O našej ceste spravím niekoľko blogov asi v rozpätí týždňa, rovnako ako o celej mojej trojmesačnej misii v Slavjansku a ceste domov. Je čo spomenúť, no teraz mám toľko práce so súkromnými záležitosťami a zmenou práce, že nesľubujem konkrétne termíny.
1. Situácia na fronte
Môj posledný blog som nahral asi pred desiatimi dňami. Odvtedy sa toho pomerne veľa pomenilo, hoci paradoxne front je dosť nemenný. Poďme na to poporiadku.
Ako som písal skôr, ruská ofenzíva na Sumy skolabovala podľa plánu a ZSU tlačí Zmrdov von. Oslobodzovanie toho malého kúska Ukrajiny podľa môjho tipu bude smerovať k zmrazeniu Rusákov na ploche pár desiatok alebo maximálne stoviek kilometrov štvorcových. Pre Ukrajincov nemá asi dobytie kompletného územia zmysel, keďže dediny sú zotreté z povrchu Zeme. Naopak, držanie pár desiatok tisícok Orkov a prípadne Severokórejcov pod hlavňami bude viesť k ďalšiemu natiahnutiu ruských logistických trás.
Od začiatku júna Rusáci postúpili doslova v stovkách metrov na severe východného frontu, severne od Kupjansku. V mieste nie sú významné obce alebo mestá, takže ako doteraz dlhšiu dobu, aj teraz sa Orkovia môžu chváliť dobytím políčok a remíz.
Južnejšie je front Luhanskej oblasti, o ktorej guvernér Luhanskej republiky vyhlásil, že je stopercentne v ruských rukách ako prvá oblasť (okrem Krymu). Nuž, pohľad na vojenské mapy hovorí o opaku, pretože niekoľko dedín a samozrejme aj nejaké tie polia a lesy sú stále v rukách Ukrajincov. Onen kolaborant myslím bude veľmi skoro denacifikovaný, teda aspoň ja na mieste Kyryla Budanova by som spáchal nejaký ten letný pozdrav na zmrda.
No a poďme na najhorúcejší front, ten náš, Donecký. Nad Slavjanskom sa ZSU podarilo posunúť front kúsok ďalej, ale takisto je posun malý a skôr symbolický.
Podstatne neveselšie je to okolo Torecku a Pokrovska. Ak som písal v posledných blogoch, Rusáci tam dobyli pomerne veľkú plochu s hĺbkou asi 8 – 9 kilometrov za mesiac (od mája do asi polovice júna). Tak v Slavjansku ako aj na nete som si všimol trochu paniku, ale opakujem zas a znova, Orkom sa podarilo dobyť rovinaté polia a pár zrovnaných dediniek. Ukrajincom by sa toto miesto ťažko bránilo, čo sa nedá povedať o kaňone tesne pod Kostantynivkou.
No a samozrejme sa Rusáci vo svojej nekonečnej zúfalosti chvália tým, že dobyli prvé úseky Dnepropetrovskej oblasti. Dobyli síce hovno, ale aspoň ich pritom bohato chcíplo.
Celkovo teda môžem zrekapitulovať, že front ide krok sem, krok tam, čo sme aj čakali. Podstatná informácia je tá, že Zmrdi nedokázali (a nedokážu) využiť letnú ofenzívu na nič konkrétne. Inými slovami, Putinov nedávny prázdny blábol, že kam vstúpi noha ruského vojaka, tam je to ruské, je len veľmi prázdnou frázou. Koniec útokov.
A ako memento: Rusákom sa neustále znižujú straty tankov a BVP. O tom som niekoľkokrát písal, ale realita je taká, že napriek článkom, že Moskva niekde chystá veľkú mechanizovanú ofenzívu, tlak sa zmenil na náhodné tlaky na motorkách a v čižmách.
2. Irán a Izrael
Áno, už je to stará správa, no predsa mi to nedá. Izrael vymazal z povrchu zemského iránske letectvo a spod povrchu zemského značnú časť jadrového programu. Z mňa teda sklamanie, pretože som očakával rozhodnejší tlak po úvodnej anihilácii. Irán sa síce zmohol na ostreľovanie izraelských a amerických základní, ale vyzerá to tak, že najprv protivníkov informoval (!) o cieľoch a tí sa dokázali stiahnuť v predstihu. Nuž, ak mám povedať názor, tak skutočne som roztrpčený a mám pred očami ajatolláha zaveseného na bravčových hákoch.
Nemôžem mať asi všetko, no Irán vyzerá, že bude z neho masochista. Oznámil totiž, že chce zamínovať Hormúzsky prieliv. To by sa rovnalo vyhláseniu vojny celému svetu. Zamínovanie takej pomerne úzkej vodnej cesty by si vyžiadalo odmínovacie práce amerického a arabského námorníctva v dĺžke trvanie snáď jednej šichty, nuž ale americké bomby by na Peržanov padali predsa len o trochu dlhšie. Takže sa nechám prekvapkať.
Nuž ale iránsky proxi priateľ Hamas sa prekonal. V Gaze popravil niekoľkých civilistov a zahlásil ich ako obete židovského bombardovania. Našťastie ešte predtým miestny Arab (!) volal na izraelskú stranu a nahlásil, čo sa stalo. Takže ak nejaký ľavicový lúzer bude ešte raz trvať na tom, že Izrael prevádza v Gaze genocídu, treba mu tú ľavicovú lebku pochrámať.
3. Niečo o stratách
Ruské straty sa pred časom začali znižovať. Keďže Orkovia útočili na Sumy a okolo Pokrovska, je mi to trochu záhadou. Predtým sa ich straty šplhali niekam na 1500 – 2000 denne, teraz je to dakde okolo tisícky, prípadne pár sto navyše ako bonus.
V každom prípade chcem podotknúť, že číslo dňa je 1.023.090.
Chýba 14 tankov do 11.000 a 64 do 23.000 BVP.
Niekedy do dvoch týždňov budeme mať krásnych 30.000 kanónov.
Raketometov čoskoro zapijeme 1.500 a PVO systémov až 2.000. Dávam chladiť whiskey.
No a teraz podstatná správa: Ukrajinci vybombardovali počas minulého týždňa dve letiská. Výsledkom je strata až štyroch Sučiek, čo niektorí hodnotia ako prepad flotily Suchoj 34 o tretinu od začiatku vojny. Medzitým padol ďalší stroj, takže júl a posledný týždeň júna sa na ruskom letectve podpísali ako Pellegrini na Bartekovej prdeli.
Okrem toho sa hlásili tri či štyri helikoptéry. Nuž, krásne prázdniny, ruskí piloti!
(A áno, aj Ukrajinci stratili F-16 aj s pilotom).
No a ešte taká malá správa: až traja generáli zahučali počas doslova pár dní (teda oprava, jeden z nich je admirálom). Dvaja asi išli na Kobzonov koncert v jeden deň, pretože aj internetové zdroje si ich pomýlili navzájom. No a ako bonus ZSU/HUR odpravil bývalého guvernéra Luhanskej oblasti alebo starostu Luhanska.
Celkom im to ide, cholopčekom našim ukrajinským!
4. Donio a rekapitulácia
Úvodom extrémne hlasno ďakujem všetkým sponzorom na Donio. Hoci sa zbierka o mesiac predĺžila, napokon sa vybralo predsa len o 1500 Eur viac. Už by mali byť distribuované vlhčené utierky (stal sa malý prúser s kuriérom a neboli dodané načas, ale malo by to byť už OK). Kúpila sa nejaká tá medicína a najmä prvá zásielka vody na Záporožie. Chalanom sa bude dokupovať ešte niekoľkokrát, ale kvôli skladovým priestorom sa to nedávalo naraz.
Kvôli problémom s prepisom áut sa ešte stále nedoriešili dve z troch mašín. Land Rover pre medika Pavla sa bude papierovo doklepávať o týždeň až dva a následne by naša asistentka Táňa mala prísť na Slovensko a mašinu prehnať za hranice Ukrajiny. BMW sa bude kupovať, až sa jeho aktuálna majiteľka vráti na Slovensko, teda zhruba o mesiac.
K tej Táni vtipná príhoda: pred mesiacom oslávila päťdesiatku a nikdy v živote nebola za hranicou Ukrajina („Johny, my tu máme všetko, čo mám čo hľadať inde?“). Napokon ale išla za naším kolegom Františkom Glacom k Ostrave (vlakom a busom).
„Ó bože, Johny, tam je to všetko tak krásne, upratané, samá zeleň a krásne fasády!“ Potom sa dostala do Kežmarku a keď zbadala Tatry, nechcela odísť naspäť na Ukrajinu (Táňa, Tatry rozhodne na Ukrajine nemáte). Ak sa sem dostane, tak ju budem smerovať na brezofský beer fest o dva týždne, nech spáchame užitočné s príjemným.
No a ešte k Donio: nebudem ďakovať všetkým menovite, pretože toľko času si žiaľ nenájdem. Avšak Ľubka a Dušan: mám pre vás sľúbenú ediakaru a je len na vás, kedy vám ju doručím.
No a dnes som spustil novú zbierku. Vojakom okolo Slavjansku spálili ruské Lancety kvantum strojov, takže s miestnym vojakom Voloďom budeme z Čiech aj Slovenska preháňať „nové“ stroje v počtoch možno nad desať mesačne. Proces si vyžiada niekoľko stoviek Eur na mašinu vrátane PHM. Zbierka by mala byť hotová začiatkom týždňa.
Ak sa vám blog páčil, zatiaľ môžete uprednostniť výlučne moje privátne záujmy a prihodiť niečo na pivo, po dlhej dobe idem na slovenské/české pivo.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Tu špeciálne ďakujem wolfone, vďaka tebe sme dali náklady na cestu domov!
