1. Bielorusko ako ruský otrok
Tak ako Ukrajina, aj Bielorusko má takú tú schizofrenickú pozíciu niekde na rozhraní (historicky vyspelej) Európy a menej rozvinutej Ázie/Ruska. Bývalá poľská a litovská provincia, krajina plná západných, teda latinských pamiatok, kde je dodnes na prvý pohľad veľmi silný vplyv Krakova a Vilna ako bývalých stolíc, dostala po druhej svetovej vojne, prednostne po prvých dňoch (kedy ešte Rusi a Nemci boli väčší bratia ako slovanskí Rusi a slovanskí Poliaci) rozsiahle územia na západe. Zrazu sa historicky poľské a litovské dŕžavy stali bieloruskými, presnejšie sovietskymi. Bielorusku prišiel tento danajský dar draho – počas druhej svetovej vojny napriek plošnému zväčšeniu prišlo o štvrtinu populácie, čo bolo oveľa viac ako stratilo Nemecko, Japonsko alebo Rusko ako tvorcovia vojny.
Bielorusko nie je až tak bohaté na nerastné suroviny ako Ukrajina na juh alebo Rusko na východ. Zvláštna geografická poloha krajiny, kde je značná časť pokrytá doslova prehistorickými močiarmi (viď príklad operácie Bagration, kedy Nemci v júni 1944 ani len nerátali s operáciou v týchto končinách, čo ich napokon stálo najväčšiu porážku vo vojne), značí, že Bielorusko ani nemôže byť napriek rozlohe obilnicou Európy. Následkom týchto skutočností sa Bielorusko po vojne muselo prudko industrializovať.
Za Sovietskeho zväzu to nebol až taký problém. Pomerne obmedzená populácia krajiny – počas rozpadu ZSSR cez desať miliónov duší, dnes podstatne menej – bola dostatočne vzdelaná na produkciu strojov tej epochy, teda žiaden hightech, pomerne bežné poľnohospodárske stroje alebo elektronika. No a samozrejme pri výrobe draselných hnojív, ktorých je krajina významným svetovým zdrojom (baňa Salihorsk).
Napriek rozpadu Sovietskeho zväzu a historicky „západným“ koreňom krajiny sa z Bieloruska stal skanzen ZSSR. Večný prezident, v podstate len predseda Komsomolu Lukašenko sa ani nenamáhal premenovať KGB, na rozdiel od Ukrajiny alebo samotného Ruska.
Ako by som si ja predstavoval fungovanie krajiny tohto typu po roku 1991? Nuž v prvom rade demokratizácia, privatizácia, prechod na voľný trh, izolácia korupcie, mafie, ex-KGB hodnostárov a podobne. Recept vo východne Európe by bol vlastne univerzálny. Navyše v krajine sa nachádzajú rozsiahle ložiská ropných bridlíc (oblasť Bieloruska je veľmi starým kontinentálnym kratónom, na ktorom sa v prvohorách ukladali gigantické vrstvy organického materiálu, z ktorého dnes vieme vyťažiť tak ropu ako aj plyn, prípadne niektoré kovy). Podľa zdrojov má krajina až osem miliárd barelov ropy v bridliciach, čo by Minsk dostalo niekde na úroveň nórskych morských zdrojov ropy (ale s vyššími nákladmi). Keďže v Bielorusku sa nachádzajú chemičky z ešte sovietskych časov, Bielorusi by sa značne odstrihli od reťaze zo strany Moskvy, ktorou sú ropa a plyn. Putin dlhodobo zotročuje krajinu práve zníženými cenami týchto komodít, na ktorých je Minsk závislý. Viď iný príklad, Ukrajina. Alebo EÚ do vojny. Investície do frackovania bridlíc by Zmrdom stiahlo eso z rukávu a zotročenému vazalovi by dalo krídla hodné Red Bullu. Lenže rovnako ako na Ukrajine pred Janukovyčom, Moskva nemá záujem na sebestačnosti otroka. Fracking sa nekoná. Nekoná sa ani systematický prieskum ložísk. Buď budeš brať naše zdroje alebo uvidíš.
Bielorusko je podobne ako celý východný blok známe svojimi IT špecialistami. Niektorých si zaviazalo KGB a ich „prínos“ bude v sledovaní disidentov a hackovaní západných spoločností, no celý postsovietsky blok mohol byť novým Silicon Valley. Bielorusko je navyše pomerne bohaté práve na tie latinské pamiatky – gotické a najmä renesančné a barokové paláce, kláštory, kostoly, pôvodne katolícke. Zámok Mir je úchvatným dielom tehlovej gotiky, na ktorú je dosť plné Poľsko alebo Pobaltie. Pinské močiare alebo Bielovežský prales so svojim stádom zubrov, ktorý leží na pomedzí Poľska a Bieloruska, je turistickým lákadlom – dnes je rozseknutý plotom, pretože Lukašenko a KGB vozia cez hranice imigrantov v rámci svojho príspevku na rozvracanie Európy. Bielorusko vzhľadom na svoju polohu a možnosti je potenciálne bohatou krajinou – no 110 rokov komunizmu a Lukašenkizmu si vybralo svoju daň. Raz taká veľká krajina má HDP na hlavu štvrtinovú ako Slovensko. Bravo. Nie je krajším dôkazom neschopnosti plánovaného hospodárstva a väčším triumfom voľného trhu, ako keď si vezmeme do porovnania dve krajiny z oboch táborov. Marx si môže písať čo chce.
2. Bielorusko počas trojdňovej operácie
Krajina uviazaná ako vlčiak na ruskej reťazi sa dostala neplánovane do zlej situácie po februári 2022. Vo svojom rukopise Štvrtý Aljoša z jesene 2019 som písal o situácii, kedy Ruská armáda spustí spolu s tou bieloruskou vpád do susednej krajiny. Vpád som plánoval podľa svojich narodenín na 25. Februára – hm, mal som si podať Športku ;) Realita je taká, že okrem dobrovoľníkov sa Lukašenko odmietol priamo zúčastniť vpádu na Ukrajinu, ale poskytol svoje územie na minimálne dva alebo tri vektory. Expriateľka Inna a jej dve dcéry, v tom čase 7 a 10 ročné, sedeli v pivnici svojej bytovky 42 dní bez hygieny a teplej stravy až do začiatku apríla, pretože ruské vojská prekročili hranice pri Mazyre. Putin po počiatočných porážkach a vychytávaní logistických nedostatkov bez pardónu ošklbal svojho otroka o tanky, techniku a muníciu. Presné štatistiky samozrejme neviem, ale Bielorusko má po troch rokoch armádu, ktorá IMHO nie je kompatibilná ani s tou slovenskou, možno až na letectvo. Okrem toho poskytnutie základne na vpád jedného „brata“ na druhého aktivizovalo partizánov na bieloruskej aj ukrajinskej strane hraníc. Na začiatku vojny sme videli desiatky záberov, ako bieloruský odboj vypaľuje železničné relé alebo dokonca zapaľuje vagóny. Bieloruský pluk dobrovoľníkov Kastusa Kalinovského úspešne bojoval na strane ZSU proti okupantom; olympijský reprezentant Bieloruska Pavel Šurmej alebo tvár bataliónu Ihar „Yankee“ Jankov.
No a to najhoršie pre krajinu tohto typu prišlo neskôr. Sankcie. Áno, tie nikdy nefungujúce sankcie, ktoré chce sankcionovaná strana tak zúfalo zrušiť, pretože nefungujú.
Bieloruská ekonomika logicky nebola príliš diverzifikovaná. Pomerne jednostranná špecializácia na draslík, poľnohospodárske stroje a agrosektor sa po sankciách na hospodárstve vyvŕbila. Na planéte nie je príliš veľa veľkých producentov potaše, no Bielorusko je tým tretím (po Kanade a Rusku). Hoci značná časť produkcie ide do Číny, ktorá si z nejakých sankcií ťažkú hlavu nebude robiť, strata európskeho trhu vždy zabolí.
Výroba traktorov a kombajnov Minsk bola vždy ošemetná. Ako sa denne presviedčame na ruských lietadlách, autách a vojenskej technike, mať funkčný drak neznačí v druhej štvrtine 21. storočia, že ste konkurencieschopný. Pomerne zastarané stroje z Bieloruska v garantovanom objeme odoberala Ruská federácia, ktorá ich potom za dotačnú cenu predávala na svojom vnútornom trhu. Lukašenko sa mohol chváliť úspešným obchodom, Rusi mali pre svojich poľnohospodárov techniku, niekto okolo Putina sa pri tom nabalil. Zaplatil to ruský daňový poplatník vo forme nižších platov a prešustrovaných daní.
Lenže teraz je tomu koniec. Rusáci nemajú prachy na dotovanie desiatok tisíc bieloruských pracovných miest. Ruský agrosektor je v péčku. Nová technika nie je potrebná, naopak, produkcia padá raketovým tempom. Čína nepotrebuje celú bieloruskú produkciu draslíka. Rusko nepotrebuje všetky stroje Minsk. Na druhej strane, Rusko potrebuje nedostatkové zemiaky. Bielorusko dlhodobo dominuje v rebríčkoch spotreby krumplí na hlavu. Teda dominovalo. Dva mesiace nazad Moskva skúpila všetky dostupné zemiaky v krajine. Jeden z top producentov tejto plodiny a absolútny top konzument sa dostal do štádia zemiakového hladu. Namiesto toho, aby si lokaj Lukašenko dupol a na export uvalil moratórium, vyzval svojich ľudí, aby prestali jesť zemiaky. Dvakrát do týždňa. Hm, ako keby som Vietnamca vyzval, aby nejedol ryžu alebo taxikárovi vravel, aby šoféroval len v pondelok a piatok. Pre bieloruskú populáciu žijúcu zo štvrtiny slovenskej mzdy to bude ťažká, veľmi ťažká zima.
Lenže sračky tu nekončia. V Bielorusku začína byť prepad všetkého. Krajina bola dlhodobo závislá na západných a ruskom trhu. Západ je kaput. Rusko začína byť takisto, ale v inom zmysle slova. Čerstvé správy hovoria o takmer 10% prepade agrovýroby. Krajina, kde je každý ôsmy človek zamestnaný práve na poli či maštali, to musí pocítiť. No a export do Ruska prepadol o závratných 70%. Prepad o viac ako dve tretiny u dominantného exportného partnera je niečo, ako keby na Slovensku prepadla výroba áut o 70%. Môžeme to zahovárať ako chceme, ale v praxi to značí štátny bankrot. No a Mordor možno donedávna mal prostriedky nato, aby sanoval strojárske a chemické fabriky nejakým nadštandardným nákupom, ktorý dotoval z prachov z plynu a ropy, no tie už nemá takisto. A môžete dotovať niektorú fabriku alebo dokonca sektor – Putin nemôže dotovať chod celej krajiny.
3. Čo z toho vyplýva pre Bielorusko?
Je vtipné sledovať, ako Ukrajina s 20% obsadenými (a historicky najbohatšími) územiami, s miliónmi ľudí v emigrácii alebo v mundúre, je funkčnou krajinou, nakoľko to vojna a bombardovanie dovolí, a ako Bielorusko sťa najvernejší a najnalubrikovanejší vazal Ruska nie. Ruská vojna ich stiahla, ruské sankcie ich stiahli, ruská korupcia ich stiahla. Tento paradox vygravírovať do nerezovej pálky na baseball a mlátiť proruské opice po tých tupých lebkách tak, že tam tá nerez nechá priekopy ako pod Mariánskymi ostrovmi.
Aký to bude mať pre Bielorusov dopad? Môj tip je taký, že v krajine nastanú tento rok krušné časy. Nebudú základné potraviny, možno tak múka alebo pohánka, no nie mäso, mlieko a zemiaky. Pri miestnom stave ekonomiky nebude môcť Lukašenko utiahnuť dôchodky a prepadnuté obraty firiem, takže nastane prepúšťanie a nižší výber daní. To bude mať za následok to isté len v bledomodrom, teda viac biedy, menej daní a menej obchodu a služieb. Lukašenkova banánová republika sa dostane do štádia Venezuely, čiže síce bude mať formálne dobre nastavené základy priemyslu a agronómie, no realita bude opačná a krajina skĺzne do štádia biedy. Keďže Bielorusi nie sú úplne spokojní s Lukašenkovým režimom už dlhodobo, viď pravidelné protesty okolo volieb a po začiatku trojdňovej operácie, napätie bude geometricky rásť. No a ako bonus hrozí, že Rusi niekedy v zime siahnu dokonca aj na to málo, čo Bielorusom ostane, teda obilie, múka, pohánka. Pán sa nepýta, pán berie.
Hrozí v Bielorusku chlebová rebélia? Podľa mňa je to hodne pravdepodobné. Lenže ako zareaguje Mordor, keď mu úplne posledný a najservilnejší otrok vypovie poslušnosť kvôli prázdnemu žalúdku? Pošle do Minsku vojenské jednotky? Podľa mňa to veľká časť bieloruskej populácie privíta, pretože sú tak naočkovaní na Lukašenkov režim, že bez nich im hrozí kolaps alebo dokonca väzenie. KGB, armáda, štátna správa, to všetko v istej miere určite radšej privíta ruské tanky v uliciach a streľbu dom demonštrantov, ako by mali prísť o svoje kreslá a štátne platy. Bežná populácia, ktorá bude mať elementárny problém nakŕmiť svoje žalúdky a žalúdky svojich detí, pravdepodobne vyjde do ulíc. Lukašenko utiahne opraty...Majdan II.
Pádom Bieloruska príde Rusko o posledného foxteriéra. Nie odpor Ukrajiny, odpor Minsku bude posledným fľusom do ksichtu ruského imperializmu. Kazachstan sa postavil na zadné, Gruzínsko muselo zmanipulovať voľby a potlačiť demonštrácie, aby ostalo po boku Kremľa. Arménsko, na Kaukaze asi najvernejší ruský poskok, ukázalo Putinovím snahám prostredník. Azerbajdžan už je otvorene nepriateľský a otvorene proukrajinský, Kazachstan si robí čo chce a zvyšok strednej Ázie čoraz viac inklinuje k Číne. Od Ruska izolované Moldavsko so separatistickou provinciou za Dnestrom nemá v tomto prípade pre Rusákov najmenší vplyv, či už bude Podnestersko „free“ alebo ho Moldavsko pohltí nazad.
Ale Bielorusko ako vzbúrená krajina, prípadne krajina, kde na čerpačke visí za nohy popravený prezident a jeho rodina a odkiaľ na východ v panike smerujú tisíce áut s politrukmi, dôstojníkmi a členmi vládnucej verchušky, to bude kolaps jednej kapitoly dejín.
Ešte je jedna možnosť. Rusi začnú hladných živiteľov rodín mobilizovať do armády, prípadne Lukašenko radšej povolá stovky tisíc mladých mužov do uniforiem v strachu predtým, že mu vyjdú do ulíc. Podobne ako u Putina, radšej desaťtisíc čiernych vriec ako mládež pred parlamentom. Červ ako Bieloruský bastard je závislý na živote a na kresle. Ochotne ho vykúpi krvou vlastného ľudu, a to aj za cenu doslova pohltenia krajiny Kremľom.
Ak by došlo v Bielorusku k Majdanu II., pre Ukrajinu by to bola úľava ako prasa. Tisíc kilometrov dlhá hranica na severe, pod bránami Kyjeva, by sa uvoľnila. Ruské sily by museli zdrhnúť ako z Československa, nejaká forma prozápadnej dočasnej vlády by pre Zelenského netvorila prekážku. Ruské sily by utrpeli ťažkú nebojovú porážku. Wagnerovci a všetka ruská špina by zmizla za Smolenskom. Žiadne žrádlo pre Rusákov, žiadne stroje. Otvorené hranice, humanitárka zo strany OSN, EÚ, prípadne sily NATO niekde v okolí veľkých bieloruských miest by prehodili výhybky tej skeptickejšej časti populácie. Západ sú prachy, Západ sú príležitosti, Západ značí poriadok a slobodu. Žiadne čaty KGB na križovatke. Ak sa celý proces delukašenkizácie (© Ján Valchár) zvládne lepšie ako u nás a na Ukrajine po 89/91, Bielorusko to bude mať do ďalšej dekády našľapnuté fantasticky.
2. Novinky zo sveta
Asi ste zachytili, že Kamčatku postihlo extrémne silné zemetrasenie. Tam to nie je nejakou zriedkavou záležitosťou, ostatne sa tam nachádza niekoľko najväčších a najaktívnejších sopiek na planéte. Málo známym paradoxom je, že Kamčatka a dokonca značná časť Sibíre na západ až takmer po Bajkal ležia vlastne na Severoamerickej kontinentálnej doske, formálne teda patria Amerike (Make America Great Again!). Ak o rozsahu miestnej tektoniky niekto pochybuje, nech si pozrie ostrov Onnekotan na severe Kurilských ostrov a priblíži si ho.
Naspäť k zemetraseniu. Kamčatka, Sachalin a Čukotka by neboli pre Rusákov extra potrebné, nebyť toho, že sú pomerne blízko k Japonsku, USA a Kanade. Navyše Rusko ako krajina s jedným z najdlhších pobreží síce má relatívne dobrý prístup k moru, ale ono more je väčšinou zamrznuté, ďaleko od populačných centier a vhodnej infraštruktúre. Takže okrem prístavov v Čiernom, Baltickom alebo Severnom mori v oblasti Murmansku sa spolieha na obchod cez pacifické prístavy. Kde sídli zároveň rovnomerná flotila.
No a presne tieto prístavy sa práve zatriasli, a to intenzitou 8,8 Richterovej stupnice. Pre menej vzdelaných a voličov Republiky: to nemá nič spoločné s nositeľom Viagry Jánom Richterom, OK? 8,8 značí, že to je jedno z najsilnejších zemetrasení v modernej histórii, zhruba porovnateľné s tým, ktoré otriaslo pred rokmi Hirošimou.
Na Kamčatke toho veľa nie je, ale treba spomenúť prinajmenšom najväčšie miestne mesto, Petropavlovsk Kamčatskij, cca 180.000 ľudí, plus mesto Viljučinsk, dvadsaťtisícové. Petropavlovsk je vstupnou bránou na Kamčatku. Práve na ňom pri tomto nešťastí prepadol terminál letiska, čo ale nemusia byť nejaké fatálne škody.
Horšie môže byť tsunami, ktoré zasiahlo miestne prístavy. Najmä Severokurilsk obdržal podľa priebežných správ vcelku hustú vlnu. V prístave by mali byť štyri nukleárne ponorky, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou budú poškodené. Správy hovoria o úplne zdevastovanej fabrike na ryby a značne poškodenej infraštruktúre prístavu. Skvelé správy, nie? Trump ich dobre varoval, 12 dní alebo uvidíte. Uvideli. Koniec irónie.
Čiernomorská flotila je rozbitá na maderu, Baltickej Ukrajinci tiež trochu dopriali. Pokiaľ si dobre pamätám, z Kaspickej previedli Rusáci niekoľko menších lodí, ktoré boli schopné preplávať Volgou a kanálmi do Azova. Takže okrem Severnej flotily asi nebude viac nič, čo by bolo počas posledných troch rokov poškodené alebo zdecimované.
Len pre pobavenie, pred časom som sa bavil ohľadom posledných rokov Sovietskeho zväzu. Okrem Afganistanu, Brežnevovej stagnácie a Černobyľu sa spomína veľmi hlasno aj zemetrasenie v Leninakane, Arménske zemetrasenie. Pamätám si ho ako malý chlapec, pravdepodobne som bol prvák alebo druhák ZŠ. Pomerne priemerne silné otrasy chytili odfláknutú sovietsku panelákovú architektúru a celé mesto Spitak a Leninakan/Gyumri zrovnali so zemou. Nato, že bolo zhruba stokrát slabšie ako to dnešné zemetrasenie na Kamčatke, počty obetí dosahovali desiatky tisíc, podľa niektorých odhadov 50.000. Na malé Arménsko viac ako dosť. No a podstatná vec: presne o tomto som uvažoval ako o potenciálnom ďalšom klinci do Putinovej rakve. Avšak Rusko je tektonicky pomerne stabilné, takže nad nejakou biblickou katastrofou okolo Moskvy sa nemusíme vytešovať, no práve toto mi dnes trklo ako jedna z opakovaných histórií.
Mimochodom, tento odľahlý región je aktuálne bez elektriky. Moskva bude musieť zasiahnuť, no a keďže kvôli sankciám a ukrajinským útokom nebudú mať dostatok náhradných dielov, mám tušáka, že miestni Rusáci sa budú nejakú tú dobu škriabať v zadnici potme.
A najmä som zvedavý na stav tých ponoriek...
USA vyhlásili zatykač na Madura. Dôvodom je jeho spoluúčasť na pašovaní drog z Venezuely.
V Záporižskej jadrovej elektrárni stúpla hodnota rádioaktívneho žiarenia. Toto vyhlásil starosta Mariupoľa. Podrobnosti nemám, zdroj hovorí, že možno má starosta zlý prístroj.
Z-propagandista FighterBomber pre svojich fanúšikov vyhlásil anketu, kto je najväčšou hrozbou pre dnešné Rusko. Len 2% označili Ukrajincov, 4% NATO a 8% USA. Dokopy takmer 50% sa naopak ohradilo voči domácim korupcionérom a „durakom.“ Neviem úplne presne, koho si predstaviť pod slovom durak v tomto kontexte, ale vychádza mi z toho niečo ako tupovolič, volič Smeru a SNS, prípadne Martina Šimkovičová a Romanka.
Veľká vec: hackeri sa nabúrali do krymskej správy a vyťažili dáta o unesených deťoch ukrajinského pôvodu. Jedná sa o tisícky deciek, dokonca aj s adresami, kam boli unesené. Ak sa toto potvrdí, tak HUR podľa mňa už chystá stovky slučiek pre aktérov.
Chalani odchádzajú zajtra poobede. Smer Rivne s agregátmi, potom Mykolajev s člnom a motorom, následne na Záporižie s autom a humanitárkou.
Na naftu možno prispieť tu (máme zatiaľ polovicu peňazí a dostali sme jednu bandasku nafty). https://buymeacoffee.com/johny1981aa
A neurazím sa za prezdieľanie linku niekde na sociálkach. Vďaka!
