1. Vývoj na fronte
Okolo Bachmutu sa napriek úspešným protiofenzívam ZSU a haldám zdochlých Orkov sťahuje slučka. Každým dňom sa úniková cesta stenčuje. Ukrajina mala podľa dostupných zdrojov v oblasti 30.000 vojakov, ale aktuálne vraj sa počty obrancov priamo v meste pohybujú rádovo na vyšších stovkách. Wagnerovci napriek zlému počasiu a rozstrelenej hrádze postúpili zo severu a na východné predmestie.
Čo ma potešilo je fakt, že obrancovia sa dušujú ako Wagnerovcom budú vzdorovať aj naďalej. Na videách z mesta je doslova cítiť odvaha a odhodlanosť. Predpokladám, že zásobovanie a rotácia stoviek mužov pod rúškom noci nie je až taký problém, pretože Rusko v tomto počasí a teréne nemôže presunúť ťažkú techniku, len pechotu. Kyjev rotoval pešiakov na dennej báze, čiže 24 hodín si odslúžite a potom vyčerpane odpochodujete domov.
Dnes (piatok) Kyjev odstrelil vo východnom Bachmute mosty, čo ruský postup spomalí ešte o čosi viac. Je to podľa mňa znamenie, že Ukrajinci sa čoskoro stiahnu preč, ale na druhej strane Bachmut padá už od minulej jesene a stále nič.
Práve v čase uploadu tohto blogu sa ozval legendárny veliteľ Maďar (pozor, je Ukrajincom), ktorý velí komandu pilotov dronov. Veľmi dobre a k veci na dennej báze komentuje stav frontu v Bachmute. Teraz oznámil, že dostal príkaz stiahnuť sa z mesta na novú pozíciu, teda rozkaz k ústupu. Vyjadril sa, že nerozumie tomuto rozkazu, pretože oni mesto vládzu držať ešte dlho, ale nechce politikárčiť a rozkaz splní.
2. Najväčšia tanková bitka tejto vojny
Dole pri Vuhledare sa ruská jarno-zimná ofenzíva príliš nevydarila, a to je ešte optimisticky povedané. Keby to nebolo oznámené „zhora,“ povedal by som, že to ani nemohla byť ofenzíva, len zhluk náhodných pohybov po bojisku. Samozrejme, so stovkami mŕtvych Orkov. O niektorých útokoch som písal skôr, ale až teraz sa prevalilo, že vlastne to neboli až také náhodné pohyby ale rozsiahla tanková bitka. Podľa ukrajinských zdrojov tam Rusi stratili až 130 tankov. 130 tankov je tak enormné číslo, že počas celej vojny v Afganistane (tej sovietskej, za Brežneva) stratili za desať rokov 147 tankov – o 17 viac! Podľa mňa keby sa Ukrajinci nasrali a spočítali to za denného svetla, tých 17 kusov by tam ešte niekde našli zapadnutých v blate alebo rozšrotovaných vo forme puzzle.
Na diskusiách sa ozvali trollovia. Obzvlášť na iDnes sa vyrojili staré známe tváre, ktoré mimoriadne aktívne spochybňovali tieto čísla a naopak poukazovali na gigantické straty Ukrajiny v tejto bitke. Takéto diskusie považujem za dokonalý lakmusový papierik ruských neúspechov, pretože čokoľvek spravia Rusáci zle, platení diskutéri musia spochybniť.
Lenže ZSU rozhodne nemali obrovské straty. Na videách je vidno, ako tankové kolóny nabiehajú po tuctoch na míny, následne ich ničia delostrelecké salvy. Bez toho, že by Rusi vôbec zbadali nepriateľa v tejto rovinatej krajine. Straty Ukrajincov môžeme spochybňovať povedzme pri Bachmute, ale Vuhledar musel byť naprostým ruským fiaskom.
No a znova sa dostávame k ruským silám po roku vojny. Strata 130 tankov (otázkou je, akého boli typu) je katastrofou, o to viac, keď ZSU tam stopercentne mali straty minimálne. A naviac tam Orkovia nechali podľa Ukrajiny približne tri desiatky tankov v prospech nepriateľa, proste posádky zdrhli a stroje nechali v blate.
Podľa dnešných správ tu však bola ďalšia ofenzíva a skončila hádajte ako? Dobytím Kyjeva? Vedľa! Zasa ich ZSU rozbila ako piatková výplata môjho suseda.
Práve sa vrátila z práce priateľka a smiala sa nad čerstvou situáciou u nich v sklade. Nasťahovali sa im tam myši, tak majiteľ kúpil tie lepkavé papieriky-pastičky. Predvčerom večer ich nainštalovali pod radiátorom, ráno pozerajú, že kocúr chodí naširoko ako Jaro Slávik po brigáde. Jeden papierik mal nalepený pod bruchom ako dámsku vložku, druhý z boku, ešte sa mu tam trepotala živá myš. Chceli oba papiere aj s putovnou myškou strhnúť, ale nedalo sa, kocúra to bolelo. Zobrali holiaci strojček, že mačke bok a pupok vystrihajú, ale po dvoch holých pásikoch (týmto sa mení význam „Vystrihaj si cicu na pásik!“) sa strojček zadrel lepkavými chlpmi. A tak zavolali veterinára. Ten prišiel, od smiechu sa skoro pošťal, kocúra uspal a vyštikal pastičky nožničkami. Kocúr sa prebral, myška to už nerozchodila.
Aká je pointa tohto príbehu? Že Rusi majú rozum asi ako košarišské mačky. Dnes totiž prišiel chudák kocúr zalepený zas. Už sa s ním domáci necafrali, vytrhli mu to bez veterinára aj bez anestézy. Kocúr prskal a miaukal od bolesti, ale dobre mu tak, mal sa poučiť.
Ak to spraví dotretice, pokrstím ho na Generál Rustam Muradov.
3. Vojna sa čoraz viac prenáša k útočníkom
Rusko podľa svojich oznamov zostrelilo (našlo spadnutý) dron neďaleko Moskvy. Ukrajina nepotvrdila vypustenie takéhoto stroja, čo ale neznačí nič. Podľa niektorých informácií sa jedná ale o ruskú provokáciu, aby mohli zvaliť niečo na nepriateľa (k tomuto sa ešte neskôr vrátim). Dron sa našiel v blízkosti nejakého dôležitého punktu na distribúciu plynu (iné zdroje hovoria o rope, ale to nie je podstatné).
Pamätáte na mesto Jejsk? Písal som o ňom v lete, hneď po tom, ako v meste padlo lietadlo na paneláky a zabil niekoľko miestnych. Mesto je na južnom brehu Azovského mora naproti Mariupoľu, ktorý bol často bombardovaný práve lietadlami z jejskej základne. Aktuálne sa ozvali v tomto meste ďalšie výbuchy, ale keďže naopak Rusi vyhlásili, že sa jednalo o cvičné výbuchy, je jasné, že Ukrajine sa asi podaril ďalší husársky kúsok.
Lenže nielen Jejsk dostáva na frak a nevie od čoho. Ukrajina pravdepodobne dostala nejaké západné zbrane, prípadne konečne nasadila do výzbroje niečo svojej výroby. Aktuálne vybuchujú ďalšie základne na Kryme, mimo iné v Jalte. Jalta je na juhu polostrova, čo je zhruba dvesto kilometrov od najbližšieho frontu (mesto Cherson). Alebo je ďalšou možnosťou, že Jejsk a Jalta boli zasiahnuté z mora? To by bola ešte väčšia pecka...
4. Kazachstan ukázal Rusku prostredník
V roku 2019 som začal písať knihu (politický thriller) o útoku Ruska, bieloruska a Kazachstanu na Ukrajinu, Moldavsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Inicioval ma k tomu dosť živý sen a draft dostal pracovný názov „Štvrtý Aljoša,“ po jednom z ruských bohatierov. Rukopis som písal mne tradičným spôsobom, pentelkou na papier, asi tri mesiace, potom prišiel lockdown, starosti a vykašľal som sa nato. Stihol som napísať tak štvrtinu knihy. Vlani začala vojna a čo ma zamrazilo, že veľa vecí som extrémne presne trafil.
Čo som ale netrafil, bola účasť Kazachstanu vo vojne. Pred vojnou som ho považoval za dosť pripútaného a servilného sluhu Moskvy. Teraz to vyzerá na čoraz väčšieho rebela. Kazachstan nie je malá krajina čo sa týka rozlohy (deviaty), no čo sa týka populácie, je to zanedbateľná krajina porovnateľná trebárs s Rumunskom alebo Holandskom. Nevýhodou je jeho umiestnenie medzi Ruskom a stredoázijskými post-sovietskymi republikami, čo mu znemožňuje vývoz svojho gigantického bohatstva. Hoci má prístup ku Kaspickému „moru“ (zámerne dávam do úvodzoviek), je to najväčšia krajina bez prístupu k moru ako takému.
No a Kazachstan asi konečne vycítil príležitosť zbaviť sa rusko-sovietskeho jarma, ktoré ho stálo milióny mŕtvych, presnejšie tretinu populácie v 30. rokoch. V čase, kedy Ruský plyn a ropa bude nechceným tovarom, Kazachstan ochotne preberie multimiliardové zákazky po Európe, Číne a asi aj inde. Treba sa len odstrihnúť od Moskvy politicky.
A Astana to aj robí. Aktuálne sa Kazachstan dohodol s USA na bližšej spolupráci v rovine politickej, ekonomickej a technologickej. Washington musí v tejto oblasti zabrať z dvoch dôvodov – stredná Ázia má potenciál, ktorý brzdil práve arcinepriateľ, Rusko, a je to zadný dvor druhého arcinepriateľa západného sveta, Číny. Nemôže sa stať, žeby Astana alebo Dušanbe prešli z područia Moskvy do područia Pekingu. Diktatúry alebo autoritatívne režimy strednej Ázie by mali byť radšej komplikovanými spojencami ako nekomplikovanými nepriateľmi, vazalmi Macka Pú. Na druhej strane nemusia autoritatívnymi zostať naveky.
5. Provokácie cez hranice
Vyzerá to ako promo, ale je to skôr náhoda, že spomínam rukopis Štvrtého Aljošu dvakrát v jednom blogu. Avšak jedna z nosných udalostí tam bola false-flag –operation, v podstate akási obdoba Gliwíc. Pracoval som s ideou masakru ruského obyvateľstva v pražskej reštaurácii na novoročnej oslave, ktorý v skutočnosti zinscenovala FSB, aby mala zámienku na útok na Ukrajinu a spomínané krajiny. Mimochodom, presne toto som predpokladal ako reálnu udalosť už od čias, keď Rusi začali na fronte prehrávať, nejaký ten prechod zaručene pravých ukrajinských banderovcov s vytetovanými hákovými krížmi na čele, samozrejme v žlto-modrej kombinácii a Zelenského nášivkou na prsiach.
A dočkal som sa! Zlá ukrajinsko-slobodoruská svoloč prekročila hranicu Matičky Rossije a zadržala niekoľko nič netušiacich civilistov na ruskej strane, pričom jeden muž zahynul pri prestrelke, jeho syn bol ťažko ranený. Nezachytil som, čo vlastne teroristi chceli, ale údajne vyhlásili, že toto všetko robia kvôli zvrhnutiu Putina z trónu.
Trochu ma z onoho videa zapieklo. Rusi už túto vojnu spravili toľko false-flag operácií, že každá ďalšia trapošina je už len ako cez kopirák; oni sa doslova na vlastných chujovinách (inak to pomenovať vážne neviem) nepoučili. Svojho času chytili obézneho ukrajinského kamionistu (mal tak 130 kg), ktorý prespával niekde na Kryme v krikľavo oranžovom stane a spacáku niekde na kraji cesty. Obžalovaný bol ako špeciálny agent Ukrajiny a FSB z neho vytrieskala priznanie, že chcel vyhodiť Kerčský most do luftu. Jasné, Kyjev bol tak zákerný, že použil obézneho suma, ktorý ledva funel, a ešte ho rafinovane zamaskovala oranžovým stanom, ktorý bolo vidieť aj z Moskvy. Geniálne!
Potom si iste pamätáte tie zelené parochne a hry Sims, ktoré banderovskí fašisti preniesli do Moskvy, aby zavraždili Solovjova, nezabudnúc si pritom nenápadne pribaliť k hrám Sims a parochni aj tričká s hákovými krížmi. Predstavujem si Seana Conneryho ako Jamesa Bonda v zelenej ženskej parochni na štýl japonského Hentai porna, s Playstationom v ruke a tričku so svastikou, ako skrýva pred pohľadom verejnosti ostreľovaciu pušku či pištoľ s tlmičom, a pýta sa na cestu k domu Solovjova (opýtaná osoba mala na tvári fialové fúzy, blikajúce okuliare, na tričku SS-iniciály a pýtala sa zhodou okolností na dom Vladimíra Vladimíroviča, decentne skrývajúc bazuku v kytičke konvaliniek).
No a do tretice banda slobodných Rusov teda napadla bezvýznamnú dedinu neďaleko ruského mesta Brjansk. Ok, môže sa stať, poviete si, prečo by nemohli nejakí desperáti z ukrajinskej armády, najmä keď sa jedná o ruských prebehlíkov, prejsť domácu hranicu a o niečo sa pokúsiť. Je ich 50 kusov, pre info. Ale teda pár postrehov:
a) Dedina Ljubečane leží v Brjanskej oblasti, teda mieste neďaleko spoločnej rusko-bielorusko-ukrajinskej hranice. Áno, bojovať sa v tomto mieste prestalo pred trištvrte rokom a nemám najmenšiu šajnu, prečo by slobodno-ruské, teda proukrajinské sily mali byť dislokované v tejto oblasti. Dávalo by mi to logiku, keby etnicky ruskí bojovníci prekročili hranicu niekde v blízkosti frontu, napríklad východne od Charkova.
b) Už na prvý pohľad sú bojovníci čistučkí ako z práčovne. Človek by tipoval, že každý veterán, ktorý v tomto počasí a stave ciest prejde z Ukrajiny do Ruska poľom, bude zasvinený ako prasa. Nie, práve títo zasraní banderovci nie sú zasraní. Podozrivé? Nie, asi išli metrom, možno ich previezlo Taxi. Veď prečo nie?
c) Oblečenie a vystrojenie je také... zelenoparochňové. Chlapík má na sebe zavesené slúchadlá (earset), ktoré mu nepasujú k prilbe. Nohu má ovešanú zásobníkmi tak okato, že vyzerá ako Rambo z Wishu, ešte uťatá hlava nejakého Indiána mu tam chýba.
d) Ruská televízia okamžite nabehla do dediny terorizovanej ukrajinskými vandalmi. Výsledkom je, že uprostred dediny našli očitých svedkov spomedzi dedinčanov...ktorí za bieleho dňa dali neznámym novinárom zaručene pravé správy! Nie, ak vám dedinu obsadia teroristi, vy sa neskryjete do pivnice alebo neutečiete do lesa, vy sa budete promenádovať po ulici a dávať interview. Rozmýšľam, ako to bolo počas invázie v Buči, či tiež tam len tak behali domáci a hovorili kyjevskej televízii na kameru...
e) Teroristi rozdávali letáky ohľadom zlého Putina. Iste, vy prejdete cez celú Ukrajinu, prekročíte hranice a budete rozdávať letáky Lidlu v Hornej Dolnej, pretože ak ich v onom Valali rozdáte aspoň dve stovky, Putin vyskočí z okna a napije sa novičoku, však?
f) Teroristi sa označili žltými páskami tak extrémne okato, že už chýbali len hákové kríže a hajlovanie v štýle „Heil, Zelenskij!“
g) Ruská strana zareagovala okamžite. Až príliš okamžite. Najprv vyslala na dedinu Ljubečane pluk raketometov (!!!), jeden z generálov ihneď vyhlásil, že Ukrajina týmto prekročila všetky hranice (hahaha, práve Rus to hovorí). Putin mal príhovor národu, akurát škoda, že nemal na plešine nasadenú tú zelenú parochňu.
h) Na obsadenú dedinu zaútočila Rossgvardija. Dosť pohotovo, lebo batalión Rossgvardije je predsa v každej zaprdenej dedinke a rozhodne to nie je náhoda, že zareagovali takto promptne, však?
Keď mi niekto povie, že svet sa od druhej svetovej vojny vyvinul, tak mu porovnám Gliwice s touto šaškárňou. Vtedy to bolo aspoň uveriteľné.
A čoho sa desím najviac je to, že teraz Putinovi proste pretečú nervy a bude musieť Ukrajine vyhlásiť tú vojnu... (obscénny, diabolský smiech).
V ďalšom diely tejto telenovely uvidíte: Nacistické tanky v mierke 1:50 prekročili rusko-rakúsku hranicu, pričom spievali nacistické pesničky po čínsky. Tanky preletia ponad Saharu, na zemi znásilnia predavačku z Popudinských Močidlian, ktorá sa volá Rusková a volila ĽSNS, pričom si ani gumu na hlavne nenasadia. Ešte porozdávajú archívny ročník magazínu Strážna veža a magnetky s LGBTI+ motívmi, načo sa vrátia Zelenskému do chladničky. Už po reklame!
P.S.: Koľko policajtov umrie, keď sa jeden policajt utopí? Dvaja. Jeden pri nešťastí a druhý pri rekonštrukcii prípadu. Koľko ruských vojakov sa zraní pri záťahu na zjavne zinscenovaných ruských vojakov? Dvaja. Pretože keď sa strieľajú slepými nábojmi príslušníci dvoch ruských vojsk, dvaja Rossgvardijci musia nabehnúť na mínu.
P.S.2: K poslednému vtipu ešte doslov. Ruské lietadlo naletelo na ukrajinské pozície. Ukrajinci nenabehli svojimi lietadlami na ruské pozície, ani nedokázali zostreliť ruské lietadlo. Aké sú celkové straty stretnutia?
(jeden mŕtvy a jeden ranený ruský pilot, ruská obsluha protivzdušného systému totiž zabudla, že bod na radare je jej vlastný stroj).
6. Ruské straty na fronte – gratulujeme!
A je to tu! Kým stotisíca slnečnica sa udiala tesne pred Vianocami, teda po 10 mesiacoch vojny, o polovicu sa to stihlo navýšiť už o dva mesiace neskôr. Aktuálne je to 151.700 slnečníc, takže rátajme so zlacňovaním olejnín ku koncu roka.
Postreh z internetu: od skončenia druhej svetovej vojny viedlo Rusko/ZSSR pomerne veľa vojen, väčšinou zástupných, v ktorých stratila rádovo približne 40.000 vojakov. Veľký pomer z toho sa pripisuje na vrub vojny v Afganistane a Čečensku (dokopy približne polovica celého čísla). Takže za 78 rokov deväť lídrov Zväzu stratili prakticky štvrtinu vojakov z toho, čo stratil Putin za jediný rok štvordňovej operácie! Ďalší neklamný dôkaz petrohradského génia... V tom naviac nerátam straty 2014 – 2021!
7. Moldavsko sa búri... vážne?
Moldavsko je ako dlhodobo najchudobnejšia krajina Európy veľmi citlivá na nárast cien čohokoľvek. Keďže jej zdroje nie sú bohviečo, a k tomu ešte východná štvrtina je separatistická, ekonomika trpí každým výkyvom. Bežný Moldavec s platom na úrovni hodnoty balíčka, ktorý dostane vdova po ruskom mobikovi (teda zhruba toľko, čo priemerný Slovák nechá v Auparku, keď ide s famíliou na celovečerný film s pukancami a kolou). Nárast cien elektriky alebo pohonných hmôt musí mať podstatne iný cveng ako u nás, keď natankujem nádrž Feldy o hodinovú mzdu drahšie a už všade vidím Sorosa.
Pád vlády ma trochu znervóznil, našťastie sa dostal do čela ešte proeurópskejší politik. Následne sa prevalili éterom uniknuté plány na obsadenie Moldavska celého, čo ma naopak neznervóznilo, pretože na dobytie Moldavska treba najprv dobyť Ukrajinu. Pri dnešnej rýchlosti postupu pri Bachmute by to Rusom zabralo asi tak osem letopočtov a za tento čas by už krajina ležala niekde okolo polárneho kruhu.
No a keď teda premiér nie je proruský, mobici sa k moldavskej hranici za pol roka priblížili o dĺžku futbalového ihriska v Hradišti pod Vrátnom (vraj je kratšie ako by malo byť, a citeľne nadštandardne osraté od kôz), tak sa tradične podľa matrice zorganizuje „zdola organizovaný“ protest proti zdražovaniu. Miestny, rumunsky hovoriaci reportér si tam odchytil mladého muža, ktorého sa v rodnom jazyku Moldavcov opýtal, čo ho viedlo k účasti na proteste. „Ja nepoňimáju vaš jazýk,“ znela odpove´d, načo sa „zdola organizovaný“ mladý muž priznal, že je z Ruska. Inými slovami je to zhora privedený profesionálny protestér a dám ruku do ohňa zato, že ak by sme ksicht po ksichte prešli demonštrácie v dvadsiatke európskych krajín, našli by sme ho všade.
Včera sme mali diskusiu s kolegom (pozdravujem, Peter!) o Moldavsku a Podnestersku. Zhodli sme sa, že Moldavsku sa vyskytla jedinečná šanca, ako získať separatistickú provinciu nazad do vlastných rúk a po vojne tam previesť nekrvavú etnickú čistku (odsun Rusov do Ruska). Rusko nemá ako zareagovať, pretože na vpád do Moldavska by muselo prejsť krátkym koridorom cez Ukrajinu v tesnej blízkosti Odessy a nato by najprv potrebovalo krížnik Moskva vložiť do sušičky. Čokoľvek by (síce slabá) moldavská armáda spravila na druhom brehu Dnestra, Moskva by nemala čím odvetiť. Možno som optimista, ale dokonca si trúfam povedať, že ruskí „mierotvorcovia“ v Podnestersku by po sérii katastrofálnych porážok na Ukrajine sa asi stiahli do civilu, lebo by skončili ako Kadyrovovci pri Hostomeli. Skutočne by som to stavil na čistý rez. Keďže krajina má v najužšom mieste 6 kilometrov (!), prechod mechanizáciou by trval tak desať minút. Podnestersko by zaniklo rádovo za hodiny, ak by sa útočilo aj z Ukrajiny. Konečne.
Ale čo Gruzínsko? Krajina na Kaukaze má dva podobné ruské zhubné nádory na svojej tvári, Abcházsko a Južné Osetínsko. Zasa som možno optimista, ale čo sa hýbalo a bolo schopné strieľať, išlo na Donbas, takže Gruzínsko by pádom Podnesterska dostalo do rúk žolíka, ktorého keď nevyužije, nemá nárok na obe provincie a nech sa nesťažuje.
8. Pár drobností na záver
Ruský stroj, ktorý bieloruskí partizáni pred týždňom dali do laty, odletel „po vlastných.“ Prvé správy hovorili, že bol zničený či vážne poškodený v centrálnej časti, kokpite na tanieri radaru, ale zjavne škody neboli tak ťažké ako by bolo treba. Iljušin/Berjev odletel, predpokladám, že po krátkej oprave. Satelitné zábery ukazovali, že predtým bol oškvrknutý ohňom na tanieri a v prednej časti, ale drobné, komerčné drony asi neboli schopné uniesť ťažšiu muníciu.
Trollovia na iDnes privítali túto správu s dvojitou erekciou, no pre mňa boli zaujímavé skôr ďalšie zábery priamo z dronu: stroj za 250 miliónov dolárov (minule som písal 500, tak som sa dočítal) nemá dobrý náter. No reziví, vy idioti! A-50 je v ruskej armáde modernizovaných len pár a relatívne čerstvo, takže keď tieto superdrahé a vzácne stroje nemajú náter ani na úrovni Lady letanovského vajdu, no armageddon.
Srbsko zásobuje bojujúce strany výzbrojou. Proruská krajina, také malé balkánske Bielorusko, sa proste tvári ako neutrálna zem s náklonom na východ, ale proste nezdržala sa a predsa len zbrane na front poslala. Ukrajincom. A cez Slovensko.
Ako tak pozerám, načim Kremľu vyvolať ďalšiu špeciálnu operáciu. A pre mňa je to jasným dôkazom, že studená vojna v Európe neskončila Reaganom ale Zelenského „Chcem muníciu, nie lístok!“
A ešte jedno post scriptum na úplný záver: vlani o takomto čase som bol mesiac zabanovaný na Facebooku. Viete aká to bola pre mňa tragédia, že russký hnoj sa pohol cez hranice a ja som sa nemohol vynadávať na éteri? Chápem Blahu, že keď ho vyprdli z FB, potrebuje oknom vliezť aspoň do slovenskej televízie.
No a teraz mi FB vygeneroval pár hlášok z toho prvého dňa, čo som napísal v rozpätí asi 12 hodín ako závislák. Prečítal som si oné postrehy a vcelku sa aj po roku od tých postov pod to podpisujem. Ale pri jednej veci som sa pristavil. Kamarát (pozdravujem Bikera Vanovčana) mi vtedy, po dvoch týždňoch fiask okolo Kyjeva a Černihiva povedal zaujímavú myšlienku: Vždy v minulosti, keď sa ruská technika stretla so západnou, našla sa nejaká výhovorka. Zlí Arabi, nekvalitná posádka, zle zvolená taktika, lacné exportné modely z ČSSR, nevhodne zvolený terén a podobne.
Na Ukrajine ale dostáva na frak RUSKÁ technika z RUSKÝCH fabrík vedená RUSKÝMI vodičmi pod vedením RUSKÝCH generálov a na RUSKOM teréne. En masse. Kto bude na vine teraz?
