1. Hrozí nám katastrofa, ktorú svet nevidel!
El Niño sem, El Niño tam. El Niño na Youtube, El Niño na sme.sk, El Niño v chladničke, pri konzerve so šprotami a zachladenou darovanou Whiskey. V rámci tradičného a pochopiteľného budenia záujmu články a videá budia strach. Strach najlepšie predáva. V snahe o bulvarizáciu vedy ani nestačí k javu El Niño, ktorý pred dvadsiatimi rokmi väčšina verejnosti nepoznala, dodať populárno-vedecký popis. Naopak, lepšie je doplniť predponu super-. Super El Niño, to je to, čo nám teraz hrozí! Bude katastrofa!
Akurát ako vždy v správach o ruskej armáde, ruskej ekonomike a klimatologických článkoch si musíte reálne jadro vydolovať tak, že si správu predelíte dvomi až tromi. Až potom máte niečo, čo sa blíži k realite a o čo sa môžete oprieť. Akurát že to nebudí strach.
2. Čo je to El Niño?
El Niño, v preklade niečo ako chlapček alebo presnejšie v tomto význame Ježiško, je klimatický jav. Všimli si ho kolonisti v Južnej Amerike pred polstoročím a zaznamenali, že sa objavuje zhruba okolo Vianoc raz za pár rokov. Od toho názov El Niño, Jezuliatko.
O čo sa tu jedná? Nuž, západ Južnej Ameriky je chladený studenými prúdmi vody smerujúcimi od Antarktídy na sever (Humboldtov prúd). Studená voda z južného oceánu sa dostáva na povrch. Niekde okolo rovníka je jej teplota okolo 20°C. V tej istej zemepisnej šírke na západe Pacifiku je more ale o osem až desať stupňov Celzia teplejšie. Pasáty vanúce od pobrežia Peru a Ekvádoru ženú morskú vodu smerom na Austráliu, pričom sa ohrieva. Teplá morská voda sa odparuje a tieto miesta sú preto bohaté na zrážky, napríklad cyklóny.
Tento proces má dopad na rôzne aspekty života. Napríklad bohatý prílev studenej vody s množstvom živín okolo Peru praje rybárom. Okrem toho je napríklad hladina oceána na západe a východu Pacifiku iná, pričom rozdiel je až 60 centimetrov.
El Niño ovplyvňuje tento „normálny“ systém tak, že sa vody okolo Južnej Ameriky raz za čas prehrejú. Výsledkom je, že pasáty od pobrežia Peru sa stlmia a výsledkom je extra daždivé počasie v púšťach Južnej Ameriky, kým naopak Indonézia je suchá.
El Niño má aj svoj ženský náprotivok, La Niña, dievčatko (ja by som to just preložil ako Ježiška). Tá ako vždy a každá ženská robí chlapovi naprotiveň a tak namiesto otepľovanie peruánskych vôd sa ochladzujú. Tým pádom je tu nižší výpar...atď.
Celý tento cyklus, teda El Niño a La Niña spolu s tzv. neutrálnou fázou sa označuje ako ENSO, teda El Niño – Southern Oscilation. Odohráva sa v rozpätí dvoch až siedmych rokov a vo väčšine prípadov korešponduje s virtuálnou päťročnicou.
3. Ako sa prejavuje na civilizácii?
Keďže sa vo všeobecnosti jedná o južnopacifickú záležitosť, čo je územie planéty, kde až na výnimky krajiny nie sú bohvieako rozvinuté, tak výkyvy v klíme sa prejavujú na jednom z dominantných sektorov ekonomiky týchto krajín, poľnohospodárstve. Ak máte desiatky percent obyvateľstva naviazaného na nejaké plodinu, tak výkyv v zrážkach vám vie ekonomikou zakývať. Jedna časť cyklu prinesie sucho, druhá povodne. Ak máte pole a ste závislý na výške úrody, nepoteší vás ani jedno z toho. No a na toto poukazujú klimatológovia, alebo ako hovorím ja v prípade klimatologického alarmizmu, klamatológovia.
Tragédiou tohto pavedeckého smeru je to, že vždy ukážu na jeden aspekt, ten negatívny, a nepoukážu nato, že cyklus ENSO prináša aj pozitíva.
Ak máte niekde sucho, niekde máte zasa vyššie zrážky. Nie je to pravidlo, ale proste prepad poľnohospodárskej produkcie napríklad v Latinskej Amerike prinesie zvýšenie úrod v Afrike. Latinská Amerika nie je už natoľko biedna ako pred sto rokmi, takže výpadok úrod neprinesie hladomor. Krajiny ako Brazília alebo Argentína sú veľkými exportérmi plodín, krajiny (okrem komunistickej Venezuely) majú zásoby potravín. Iste, ak by výpadok trval roky, niečo zlé by sa stalo, ale to je virtuálny model, nie niečo, čo sledujeme v praxi. Výpadok v úrode navyše neznačí úroda nula, naopak, hovoríme iba o nižšej produkcii potravín.
Takže áno, výkyvy zo zvyčajnej poľnohospodárskej sezóny je pre Diega niekde v Ekvádore nepríjemný. Ale ruku na srdce, to je pre každého farmára na planéte a v každej dobe.
4. Sypeme si popol na hlavu?
Klamatológovia sa nám snažia nahovoriť, že El Niño je problémom modernej doby. Ak by nebolo človeka a fosílnych palív, tak by sa jav nevyskytoval. Typické náboženstvo a jeho koncept prvotného hriechu. V každom článku o El Niño narážka na klimatickú zmenu proste musí byť. Ale poďme sa na to pozrieť z blízka a bez predsudkov.
Ak by za tento jav mohol moderný človek a spaľovacie motory, tak by sa jednalo o moderný jav, povedzme nie starší ako sto rokov, pravdepodobne len vyššie desiatky.
Aká je realita? Tu sa presne prejavuje kretenizmus klamatológov. Ak máte jav, ktorý pomenovali peruánski indiánski rybári niekde za čias prvých conquistadorov, tak už z princípu veci NEMOŽNO hovoriť o hriechu moderného človeka.
Ešte raz opakujem: prvé písomné zmienky o El Niño sú staré nie desiatky rokov ale pol tisícročia. Už len tento dokázateľný fakt by stačil nato, aby každý klimatológ a polovica redaktorov sme.sk boli nakopaní do zadnice za šírenie pavedeckých poplašných správ.
Ale poďme trochu hlbšie. Iste, staršie písomné záznamy ako z renesancie nemáme. Máme ale dôkazy z vrtných jadier. A tie hovoria ďalšiu zaujímavú vec.
Zhruba päťročný cyklus striedania teplých a studených období je známy z vrtov, ktoré sa dostali do obdobia miocénu. To je pre informáciu obdobie, kedy nielenže nebol človek, ale aj ľudský predok, Australopithecus bol iba na pláne, a aj to o desať miliónov rokov.
Zopakujem informáciu: El Niño a La Niña sa striedajú na tomto mieste už prinajmenšom dve desiatky miliónov rokov. Predstavujem si, kto vtedy používal spaľovacie motory...
Podľa Wikipédie, a na moje prekvapenie, sa podobný cyklus vyskytoval dokonca na prelome permu a triasu – a to sa bavíme o štvrť miliarde rokov, dokonca ešte pred dinosaurami!
Myslím si, že klamatológia by mala byť trestne stíhaná – z princípu.
No ale pozor, čaká nás super El Niño. Alebo nie?
5. Super El Niño. Niečo, čo by mohlo byť, keby bolo.
Skvelou správou pre každého veštca klimatológa je, že im uveria len veriaci. A veriaci majú jednu, z pohľadu pastorov a klimatológov skvelú vlastnosť, že zabúdajú. Ak mi farár povedal, že sa stane X a stane sa Y, je to jedno, pretože na X zabudnem a uverím v Y.
Podľa zdrojov je super El Niño stav, kedy sa vody prehrejú o viac ako 2°C. Neviem ako vy, ale ja sa zaujímam skôr o prejav ako o nejakú od stola písanú poučku. Takže ak sa nič neudeje a voda bude skutočne teplejšia o dva stupne, bude to niečo super? Podľa mňa nie.
Tzv. super El Niño sa udial v 70. rokoch 19. storočia. V tom čase pomreli od hladu milióny Číňanov, Indov ale napríklad aj pol milióna Brazílčanov. A tu je kameň úrazu.
Oni nepomreli preto, že by fenomén priniesol katastrofálnu neúrodu, ale preto, pretože sa celá situácia zle manažovala. Potraviny boli, na príklad pár rokov predtým v Indii priviezli ryžu z Barmy, teda z oblasti za kopečkom. Lenže príklad Venezuely a Severnej Kórei ukazuje, že problémom je ľudský, nie klimatický faktor. Dnes máme globalizáciu. S vysokou mierou pravdepodobnosti by si super El Niño štýlu devätnásteho storočia nevyžiadal žiadnu obeť (okrem komunistických štátov, tam by sa prejavil drsne).
A znova si všimnime jeden fakt, o ktorom novinári a klamatológovia mlčia.
Super El Niño sa odohral v druhej polovici 19. storočia. V čase, kedy okrem pár parníkov a parných rušňov fosílne palivá boli ešte len v plienkach.
Ak sa panikárska predpoveď nesplní, tak sa neplašte. O päť rokov máme druhú.
6. Zhrnutie
Niečo tu neštimuje. Buď sa blíži nejaký extra ničivý fenomén, alebo nás len plašia. Keďže Jezuliatko ešte nezačalo a všetci sa odvolávajú na modely, tipujem ako vždy, že nič tak extrémne sa neodohrá. Ak máme cyklus starý desiatky miliónov rokov, tak sa netreba plašiť. Nejako bude. S vysokou pravdepodobnosťou bez problémov tento cyklus prežijeme tak ako všetky doteraz. Na rozdiel od devätnásteho storočia máme masívne lode na prepravu potravín z druhej strany planéty, meliorácie, hnojivá, závlahy, satelitné predpovede počasia. Najväčším škodám teda predchádzať vieme. Ak nebudeme blbci, vieme vďaka medzinárodnej spolupráci predchádzať škodám ako takým.
Ale na to treba zachovať chladnú hlavu.
Superchladnú hlavu.
