale nepotvrdene) poškodená už vlani, druhá, Admiral Makarov, prebrala po ponorke Moskva vlajku.
Flotila obsahovala takisto 7 ponoriek. Schválne píšem obsahovala, pretože jedna (Novorossijsk) je na oprave v Baltiku, a druhá, menovite Rostov na Donu, je tiež nachujená (ešte budem o nej písať nižšie). Zostáva päť kusov. Pre doplnenie, ponorka Alrosa je pôvodne ukrajinským strojom, ktorého sa Kyjev vzdal v prospech Moskvy (mesta, nie toho čerstvého umelého útesu na dne mora). Zvyšné stroje sú tzv. improved Kilo, teda dieselelektrické ponorky novšieho dáta. Rusko objednalo nové kusy tohto typu, ale neviem neviem...
Čo majú Rusáci v kešeni navyše? Napríklad výsadkové lode. V Čiernom mori sa nájdu triedy Aligátor a Ropucha, ktorá je známejšia nie tým, že má lepšie vlastnosti, ale tým, že sa ľahšie potápa (Novočerkassk a Cézar Kunikov sú rozbité ako Slotova pečienka a nemyslím si, že ich Mordor bude môcť opraviť). Okrem toho Rusko prevelilo z Baltiku 5 ďalších lodí, napríklad Minsk, ktorý doplnil bazár na dne mora. A na záver, priznajme sa, výsadkovými loďami sa námorné bitky nevyhrávajú.
Ďalšími plavidlami sú korvety. Ako suchozemský červ mám v týchto triedach hokej, takže otváram Wikipédiu a hneď som o trochu menej sprostý: korveta je malý typ lode určený hlavne na boj proti ponorkám a majú aj PVO. V Čiernom mori sa nachádzajú tri kusy troch rôznych tried, Griša I., II. a III., menovite Alexandrovec, Suzdalec a Muromec. Pamätám si, ako v roku 2016 zalomilo lietadlo s Alexandrovcami do toho istého mora, predpokladám, že posádka nebude tá istá... Po týchto plavidlách nájdeme ešte mínolovky, teda znova nie stroje, s ktorými by Putin urobil dieru do sveta. Tri sú pomerne staré, tri z posledných rokov. Osem kusov člnov typu Gračonok, Raptor a Flamingo sú okresané na 5 kusov typov Gračonok a Flamingo, všetky tri Raptory sú na šrot.
Čiernomorská flotila ešte obsahuje ďalšie lode, ktoré sú ale zakotvené v Novorossijsku, teda nie na Kryme. Jedná sa o osem raketových korviet, triedy Bujan, Dergač, Karakurt, z nich jedna ale nie je v Čiernom mori, druhá je na remonte a tretia (Sámum) dostala pred týždňov Privjét iz Ukrajiny; ôsma ešte len podstupuje skúšky. Okrem nich vidím 4 kusy raketových korviet triedy Tarantul, ale podľa iného článku ich má z pôvodných 80 kusov Ruské námorníctvo v službe už len tri, takže neviem. Jedná sa o pomerne staré lode, najmladšia má vyše tridsať rokov. Novorossijsk má potom už len menšie člny, protisabotážne plavidlá a rôzne staré mínolovky, takže žiadnu reálnu silu, ktorou by namútili nahnali vrásky na tvárach Ukrajincov alebo ktorými by namútili vodu, s výnimkou krátkej chvíle po dopade na čiernomorské dno.
Zhrnutie a podčiarknutie: Krym stratil svoje velenie, väčšinu kľúčových lodí im Ukrajina buď poslala loviť raky alebo aspoň im ich poškodila. Početne síce flotila plus mínus drží čísla, ale samozrejme je rozdiel, keď máte pred lyžiarákom desať trenírok, šestorie podprsenky a dve kravaty, ak ste si zabudli kabát, rukavice a oteplovačky. Posilnením ukrajinských síl o moderné protilodné strely z Nórska a Británie ako aj o stovky dronov rôznych veľkostí sa ruská Čiernomorská flotila dostala do štádia, že akákoľvek loď je tu v pozícii besného psa – každý po nej bude strieľať a skôr či neskôr sa to podarí. Krym stratil protivzdušné systémy, množstvo infraštruktúry, tisíce ton paliva a dokonca aj samotné suché doky, takže pre Rusov čoraz viac stráca význam ho držať. Kerčský most – OK, ušetrím sme.sk kilobajty a nebudem rozpisovať jeho stav, význam a „potenciál.“
Nie, Krym pre Rusko ani jeho flotilu nemá kľúčový význam (ani nikdy nemal). Jeho držaním sa dosah ruskej flotily nezvýši, ako napríklad Američanom sa rapídne zvýšil dosah zo základní na Japonských ostrovoch alebo Oahu. Oklieštená flotila sa dokonca aj fyzicky zmestí do zvyšných prístavov Ruska v danom mori, napríklad Rostova, Novorossijsku, Taganrogu, Soči alebo Tuapsi, takže Putin sa nemusí vyhovárať, že sorry, tých stotisíc lodí nám do Tuapse nevojde. Vojde, a aby som bol férový, ešte pár mesiacov a celá flotila vám vojde do jedného hrnčeka doktora Mráčka (a profesorovi Ikebarovi zostane miesto).
Čo bude s flotilou v budúcnosti? Ako som naznačil, utrpí ďalšie straty. Čerstvá správa, keď ZSU vyhodili do luftu celé velenie Čiernomorskej flotily vrátane admirála Sokolova (čísla utešene rastú, už nám rozkvitlo 33 dôstojníkov a 120+ je zranených). Aj keď sa jedná o nielen námorníckych dôstojníkov ale aj o tých z celého južného frontu, straty musia byť gigantické – plukovníka nedostanete tak, že komsomolca z povodia Amuru navlečiete do uniformy, napcháte mu na výložky frčky a necháte ho tri dni pretriezvieť. Predpokladám, že výbuchom veliteľstva armáda a námorníctvo stratila dokumenty, možnosť plynulej komunikácie a hlavne mozgy (aj keď naložené v liehu, ale predsa len mozgy). Moskva musí zareagovať a presunúť sem novú generalitu, ale tá si musí zvyknúť na podmienky. Vraví sa, že nový minister strávi prvého pol až trištvrte roka len zoznamovaním sa so systémom, ľuďmi, úskaliami a problémami funkcie. Ak Ukrajinci ugrilovali Sokolova a celý jeho stuff, tak nový admirál (aj keby sa jednalo o znovudosadeného ex-admirála Osipova) sa bude musieť doslova prehrabať problémami – a to niekde, kde nebude vedieť, či mu na hlavu nedrbne nová raketa a či jeho podriadení majú aspoň akú-takú schopnosť. Takže Čiernomorská flotila je v mojich očiach oklieštená ako kastrovaný brav a Krym, Sevastopol a vlastne asi aj flotila ako taká tu a teraz stratili význam. To sa premietne aj do jej budúcnosti; nečakajme tam bohvieaké investície a stroje sa extra meniť nebudú.
Mimochodom, odkiaľ bude nový admirál veliť? Vraj sa zjavil v ruskej tlači inzerát na obsadenie tejto pozície: „Hľadá sa muž na miesto admirála. Práca z domu.“
2. Pohyby na fronte
Front je stále statický, až ma z toho svrbia hemoroidy. Rusko stále zhromažďuje jednotky na severe okolo Lymanu a Svatoveho, ale nejaký pohyb zatiaľ nevidno.
Doneck: výrazne pohyby nevidno, pravdepodobne sa ofenzíva z jednej alebo druhej strany zastavila. Inak v tomto regióne bol ruský postup najmenší, čo prisudzujem tomu, že o oblasť sa bojovalo od 2014, takže ZSU sa tam pripravili kvalitne.
Bachmut: zjavila sa nepresná správa, že Bachmut bol obkľúčený. Podľa toho, čo som zachytil, je to len zlý preklad, pretože mesto je „obkľúčené“ paľbou už aj z menších zbraní, napríklad mínometov (diaľnica na Slavjansk sa dostala pod paľbu ukrajinských mínometov, čo ale neviem aký má strategický význam, keďže predtým bola na dostrel kanónov väčších ráží a asi tam nie je premávka ako v Senci ráno o šiestej.
V oblasti Staromajorského: krok sun krok, žiadne veľké zmeny.
Najväčšie (no stále malé) zmeny na fronte sú okolo Verbového a Novoprokopivky, teda na tokmackom smere. ZSU tam pokračujú stále, raz tým raz oným smerom, vždy ale iba doslova o pár metrov. Je to veľa alebo málo? Podľa mňa je nedoceneným faktom, že proti ukrajinskej armáde tam stoja elitné jednotky, teda paragáni, žiadni čečenskí kozojebi alebo šikmookí honelníci z Tuvánskej republiky. Napriek tomu ZSU postupujú a Rusi sa sťahujú, vzdávajú alebo štartujú neúspešné protiofenzívy bez efektu. Keďže teraz južné velenie ruskej armády došlo o značný časť oficierstva, pravdepodobne bude ruská snaha korunovaná ešte väčšími blbcami ako doteraz, čo nahrá do karát ZSU.
Situácia na juhu je dokonca taká, že Vít Solnař ju prestal volať „tokmacká ofenzíva,“ ale bitka o Záporožie. Výhra ZSU bude značiť nie dobytie Tokmaku ale kolaps ruských vojsk v priestore juhozápadného frontu.
K ruským stratám: stále je nejako podozrivo málo slnečníc denne. Keďže sa bojuje na viacerých frontoch, nehovoriac o tom, že Ukrajinci škvaria každého druhého admirála, je to pre mňa trochu zvláštne; čakal som 400 mŕtvych na jednom konkrétnom fronte.
Za posledný deň je 19 zničených BVP, iba 5 tankov ale až 39 kanónov a 17 nákladných a tankovacích vozidiel. Vyzerá to tak, že Ukrajinci stále preferujú devastáciu ruskej logistiky a delostrelectva pred ťažším úderom na tanky (alebo už nemajú moc čo ničiť? Šojgu! Gerasimov! Kde sú moje tanky?)
3. Novinky zo sveta
Abramsy už dorazili na Ukrajinu. Potešilo ma. Kúpim kafé Bidenovi. Alebo repák.
Za odstrelenie veliteľstva Čiernomorskej flotily sa Rusáci pomstili Ukrajincom tak, že im rozmlátili hotel. Áno, hotel. Jedna jedna, chocholi! Vy nám rozbijete veliteľstvo, vyhladíte celú admiralitu, my vám za to hotel. Navyše 12 rokov nepoužívaný! To je, čo?
Syn Achmata Kadyrova Adam hrdinsky zmlátil ukrajinského vojaka v službách ruskej armády, údajne za znesvätenie Koránu. Video je bujaré, taký typický lúzer, ktorému museli obeť spútať a ešte ho museli strážiť, inak by ho Ukrajinec asi zmlátil.
Čo som čítal diskusie, unisono zhoda vládne, že po páde ruského (a teda aj čečenského) režimu budú celé tieto imperátorské rodiny vyvražďované hlava-nehlava. Strašne túžim vidieť ten čaučeskovský© útek; na druhej strane dnes celá rodina stádo Kadyrovovcov veľmi ťažko zmizne nečakane a bez stopy. ZSU alebo dokonca aj ruské tajné služby ich budú loviť nech sú kdekoľvek, aj na salaši v Liptovskej Osade (Biker, pozdravujem!).
Stále nemôžem nájsť presné čísla, ale niečo pekné sa udialo v Kursku. Najprv dostalo úder riaditeľstvo FSB, potom dron dopadol niekde v oblasti letiska, no nevybuchol. Akonáhle ho Rusáci chceli odniesť, explodoval a pozabíjal isté množstvo Zmrdov. Údajne tam zalomil aj veliteľ regimentu, čo by mohol byť plukovník. Aktualizáciu k poslednému blogu ale dávať nebudem. Mimochodom, v Kursku vraj horeli aj nejaké letištné budovy a palivo. Zdá sa, že na Kryme už dochádzajú ciele...
Chlapík bojujúci na začiatku vojny v Azovstale sa odmietol vzdať a prepašoval sa von, do terénu. Odtiaľ sa dvesto kilometrov túlal až na ukrajinskú stranu.
V porovnaní s Rusákmi je to neuveriteľné. Rusáci dostanú povolávací, netrafia ani na hlavnú stanicu, ak aj trafia, zo sto mužov je desať spitých a nevedia nastúpiť.
Chcel som dopísať ešte jednu správu ohľadom ukrajinského postupu na juhu, ale je to dlhšie. Dám to zajtra, cez víkend – ak sa kooonečne podarí, sadnem si na pivo s trojicou Ukrajincov vrátane Inny a dodám vám spomienky na „ich“ vojnu. Prinajmenšom Inna a Voloďa majú dosť husté spomienky, takže pri pive a whiskey (áno, aj ja) zazdieľajú nie úplne príjemné zážitky. A budú aj fotky!
Ak sa vám blog páčil, kávu pijem furt. Mimochodom, doterajším donorom veľmi pekne ďakujem a sorry, nie každému som mal čas odpísať.
https://www.buymeacoffee.com/johny1981aa
