reklama

Oddiely ZSU prekročili Dneper ( a elektrónka E13 z Katoda Holomóc)

Takže zasa žiadne voľno... Ešte že nemáme poradu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)

1.           Ukrajina prekročila Dneper

ZSU prekročila rieku Dneper v Chersonskej oblasti. Geniálna správa, hoci nejaké výsledky ešte známe nie sú. Podstatou je, že Ukrajinci dobyli niekoľko drobných riečnych ostrovov južne od Kachovskej nádrže. Ako som písal minule, Kyjev vraj dostal tucty rýchlych člnov od USA, čo im takúto operáciu umožňuje previesť extrémne rýchlo. Rieka je v týchto miestach široká aj teraz po zrážkach určite menej ako jeden kilometer, pre podobné stroje to je otázkou doslova minút. Útok ZSU na Orkov musí byť v tomto mieste devastačnou správou, pretože podľa zdrojov sa podarilo vybudovať isté predmostie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A teraz triezvo: je prakticky nemožné, že by Ukrajinci zaútočili týmto smerom ako v hlavnom vektore. Toto nie je operácia Overlord a tisícky plavidiel, ktoré previezli stovky tisíc vojakov a tisícky kusov techniky cez La Manche. Na druhej strane pár tisícok dobre vycvičených vojakov a dodatočne dodaná technika by mohli počas priamej ofenzívy od Záporožia na juh urobiť v radoch Zmrdov veľký prievan. Od mesta Olešky, ktoré Ukrajinci vraj obsadili (alebo okolo neho bojujú) je to po pôvodnú hranicu Krymu, teda hranicu po roku 2014, 86 kilometrov, čosi viac ako hodina jazdy tankom (cesta je tu pomerne priama a terén je na južnej Ukrajine prakticky dokonale rovný). Ak Ukrajinci majú dostatok vojakov na dva alebo dokonca tri prúdy postupu (čo podľa mňa majú), chudáci Rusi v tejto oblasti. Postaviť sa dvom pancierovým pästiam v jednom okamihu, a to v čase nasadzovania T-55, nuž...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chcel by som sa teraz opýtať Dmitrija Peskova, či je stále všetko podľa plánu...

Mimochodom, premeral som vzdialenosti frontu po Krym alebo Azovské more na viacerých vektoroch. Zhodou okolností to je skoro vždy cca 90 kilometrov, teda ako som písal vyššie, zhruba hodinu alebo hodinu a pol jazdy obrnencami. Ak by ZSU podnikli dva alebo tri protiútoky smerom na juh a prebili by prvé línie Rusov... no snívajte so mnou.

V horšom prípade sa jedná o zámernú akciu, ktorá má odlákať zo severnejších oblastí viac vojakov Mordoru, aby prebehol ukrajinský útok ľahšie. Keďže je známe, že Rusáci majú nedostatok dobre vyzbrojených a vycvičených vojakov, presun pár bataliónov smerom na Olešky by ich vcelku oslabilo. I tak dobre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

2.           Ešte raz o bombardovanom Belgorode

V minulom blogu som nemal dosť informácií o tom, čo sa stalo v Belgorode, kde Rusáci sami sebe poslali pozdrav vo forme leteckej bomby. Na záberoch som si všimol, že akési výbuchy boli dva, jeden len zvíril prach, druhý už bol deštruktívnejší ako Ficova vláda. Nemýlil som sa, ruský pilot skutočne hodil dve bomby naraz. Akurát jedna bomba bola hodná ruskej armády, teda nefungovala. Poltonové zariadenie museli pyrotechnici demontovať, pričom až 3.000 miestnych obyvateľov muselo byť evakuovaných preč.

Takže nie, nejednalo sa o „zlyhanie zavesenia bomby,“ ako nás informovalo ruské velenie, to by odpadla jediná bomba. Tu boli zhodené dve naraz, teda jednalo sa o zámerný zhod. Rusko – ako inak – zasa klamalo. Podľa všetkého teda chceli odpáliť kĺzavé bomby, lenže pilotovi asi nepovedali, že tam má klasické nekĺzavé. Alebo bol pilot na šrot. Alebo kombinácia oboch faktorov. Rusko nielenže klamalo, ale predchádzalo ťažkému fiasku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K tomu je nad mestom čerstvý oblak čierneho dymu. Podľa zdrojov dostal zásah komplex S-300, môžem len hádač, či ho zasiahla ukrajinská armáda nejakým dronom alebo Ivan fajčil žváro s bandaskou vodky v ruke. (viď odsek 6).

 

3.           V Bachmute to asi padne

Ruské jednotky v Bachmute urobili v posledných dňoch asi najväčší prelom od začiatku bitky o mesto, teda za bezmála deväť mesiacov. Časť mesta sa stále drží, ale štvrte držané ZSU ako aj prístupové cesty sa zmršťujú. Prečo sa to takto otáča?

Myslím si, že alfou aj omegou je fakt, že stojíme pred ofenzívou. Primárnym cieľom Bachmutu zo strany Ukrajiny bolo vyšťaviť ten ľudský odpad koľko sa len dá, aby nedokázali posilniť ostatné časti frontu. To aj splnili, Bachmut odkrvil ruskú armádu rovnako ako Stalingrad a El Alamein Wehrmacht. Straty sú tu gigantické a od začiatku bitky o Bachmut a okolie si Háveď pripísala územné zisky o veľkosti mrňavého okresu. Mesto samotné malo 70.000 obyvateľov vrátane dôchodcov a detí, stavím sa o pravú ruku, že od Soledaru po Bachmut tu za tých 9 mesiacov podochlo alebo bolo zmrzačených rovnaké ak nie väčšie množstvo Rusov. Inde na fronte Zmrdi nedosiahli ani len jednopercentné územné zisky – vzhľadom nato, ako sa Moskva rada situovala do pozície, že má druhú najsilnejšiu armádu sveta, je to viac ako tragikomické. Okrem toho sa najväčšia súkromná armáda sveta – Wagnerovci – vyšťavili tak, že Jevgenij Prigožin sa preriekol a priznal, že mu ostalo už len 6.000 statočných vojakov. Inými slovami, zredukoval si najväčšiu súkromnú armádu hrdlorezov na planéte na zhruba 10% sily. Takéto straty mali naposledy asi Japonci na Okinawe. Páči sa mi, keď Rusi napodobujú históriu...

Lenže protiofenzíva sa blíži (ja tipujem tento týždeň, teda do konca apríla, aby sa na deviateho mája Putinovi ukázali výsledky) a úporná obrana Bachmutu stráca zmysel. Viete si predstaviť tú prču, keby Puťko na 9. mája vystúpil pred kamerou a povedal by: „Mám pre vás dve správy. Tá dobrá, že sme konečne dobyli v Bachmute aj základnú školu a kolchoz. Tá horšia je, že sme prišli o 5.000 km2 územia za týždeň a stratili sme 10.000 vojakov. Ale nebojte sa, všetko ide podľa plánu.“ Asi by som od šťastia a od smiechu namiesto whiskey do seba obrátil kilo heroínu a zapil Acidkom.

Na druhej strane, aj na strane Zmrdov je nejaký optimizmus predčasný. Straty majú príšerné a špeciálne jednotky, ktoré nahradili preriedených Wagnerovcov (ktorých medzitým IUCN zaradilo do červeného zoznamu ohrozených druhov) situácii pomohli len za cenu vlastnej decimácie. To, že aj samotní Rusáci berú „víťazstvo“ v Bachmute ako katastrofu, svedčí to, že Prigožin prikázal svojim svorkám nebrať ukrajinských zajatcov. Nemá ilúzie o tom, že väčšina z tejto elity kriminálneho ruského národa si s ľudskými právami zajatcov robila nejaké starosti, v každom prípade Putinovmu kuchárovi ďakujem, že spravil svoj coming out a priznal to naplno. V Haagu sa jedno voľné miesto nájde, ale skôr to vidím tak, že keď ho do rúk dostanú ukrajinskí vojaci, týmito slovami si zásadne znížil šancu uvidieť to pekné holandské mesto v celistvosti svojho tela. Iba ako vypchatý exponát...

Bachmut teda považujem v najbližších dňoch ako stratený, ak však ZSU nepodnikne nejaký protiútok, ktorým by posledné ruské zisky vymazali. Podobných scenárov sme už zažili desiatky a nezabúdajme nato, že mestu predpovedali pád už na prelome rokov, takmer 4 mesiace dozadu. A to dnes ešte jedna pätina je v rukách Kyjeva.

Na margo tejto témy ešte jedna správa: ruský veliteľ (meno som sa nedozvedel) prikázal svojim ľuďom, aby ustupujúcich strieľali. Zdôvodňoval to tým, že vojaci majú žiť ako hrdinovia, nie ako zbabelci. V jeho rovnici som nezachytil rovnicu, že môžu žiť aj ako nevojaci alebo že môžu padnúť v zmysluplnom boji, nie ako Kannonenfutter, proste čierna alebo biela, a aj tá biela je iná biela ako normálna biela. Naopak, podľa všetkého som zachytil výraznú stopu alkoholu (zdá sa mi, že sa mu plietol jazyk).

Ak však veliteľ vydáva takéto príkazy, vyzerá to tak, že ruská armáda má vážnejší problém s morálkou, ako som si myslel. V stave, že 187.000 ruských vojakov sa premenilo na slnečnice a odhadom ďalšie tri stovky tisícok budú dlhodobo zranené, dezertované alebo zajaté, to bude pekná ukrajinská ofenzíva.

 

4.           Biela Lada! Biela Lada do (skoro) každej rodiny!

Propaganda Ruska je vtipná v tom, že sa vyvracia sama seba. Na druhej strane je to asi spoločným činiteľom každej propagandy, veď sa len pokochajte diaľnicou do Košíc, ktorá predsa stojí už jedenástym rokom, alebo ako ĽSNS vyriešila cigánsku otázku v okrese Rožňava. Hlbšie do minulosti je vtipné sledovať, ako Nemci za druhej svetovej iba vyrovnávali východný front, aby si pripravili miesto na ďalší postup, prípadne ako komunizmus už 105 rokov buduje robotnícko-roľníckej triede svetlý začiatok, len mu zakaždým polovica robotníkov umrie od hladu a druhá polovica na ožiarenie v bani.

Biela Lada bola symbolom ruského wellfare štátu (to bola irónia) počas vojny. Pošlete svojho mladého, pravdepodobne jediného syna, do zbytočnej vojny do krajiny, ktorú asi ani nevie nájsť na mape. Namiesto toho, aby ste sa tešili na vnúčatá a nato, že váš syn si počas najbližších 40 rokov zarobí na desiatku Lád, on vám hnije niekde v ukrajinskej pôde a vy ako odškodné dostanete auto na technologickej úrovni Gorbačova.

Lenže Lady nie sú, takže sa začali dodávať ukradnuté kožuchy, balené mrazené ryby (ročník bude pravdepodobne archívny), zemiaky, peľmene... a dnes už dokonca aj lístky do cirkusu. Áno, na videu sa ruská vdova (alebo pravdepodobne skôr matka padlého syna) sťažovala, že dostala ako náhradu za stratu dva lístky do cirkusu!

K tomuto asi netreba viac slov, pretože sa neviem škodoradostne dorehotať. Tomuto sa hovorí devalvácia ľudského života v priamom prenose. Ďalšie štádium bude už len zľava na rakvu pre pozostalých, prípadne lístok na kolotoč, ale len s 30% zľavou.

 

5.           Ako vytvoriť ruského geroja

O trapase syna Dmitrija Peskova, Nikolaja, sme už písali, ale pripomeniem. Nikolajovi zavolali akože z regrutačnej komisie. Tlačili na neho, že sa neozval napriek tomu, že obdržal povolávací rozkaz. Nikolaj nervózne povedal, že na komisiu sa nedostaví, „Viete, ja som Peskov a poriešim si to inými cestami.“ Mladému hrdinovi zostali oči pre plač, on totiž nevedel, že jeho hrdinské reči išli priamo na internet.

Všimol som si, že jeho trapas sa stal mimoriadne virálnym a jeho meno sa skloňovalo mnohokrát práve v súvislosti s papalášizmu ruskej smotánky. No a predpokladám, že mladého fracka to asi pekne štve, pretože Jevgenij Prigožin sa ho v poslednej dobe zastal. Nikolaj peskov podľa Prigožina narukoval k Wagnerovcom a vyznamenal sa. Lenže Prigožin je Prigožin a zároveň Rus, takže neverte mu hneď z dvoch dôvodov. Nikolaj Peskov je vraj perfektným bojovníkom, ale momentálne je zhodou okolností na dovolenke, pretože mu uplynul šesťmesačný kontrakt. Takže hups, ako s tým utopeným Leopardom a ruskými superzbraňami: áno, je to úplne jasné a nespochybňujte to, ale fotku nemáme, lebo ju zožral pes(kov). Kto o tom pochybuje, je zradca.

Aby Rusáci dodali správe o Nikolajovej prítomnosti na fronte dôveryhodnosti, tak ktorýsi ruský bloger zdieľal jeho fotku v uniforme a so zbraňou v ruke. Lenže tu sme v Rusku a nemôžme čakať iný výsledok ako mimoriadne dementný. Na fotke totiž nie je Nikolaj Peskov ale syn ukrajinského exprezidenta Porošenka. Tu mám podozrenie, že daný bloger to spravil naschvál, pretože keby dal originál Peskovovu fotku v uniforme, bolo by to buď áno alebo fake. Lenže keď dal na rovinu zrejmý fake, tak je jasné, že Nikolaj je od frontu tisícky kilometrov a užíva si radovánky s platenými prostitútkami.

 

6.           Zelená Ukrajine

Ukrajina dostala zelenú na útoky proti Rusku. Pre mňa je to vtipné, pretože si nemyslím, že Kyjev robil v posledných mesiacoch niečo iné. Vysvetľujem si to tak, že dostali zelenú na útok na ruské územie západnými zbraňami, pri ktorých to doteraz nemali dovolené. Zároveň sa množia hlasy za prijatie krajiny do NATO a čo ma teší ešte viac, za vylúčenie Maďarska aj Turecka. To by boli Vianoce!

Na druhej strane je zbytočné útočiť na Rusko, keďže Rusko to už robí za Ukrajinu (viď Belgorod vyššie). Irony off, dodávkami HIMARSov s muníciou ATACMS s doletom až tristo kilometrov by boli ZSU schopné dostreliť do takých veľkomiest ako Smolensk, Bryansk, Kursk, Voronež, Rostov na Donu a desiatok menších základní a letísk. Mnohí ľudia vrátane mňa sa rozčuľujú, že USA a NATO obmedzilo dodávky niektorých zbraní, ale čoraz viac získavam pocit, že to nie je náhoda alebo neochota ale systematický prístup, ktorý generál Macko opisuje ako varenie žaby, teda pomalé gradovanie situácie. Zaplavenie Ukrajiny všetkými zbraňami naraz by asi rozbilo logistiku. Po dodávkach HIMARSov sa ruské útoky na ukrajinské pozície zredukovali a ruská logistika utrpela ťažký blow. Predtým mali muničné sklady pár kilometrov od frontu, 70 km dostrel rakiet ich vytlačil ďaleko od frontu, často až priamo na ruské územie, so všetkými negatívnymi prejavmi ako meškanie dodávok, vyššia spotreba pohonných hmôt a vyššia stratovosť (predpokladám, že ani ukrajinskí partizáni nelenili a pár nákladiakov ľahlo popolom).

 

7.           Wagnerovci a ruská armáda po sebe strieľa

Nie je to prvýkrát, vzájomné násilie majú Rusáci v krvi. V Luhanskej oblasti sa objavili ďalšie správy o vzájomnom vraždení sa. Predtým sa dokatovali Čečenci s Burjatmi, správy hovorili o desiatkach mŕtvych na oboch stranách (bojovalo sa o pračky a chladničky). Niekoľkokrát zabil mobik veliteľa. Tipujem, že o 90% prípadoch sme sa ani nedozvedeli.

Zaujímalo by ma, aké vzťahy majú jednotlivé súčasti ruskej armády. Som si istý, že Kadyrovovcov nemá rád vôbec nikto. Wagnerovcov asi takisto. Kedysi síce bola rivalita medzi príslušníkmi Wehrmachtu a Waffen SS, ale až na dva prípady neviem, že by spolu navzájom vyslovene súperili so zbraňou v ruke. (tými prípadmi je bitka o hrad Itter v Rakúsku, kedy americká armáda, zajatci rôznych národností a členovia Wehrmachtu pod vedením major Gangla, versus členovia granátnickej divízie Gőtz von Berlichingen, kde divízia esesákov bola rozbitá, hoci veliteľ Wehrmachtu padol a stal sa rakúskym hrdinom. Druhý príklad sa odohral u našich bratov Čechov, kde pri dedine Hostouň u Domažlic zviedli bitku Američania generála Pattona, zajatci z koncentráku, zajatí členovia Wehrmachtu a Luftwaffe a členovia protiruských kozákov z 1. kozáckej jazdeckej divízie (tiež súčasť SS) proti pechote z inej jednotky SS. Zvláštnosťou bitky bolo to, že sa bojovalo o stádo lipicanských koní (operácia preto dostala označenie Cowboy) a že nemecký veterinár, Dr. Alois Podhajsky, sa s generálom Pattonom poznal už 30 rokov, súťažili totiž proti sebe na olympijských hrách v Štokholme v roku 1912).

Na oboch nemeckých príkladoch je zvláštne (alebo skôr logické), že obe prestrelky sa odohrali v samotnom závere druhej svetovej vojny, na prelome apríla a mája 1945. Do istého okamihu navzájom obe frakcie držali bok po boku; keď sa začala situácia rapídne zhoršovať, príčetnejší členovia Wehrmachtu pochopili, že je koniec a v istej miere sa tým pádom nemecké sily dostali do stavu občianskej vojny, ak to tak môžem pomenovať.

Presne takto si predstavujem koniec ruskej armády. V istom okamihu sa súdržnosť, mimochodom ďaleko-ďaleko slabšia ako v Tretej ríši, naštrbí a nastane veľmi rýchly koniec. Každý generál alebo poľný veliteľ si bude chcieť ponechať svoj piesoček a svoju malú zónu vplyvu. Ktokoľvek bude chcieť siahnuť na jeho vojsko/zásoby/léno, ten bude jeho vyzývateľom a osobou určenou na likvidáciu. Malá prestrelka medzi opitými no-name vojakmi o korisť alebo trohu nafty sa zvrhne na maličkú občiansku vojnu.

 

Pacifická flotila podnikla nečakané cvičenie prikázané zhora. Na tom by nebolo nič zvláštne, ale cvičenie dopadlo podľa ruského velenia dobre. Akurát že krátko nato veliteľ flotily dostal padáka. Takže asi nie tak dobre.

 

Hádanka na záver: má to dokopy 900 rokov a 1.100 promile – čo to je? Novozaložené Združenie ruských dôstojníkov. Chcú si dosadiť vlastného prezidenta, vlastnú ústavu, zakázať migráciu a valuty a k nepriateľským krajinám byť nepriateľské. Na videu z valného zhromaždenia je 15 mužov v uniformách rôznych odtieňov, s tvárami prechľastanými takisto do rôznych odtieňov. Jeden z hlavných (sediacich) politrukov vyzerá ako herec z Jáchyme, hoď ho do stroje (ten vľavo po prvej minúte klipu, nikdy neviem, ako sa volá ten herec, ja ho volám Chebná elektrónka E13 z našeho podniku Katoda Holomóc).

Neviem, ako sa k tomuto vyhláseniu postaví sám Vladimír Vladimírovič, ale predpokladám, že ďalšie valné zhromaždenie budú organizovať niekde medzi šiestym a dvanástym poschodím miestneho mrakodrapu. Ono mi to vcelku nahralo aj do toho posledného odseku o prestrelkách v nemeckej armáde. Ale to je náhoda...

 

Inak 187.000! Za včerajšok až 660 slnečníc!

 

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  230
  •  | 
  • Páči sa:  27 375x

Jedna veta: chcem písať blogy o vede, technike, prírode a ekonomike. Druhá veta: máte to tu príliš komplikované, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu