Na sme.sk sa zjavil článok. O Indiánoch si vždy prečítam rád, som taký ten nadšenec od čias Mayoviek. Ale tento ľavicový paškvil ma dojal tak, že som to nedočítal.
1. O jazykoch
Ľudský jazyk je niečo ako živočíšny druh. Dnes ho poznáme v nejakej forme, ale bol takým vždy? Bude takým vždy? Ak vidíme dnes na poli srnku, je to taká srnka aká bola pred tisíckami rokov? Keď sa dnes rozprávame nejakým jazykom, rozumeli by nám naši prarodičia?
Odpoveď je všade: NIE. Dnes nerozprávame jazykom, ktorý by nám pred dvesto rokmi bez výhrad rozumeli a my zasa ťažko čítame spisy z čias Bernoláka. Ani tá srnka nie je identická ako niečo, čo lovili pred tisíckami rokov naši loveckí predkovia. Ktorí inak hovorili diametrálne odlišnou rečou. To, že srnka alebo nejaký druh stromu je dnes iný ako niečo v neolite nás neznepokojuje, ostatne, práve tá zmena je tým, prečo prežila dodnes. Prečo nás to isté znepokojuje pri jazykoch a prečo je zvrátené, že si kvôli tomu sypeme na hlavu popol?
2. Keď sa hovorilo sumersky
Zhruba tritisíc rokov pred našim letopočtom sa u nás obyvatelia bádenskej kultúry budovali svoje sídliská, chovali dobytok a lovili zver, spracovávali bronz a možno už mali prvé vozy. Títo ľudia ešte nepatrili k indoeurópskej vetve ľudstva, hoci sa o tom svojho času špekulovalo. Miestne kmene netvorili národ v dnešnom zmysle a s vysokou pravdepodobnosťou na čele jednotlivých dedín alebo menších oblastí stál niečo ako náčelník, nie kráľ celého územia.
Tritisíc kilometrov odtiaľto, v dnešnom Iraku, sa však už v tom čase budovali mestá ako ich poznáme z dejepisu. Irak a blízke okolie bol v tom čase niečo ako krajinou zasľúbenou, bohatou križovatkou ciest z troch kontinentov, s úrodnou pôdou v náplavách riek a teplým podnebím. Dokonalý štart na vznik písma a kultúry ako takej.
A k tomu skutočne došlo. Nikto dnes nevie, k akej jazykovej skupine patrili predchodcovia prvého národa, ktorý začal písať, no Sumeri s ich jazykom vošli do dejín ako priekopníci.
Vynález písma umožnil tento jazyk zaznamenať pre budúcnosť, hoci nie jeho výslovnosť a trebárs akcent. V každom prípade prvý zaznamenaný jazyk ako aktívna súčasť dedičstva zanikol o zhruba 1300 rokov nato ako hovorová reč a prežil ako náboženský, obradný jazyk. V tejto podobe si pamätal aj prvých kresťanov v regióne.
Sumerský jazyk nevieme zaradiť do žiadnej jazykovej skupiny; jednalo sa o tzv. lingua isolata, izolovaný jazyk, ktorý nemá pre nás známeho príbuzného. Môžeme dnes polemizovať o tom, či sa v tom čase niekde v Iraku alebo okolí jeho bratia nachádzali ale boli menej úspešné, faktom je, že ak aj boli, sú pre nás neznáme a vyhynuli rovnako ako veľký sumerský braček.
Sumerčinu v hovorovej reči nahradila akkadština. Jednalo sa o semitský jazyk z východnej vetvy. Paradoxne vymrela zarovno s rituálnou sumerčinou niekedy po prelome letopočtov. Vystriedala ju stará aramejčina, ďalší semitský jazyk. Tá sa v modernejších verziách používa dodnes, hoci na rozdiel od okolitých jazykov má len desiatky až stovky tisíc rozprávajúcich.
Prečo sumerčina, akkadština, ale aj susedské chattijský a elamský jazyk, vymreli?
Nuž, národnostné zloženie oblasti nebolo stabilné – jednalo sa o veledôležitú križovatku. Populácia sa premiešavala, pravdepodobne pod tlakom inváznych armád sa tiež celé oblasti hýbali. Ak sa menšia populácia dostala do kontaktu s väčšou, ktorá im nerozumela, logicky sa vytrácali rodení hovoriaci, až sa po pár generáciách jazyk dostal do stavu, kedy to bol len domáci jazyk nejakých babiek s vnukmi. Vonku sa ním nehovorilo. Ak máte nejaký štátny celok, logicky musí vzniknúť lingua franca, teda spoločný (ja by som to pomenoval ako miestny svetový jazyk), ktorým sa dalo dohovoriť všade. V Rímskej ríši to bola latinčina, v Rusku je to ruština, v Brazílii portugalčina a USA angličtina. Ak národnostné povedomie bolo v nejakom kmeni nízke, postupne sa asimilovali – a jazyk odišiel do histórie.
3. A čo Európa?
Presne v tom čase, kedy v Úrodnom polmesiaci vznikali prvé štáty, u nás potmavšie predindoeurópske národy lovili tury a jelene. Nevieme, či mali všetci spoločnú jazykovú skupinu, ktorá sa líšila len na úrovni dialektov alebo naopak, po kontinente sa preháňali celé rodiny rečí. V každom prípade niekedy v čase Sumerov sa z juhovýchodu začali tlačiť Indoeurópania, ktorí starousadlíkov vytláčali. Čo značí, že niektorých možno vyhladili, niektorých posunuli z pôvodných teritórií na sever a západ a iných asi asimilovali ako Sumerov nové národy. Ja predpokladám, že sa jednalo o kombináciu.
Zjednoduším to: okolo čias Rimanov boli indoeurópske jazyky (budem používať skratku IEJ) dominantou jazykovou skupinou kontinentu. Od Írska (Kelti) po Baltik a Bieloruské močiare (Venedi a vtedy ešte nedoložení Slovania) až po škandinávskych Germánov, cez Hispániu (Keltiberi) až po Balkán (rôzne grécke národy a Trákovia), to všetko boli potomkovia tejto expanzie. Ale máme tu aj niekoľko výnimiek, z ktorých až na jednu všetky vymreli ešte za čias Rímskej ríše. Ligúrske jazyky (vymreli po prelome letopočtov), mysteriózne kamunické jazyky z Álp (ten ešte skôr), tertézske jazyky Hispánie, ktoré vymreli za čias Keltov, sikánsky na Sicílii, eteocyperština, všetko sa stratilo v IE náplave.
Ale jeden národ pretrval. Boli to potomkovia lovcov z Európy a tlak Indoeurópanov ich vytlačil do hôr na hraniciach Francúzska a Španielska, kde žijú doteraz. Jedná sa o Baskov. Ich jazyk nie je priamo príbuzný s ničím iným, hoci sa predpokladá, že majú príbuzných na Kaukaze, Afganistane, okolo rieky Jenisej na Sibíri a medzi Apačmi a Navahmi. Ich jazyk predchádza vynájdenie kovov, preto napríklad slová nôž, sekera a pluh majú konexie k slovu kameň, z ktorého v neolite boli vyrábané. Baskovia žijú dodnes a svojou rečou ich hovorí do milióna, a to napriek odporu Francovho režimu a izolácii v IE oblasti.
Kelti, 500 rokov pred Kristom najdominantnejšia jazyková skupiny svetadiela, dostali zabrať tak Germánmi ako aj Rimanmi. Z prakticky polovice kontinentu sa zachovali len na Britských ostrovov, odkiaľ pádom Rímskej ríše prešli do Gálie a založili Bretónsko. V Anglicku dostali tieto jazyky na frak od germánskej náplavy, v Škótsku prežili desaťtisíce hovoriacich, v Írsku len nepatrne viac. V Cornwalle vymrel miestny dialekt v 18. storočí. Na ostrove Manx umrel posledný rodený hovoriaci za čias Margareth Thatcherovej. V Bretónsku žije potomkov Keltov čosi vyše 100.000 no a najlepšie je na to Wales, kde je vyše pol milióna hovoriacich.
4. A čo slovanské jazyky?
Slovania a ich vzdialení príbuzní, Venedi a Balti, zdieľali zhruba spoločný priestor kdesi okolo Baltu, Poľska a Bieloruska/severnej Ukrajiny. Lenže niekde v Poľsku existovala záhadná vetva, ktorú vieme identifikovať len podľa vplyvov na slovanské jazyky a dokonca nepoznáme ani jej meno. Označuje sa umelým slovo temematčina a jej sídlo bolo dakde okolo Visly. Podľa všetkého bola ďaleko príbuzná Germánom a Grékom.
Slovania a Balti sa pred našim letopočtom rozdelili na samostatné, hoci blízko seba žijúce vetvy. Slovania osídlili po páde Rímskej ríše rozsiahle časti Balkánu, dnešného Ruska a Ukrajiny a prešli až po Hamburg a Lipsko.
Našťastie ich reč nevymrela. Či? Samozrejme, ich reč bola natoľko odlišná od čohokoľvek dnešného, že asi aj nášmu pradedovi z prelomu milénií by sme nerozumeli ani prd. Veľká Morava by sa s nami asi dohovorila viac po latinsky ako ich dialektom. A povedzme si na rovinu, aj v rámci strednej Európy museli od prvých Slovanov podnes vymrieť stovky jazykových dialektov založených na slovančine. Je to v poriadku? Nuž, evolúcia.
Dnes existuje viac ako 300.000.000 Slovanov a najväčším jazykom je ruština. Keď odrátame nárečia v Rusku, polovica Slovanov podľa reči sú práve Rusmi.
A áno, expanziou slovanských Rusov zanikli miestne ugrofínske jazyky. Rovnako ako v prípade pred-IE reči sa asimilovali, pretože okolie sa rusifikovalo. Je to problém? Nie.
5. Amerika a genocída Indiánov
Napriek nekonečne omieľaným žvástom dezolátov USA Indiánov nevyvraždila. V čase Krištofa Kolumba žilo na území USA niekoľko jednotiek miliónov starousadlíkov. Dnes je ich prakticky viac, hoci mnohí sú „liznutí“ inou krvou. Indiánom sme vojnu a genocídu nepriniesli my, my (bieli) sme ju skončili. Rozbory DNA a tradície hovoria o tom, že tak ako Európa, aj Nový svet sa mlel navzájom. Irokézi vytlačili príbuzných Hurónov a čiastočne Algonkinov ako Šóniov, Delawarov alebo Mohykánov rovnako ako starých Dakotov; tí vytlačili Šošonov a Čejenov, ktorí tlačili na Utahov a ďalšie kmene. Keď sa na prériách rozšírili kone, kavaléria sa dostala do krížiku s kmeňom Arikarov (viď film Revenant). Ten sa nenávidel s vlastnými príbuznými Pawnee aj s Dakotami (Siouxami). Siouxovia pomáhali kavalérii proti Arikarom a po uzavretí mieru ho na ruský spôsob okamžite porušili. Neskôr sa Siouxovia dostali do krížiku s US Army a Arikarovia, Šošoni a Absarokovia im slúžili ako stopári.
Pawnee a Arikarovia patrili do tzv. Kadoánskej jazykovej skupiny, kde sa pred 200 rokmi zaraďovalo päť jazykov (pawnee, kaddo, arikara, kitsai a wichita). Túto jazykovú skupinu som vybral ako dokonalý príklad kontraproduktívneho bičovania bielych ľudí za niečo, za čo ani nemôžu. Najprv trošku histórie Kaddo.
Päť jazykov, päť kmeňov. Kaddovia v Texase a na sever od neho bojovali so siouxskými Osagemi, takže tu sa to dá ešte pochopiť. Wichitovia na rozdiel od nich bojovali s Pawneemi, vlastnými bratrancami, a to dosť krvavo. Pawneeovia sa mimoriadne radi mlátili prakticky so všetkými susedmi a mladé dievčatá obetovali v kanibalských rituáloch.
Ako to s týmito kmeňmi dopadlo? Až na Kitsaiov, ktorí boli asimilovaní, všetky kmene žijú dodnes. Pawneeov ako najznámejších je zhruba 3.600, rovnako ako Wichitov. Kaddov je raz toľko a Arikarov len okolo osemsto. Ich počty v histórii stúpali a klesali, ale dá sa povedať, že až na Kitsaiov a Arikarov je ich počet stabilný.
Oveľa horšie je to pri ich jazykoch. Arikarsky plynule hovorí len desať ľudí. To je osem percent populácie. Pawneesky ani to nie, a to ich je citeľne viac. Povedzme že jedno percento. Posledná plynulá rozprávajúca po vičitsky umrela pred deviatimi rokmi a posledný kadoánsky hovoriaci tento rok. Genocída? Preboha, každý z nich mal deti vlastného kmeňa, ktoré skrátka nenaučil rodným jazykom. Vidíte tam niekde genocídu?
700 členov kmeňa Tonkawa prestalo hovoriť vlastným jazykom okolo druhej svetovej. 47.000 Osageov vzdali svoj jazyk v roku 2005 smrťou poslednej babičky, ktorý jazykom hovorila.
17.000 Komančov komunikuje po anglicky. Iba deviati svojou rečou.
Ich predkovia, Šošoni, rátajú 12.300 hláv. Šošonsky komunikuje 1000.
Ich príbuzní z Nevady, Kawaiisu, sú menej početní, je ich len 60. Reč ovláda jediný.
Ďalší bratranci, Mono, obmedzili chuť na vlastnú reč z 2.300 ľudí na 50.
Poslední bratranci, Pajuti, majú znalosť materskej rečí čosi nad desať percent.
Úplne inou jazykovou skupinou sú Načézi. Je ich 6000 a posledná rodená hovoriaca umrela po druhej svetovej vojne. Existuje plán na znovuobrodenie jazyka. Koľkí sa podľa štatistiky tohto projektu zúčastňujú? Iba šesť. Jedno promile.
K Čerokíom sa hlási viac ako 300.000 hláv. Rodnou rečou hovorí 2.000.
Takto by sa dalo postupovať donekonečna. Ktokoľvek mi povie, že na Indiánoch severnej Ameriky je páchaná jazyková genocída, mal by navštíviť psychiatra. Indiáni až na výnimky (Navachovia) nechcú hovoriť svojim jazykom. Je jednoduché zvaliť zánik dnešného jazyka na bieleho muža, kapitalizmus, čojaviemčo. Ale jazyk svoje dieťa učí matka. Ak matka z nejakého kmeňa svoje dieťa nenaučí, niekde na Yale sa ho nenaučí tým dupľom.
6. Genocída Židov a opačný proces
Po vyhnaní a rozpŕchnutí Židov po svete sa ich reči vzďaľovali. V Európe dominantne komunikovali jidiš, čo je vlastne archaická nemčina. Podobne ako pri sumerčine aj tu sa prechádzalo na originálnu hebrejštinu len v rámci náboženských obradov.
Ale je tu pozitívna správa. Keď sa chce, ide to. Napriek tomu, že Židia zažili serióznu novodobú genocídu, vznikom Židovského štátu sa rozhodli nie pre dominantný jidiš ako jazyk miliónov európskych Židov ale pre originálnu hebrejštinu. Nastal revival.
A toto je ten príklad rozdielu postojov. Národ, ktorý prešiel asi najstrašnejšou genocídou histórie, si dokázal svojpomocne novovybudovať jazyk z prakticky nuly na 9.000.000. Nesťažujú sa, pustili sa do práce a v tejto reči sa dnes točia filmy a spievajú sa moderné piesne pre mladých, vydávajú sa knihy a časopisy. V jazyku sa študuje na univerzitách.
Národy v demokratickej zemi, často s tisíckami alebo dokonca desiatkami tisíc obyvateľov nie sú schopné sa zmobilizovať natoľko, že matka naučí svoje deti materinský jazyk.
A presne o tom to je. Nie genocída, nie zlý biely muž alebo kapitalizmus. Darebnosť a nekonečné sťažovanie sa neschopákov je problém.
https://donio.sk/pomozme-brigadnym-fondom-na-donbase-s-kupou-jazdeniek
Kupujeme materiál a dávame dokopy poslednú humanitárku. V sobotu ráno fičíme. Podľa správ je cesta Izjum – Slavjansk už bezpečná.
Alebo buy me a kafíčko.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Kupujem normálne slovenské kafé pre baby v Slavjansku, nech nepijeme žbrndy.
