1. Mrazivý scenár
Zo základne niekde uprostred púšte Tar sa v oblaku žeravých plynov a prachu zodvihla raketa. Vystúpila do výšky niekoľko desiatok kilometrov a zamierila na západ. O pár minút dopadla na mesto veľkosti Bratislavy uprostred Pakistanu. Polovica populácie sa odparila, druhá polovica v bolestiach zomiera na popáleniny a zranenia spôsobené kolapsom budov.
V Islamabáde o štarte rakety vedeli do pár sekúnd od zážihu motorov. Len čo sa pakistanská generalita presvedčila, že sa nejedná o neohlásené indické cvičenie ale reálny útok, prezident krajiny prikázal aktivovať vlastné nukleárne nosiče. S hrôzou zistil, že jedno z jeho miest dostalo plný zásah – desať minút po odpálení prvého nosiča dopadá na miliónovú indickú metropolu pakistanská raketa. Situácia sa zopakuje, státisíce mŕtvych a zranených vice versa.
Do 24 hodín sa v krvavom boxe dvoch kedysi spriaznených národov vymení kompletný nukleárny arzenál oboch krajín, či už hlavice nesené lietadlami a raketami odpaľovanými zo síl na oboch stranách, ako aj rakety z ponoriek na indickej strane.
Devastácia je katastrofálna. Vetry nesené od Arabského mora a Bengálskeho zálivu nesú milióny ton rádioaktívneho prachu smerom na Himaláje a Hindúkuš. Na svahoch okolo Nepálu a Afganistanu vetry kúdoly zodvihnú vyššie a následne sa čiastočky rozšíria po celom svete. Hory prachu v stratosfére odclonia značnú časť dopadajúceho slnečného žiarenia. Teplota planéty, najmä severnej pologule, citeľne klesá. Dokonca aj krajiny na opačnom konci sveta, Kanada, USA, štáty Škandinávie, európska časť Ruska a Ukrajina ako obilnice sveta, sa dostávajú do problémov. Nielenže domáca populácia mrzne a vlády musia navyšovať produkciu uhlia, plynu a elektrickej energie, aby šudia nestrádali. Ešte väčším a dlhodobejším problémom je prepad produkcie potravín. Rok po lokálnej jadrovej vojne sa hranica pestovania pšenice, ryže a kukurice ako dominantných obilnín posunula.
Medzi ohrozenými krajinami je aj Slovensko. Z vývozcu obilia, prednostne pšenice, sme sa stali ich dovozcami...teda keby niekto nadbytočné obilie mal. Vláda aj zdravo uvažujúci roľníci si domysleli, že ak nechceme, aby nám hladovalo 505 milióna Slovákov, musíme začať vybíjať stáda dobytka. Nebude mlieko a mäso, no aspoň sa zvýši hmotnosť múky na hlavu. Radšej jesť chlieb, repu a zemiaky po celý rok, ako teraz sa najesť do sýta všetkým a o rok umrieť od hladu. Priemysel a obchod sa prakticky zastavuje, masovo sa prepúšťa. Nastáva výmenný a prídelový systém – rodiny s viacerými deťmi dostávajú viac potravín, mladí a nezadaní menej, proste si dopestuj. Ak sa tebe urodí viac, si kráľ!
Prach prúdi po planéte dva či tri roky a ešte rok neskôr sa svetové poľnohospodárstvo zotavuje z Armageddonu. Kým sa konečne plnohodnotne urodí, umrela od hladu miliarda ľudí po celom svete. Prednostne umierali na severe a ďalekom juhu, kde sa síce predtým rodili značné množstvá plodín, no chlad ich vykántril. Bude trvať dekády, pokiaľ Zem a civilizácia dosiahnu pôvodný rozsah a kvalitu. Ak vôbec...
2. India versus Pakistan
Toto je dnes predkladaný scenár tzv. nukleárnej zimy. Ako fanúšik všetkých tých postapokalyptických sci-fi románov a filmov som sa ho v istej miere desil. Paradoxne, čím som starším, tým ho mám viac na háku. Pred časom som si uvedomil, že ako vo väčšine prípadov strašenia verejnosti médiami a vedcami je aj tento koncept trochu hlúpy. Práve teraz sa znova objavil na svetle, a to v kontexte s novým konfliktom, prvým medzi dvomi nukleárnymi mocnosťami. India a Pakistan už hlásia v boji stovky mŕtvych a zranených, India prišla aj o supermoderné lietadlá. Svet so zatajeným dychom čaká, či niekomu z oboch národov nerupne v bedni a nebude vojnu eskalovať.
Bol som dlhodobým fanúšikom rozvoja Indie a ako človek opovrhujúci islamom nie veľkým fanúšikom Pakistanu. To najmä od amerického vpádu do Afganistanu, kde sa dlhodobo ukazovalo, že Pakistan a jeho tajné služby sú prelezené islamistami napojenými na Taliban. Keďže za Narendru Módího sa z pomerne mierumilovnej krajiny ako pre hippies stáva hinduisticky nacionalistickou, v ktorej za posledné roky mimochodom vypálili hinduistickí extrémisti vyše dvesto kresťanských kostolov, no a India sa v rusko-ukrajinskej vojne zachoval tak ako sa zachovala, moje sympatie pre túto krásnu krajinu vypelichali.
Nechcem písať o začínajúcej vojne medzi krajinami. Nebude prvou a ja dúfam, že nebude ani najhoršou. Áno, obe krajiny vlastnia jadrové zbrane, dokonca v počte blížiacom sa k dvom stovkám, no nemyslím si, že krajiny s gigantickou populáciou s niekoľkými mestami s počtom ľudí vyššom ako má celé Slovensko by ich použili (India pred cca troma rokmi prekonala Čínu na prvej priečke najľudnatejšej krajiny planéty a prvýkrát v histórii ju tak posunula na druhú priečku. Bola by „prča,“ ak by sa Čína vrátila kvôli jadru na prvé miesto). Pakistan a India majú dlhodobo nevyriešené vzťahy od roku 1945, kedy si navzájom zmasakrovali milióny ľudí za pár dní, no a v konflikte, ktorému predchádzalo zahradenie kašmírskych riek Indiou (voda ale steká do Pakistanu, ktorý je z veľkej miery púštnou krajinou) som asi na strane Islamabádu.
Koniec k samotnej vojne, prejdem na dnešnú tému: nukleárna zima.
Na začiatok si pomôžem v podobe ťaháku od Michaela Crichtona, legendárneho autora Jurského parku. V roku 2003 mal na Caltechu prednášku. Keďže Crichton bol majstrom pera, nebudem vymýšľať vymyslené a budem ho voľne citovať.
N=N*fp ne fl fi fc fL. Pre znalcov je to tzv. Drakeova rovnica. O čom hovorí? O počte potenciálnych mimozemských civilizácií v našej Galaxii. Poďme k jednotlivým položkám.
N je počet hviezd v Galaxii, fp je podiel hviezd s planétami, ne počet planét schopných podporovať život, fl podiel planét, kde sa život reálne vyvinul, fi zasa podiel planét, kde sa vyvinul inteligentný život, fc podiel planét, kde je inteligentný život schopný komunikácie a fL zasa pomer planét, v ktorých sa táto forma života vyvinula v tomto časovom okne (a teda je schopná komunikovať s dnešnou ľudskou civilizáciou na Zemi).
Pre vnímavého čitateľa (ako som bol ja v 16. rokoch, kedy som sa s Drakeovou rovnicou stretol prvýkrát) je jasné, že celá rovnica je strašný bullshit. Len počas môjho života sa odhad hviezd v Galaxii zvýšil zo 100 miliárd na asi 400 miliárd, čo je 300% nárast. O zvyšných premenných vieme toľko, čo Romanka Tabak o učive ZŠ, teda presnú nulu. Keďže teda môžeme do každej premennej dosadiť čo chceme (maximálne však 400 miliárd), tak výsledok je od 1 do 400.000.000.000! Inými slovami, výsledok je všetko alebo v kľude aj nič.
Číslo, ktoré značí všetko, značí zároveň aj nič. Taký vedecký populizmus.
Prečo som spomenul túto rovnicu a aký má súvis s dnešným konfliktom v Ázii?
Crichton si všimol ekvivalent tejto rovnice od čiastočne vedca, čiastočne pavedeckej superstar menom Carl Sagan. Ten pôsobil počas studenej vojny a umrel v roku 1996. Jeho rovnica znela takto: Ds = Wn Ws Wh Tf Tb Pt Pr Pe a jednala o nukleárnej zime.
Ds je množstvo troposferického prachu, Wn počet odpálených nukleárnych hlavíc, Ws ich veľkosť, Wh výška ich detonácie nad povrchom, Tf horľavosť objektov, Tb dĺžka ich horenia, Pt množstvo čiastočiek v troposfére, Pr ich reflektivita a Pe ich trvanlivosť v troposfére.
Tak ako bol Carl Sagan viac supestar ako reálny vedec, aj táto jeho rovnica vzniknuvšia na základe vtedajšej obavy ohľadom nukleárnych vojen je v podstate jehovistický blud, niečo ako ozdravný plán verejných financií z dielne Lacka Kamenického. Ako určíte množstvo horľavého materiálu niekde v miliónovom meste uprostred Pakistanu? Koľko percent zo zodvihnutého materiálu sa dostane do troposféry? Ako dlho tam tie čiastočky zostanú (a aké bude počasie v tom momente, bude pršať alebo bude suchý vietor plný prachu?).
Saganove aj Drakeove rovnice sú nonsensom bez konkrétneho rozmeru a slúžili iba ako nejaká úvahy (Drake) a na sebapropagáciu (Sagan). Žiadne praktický vplyv, na nič. Niečo ako diplomovka poslanca Kéryho. Škoda papiera. Lenže Saganova práca sa brala vážne, ostane ako prakticky všetko, čo tento človek robil. V istej miere bol americkou Grétkou.
Takže v prípade vojny Pakistan – India by došlo k čomu?
Poďme najprv k nukleárnym zásobám oboch krajín. India má 180 hlavíc, Pakistan o desať menej. Kým indické hlavice majú maximálny výkon 45 kiloton TNT, Pakistan o čosi menej, 40 kiloton. Celkovo teda Pakistan zaostáva v ničivosti o pomerne významnú mieru, no ako som písal vyššie, nemyslím si, že obe krajiny budú diskutovať, či si nechajú vyhodiť do luftu 50.000.000 obyvateľov alebo len 40.000.000. Ak by som to mal prirovnať k americkým zbraniam z Hirošimy a Nagasaki, tak tam boli použité zariadenia o sile 13 a 21 kiloton, takže orientačne tretina až polovica týchto dnešných bômb.
Teraz podstatná vec: historicky boli odpálené oveľa silnejšie hlavice, vrátane bomby Cár, ktorej odhadovaná sila sa pohybovala niekde na 50 – 58 megatonách. Ak zrátame všetky indické a pakistanské bomby dokopy a vynásobíme ich ich výkonom, jediná sovietska bomba nad ostrovom Novaja Zemľa mala trikrát vyšší výkon! Navyše bola odpálená na jednom mieste a v jednom okamihu, nie postupom času viacerých miestach.
Čo sa stalo po odpálení Cára? Okrem vymlátených okien niekde v dedinách na nórskom pobreží a vo fínskej Karélii, k žiadnej globálnej katastrofe nedošlo. Podotýkam, že vrchol nukleárneho hríbu dosiahol výšku 65 kilometrov nad zemským povrchom, takže čiastočky z ostrovnej pôdy a hornín skutočne dosiahli závratných výšok v stratosfére.
Čo by sa teda stalo, keby dostalo použitie jadrových zbraní v niektorej z krajín zelenú? Poprvé: ak by reálne zbrane boli využité, nevieme, koľko by ich reálne dopadlo. Zoberme aspoň trochu realistickú situáciu, že by India aj Pakistan vystrelili pár kusov, povedzme že 5 každá. Na jednej aj druhej strane by boli zničené časti veľkých miest mimo stolicu, teda nejaký miliónový ekvivalent našich krajských miest. 40 kt bomby by zabili každá možno niekoľko stotisíc obyvateľov miest, zranili podobné množstvo. Potom by si tak Dillí ako aj Islamabád uvedomili, že zvyšných cca 170 kusov hlavíc ich pošle niekam do 18.storočia a sadli by k rokovaciemu stolu. Žiadna nukleárna zima, len dve krajiny, ktoré si nechali odpariť cca milión obyvateľov, prepadnúť ekonomiku a utopiť svoju reputáciu pred celým svetom.
V horšom prípade mi obe krajiny vystrieľali celý svoj arzenál, teda približne 350 hlavíc. 35 až 40 kiloton je maximálna sila (nepodarilo sa mi zistiť, či majú povedzme dve alebo tri triedy hlavíc podľa sily), takže budem rátať toto číslo ako konštantu. V oboch krajinách zanikne cca 170 najväčších miest, čo značí, že v Pakistane zahynie a popáleniny utŕži gross mestskej populácie, v Indii takisto značná časť. Lenže India má 1,5 miliardy ľudí, Pakistan šestinu. Môžeme asi rátať, že súhrnne by zahynula a bola zranená populácia menšia ako tá nemecká. Ak si uvedomíme, že India má o trochu viac o trochu silnejších hlavíc, väčšie straty budú na strane šesťkrát menšieho Pakistanu s podstatne horšou ekonomikou. Výsledkom bude kolaps Pakistanu, výrazne zdevastovaná ekonomika Indie a obe krajiny pôjdu ešte hlbšie do histórie. Reálne ale nenastane žiaden kolaps planéty, žiadna doba ľadová, žiaden hladomor. Keďže útoky budú smerovať najmä na veľké mestá, t.j. na centrá s X stotisíckami hláv, kde sa zasa veľa potravín nedopestuje, v podstate to bude značiť rovnaký počet potravín pre menej hladných krkov –ironicky to napíšem tak, že výživa preživších sa zlepší (aj keď by samozrejme príšerne rozhodilo logistiku a potravinársky priemysel).
Aký by to malo efekt na planétu Zem? Nuž, prakticky sa dá povedať, že žiaden.
A ešte pár porovnaní: pred vyše sto rokmi na Síbír dopadlo neznáme teleso, pravdepodobne kométa alebo menší asteroid. „Dopadlo,“ teleso totiž explodovalo v atmosfére a tlaková vlna zdevastovala tajgu o veľkosti polovice Trenčianskeho kraja.
Čo sa stalo s planétou? Drvivá väčšina sveta túto udalosť ani nezaznamenala.
A o sto rokov neskôr takisto v Rusku (Rusko asi priťahuje katastrofy všetkého druhu, od Tunguzky cez komunizmus až po Putina a Fica) preletel nad Čeljabinskom meteor. Takisto explodoval v atmosfére (teraz ale nie nad ľudoprázdnou Sibírou ale nad trojmiliónovým mestom) a na povrch dopadlo niekoľko malých fragmentov.
Aký bol výsledok? Nerátajúc vymlátené okná a vyše tisícky zranených kvôli ich úlomkom (väčšinou veľmi ľahké zranenia), následky boli Šutaj-Eštok (nula). Pre doplnenie, sila výbuchu sa rovnala zhruba desiatim dnešným indickým hlaviciam.
A ešte jeden príklad, konečne nie z Mordoru. Východne od Austrálie leží malá ostrovná krajina Tonga, s populáciou zhruba na úrovni Prešova. Tesne pred začatím trojdňovej operácie na Ukrajine jedna z miestnych sopiek, pomenovaná tak, ako keby Andrej Danko konečne navštívil logopéda, (Hunga Tonga-Hunga Ha´apai) explodovala. Za štvrťstoročie nového milénia sa jedná o najväčšiu explóziu planéty. Vulkán pri svojom výbuchu uvoľnil energiu citeľne vyššiu ako Cár bomba, plus do atmosféry vyvrhol 1,9 km3 prachu a kamenia, s celkovou odhadovanou hmotnosťou niekde na úrovni 2,9 miliardy ton. Explózia obohatila planétu aj kvantami síry (ochladzovací účinok) a vodnej pary (najsilnejším skleníkovým plynom). Sopka totiž explodovala pod morskou hladinou, takže doslova vychrstla značné množstvá morskej vody nad Pacifik.
Čo sa stalo po tomto citeľne väčšom výbuchu akým by bol súhrnný odpal všetkých pakistanských a indických hlavíc naraz? Nič. Doslova. Predpovede tesne po výbuchu hovorili o predpokladanom prudkom ochladení planéty, reálne sa nepatrne oteplilo (čo niektorí vedci pohotovo prisúdili globálnemu otepleniu, iní vodným parám z Dankovej sopky). Reálne však nenastalo nič, opakujem NIČ, čo by planétu a civilizáciu ohrozilo.
Nie, nukleárna zima ani v scenári najmasovejšieho použitia hlavíc nehrozí. Pseudovedci zbytočne strašia ľudí a novinári sa toho s extrémnou chuťou chytajú. Ak má toto strašenie viesť k tomu, že India a Pakistan si sadnú za rokovacie stoly, tak prosím. Ale mám intenzívny dojem, že na tejto hrozivej téme si len niekto prihrieva polievočku.
3. Kauza globálneho otepľovania: výživa
Toto je jedna z mojich obľúbených tém, no je príliš rozsiahla na jeden či niekoľko málo blogov. Spoiler: som klimaskeptikom. V globálne otepľovanie v zmysle Gréky a Al Gorea neverím, hoci ešte niekde okolo štátnic som bol dosť znepokojeným občanom. V tomto blogu chcem len poukázať na niečo podobné ako v prípade nukleárnej zimy. Jedná sa o našu schopnosť (teda údajnú neschopnosť) adaptácie na zmenu klímy.
Len na úvod pripomeniem, že NEEXISTUJE dôkaz, dokonca ani zmysluplný náznak podložený nejakými historickými podkladmi, že oteplenie spôsobilo kolaps. Opak je pravdou (o tom dakedy v budúcnosti). Najpesimistickejšie a z prsta cucané predpovede hovoria o oteplení o osem stupňov, a to je presne ten štýl modelácií ako od Lacka Kamenického, teda nu-lit-ný. Trošku príčetnejšie predpovede hovoria o oteplení niekde na úrovni 1 – 1,5-2°C, čomu sa dá veriť (ale pozor, referenčná hodnota je pred priemyselnou revolúciou, rozumej počas malej doby ľadovej; toto dáva takú logiku, ako keby som v máji odvodzoval júlové horúčavy ako 40-stupňový nárast teplôt, teda katastrofu, pretože v januári bolo normálnych mínus desať).
Pre môj blog budem teda používať predpoveď oteplenia o 2°C oproti 19. storočiu.
Čo by sa stalo, keby priemerná ročná teplota narástla o dva stupne? Dva stupne je niečo, čo si zväčša na vlastnej koži nevšimnete, ak teda nemrzne. Pre plodiny to má ale značný dopad. Rozdiel medzi na slovenské pomery extra teplým Hurbanovom a trebárs Liptovským Mikulášom je cca 4 – 5°C a na zložení produkcie plodín je to vidieť. Doterajšie oteplenie za 150 rokov je také, že aj niekde na severe Slovenska možno pestovať pšenicu, v ktorej sme exportérmi. To nemusí značiť, že posun pestovateľskej oblasti spôsobilo globálne otepľovanie, skrátka aj plodiny sa šľachtia a mení sa aj agrotechnika, takže to, čo sa pred 50 rokmi niekde neoplatilo, dnes sa naopak oplatí.
Teraz si ale predstavte, že by sa napríklad podnebie Komárna presunulo na sever. Čo by sa stalo? Značilo by to pre Slovákov a agrosektor katastrofu? Nuž, ak by sa niekde na Orave neoplatili len švabky a nejaký jačmeň ale podmienky by dopriali iným plodinám, bolo by to rozhodne priaznivé, nie katastrofou. Dnes máme striktne určené vinohradnícke obce a pokiaľ ma pamäť z SPU neklame, tak v iných obciach ste nemohli mať viac koreňov viniča ako bolo dané zákonom. Ak by sa ale zóny kvôli rastúcej teplote presúvali na sever, logicky by sa tento zákon musel zmeniť a možno by sme sa raz dočkali Žilinského vína (Chateaux Slota).
Plodiny majú okrem vody a živín dva ďalšie limitačné faktory – teplotu a obsah oxidu uhličitého. Keďže podľa svedkov Grétkinych je oxid uhličitý niečo na úrovni rádioizotopov a treba ho dostať z atmosféry, jeho nárast by mal byť katastrofou pre poľnohospodársky sektor (ďalej budem používať ad hoc skratku PHS).
Lenže drvivá väčšina rastlín má svoj evolučný pôvod v časoch, kedy bolo CO2 viac či dokonca mnohonásobne viac ako je ho dnes. Ak by som to mal prirovnať trochu detinským príkladom, nedávna hladina CO2 v atmosfére – niekde na úrovni 270 molekúl na milión atmosférických molekúl (ppm), je ekvivalentom Somálska alebo Venezuely. Dnes máme okolo 400 ppm, čo je predsa len lepšie (niečo na úrovni Ruska) ale stále to je bieda.
Takže nárast CO2 hladomor nespôsobí, naopak, úrody z hektára sa zvýšia. Keďže európska populácia ľudí stagnuje, bude to značiť, že na zasýtenie Slovenska bude treba menej hektárov plochy. To bude zasa plaču a dotácií od štátu...!
Okrem toho bude treba menej závlah – málo CO2 v atmosfére núti rastliny držať prieduchy dlhšie otvorené (obrazne povedané mať otvorenú papuľu dlhšie) a teda straty vody sa tým zvyšujú. Znovu to vedie k lepšej úrode, nie horšej.
No a menej mrazov bude značiť menej strát kvôli nim, dlhšiu vegetačnú sezónu, skorší nástup, v niektorých krajinách Európy aj dve úrody. Keď má úroda zmrznúť, s mrazom sa bojuje ťažšie. Vyššie teploty sú ľahšie zvládateľné aj na veľkých plochách vďaka závlahám.
Takže nie, nárast teplôt nebude viesť k hladu našich detí. Opak je pravdou, menšia európska populácia budúcnosti bude mať väčšie spektrum potravín z vlastnej produkcie, vyššie úrody a menšie straty vďaka mrazom. Nehovoriac o rozvoji techniky, ktoré akiste – história to tak ukazuje jasne – budú viesť k lepšej a lacnejšej produkcii.
Ale čo sucho? Veď viac tepla značí, že je suchšie, nie? Aspoň logika to tak hovorí, že v lete je sucho a treba polievať... Nuž, ak si dobre vybavujem z výšky, najvyššie zrážky na Slovensku prebiehajú v mesiaci júl (môžem sa mýliť, píšte do diskusie). Je pravdou, že väčšinou sa jedná o letné búrky. Nemyslím si, že bude treba zavlažovať zásadne viac a celý problém je len otázkou dostatočných investícií do agrotechniky.
A čo keď sa rozšíria púšte? Trebárs do Španielska alebo Kansasu?
História hovorí opak. Púšte sa nešíria tam, kde je teplo ale tam, kde nie sú zrážky natoľko vysoké, aby prežila vegetácia. Takže v Brazílii, Kongu, Bangladéši alebo Papue nemáme púšte, hoci je to najtropickejšia možná oblasť. V Španielsku, Kazachstane, južnom Rusku alebo južnej Austrálii púšte máme, hoci od rovníka sú pomerne ďaleko. Systém zrážok je komplikovaný a nedá sa zhrnúť do vzťahu teplo = púšť. Ale je tu dobrá správa.
Ako som písal, viac CO2 značí menej otvorených prieduchov a teda menšie straty vody z tela rastliny. Takže rastlina prežije aj tam, kde pred 150 rokmi ešte nedokázala.
Podľa viacerých správ sa okraje púští na celom svete začínajú zelenať čoraz viac, pretože 400ppm CO2 to po stovkách rokoch umožnilo. S istou pravdepodobnosťou by sme sa niekedy v budúcnosti dostali do štádia, že lacné energie a vysoký obsah CO2 by umožnili zazelenať trebárs aj značné časti Sahary alebo Arabského polostrova.
4. Zvládanie teplôt
Nikdy som nebol v Afrike alebo niekde v juhovýchodnej Ázii. Mám známych, ktoré tieto krajiny navštívili a hovorili, že horko je tam skutočne vražedné. Viem si to predstaviť, zažil som turisticky v takmer 40°C a bol to des. Ale miestne populácie niekde v Afrike alebo Ázii s týmto fenoménom vyrastali a dokázali sa adaptovať. Ako to spravíme my, keby teplota narástla napríklad o tie dva stupne Celzia? Nuž, ako som písal, rozdiel medzi Hurbanovom a Mikulášom je cca 4°C. Dokáže Lipták prežiť v podnebí niekde na polceste, trebárs v Topoľčanoch? Otázka je vážne zbytočná, dokáže.
Len pre informáciu uvediem jeden málo známy, hoci extrémne okatý fakt o našom tele: Homo sapiens je tropickým druhom. Opakujem, ľudia od Nigérie po Eskimákov majú spoločné to, že sú tropickými bytosťami. Ak neveríte a myslíte si, že je to blbosť, skúste si u oboch modelových extrémov zmerať rozsah oblečenia a teploty na povrchu tela (nemyslím samozrejme telesnú teplotu). Kým v Afrike vám stačí nejaká handra okolo pásu, čo je skôr estetický ako izolačný prvok oblečenia, niekde v Grónsku ste síce naobliekaní...ale teplota v „miestnosti“ (iglu) aj na povrchu tela pod handrami je prakticky zhodná ako v Afrike.
Teraz k tepelnej regulácii. Je fakt, že v hici sa nám pracuje ťažko a produktivita klesá. Preto existujú rôzne klimatizácie, ventilácie a vrtuľky. Čo spraví chudobná populácia niekde v tropickej Afrike, ktorá o 75 rokov bude mať o stupeň teplejšie?
Nuž, kúpi si klimatizáciu. Jej cena klesla doslova na pár grošov a ekonomická situácia na planéte sa až na výnimky (Ruskóóóóóóó!) stúpa pomerne citeľne. Nevidím dôvod, aby niečo tak primitívne zaostalé ako klíma, teda niečo známe stovky rokov v základnom princípe, bolo o 75 rokov menej dostupné a nedostupnejšie ako dnes? Pamätám si, ako sme pred 30 rokmi chodili na výlety s dedom na Žiguláku, v ťažkom horku. Prišli sme prepotení a smradľaví. Keď potom prišla klíma (za veľký príplatok), každý to bral ako spásu. Dnes je to bežná súčasť každého auta a cena a výkon išli v porovnaní na opačné strany. Evolúcia, pokrok...
5. Masová migrácia klimatických utečencov
Klimatický utečenec je niečo ako nekradnúci socialista. Každý o ňom so šeptom hovorí, nikto ho však ešte nevidel. Keď sa Sýriou prevalila vlna násilia kvôli nástupu ISIL-u, do Európy zamierili státisíce imigrantov, vo veľkej miere mladých mužov. Tesne predtým, pred arabskou jarou ako spúšťačom tejto krízy, bolo v Sýrii sucho a neúroda. Ceny potravín rástli, nespokojnosť takisto. Pre mnohých diskutujúcich starý známy klimaalarmista AAA už vtedy vo svojich blogoch veštil, že sa jedná o vlnu klimatických utečencov.
Nuž, od arabskej jari je 13 rokov a žiadna katastrofa s klímou sa v Sýrii neudiala.ň
Ani v Afrike. Ani v Bangladéši. Ani v Pakistane. Nikde.
Historicky sme mali veľa klimatických migrantov, napríklad zo schnúcej Sahary prešli kmene do údolia Nílu a o pár generácií neskôr založili protodynastické obdobie starovekého Egypta. Jedna z dynastií Egypta skolabovala pod tlakom morských národov, takisto klimatických utečencov. Starí Germáni a Huni sa pohli takisto v istej miere kvôli zmene klímy, rovnako ako z Európy viedli státisíce rodín do Ameriky, pretože sa počasie a klíma doma zmenili.
Všetky tieto vlny mali spoločného menovateľa: globálne ochladenie. Nikdy sa nespustila vlna sťahovania národov, keď sa oteplilo. Prečo? Nuž, pri oteplení sa agrárne a pastierske spoločnosti v staroveku a stredoveku rozvíjali a prekvitali. Áno, prekvitalo PH, prekvitali úrody a stádam sa na bohatých pastvinách darilo. Vtedajšie štáty rozvíjali umenie, architektúru, vedy, filozofiu. A takto to fungovalo až po ďalšie ochladenie.
Takže z desiatok miliónov migrantov v Európskej únii máme dnes presne NULA klimatických. Nemyslím si, že by v časoch rastúcej úrodnosti (viď vyššie) a zlepšujúcej sa životnej úrovni v rozvojových krajinách sa na tomto fakte malo niečo zmeniť.
6. Zlé zlé choroby!
Jednou z nepravdivých dogiem klimaalarmistov je to, že s otepľovaním atmosféry sa k nám budú sťahovať tropické choroby. Príde mi to, ako keby sa choroba rozhodla, že niekde pod Tatrami je už dosť teplo a teda sa sem môže vybrať.
Hlúposť. Dnes je svet globálny. Ak ste na dovolenke niekde v Zaire alebo Papue, necestujete domov celé mesiace ako nejakí portugalskí moreplavci, ale ste doma o pár hodín. To je príliš krátko nato, aby potenciálna choroba vypukla. A ak ju raz v krvi máte, prepukne vám doma.
AIDS k nám neprišiel preto, pretože sa v San Franciscu oteplilo. HANTAAN sa nerozširoval v tropických oblastiach USA ale v púšti Nového Mexika a Arizony. Covid (údajne z netopiera, hahaha!) k nám neprišiel v húfe juhočínskych netopierov. Aj keby to napokon bola choroba netopierov, čo pochybujem, tak sa sem dostala leteckou premávkou.
Častým argumentom je, že by sa k nám mohla dostať z trópov napríklad taká malária. Tento argument považujem za jedno z najkrajších zrkadiel negramotnosti klimaalarmistov. Malária je chorobou naviazanou na bažinaté prostredie, nie tropický prales. Pre informáciu, táto nemoc bola bežnou u nás až do kolektivizácie a kedysi ste ju mohli chytiť tak ďaleko ako vo Fínsku a severnom Rusku – a tie práve asi oteplením netrpia. Ak by sme sa teda stali svedkami šírenia malárie u nás, tak si pamätajte na Šimkovičovú a jej chorobu slovenskú a žiadnu inú. A zasa ten objav by bol len znovuzrodením niečoho, čo tu dávno bolo.
7. Hrábě Drakula a Zombíci
Tento nadpis je trochu clickbaitový, uznávam. Jedným z najbizarnejších argumentov klimapanikárov je, že zvieratá začnú meniť svoje zvyky. Uhm, asi hej. Keď v mínus desať potrebuje môj pes psiu búdu a mínus desať viac nebude, tak sa naučí asi spávať vonku, ktovie. Ak sa do našich lesov rozšíria traviny zo Stredomoria, tak srnce asi budú jesť tie, logicky. Áno, zvyky sa menia každou zmenou podmienok. Máme sa však báť nejakých zásadných zmien, napríklad že zvieratá budú útočnejšie alebo zákernejšie?
Oh my god, ako by sme povedali na Kopanicách. Takže ak prevezieme jeleňa zo Slovenska niekam do Srbska, kde je teplejšie, tak bude útočnejší? Alebo ak by vlk z Kanady prebehol niekam do Kalifornie, začne byť besnejším? Tento typ argumentov je presne tým, čomu hovorím „Trepni správnu sračku v správnom kolektíve, aj tak ti všetci zatlieskajú.“
Nie, žiadni zombíci ani Drakulovia sa oteplením nevyvinú. Ostatne, od konca priemyselnej revolúcie sa rámcovo oteplilo o 1,5°C a nemám pocit, že za Štúra tu bola krotkejšia fauna ako je dnes. Tak ako človek, aj zver je extrémne adaptibilná. Jelene, vlky, srnce, diviaky, medvede a čokoľvek podobné, pre Slovensko viac alebo menej typické, žijú tradične od Španielska alebo dokonca severnej Afriky až niekam do Škandinávie; na americkom kontinente nájdeme tie isté druhy od Mexika po Aljašku. Samozrejme, že každý z nich má inú matricu stravovania a inú zimnú srsť či možno trochu posunutú dobu párenia, no to je drobnosť, ktorá na človeka nemá vplyv. Jelene niekde v Sonore sa ľudským mäsom kvôli teplejšej klíme neživia.
8. Nukleárna zima a globálne oteplenie, poďme ich vyrovnať!
Srandujem, je to voľná citácia zo sci-fi seriálu Futurama. Tam došlo k nukleárnej zime aj globálnemu otepleniu zároveň, takže sa efekty vynulovali.
Ja rozdeľujem hrozby za jasné a neodškriepiteľné (zhromažďovanie a rétoriku Rusákov tesne pred vpádom na Ukrajinu, predanenie strednej triedy, komunizmus a socializmus v akomkoľvek farebnom odtieni, riziko zemetrasenia niekde v Kalifornii, riziko tsunami v Japonsku, lokálne sucho v Afrike a spol.) a domnelé. Tá reálna hrozba je pomerne ľahko uchopiteľná a má jasné odkazy v minulosti (reagovať na kalifornské zemetrasenie štýlom „Netrep, že by také niečo mohlo byť!“ je asi bizarnosťou).
Na druhej strane sú domnelé riziká, ktoré sú len hypotetickým, ťažko dokázateľným konštruktom. V jadre môžu byť čiastočne pravdivé (áno, oxidu uhličitého v atmosfére pribúda, áno, veľa prachu v atmosfére ju môže ochladiť, áno, malária sa u nás môže vyskytnúť), no ako poskladanú scenár pôsobia prinajmenšom rozpačito. Ja tomu privátne hovorím efekt Lótovej ženy. Kdesi na blízkom východe sa prednedávnom našli dôkazy o dopade asteroidu niekedy na konci doby bronzovej. Dopad spálil rozsiahle časti stepi a v regióne sa nachádzajú bizarné skalné útvary. Práve toto miesto by malo byt miestom biblických „miest“ (asi skôr osád) Sodoma a Gomora, veľmi dlho hľadaných archeológmi. Lenže spojenie dvoch faktov, teda historickej katastrofy a skalných útvarov podobných stojacemu človeku (Lótova žena) nedokazujú pravdivosť udalostí v Biblii ani dôkaz existencie kresťanského Boha či židovského Jahveho. Presne takto s faktami narábajú alarmisti všetkých druhov. Výsledkom je ľavicové hnutie na odzbrojenie, pretože nukleárna zima (neexistujúca v rozsahu dnešného indicko-pakistanského konfliktu), drahé energie a priestor pre šarlatánov typu Al Gore alebo Grétka Thunberg (a slovenský trojáčkový alarmista Šaňo Ač), dane, obmedzenia, príkazy, zákazy, dotácie, presúvania prostriedkov z bodu A do bodu B.
Hlavne sa netreba nechať strašiť. Maďari, Cigáni, Banderovci, zaplavenie slovenského priestoru Ukrajincami, supermarkety, zahraničné automobilky na našej pôde, ohne pekelné, nukleárna zima s pár atómovkami, klimatickí utečenci, prehriate deti (nie prihriate!) alebo globálny hladomor kvôli našim výfukom, to všetko je pekná báchorka s hororovým podtónom. A je len na nás, či im budeme veriť.
V zmysle textu článku, zmyte Ficove hriechy! (diabolský smiech)
Ďakujem všetkým dnešným mecenátom!
A pozdravujem Huncúta a Bikera!
