1. Niečo k profesionálnym vojakom v Ríme
Začalo to pravdepodobne Cézarom, ktorý z toho ešte dokázal vyťažiť, no skončilo to zle pre Rím. Večné mesto rástlo od svojich skromných začiatkov na siedmych pahorkoch až po jednu z najväčších ríš (a prvú ríšu na troch kontinentoch) kontinuálne. Cézar dobyl Gáliu, dnešné Francúzsko, Belgicko, dvakrát sa vylodil na Ostrovoch a prekročil Rýn len preto, aby sa ho germánske kmene zľakli a utiekli. Octavianus konsolidoval ako prvý cisár svoju moc a okrem Kleopatrinho Egypta dobyl rozsiahle oblasti Balkánu, Maďarska a Španielska. Na prelome letopočtov mu dali na frak Germáni v Tuetoburskom lese, no krátko nato masaker svojich légií Rimania pomstili a Germán Arminius sa stiahol. Octaviánov nasledovník a druhý cisár Tibérius takisto pacifikoval východný rýnsky breh. Jeho nasledovník, nechválne známy Caligula, sa zapísal do dejín trochu inak, no jeho koktavý strýko Claudius, ktorému nikto bohvieakú kariéru nepredpovedal, sa rozhodol dobyť Britániu. Na rozdiel od Cézara sa mu to podarilo a hranica Rímskej ríše končila na severe dnešného Anglicka. Štrnásťročné vládnutie jeho nevlastného syna Nera neskončilo príliš vznešene a historici sa dodnes hádajú, či ohrdnutý priateľmi a spojencami spáchal samovraždu alebo bol zabitý. Jeho smrťou skončila prvá dynastia cisárov, tzv. Juliánsko-klaudiovská dynastia.
Horšie bolo to, čo za jeho vlády prepuklo. Rímska ríša mala v tom čase zhruba tri desiatky légií, ktoré boli rozosiate po celom území, prednostne pozdĺž hraníc. Logicky sa koncentrovali tam, kde hrozili najväčšie vpády nepriateľa, takže na mape by sme ich nachádzali trebárs v trojiciach. Výsledkom bolo, že niektorí legáti légií, ekvivalent našich generálov, koncentrovali do svojich rúk obrovskú moc. A presne toto vystrelilo proti Mestu po Nerovej smrti a následných vzburách. Nastal rok štyroch cisárov.
Najprv pol roka vládol Galba, ktorého ale niekoľko légií odmietlo podporiť. Nasledoval Otho, ktorý krátku vládu predchodcu zredukoval ešte na polovicu. Tridsaťšesťročný Otho ale zistil, že zvrhnúť cisára je jednoduchšie ako si trón udržať. Jeden z jeho generálov, Vitelius, sa proti nemu vzbúril a v severnej Itálii ho porazil; Otho si radšej sám vzal život. A aby toho nebolo dosť, Vitelius, obézny a mimoriadne poživačný muž, svojim správaním strávil toľko prachov, že by aj Lacko Kamenický závidel. Výsledkom bolo povstanie východných provincií a postup ich légií na Rím. Velil im Vespazián a légie Vitelia porazil pri tom istom meste (Bedriacum, dnešné Calvacone), ako on Otha. Vespaziánom nastúpila úplne nová dynastia, Fláviovská. Vespazián porazil Židov a pacifikoval Britániu. Po ňom postupne nastúpili jeho synovia, najprv Tito a neskôr Domitián. Za ich vlády sa situácia značne upokojila a nasledoval v istej miere zlatý vek cisárstva, kedy sa budovali stavby ako Koloseum a množstvo víl a chrámov. Za Domitiána sa rímske légie dostali až do Azerbajdžanu, najvýchodnejšieho bodu postupu. Mladší Vespaziánov syn si však znepriatelil senát a bol zavraždený; po ňom nastúpil Nerva, len dva roky vládnuci muž, jeden z piatich dobrých cisárov. Toto obdobie skončilo nám známym otcom a synom Marcom Aureliom a Kommodom.
No a aby rok štyroch cisárov nebol dosť bizarným sám o sebe, tak po Kommodovi, vo filme gladiátor tak skvele stvárneným Joaquinom Phoenixom, nasledovali v rozpätí jedného roku hneď piati (Pertinax, Julianus, Niger, Albinus a zakladateľ novej dynastie, Septimius Severus).
2. Koniec historického okienka, sľubujem
Prečo som nadviazal na včerajšok touto dávnou chronológiou? Nuž, vzhľadom na posledné správy tam vidím paralely s dnešným bojiskom na Ukrajine. Tak ako na čele Ríma, aj na čele Mordoru je neobmedzený vladár (teda v Putinovom prípade veľmi obmedzený), ktorý je žiarlivý na mnoho svojich podriadených, no schopnosťami presahujúcich mužov. Za posledné tri roky teda funguje systém „rob čo ti kážem, ale nie príliš dobre.“ Toto má fatálny dopad na kvalitu ruskej armády, kde logicky musí fungovať systém padajúceho hovna. Výsledkom je nefunkčná ruská armáda, kde si každý veliteľ zodpovedá za svoj sektor za neúspech, ale úspech je de facto trestaný. Jevgenij Prigožin alebo generál Popov (možno sa v priezvisku mýlim) by o tom vedeli hovoriť svoje, rovnako ako generál Surovikin.
Lenže generáli aj Prigožin ako prakticky generál svojej jednotky sú len prvou či druhou zastávkou na ceste padajúceho hovna. Pod nimi je celá sieť plukovníkov, majorov a neskôr ešte košatejšie korene poddôstojníkov a na konci vojakov.
„Dobyte Bachmut do konca roka!“ sa nevyplatilo, Prigožinovi tam padli alebo boli zdigitalizované desaťtisíce zekov z väzení bok po boku s elitnými jednotkami ruskej armády. Vuhledar svojim útokom odolával zhruba dva roky, kým ho úplne rozomletý a teda nepoužiteľný pre akúkoľvek priemyselnú činnosť Rusáci napokon nedobyli; vyžiadalo sa ti ďalšie desaťtisíce mŕtvych a ranených, no najmä stovky kusov ťažkej techniky. Avdijivka a následné územné zisky síce Rusom vyšli, no len vďaka preliatej krvi a katastrofálnej logistike až po Pokrovsk. Čerstvé rozkazy z Kremľa, dobyť hranice Dnepropetrovskej oblasti (od dnešnej línie zhruba osem až desať kilometrov) do deviateho mája je presne jeden z týchto príkazov, ktorý vytvára tlak na generalitu, ktorá zasa svoj stres prenáša na dôstojníkov, no končí to na rozomletých vojakov na kolobežkách pod Pokrovskom.
Podľa správ dokonca Putin pohrozil svojim generálom na tomto smere väzením, pokiaľ tento cieľ nesplnia. Do dátumu je týždeň a nezdá sa mi, že by Rusáci postúpili čo len o kilometer. Pripomínam, že v posledných mesiacoch bol závratným ruským úspechom postup o trebárs štvrť kilometra denne, nieto dobytie 10 km za 10 dní.
No ale podobne ako pri krátkodobých cisároch, aj pri týchto veliteľoch hrozí niečo podobné, ako spravil Prigožin. Budem zastrelený či zavretý za nejaký hypotetický prehrešok (či doteraz prehliadaný reálny delikt), alebo mi to zato nestojí? Neviem, čím viac bude Putin tlačiť podobnými príkazmi na pílu, tým skôr niečo môže prasknúť.
No a ďalšia podobnosť s cisármi a ich legátmi. V rímskych légiách najmä neskoršieho obdobia sa rozšíril taký nešvár, že legáti a centúrioni kradli prostriedky vybraté na zásobovanie. V ruskej armáde je podľa všetkého niečo podobné úplnou normou, ostatne kuknime sa na stav ruskej techniky a výbavy od prvého dňa vojny. Lenže zjavili sa opakované správy o tom, že tento typ správania dostal nové dimenzie.
Zajatí ruskí vojaci hovoria o tom, že ich velitelia im pravidelne zhabú kreditky, na ktoré im je posielaný žold, a tým pádom ich nechávajú bojovať prakticky zadarmo. Aby sa zbavili dôkazov, okradnutých vojakov pošlú do prvej línie na samovražednú misiu. Ak sa zdecimovaná jednotka niekde v bunkri zachytí a poprosí o posily alebo pomoc, velitelia v strachu pred dôkazmi privolajú vlastnú artilériu na vlastných vojakov. Ak má vojak na karte čo len vstupný motivačný príspevok (rádovo nižšie desaťtisíce Eur) a veliteľ okradne takto malú jednotku, dá sa povedať, že si zarobí dostatok peňazí na celý zvyšok života (nerátajúc to, že on dostáva takisto nejaký žold, navyše vyšší ako onen biedny vojak).
No a ruku na srdce, nerobí to zadarmo. Nejaká malá časť ukradnutých prachov skončí o kúsok vyššie, rovnako ako provízia za mlčanie ohľadom rozkrádania paliva pre jednotky.
Neverím, že to takto bude trvať dlhodobo. Skôr či neskôr to praskne a ohlas bude veľký. Lenže tým bude znova zosilnený tlak na generálov a od nich na dôstojníkov...až po vojakov. Vyšetrovanie ukáže, že desiatky tisíc vojakov boli vymrhané zbytočne na samovražedné misie, pričom rozhodne aspoň v tisíckach prípadoch sa zistí, že im zmizli kreditky so žoldom. Miliónmi Eur v žolde. A tie skončia niekde na iných účtoch.
Akonáhle sa to zjaví svetu, tipujem, že niekde na fronte sa začnú diať veľké a krvavé veci.
Len aby to bolo čo najskôr a čo najkrvavejšie.
Lenže ešte doplnok: práve ochľastaní, samostatne konajúci generáli môže byť v budúcnosti na koni počas nejakých prímerí. Tak ako včerajšie Mariove mulice, aj im môže tieto zdroje (kradnutie, zvýšené žoldy a príplatky, rabovanie kreditiek mobikov) dôjsť a ich životná úroveň fatálne poklesne. Výsledkom môže byť aj „vychladzovanie“ z kremeľského smeru, no neustála výbušnosť na fronte. „Zastavte paľbu na tri dni!“ v kontexte toho, že máte deadline na dosiahnutie nejakého políčka v Dnepropetrovskej oblasti , sa môže stratiť.
3. Novinky zo sveta
Dobrá správa z Nemecka! Po voľbách a zvolení si nového budúceho kancelára sa súd prelúskal stovkami strán dokumentov a rozhodol, že AfD, nemecký ekvivalent našej Republiky a českej SPD, je fašistickou stranou. Zatiaľ to v praxi neznačí nič, no po katastrofe v Rumunsku a Francúzsku ako aj prepade náckov v Čechách je to skvelá správa!
Ukrajina a USA podpísali napokon zmluvu o využívaní nerastných surovín. Na rozdiel od minulých návrhov, kedy sa jednalo doslova o otrocké podmienky, tak teraz by som sa na Zelenského mieste pod dokument podpísal aj ja.
O tejto téme ale v ďalšom blogu.
Krym sa nám dnes trošku potrápil pod ukrajinskou paľbou. Údajne Ukrajinci zničili posledné dni relatívne veľa PVO (to je zvláštne, PVO systémy Rusáci presúvali z polostrova dakedy okolo prelomu rokov na pevninskú Ukrajinu. Žeby tam dodali nové komplety?). ZSU to využili a polostrovu zatopili, pričom vybuchol aj muničák.
Prví Rusáci vstúpili do mesta Pokrovsk. Mesto, o ktorom som počúval už dakedy v auguste, že je stratené, malo teda prvú fyzickú návštevu Orkov. Ale dlho sa neohriali, ohriala ich ukrajinská paľba a mesto je zasa v ukrajinských rukách do poslednej psej búdy.
Trump to dáva na dezoláta slovenského typu, povedzme na štýl Alenky. Po troch mesiacoch v Bielom dome jeho podpora prepadla na rekordne nízku úroveň, oveľa hlbšie ako mal Biden alebo Barack Obama. Samozrejme z toho obvinil šéfa štatistického úradu, pretože veď keď vám onkológ povie, že v dôsledku celoživotného fajčenia máte raka pajšlí, vymeňte onkológa.
Je inak vtipné, že šéf toho úradu je akýmsi spôsobom spriaznený s Republikánmi...
Kde som len podobný postup s odvolávaním vlastného šéfa štatistického úradu počul...?
Okrem toho samozrejme Donaldovi ide karta aj naďalej. Zdochýňajúca kanadská Liberálna strana vyhrala voľby, hoci na prelome rokov to vyzeralo na világoš. Tomuto dementovi asi nevyjde nikdy nič, no neprestane sám seba chváliť.
Inak by mohol podporiť aj slovenský Smer, čo poviete?
V Lotyšsku a Estónsku sa od začiatku roka prakticky prestali vyplácať dôchodky ruským penzionistom. Namiesto miliónov Eur prišlo len okolo dvoch desiatok tisíc. Vtipné je, že z tisícok dôchodcov dostalo prachy len menovitých 9 (slovom deväť).
Žeby mal Putin na druhej strane hraníc prasesternicu?
V Rusku sa dostali do problémov ďalšie dve banky. Ich meno sa mi nepodarilo zistiť, no po nedávno spomínanej VTB je to dobrá správa.
V Rusku sa podľa českého webu dostala cena masla na desaťnásobok toho českého (rátané paritou výšky penzií českých a ruských dôchodcov). Raj na zemi!
4. Vpadne Mordor do Fínska?
Podľa opakovaných správ, ku ktorým som pesimistický ako k mozgovej aktivite Romanky Tabak a triezvosti Harabína, Rusko buduje rozsiahle základne okolo fínskych hraníc. Výstavba zahŕňa aj nové železničné spojenia a menšie mosty. Pripomínam, že toto územie bolo historicky fínske a Rusáci si ho ukradli v 40. roku. Ešte je správa, že údajne až nižšie stovky fungl nových tankov T-90 Moskva neposiela na front ale len do skladov okolo Karélie.
Čo k tomu hovorím ja? Fínsko a rovnako aj Pobaltie a Poľsko zamínovalo ruské hranice, vybudovali stovky objektov a plot pozdĺž hranice. Fínska armáda naložila v rokoch 39. a 40. Zmrdom dostatočne, a to sa jednalo o Sovietsky zväz v plnej paráde, versus malinké a opustené Fínsko (ktoré vtedy bolo prakticky rozvojovou krajinou). Dnes je to súčasť NATO, má perfektné vyzbrojenú a vystrojenú armádu a najmä Rusi majú strašné kvantá vojakov, no väčšinou vo forme slnečnicového oleja. Tristo tankov T-90 je niečo, čo jednotka dronerov na Ukrajine dokáže zlikvidovať s pomocou strojov zo zbierky Donio v rozsahu nižších hodín či dokonca jedinej hodiny. Dron stojí vyššie stovky Eur, funglovka T-90 (ak sa skutočne jedná o fungl nový stroj) okolo 4,5 milióna dolárov. Nehovoriac o tom, že droner si sedí v papučkách v teple bunkra alebo dokonca doma v obývačke, kým v tanku sedia traja ruskí vojaci. Ak by mal pluk téčok preraziť zamínovanú fínsku hranicu, tak good luck!
Nie, voči tomuto som skeptický. Pripomínam, že pri ohlasovanej ukrajinskej letnej ofenzíve v neskorú jar 2023 začal Surovikin budovať rozsiahle systémy zákopov a mínových polí, a to po celej dĺžke frontu. Lenže rovnaké systémy začali budovať mestá aj na Kryme, sto a viac kilometrov od frontu, a dokonca aj niektoré lokality za Uralom! Prečo? Pretože sa na tom dali vyryžovať gigantické prachy pre skorumpovaných úradníkov a priemyselníkov.
P.S. Včera sme boli so slovenskými dobrovoľníkmi za Serjóžom Halahanom. Naložili sme mu humanitárku, hlavne kvantum energeťákov a potravín (aj keď neviem, či energeťák nie je skôr dehumanitárka, no ale vojaci toho pijú na hektolitre). Pre chybu v komunikácii sme došli práve vtedy, keď bol s Vasjom na fronte, takže ako zlodeji sme preskočili plot a pakle sme im nechali na priedomí. Nestretli sme sa už druhýkrát po sebe.
Dnes mi však Serjóža a jeho kolega Pavel volali kvôli vízam (stále nemám vybavené). Sergeja a Vasju preveľujú do Zaporižja, takže je otázne, či sa s nimi stretneme v najbližšej dobe.
Highlightom návštevy bol svištivý zvuk neďaleko nás, z ktorého sa vykľul dopad rakety a strašná šajba. Ja som si zvykol, no chalani sa pobavili ako ja pred mesiacom. Úplnou bombou, ak to takto môžem povedať, bol deduško neďaleko nás, ktorý kŕmil kačice. Kým kačice to pobavilo, dedko na nejaký Iskander alebo čo úplne sral a sypal kačkám šrot.
Chalani už odcestovali domov, doraziť by mali okolo polnoci, snáď v priebehu víkendu dostanem foto. Keďže je ale zajtra oslava asistentky Táni (má 50) z Kramatorsku, a v nedeľu by som mal viezť humanitárku do Lozovej babke Oľhe, asi moje plány na písanie a ilustrovanie posuniem o niekoľko dní. V každom prípade môžete podporiť tu, výber prostriedkov cez Donio stále trvá (a príliš nepribúdajú).
A tradične ocením aj drobné na kafé:
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
