Nebuďme Slovanmi, prosím.

S týmto blogom som dlho váhal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Túto tému nosím v hlave dlhšie, ale práve dnešné prečítanie blogu Pavla Návrata ma inšpirovalo k sadnutiu si za klávesnicu. Že sme sa narodili ako Slovania, to je niečo, na čo máme byť hrdí. Niečo, ako keď mám modré oči, tmavé chlpy na hrudi alebo krivicu. S tým sa proste narodím, preto mám pociťovať hrdosť.

Aj keď možno niekto tento „dar“ prežíva ako pozitívnu vec, teda že ho to v živote posunie ďalej, ja toto nadšenie až tak nezdieľam. Vysvetlím prečo.

 

1.      Slovania a Slovania.

Kým u Germánov (tých európskych) sú dejiny plné krvi, vrážd, invázií a zaberania území až do polovice 20. storočia, teda do doby, kedy Hitler vyhral svoje tisícročné poslanie zalezený v hĺbke berlínskeho bunkra, Románi sa prestali byť nejakú dobu predtým. Od roku 1945 je v germánsko-románskom kultúrnom a jazykovom okruhu relatívny pokoj. Možno Baskovia, IRA alebo RAF tam urobili dočasný rozruch, ale reálne tam vojna zakapala Hitlerovou samovraždou. 77 rokov mieru...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo ale slovanský kultúrny okruh? Pravdepodobne neexistuje jazyková skupina, ktorá by sa vyvražďovala s takou láskou, tak často a tak brutálne ako práve Slovania. Germán prepadol niekedy v stredoveku susednú provinciu a spravil ju svojou. Ale Slovan išiel príliš často na území svojho brata taktikou spálenej zeme. Poliaci, Rusi, Slováci, Česi, balkánske národy, príkladov je dostatok. A čo je zlé, nových príkladov.

Možno je to tým, že Germánmi sú tak podobné etniká ako napríklad Angličania, Nemci, Holanďania. Etnicky odlišní, kultúrne nie príliš (proste západná Európa), iná viera (dokonca aj Nemecko je rozseknuté na katolícky juh a protestantský sever) ale predsa len podobná civilizačná úroveň. Slovania sú iní. Bežný Slovák alebo Čech Nemcovi nerozumie – ale kultúrne sú Rakušák a Slovák oveľa bližší ako Slovák a Srb alebo Slovák a Rus. Už aj Rus je problém – tak gigantická krajina so 140.000.000 obyvateľov je nesúrodá. Pravoslávny západ, islamský juh a stred, animistický či budhistický východ a sever. Desiatky vplyvov, mentalita Ázie aj Perzie, čomu zvyšok slovanského sveta nerozumie. Asi bližší by si bol Jano zo salaša a Dezider z osady, nech to vyzerá ako komicky.

SkryťVypnúť reklamu

To isté je na Balkáne. Hoci srbochorvátske národy si boli historicky (a geograficky o to viac) príbuzné, no turkizácia a islamizácia po Kosovom poli ich roztrhali ako schizofrenika. Kým kedysi mali aspoň spoločného nepriateľa – Turkov (a krátko Nemcov), akonáhle sa vonkajšej hrozby zbavili, našla sa ďalšia doma.

Preto je možnosť, že práve totálna nepríbuznosť čohokoľvek iného len jazyka je jedným z aspektov vzájomnej pretrvávajúcej krvilačnosti Slovanov. Ako dvaja ľudia, ktorých vybrali za manželov ich rodičia. Šanca rozumieť si takmer nulová. Opačným príkladom sú Slováci a Maďari – bežný Tóth z Terchovej rodenému Maďarovi neporozumie ani po dvanástom pive, ale kultúrne sme si možno príbuznejší ako s Čechmi.

SkryťVypnúť reklamu

 

2.      Kultúra Slovanstva

Druhou možnosťou je to, že pri Slovanoch bola geografická a populačná nerovnováha medzi jednotlivými zložkami. Britov – ak nerátame kolónie, bolo ich porovnateľne ako Nemcov a súhrnne aj Škandinávcov (v rámci pôvodného jednotného či dvoch kráľovstiev), Holanďanov (Flámov) tiež nebolo rapídne menej. U Slovanov (dnešných) je 144,000,000 Rusov, hoci ako som písal v minulých blogoch, desiatky miliónov z toho nie je Rusov etnických, mnoho nie je ani Slovanov či Európanov. S veľkým odskokom sú práve Ukrajinci (48,000,000 keď rátame aj menšiny) a Poliaci (38,000,000). Srbi, Bulhari, Česi, Slováci, Slovinci, Chorváti a spol. sú ďaleko, ďaleko za nimi. Tým pádom polovicu Slovanov tvoria Rusi. V týchto číslach nie sú rátaní ľudia z diaspóry, iba lokálni alebo tesne vedľa bývajúci príslušníci daného národa (inak by Poliakov bolo 60,000,000).

SkryťVypnúť reklamu

Rusko bolo teda slovanský dub, ktorý mal skryť utláčané slovanské národy Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše, Nemeckého impéria. Čo bolo paradoxné, keďže samotné cárstvo skanibalizovalo Poľsko, resp. jeho východnú tretinu.

Slovania mali aj jednu zásadnú nevýhodu – kým Germáni a Románi mali aspoň  písmo rovnaké (a do reformácie aj náboženstvo), Slovania boli trojstranní už od hlbokého stredoveku. Byzantský, rímsky, franský/nemecký štýl nás formoval stáročia. Západ mal čulú výmenu kultúry, preto po roku 1000 hovoríme o románskom, gotickom, renesančnom štýle, ktorý síce chytali lokálne charakteristiky a nuansy, ale stále to boli tie konkrétne štýly. Naopak, Rusko a Balkán boli pod vplyvom južných a východných kultúrnych a umeleckých vplyvov, preto Svätá Sofia vo Velikom Novgorode, Svätý Demeterius vo Vladimire alebo kostolík v Kidekše nie sú románske; chrám Vasilija Blaženého a chrám Zosnutia Bohorodičky v Moskve nie sú gotické; Spaso-prilucký kláštor nie renesančný. Rozľahlá krajina, kde denný presun na koni dosahoval 50 km a peši tak tridsať, výmene a obchodu až tak neprial. Obrie rieky tečúce na juh ale spájali Kyjevskú Rus s Byzanciou a blízkym východom, resp. Perziou. Európa ako taká bola oveľa dostupnejšia – Viliam Dobyvateľ porazil Harolda Godwinsona pri Hastingse a ihneď zaviedol normanský (románsky) štýl architektúry. Gotike od čias opáta Sugera a jeho chóru v opátstve Saint Denis stačilo cca 60 rokov, aby pohltila celú Európu a dokonca aj križiacke štáty, neskôr sa dostala až na ostrov Hispaniola v Karibiku. Na východe ale zhruba kopírovala križiacke štáty Baltiku a prostredníctvom nemeckých kolonistov dosiahla Transylvániu, barikádou bola Moskovská Rus a jej tatárski páni.

Na juhu sa síce nájdu také aj také pamiatky, ale treba si uvedomiť, že dnešné Chorvátsko bolo vlastne Talianskou exklávou plnou gotiky, romaniky aj renesančných vplyvov. Balkán ako taký však neprejal západnú kultúru vo všeobecnosti. Chodíme obdivovať Notre Damme, kolínsky dóm alebo katedrálu v Salisbury (niekto aj s flakónom novičoku), no nechodíme kvôli tomuto typu pamiatok do Srbska alebo Bulharska. Europeizácia sa teda nikdy neudiala a Rusko ako dominantný slovanský národ zostal vo veľkej miere aziatický, možno čiastočne strednovýchodný. A to aj mentálne.

 

3.      Mentalita Slovanov a Rusov

A práve tu chcem skončiť svoj dnešný blog. Slovan je v mojom ponímaní civilizovaný Európan, ktorý by sa uživil v hociktorej inej krajine Európy. Toto úplne neplatí pre časť balkánskeho okruhu a pre Rusov. Tam civilizácia spomalila v časoch utínania hláv jatagánmi.

Najhorší konflikt histórie, druhá svetová vojna, skončila v roku 1945 a ešte krátky čas potom sa Európa mlela...v slovanských oblastiach. Taká dánsko-nemecká hranica, Belgicko, Taliansko alebo čokoľvek iné zrazu prestalo byť horúce. Volyň, kde si Poliaci a Rusi/Ukrajinci urezávali hlavy snáď ešte dekádu po Hitlerovej samovražde, banderovský odpor voči Stalinovi, siahajúci tuším do prvého roku Chruščovovej vlády, to všetko bolo pozadu oproti Západu. A to nebolo všetko.

Európa po druhej svetovej vojne zažila sedem konfliktov, niektoré krvavejšie a niektoré menej (Maďarsko 1956, Československo 1968, Bosna a spol. 1991, Podnestersko 1992, Kosovo 1998, Krym a Donbas 2014 a dnešný ukrajinský konflikt). Dohromady si vyžiadali státisíce mŕtvych a milióny delokovaných ľudí. Hrôzy, prinajmenšom v Bosne a teraz aktuálne v Buči a podobne sú skôr podobné druhej svetovej vojne ako modernej civilizácii, ktorá dááávno stihla pristáť na Mesiaci a ktorá úspešne bojuje s hladom vo svete. A všetky mali jedného spoločného menovateľa. Tušíte?

Áno, všetky rozpútali Slovania.

 

4.      Zhrnutie

Nie, nie je výhrou byť Slovanom. Nie som nato hrdý. Som hrdý nato byť Európanom alebo trebárs členom transatlantického spoločenstva, pretože tie majú nejaké hodnoty. Slovania spoločné, o to menej prevratné hodnoty nemajú. Argumentácia typu „Veď sme Slovania, musíme držať spolu“ je primitívna a väčšinou sa k nej prichyľujú ľudia, ktorí iné hodnoty ako príslušnosť k nejakej tlupe nemajú. Karel Havlíček Borovský odišiel do cárskeho Ruska ako nadšený panslavista a vrátil sa ako znechutený Čech. Ľudovít Štúr ako velikán slovenského národa síce vzhliadal k Rusku ako dubu, no v živote tam nebol (kto z dnešných hesjlovákov bol, však?). Jasenovac, Sarajevo, Holodomor, Katynka, Buča, Kisjelin, Varšava, to sú symboly slovanskej vzájomnej lásky, nie matriošky, spartakiáda alebo bezobsažné vyhlásenia Andreja Danka, Matičiarov a Putina (tie predvojnové).

Nenechajme sa oblbnúť. Naše miesto nie je medzi slovanskými národmi. My sme Európania. My sme súčasťou vyspelej civilizácie.

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  826x

Jedna veta: chcem písať blogy o vede, technike, prírode a ekonomike. Druhá veta: máte to tu príliš komplikované, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu