Ako som písal v minulom článku, môj názor je ten, že ruský útok sa kvôli kombinácii rasputica - západné zbrane - odhodlanosť Ukrajincov – sankciám - ruskej tupote - zlej príprave - zastaraným zbraniam čoskoro zastaví a Hnusi prehrajú aj gate. Je otázne, či Hnus vráti Ukrajincovi Krym a Donbas, ale trúfam si staviť sa, že z čerstvo dobytej Ukrajiny sa stiahnu a ich straty sa budú rátať na desaťtisíce. Vrátia sa do zbedačenej, vydrancovanej krajiny a je otázne, ako sa zachovajú voči mafii, ktorá si trúfla klamať im aj ich matkám priamo do očí („Idete len na cvičenie, čoskoro sa vrátite“).
Tento blog však bude o inom. Bude o demografii Ruskej federácie. A o tom, že ruský štýl vedenia vojny, ktorý im stáročia vyhovoval, už nie je možný. A tiež o tom, že to je jasné každému, len nie samotnému ruskému vedeniu.
Demografia ZSSR a Ruska, 1997 – 2020
Rusko bolo (a v podstate je) hlboko zaostalou krajinou, akou bolo od čias stredoveku. Kým kedysi zato mohli hlavne neskutočne krvavé vojny, ktoré si európske národy z titulu svojej menšej populácie nemohli dovoliť, Rusko s jeho enormnou a stále rastúcou populáciou nehľadelo nikdy na straty. Tak ako aj Čína, vždy sa našiel mladík z chudobnej rodiny, pre ktorého dril, šikana a nekvalitné jedlo v kasárni alebo poli bolo aj tak lepšie ako čokoľvek, čo ho čakalo doma. Nas mnógo platilo za Ivana Hrozného, Petra Veľkého, Kutuzovova, Brusilovova, Lenina aj Stalina. Ak aj cár stratil na bojisku nejakú tú masu mladých mužov alebo pri hladomore mu zahynuli státisíce civilistov, anektovanie nových území mu prinieslo nových nevoľníkov aj potenciálne mäso do mlynčeku. Bývalí nepriatelia – Fíni, Tatári, Kazachovia, Čečenci, Poliaci, Rumuni či sibírske kmene – si veľmi skoro začali obliekať ruské uniformy pod velením etnických Rusov alebo Arménov.
Nové technológie, agrotechnika, hygiena a lieky (privezené zo západu) znamenali, že ruská populácia rovnako ako populácia neskoršieho Sovietskeho zväzu plynulo rástla. Aj keď sa kvôli neustále sa hýbucim hraniciam a nestabilnej politickej situácii ťažko určí obyvateľstvo presne, isté štatistiky existujú. Čísla za Rusko ako také hovoria, že po občianskej vojne narástlo obyvateľstvo každý rok o cca dva milióny, bez ohľadu na masové vraždy, gulagy, hladomory a občianske vojny či rebélie. Z necelých 95 miliónov ľudí v roku 1927 sa zvýšil počet na 110,3 milióna v predvečer nemeckého útoku. Na konci roku 1945 sa Rusko vrátilo takmer na pôvodné hodnoty z roku 1927. Tu je otázkou, koľko ľudí padlo vo vojne a od hladu a chorôb, koľko si NKVD povraždilo samo a hlavne, koľko Rusov zostalo bývať na Kryme, Strednej Ázii a novookupovaných územiach ako Kaliningrad a spol. Nemyslím si, že podvyživený Tatár z Krymu v gulagu na Kolyme sa rátal do štatistík ako obyvateľ Ruska, hoci takýchto podľudí vrátane nemeckých vojnových zajatcov tam museli byť dlhé roky milióny, ak nie desiatky miliónov.
Štatistiky tiež hovoria o počte detí na jednu ženu. Dlhodobý trend bol približne na siedmych detvákoch na rodičku, pričom netreba zabúdať nato, že veľká časť detí umrela po pôrode alebo pred dovŕšením dospeláckeho veku. Jedinou výnimkou bola prvá svetová vojna, kde z logických dôvodov žena, ktorej muž bol na vojne a nebola práve znásilnená Nemcami alebo neslúžila niekde pri náborovom stredisku, nemala šancu byť oplodnená v pravidelných intervaloch. Fertilita klesla na 3,3 až 5 detí na ženu – dnes stále vysoká, ale vtedy nízka.
Po skončení občianskej vojny sa čísla vrátili nad 6. Dnes je len jediná krajina na svete, ktorá toto spĺňa (Niger, 6,8 dieťaťa na ženu). Problémom tohto obdobia je gigantická úmrtnosť populácie. Hladomor počas a po nástupe Lenina si vyžiadal desiatky miliónov obetí vrátane povestného Holodomoru na Ukrajine a Povolží. Veľká pôrodnosť sa nepremietla do ekvivalentného nárastu populácie ako takej. Samozrejme, druhá svetová vojna si vyžiadala ďalšiu obeť vrátane zníženej pôrodnosti, zvýšenej potratovosti a úmrtnosti už narodených detí. Rusko/ZSSR však zostalo najľudnatejšou krajinou Európy i tak.
Po druhej svetovej vojne (a niekoľkých občianskych vojnách a hladomoroch) sa začal v ZSSR prejavovať trend typický pre všetky krajiny sveta – prudko sa prepadla fertilita žien. Bezprostredne po vojne nedosiahla ani len tri deti na matku a jediným rokom, kedy toto číslo prekonala, je rok 1949. Následne znova poklesla pod číslo tri a klesala a klesala. Podľa všeobecného konsenzu je miera, pri ktorej sa populácia iba stabilizuje (nerastie, neklesá) na úrovni 2,1 dieťaťa na matku. Akonáhle poklesne pod túto mieru, skôr či neskôr populácia začne upadať. Na demografiu samozrejme vplýva viacero faktorov, mimo iné dĺžka života, úmrtnosť detí, vek, kedy ženy rodia, ako aj emigrácia a imigrácia, no keď sa bavíme čisto o rastúcej populácii bez ohľadu na vrtkavú dynamiku imigrácie či emigrácie, 2,1 je to čarovné zaklínadlo, tá mantra, ktorú musí každá vláda sledovať.
A napriek všeobecnej povere, že komunisti podporovali rast populácie, Rusko túto mantru opustilo už v roku 1967, kedy sa narodili menej detí ako 2,1 na ženu. Každý ďalší rok takmer dve dekády ruské ženy neboli „schopné“ porodiť dostatok rebjátok. Malý obrat nastal v roku 1983 a znova v rokoch 1986 – 1988, kedy veľmi, veľmi málo bola mantra prekonaná. Znova, bežné povery nostalgikov hovoria o tom, že komunisti zvyšovali pôrodnosť detskými prídavkami alebo mladomanželskými pôžičkami – nie, určite to tak nebolo. Relatívne silné ročníky po druhej svetovej vojne v rokoch 1983 – 1988 začali rodiť, rovnako ako u nás populačne silné ročníky Husákových detí boli populačne silné, pretože generáciu predtým sa narodilo veľmi vysoké množstvo budúcich matiek, a po roku 2000 práve tieto Husákove dcéry znova dosiahli reprodukčný vek (obdobím transformácie o trochu posunutý).
V Rusku sa najviac detí narodilo v roku 1949, a to 3.090.000. Vždy potom to bolo len menej. Najmenšia úmrtnosť bola v roku 1960, 890.000 ľudí. Najvyšší prírastok dva roky predtým, 1.930.000 hláv navyše. A pozor, najvyšší počet obyvateľov malo Rusko v roku 1992, konkrétne 148,5 milióna duší. A potom nastala lavína.
Otvorené hranice samozrejme značili, že z chradnúceho Ruska sužovaného biedou, nezamestnanosťou, kriminalitou, občianskymi vojnami (Čečensko), mafiou a nefunkčným systémom začalo čokoľvek schopné utekať von. Miera vrážd dosiahla úroveň rozvojových krajín alebo európskych krajín počas stredoveku. Osem rokov po rekordnom roku sa stratilo dva milióny hláv, pričom niektoré roky dosiahol pokles až 900.000 ľudí!
Ale aj tu sa zjavilo malilinké svetielko na konci tunela. V roku 2013, po poklese populácie o 5,3 milióna duší (jedno Slovensko) pribudlo zrazu 24.000 ľudí! A o rok nato 30.000 a ešte rok nato 32.000! Skrátka a dobre, prepad populácie nebol 4,3 milióna ale len 5,2 milióna obyvateľov. Putin sa chválil ďalším z jeho pseudotriumfov (Armata, Pakfa, lietadlové lode, nový kozmodróm, ponožky a spol.) Lenže chyba lávky – párročný nárast pôrodnosti nemal na svedomí všestranný génius Voloďa Putin, ale znova ten fakt, že populačne silnejším ročníkom narodeným za Gorbačova začali tikať biologické hodiny a rýchlo dobiehali svoje rodiny predtým, ako ich predbehne menopauza.
Úbytok populácie v roku 2016 bol mizivý, len 2.200 ľudí (to je 4,5-násobne menej ako počet obetí vrážd v krajine) v danom roku. Rok nato ale narástol na 135.000 čim sa Putinove „geniálne“ zisky vymazali za rok. Ďalší rok sme zaznamenali pokles o 224.000 duší, ďalší 317.000, v roku 2020 nato 702.000 (prvý rok covidu) a druhý rok covidu sa z Ruska vyparilo 1.042.000 ľudí! To je mimochodom populácia 14. najväčšieho ruského mesta, Permu. Jediný rok koronavírusu...
Rok 2021 bol zároveň tridsiatym prvým rokom v poradí, kedy fertilita ruskej ženy nedosahovala ani dve deti (tá spomínaná mantra je 2,1, čiže ešte vyššia). 31 ročníkov sa rodilo priemerne menej ako dve deti na jednu matku – a to je to, čo je hlavným cieľom tohto blogu.
Peetr Veľký, Kutuzov, Brusilov alebo maršal Žukov sa mohol spoliehať na masu ľudí, ktorú nepriateľské delá či guľomety kosili po státisícoch. Maršal Meretskov, ktorý hanebne zvoral zimnú kampaň proti Fínsku, si mohol dovoliť mnohonásobne vyššie straty oproti drobnej krajinke, pretože ročný prírastok sovietskeho (ale aj ruského) ľudu bol vyšší ako jeho tristotisícové straty. Dá sa dokonca povedať, že ruská pôrodnosť predbiehala hroby svojich mladíkov niekde v Karélii. Dokonca aj počas samotnej druhej svetovej vojny sovietske velenie malo z čoho ťažiť, pretože jeho populačné zásoby brancov (čo boli ročníky1923 a staršie v časoch operácie Barbarossa) boli gigantické. Vyhladený pluk nestál za slovo, snáď tak zničená technika a pošramotená povesť.
Nas užé net mnógo! A nebúdet!
Straty celého Sovietskeho zväzu v Afganistane za cca desať rokov vojny dosiahli 15.000 mužov – nehody, samovraždy a samozrejme vojenské straty v poli. To je približne 1.500 vojakov za rok alebo necelých 5 denne. V tom čase stále rodili matky narodené v silných povojnových ročníkoch a priemerný branec bol z dvoch až troch detí. Ak Váňa padol v priesmyku Maravar, vyplakanej matke doma ešte ostal Serjóža alebo aj Nikolaj. Dnes to tak nie je a matka štatisticky nemá nikoho alebo už len jedného syna/dcéru. Aká je ochota posielať s vlasteneckou pesničkou svojho jediného syna na Ukrajinu, keď nemám nikoho iného a pravdepodobne už ako 50-ročná matka nikoho mať nebudem? (toto je inak problém aj v Číne, ktorá sa svojou politikou jedného dieťaťa zabezpečila stabilnú populáciu, ale zároveň nestabilnú armádu v blízkej dobe).
Tragikomickým dôsledkom dnešnej vojny na Ukrajine je to, že Rusi okrem mnohých iných faktorov nevzali do úvahy demografickú situáciu svojej domoviny. Najnižšia fertilita Ruska sa udiala presne v časoch rodenia sa dnešných brancov a mladých vojakov, teda na prelome tisícročí. Rekordný prepad, 1,15 dieťaťa na matku, bol v roku 1999 a až do roku 2013 sa príliš nezvýšil (to sa začal hýbať niekde na úrovni 1,7, aby potom znova poklesol). Meretskov by dnes zaplakal.
Aký to má dôsledok pre Ruskú federáciu? A aký pre okolité krajiny?
Fatálnu. Pred piatimi rokmi som pozeral jedno video (a nepamätám si aké, žiaľ), kde nejaký britský sociológ vravel, že Rusko do roku 2023 musí začať a vyhrať jednu vojnu, pretože následne nebude mať s kým. Doslova ruské matky neporodili dostatočnú armádu (a už nikdy neporodia). Vtedy som nad tým krútil nosom, ale dnes je predikcia toho neznámeho vedca jasným faktom. Rusko skutočne napadlo susednú, slabšiu krajinu (jediná susediaca a silnejšia krajina je len Čína). Na moje prekvapenie, Rusko zaspalo dobu a masou neskúsených Ivanov sa snaží vyhrať nad (rovnako prekvapujúco) technologicky zdatnejším susedom. Aj keď Ukrajina má rovnakú demografiu, prípadne ešte horšiu, straty vojakov na oboch stranách sú údajne nepomerné. Ukrajina má 2,5x menej obyvateľov ako Mordor, no za sebou má aktuálne desaťtisíce dobrovoľníkov s dobrým tréningom, morálkou, výzbrojou a hlavne skúsenosťami zo Sýrie alebo Donbasu.
A teba si uvedomiť, že každým jedným čiernym vrecom, ktoré sa vráti do ruskej zeme, sa odparí jedno vrece peňazí vo forme daní a práce, ktoré by to mŕtve telo raz zaplatilo. A takisto zmizne jedna mladá rodina s ďalšími Ivankami a Nastenkami, ktoré sa nenarodia.
A toto súdruhovia Putin, Šojgu a Lavrov nedorátali.
