Napriek tomu, že som sľúbil odmlku, urobil som si čas a ešte dopísal pár riadkov. Pozdravujem diskutujúceho s nickom 1738732. podaj si športku, uhádol si, že nevydržím bez ešte jedného blogu. A výhru pošli na môj účet, jo? J
1. Čo sa stane, až padne Putin? Nenahradí ho Putin II.?
Táto otázka sprevádza ukrajinskú krízu celý čas vojny. Putin sa za takmer štvrťstoročie zanechal v Rusku a Európe veľký impakt a dá sa povedať, že celá éra bude známa ako putinovská éra ruskej a európskej politiky, so všetkými negatívami a možno aj pozitívami. Putin ako agent KGB a mafián dodržal takmer uniformný postup jeho krvnej skupiny – vyhladiť opozíciu, obklopiť sa nohsledmi, pritakávačmi a ľuďmi, ktorých bezcharakternosť prekonáva ich reálne schopnosti. Na Západe je to jednoduché – skončí volebné obdobie, prejdeš skúškou správnosti v podobe volieb. Ak si príliš dlho, niekde to máš ešte sťažené počtom mandátov. V Rusku to nie je a vo veľkej miere si zato môže Putin sám.
No a práve namiešanie si jedovatého koktejlu toxických kontaktov bude pre Rusko dlhodobým problémom. Šikovný človek je o to šikovnejší, o čo šikovnejšími ľuďmi sa obklopí. Nešikovný sa obklopí ľuďmi, ktorí ho pozdvihnú len v dobrých časoch, ale v zlých potopia. A akonáhle nastanú zlé časy, takíto ľudia sa začnú žrať medzi sebou.
Typickým príkladom je Lenin. Na terore a stupídnosti vybudovaná ideológia, kde čím šikovnejší ste boli, tým skôr ste skončili pred popravčou čatou, musela proste vyfiltrovať do popredia len servilných, bezcharakterných a zákerných maniakov. Keď Lenina zožral syfilis, všetko sa prejavilo. Trockij a Stalin, dva nádory, ktorí dokázali parazitovať len tam, kde sa im to umožnilo, sa začali požierať navzájom. Vraždy, odkázania do vyhnanstva, gulagy, vyvraždenie rodín rôznych týchto frakcií prepukli naplno.
Čo to urobilo s ideológiou ZSSR? Nuž, čo sa včera rovnalo božiemu zákonu, dnes už bola heréza. Dogmy sa vymýšľali, opúšťali, znova oprašovali podľa potreby. Každé posunutie kormidla viedlo k vraždám a vyhnanstvu, pretože niekto proste pri oficiálnej zmene názoru musel mať automaticky iný názor. Komunizmus (skôr totalita ako taká) nemôže byť životaschopný, takže neúspechy vždy bolo na koho zvaliť, či už ste bol cár, bojari, menševici, kapitalisti, imperialisti, kulaci, slobodní roľníci, buržoázia, trockisti, stará garda, zlé počasie, dobré počasie, nadplán, podplán. Len nie ten pri kormidle, ten bol faraón.
Ale zrazu faraóna nebolo a najvernejší nohsledi sa začali kanibalizovať. Menžinského údajne otrávil Jagoda, toho popravil Ježov, toho zasa Berija, toho (spolu s Dekanozovom, Goglidzem, Kobulovom, Merkulovom, Mešikom a Vlodzimirskym) odpravil Batickij na príkaz Koneva, Žukova a Chruščova (toho zasa odstránil, tentokrát nie je fyzicky, Brežnev). Nekonečná lavína.
Ale nazad k Putinovi – čo to má spoločné s ním? Je to jednoduché, Putin okolo seba vytvoril zhubné podhubie plné konšpirácií, klamstiev, mlženia a podozrievavosti. Schopní ľudia okolo neho nie sú (pozrime sa na Medvedeva, Šojgua, Gerasimova alebo Lavrova, čo sú to za tragikomické kreatúry). Všetko schopné od neho dalo ruky preč alebo si s ním ani nezačalo. Čo sa stane, keď lanko držiace týchto klaunov praskne?
Skanibalizujú sa, čo iné. Prepitý Medvedev chce moc a je to z neho aj moc cítiť. Šojgu je etnický Nerus, no sedí blízko armády. Gerasimov s jeho tupým ksichtom detto. Lavrov je Armén, no má konexie, hoci jeho konský gesicht po toľkých tonách obscénnych lží budí skôr pobavenie, ak nie otvorený smiech. Mišustin – viete vôbec, kto to je?
Z prdele klika, spieva ktosi. Klika (clique) je skupinkou osôb, ktorá uprostred nejakej organizácie presadzuje svoje ciele na úkor celku, v podstate je to mafia v mafii, ak to tak mám pomenovať. A čo iné bude okolo Putina ako celá zbierka klík?
Nie, aj keby dnes Putin chcípol, nič horšie tam na čelo Ruska nepríde. Môže nastúpiť trebárs aj samotný Ramzan Kadyrov, ale Rusko je v stave voľného pádu a aj promovaný ľudožrút už toto tu zastaviť nedokáže. Stalin sa opieral o ČEKU a armádu, Putin, Brežnev a spol. o vysoké zisky z ropy a plynu. Post-putin nebude mať ani jedno, ani druhé, len horúce miesto pod prdelou. Čím väčší extrémista tam nastúpi, tým horšie bude Rusko zrastať. Čím viac sa bude vyhrážať, stavať gulagy, búchať sa do pŕs alebo volať po ruskom mire, tým horšie to pre ruskij mir bude. Môže vylievať novičoku na hektolitre a nechať pootvárané všetky okná federácie, nepomôže mu to.
A preto si myslím, že Mišustin (už ste si ho vygooglili?) má v marazme post-putinovskej doby najväčšie šance. Možno nie on osobne, aby sme sa dobre rozumeli, ale niekto jeho krvnej skupiny. Neznámy, bez jaziev na tvári, bez zjavného linku k dnešnej Ukrajine alebo minulému Gruzínsku. Po februári odišiel mimo svetlo reflektorov, či už teda odišiel sám alebo bol odídený. A možno to ho zachráni.
Áno, horší ako Putin prísť môže. Ale aj vrah bez noža nie je vrahom, vojak bez zbrane nie je vojakom a ruský prezident bez armády a ekonomiky nebude druhým Stalinom. Game over, Kremeľ, dopadáš na dno a čaká ťa buď stagnácia na dne, alebo veľmi rýchla autoočista a odrazenie odo dna. Jastraby ale budú znamenať to prvé.
2. Stredná Ázia, Kaukaz, Sýria
Už v jednom z prvých blogov, dakedy v marci, som písal o tom, že pádom Putina padne čoskoro celá stredná Ázia ako lavína obeti oranžových revolúcií, na Kaukaze sa to zomelie a Sýria sa rozhorí znova. Asi som sa nemýlil. Putin ešte nedodýchal a Arméni a Azeri po sebe strieľajú, pričom Arméni tento konflikt budú ťahať za kratší koniec.
Kirgizi a Tadžici majú zasa konflikt. Paralela vzťahov okolo Stalina v prvom odseku, aj národy pod jarmom Sovietskeho zväzu nemali možnosť vytvoriť dobré a zdravé vzťahy, len také tie typické pre kliku. Ako ruská čižma slabne, slabne aj strach z vlastnej politiky a vlastného, hoci trebárs zlého názoru. Stredná Ázia je takou malou Saudskou Arábiou. Teda mohla by byť. Teraz nebudú mať diktované nič zhora, teda z Moskvy, uvidíme, čo sa stane z ich internými záležitosťami, keď diktátora nebude. Ja dúfam, že celý svet nezaplavia milióny turkických utečencov ako počas Sýrie. Možno nejaká očista prebehne a všetkých päť stredoázijských štátov (a tri kaukazské) novonadobudnutú slobodu prežijú v dobrom zdraví. Aj keď v tomto by som až taký optimista nebol.
Na druhej strane, Gruzínsko už burcuje do zbrane a Kazachstan premenoval svoje hlavné mesto (Nursultan, znamená to žiarivý pán, podľa exprezidenta) na pôvodné Astana (v preklade hlavné mesto; predtým Akmola teda romantický názov „biely hrob“, predtým Celinograd v zmysle panenská pôda, predtým Bozok taktiež ako panenská pôda). Istá miera vyrovnania sa s diktátorom? Možno, vidím to nabielo ako hrob.
Kaukaz sa musí ukľudniť – len prosím nie pred dobytím Abcházska a Osetínska a vyhnania Kadyrovovho klanu! Viem, bude to stáť veľa krvi, no dekolonizácia skrátka býva taká, mrzí ma to. Avšak poklesom pôrodnosti, bohatnutím režimov (prinajmenšom Gruzínska, ktoré má auroatlantické ašpirácie, a Azerbajdžanu, ktorý má zasa ropu a plyn) sa sklony k agresivite asi budú vytrácať a chronicky horúci región sa upokojí.
No nepýtajte sa ma kedy to bude, OK?
A Sýria? Baššár Al-Assad, nikým nevolený a neskutočne neschopný diktátor, ktorý si nechal rozvrátiť krajinu do štádia nekonečného Stalingradu vlastnými strážcami (Ruskom), sa držal len pomocou petrokopejok (© Ján Valchár). Vôľa po moci bola silnejšia ako vôľa zachovať svojmu 18-miliónovému národu aspoň aký-taký blahobyt (pri porovnaní s Putinom je jasné, že vrana k vrane sadá) a zdevastovaná Levanta nemá pod ním budúcnosť. Sýria pritom v posledných rokoch objavila značné množstvá ropy a plynu a pri napojení sa na Katar a Irak by mohla inkasovať značné prostriedky za transport ropy a plynu zo Zálivu do Európy (vypnutím ruskej ropy a plynu sa Green Deal nestane realistickým, Frau Merkel!). baššár skôr či neskôr, no tipujem že skôr, skončí na slučke alebo s bodákom v prdeli ako Muammar Kaddáfí, čo zasa buď povedie k ďalšej vlne občianskych vojen, alebo k upokojeniu sa ako v Taliansku, Japonsku a Nemecku v 1945. Čím skôr tam USA/NATO v spolupráci s opozíciou urobí poriadok po páde Putina, tým menej krvavé to bude.
A čo Severná Kórea a Čína? Severná Kórea už musela zadať možnosť preventívneho útoku jadrovými zbraňami do ústavy, aby aspoň sama uverila svojmu vojensko-veľmocenskému statusu (ktorý nikdy nebude mať). Také to klamanie samého seba (som štíhly, vypracovaný, baby za mnou berú a ten žigulák vonku budem prezývať Ferrari). Vtipnejšie by bolo „jadrová veľmoc, ktorá si nevie dopestovať ani ryžu“. Kimova Kórea prežila celé dvadsiate storočie aj dve dekády nového storočia preto, pretože susedila s trojicou krajín – južným bratom, od ktorého ho oddeľovala najhorúcejšia hranica sveta, potom Čínou, ktorá debilitu Kimovej dynastie využívala ako hromozvod pre vlastné excesy v regióne, a Ruskom, ktoré Kima zúfalo potrebovala ako šaša pri každom vyjadrení dôvery a spochybnení každého hlasovania proti Moskve. Mišustin alebo ktokoľvek inteligentný post-Putinovský Severnú vyhladovanú Kóreu nebude potrebovať ani zbla.
Čína ako jeden z architektov svetového terorizmu, občianskych vojen a chudoby (nepreháňam) zostane zrazu osamotená. Na dobrý beh potrebujem dve nohy a jedna práve skončila zlomená na Donbase. Druhý zdroj korupcie a treníc ostane izolovaný a možno si Si Tin-pching uvedomí, že avantúry v štýle denacifikácie Ukrajiny sa na Tchajwane už nebudú dať robiť. A možno si Macko Pú nič také neuvedomí a rozbehne štvordňovú špeciálnu operáciu, kde si potopí na tchajwanských plážach polovicu flotily. V každom prípade nebude nikto, kto by mu pomohol v čomkoľvek; Česká republika sa pádom Zemana očistí od čínskej mafie, väčšina štátov sveta precitla od čínskej pomoci a investícií, ktoré priviedli na pokraj hladomoru a krachu desiatky miliónov ľudí. CČína si rovnako ako Putinovo Rusko mohlo nájsť spoľahlivých a vďačných spojencov, ktorí by s nimi prosperovali bok po boku, rovnako ako to urobili víťazné mocnosti po WWII. Namiesto toho vytvorila vazalov a otrokov, ale citeľne neúspešnejšie oproti Stalinovi a Brežnevovi.
A navyše politika demogóga Macka Pú, kedy sa všetko skorumpované zakryje ešte väčšou korupciou, aby to vyzeralo ružovejšie, viedla k vykysnutiu mnohých problémov. Ekologická katastrofa, ktorá prebieha v severnej Číne, demografická kríza, ktorej následky ešte ani len nedokážeme odhadnúť, to všetko si vyberie daň. Umelé ostrovy, ktoré po miliardových investíciách prepadajú pod hladinu rýchlejšie ako sme tipovali pri Maledivách, rýchlovlaky, ktoré každý deň generujú dlhy, za ktoré by sa nehanbil ani Matovič s Ficom dohromady, coronakríza, za ktorú paradoxne nemôže covid... Čína bude práve taká silná ako artritická noha na jednonohom invalidovi. Tchajwan môže spať spokojne.
A Venezuela? Hlavný sponzor čoskoro padne, nemyslím si, že by Nicolás Mašuro prežil dlhodobo v tomto stave. Venezuela má nesporne najväčšie zásoby ropy na planéte a druhé najväčšie zásoby plynu na západnej pologuli (pravdepodobne až štvrté, rátajúc Bolíviu a kanadské ložiská v Beaufortovom mori), takže pri troche snahy Maduro pôjde svoju revolúciu od desiatich k mínus piatim robiť niekam do basy a Venezuela sa pozviecha. Na druhej strane, z geopolitického pohľadu chorá Venezuela na rozdiel do chorého Ruska čí Číny neublíži, nemá nato armádu, lokáciu ani tajné služby. KEBY NIEčO, AJ Kolumbia si s ňou dá rady za pár dní. A tu by som mohol spomenúť aj Kubu, ale načo.
Na druhej strane planéty, Irán to má so svojim takmer-susedom Ruskom tiež vystarané. Akékoľvek protiiránske embargo Moskva obišla cez Kaspické more. Otroci v strednej Ázii boli zomknutí v obručiach Iránu, Číny a Ruska, teraz to hroziť nebude a Irán podľa mňa strašným spôsobom padne na hubu (v politickej rovine). Rusko ako nepriestrelná vesta zanikne. Zostane šíitsky Irán uprostred sunnitského Zálivu. A preglejkové zbrane.
