1. Prvá krajina, ktorá spĺňa green deal. Teda ešte nie, ale...
Podľa nových správ v Rusku rastie rozsah regiónov, kde nedostať palivo. Väčšina zdrojov sa fokusuje na benzín, to značí, že rafinácia dízla asi ešte neprepadla až tak hlboko, no sú oblasti, kde nie je ani ten. Páči sa mi, že dezoláti si honia nad miestnymi cenami (PHM napríklad vzrástli z 80 na 90 centov na liter, čo tupovoliči konfrontujú s našimi cenami, samozrejme neuvedomujúc si, že v Rusku je priemerná mzda pod našou minimálnou a navyše u nás aj tak zhruba polovicu veľkoobchodnej ceny zožerie štát na daniach.
Palivový sklad vo Feodosiji horí už štvrtý deň a nevyzerá, že by mal veľmi skoro vyhasnúť, navyše sa rozšíril na nové nádrže, ktoré budú musieť „kontrolovane vyhorieť,“ rozumej, neni toho boha, čo by ten oheň zadusil. Ak sklad vyhorí, Kerčský most nebude schopný prijímať nákladné vlaky a južná železnica bude pod kontrolou dronov, tak no neviem, nech si Rusáci varia palivo z vlastných mŕtvol, pretože iné nebude.
Vyzerá to teda tak, že Rusko, krajina ekologických havárií, zdevastovanej prírody a environmentálnych katastrof bude paradoxne prvou, ktorý splní záväzky Green dealu.
2. Novinky zo sme.sk
Teraz budem citovať sme.sk, ale musel som, pretože ma to pobavilo. Najprv jedna správa: v Rusku musia niektoré oblasti zvyšovať náborový bonus, pretože už im nikto nechce podpísať povolavák. Výsledkom je osemnásobný rozdiel medzi platbami v rôznych oblastiach, čo mi príde také...ruské. Na Slovensku sú regionálne rozdiely vysoké, no ruku na srdce, osemnásobný rozdiel medzi Sobrancami a Bratislavou rozhodne nemáme, sotva je tam stopercentný. No proste je ten Latrinistan krajinou neobmedzených možností.
Druhou správou je to, že v niektorých regiónoch zmizli alkoholici. Ty vole, človek by povedal, že sa vrátil Gorbačov a zaviedol nanovo suchý zákon. Ale nie, proste všetci, čo sa hlásili, boli buď magori, alebo ultravlastenci (rozumej náckovia) alebo ochľastovia bez životnej perspektívy, ktorých jediným životným úspechom bolo, že podpísali, nejakým zázrakom sa trafili do uniformy a chcípli na ukrajinskej hrude. Tým pádom manželka dostal prachy, vyplatila jeho podlžnosti a žila spokojne a šťastne, až kým jej rovnako nechcípli obaja synovia. Potom si žila s toľkým cashom ešte šťastnejšie (pokiaľ onedlho aj ju neodvedú).
Som sa tak zasníval a predstavil som si, ako by to vyzeralo, keby toto bolo aj u nás. Štvrtá cenová by sa premenila pre nedostatok návštevníkov na bratislavskú kaviareň, priemerné IQ Slovenska by narástlo o 30% a Smer, SNS a Hlas by dostali polovicu hlasov, Republika ani jeden. Človek by prišiel do podniku a namiesto neartikulovaného prejavu o tom, ako to tu Heger a Odór za svojich dvesto rokov vládnutia dodrbali by sme počuli zrozumiteľnú slovenčinu. Hm, asi by som nemal byť príliš veľkým optimistom, ale zasníval som sa.
No a posledná správa, čo ma pobavila. Môj otec je veľkým fanúšikom tetralógie či pentalógie Oslobodenie, nemastného a neslaného eposu o Veľkej vlasteneckej vojne, teda práve o tej fáze Druhej svetovej, kedy Rusáci nekolaborovali s Nemcami. Film je to až na tých niekoľko masových scén, kedy vojakov navliekli do starých uniforiem a nahnali ich na pole, aby simulovali bitku pri Kursku, totálne na hovno a miestami som sa strácal v tom, či to je vojnový film, melodráma alebo pokus o hraný dokumentárny film. Samozrejme, smutné ženské reči a veľké modré oči ako v každom ruskom filme nemôžu chýbať. Čiže celé zle, ešte aj film A noci sú tu tiché natočili lepšie, lebo sa tam mihla ženská s bobrom.
Celá nová ruská kinematografia sa v poslednej dobe točí okolo hrdinstva za druhej svetovej, čo mi dáva celkom logiku, keďže ekonomika na hovno, politika na hovno, kozmonautika na hovno, demografia na hovno, nuž tak aspoň sa sústreďme na niečo, čo si už síce nikto nepamätá, ale to je dobre, pretože to ešte aj tak točíme naopak a nekvalitne.
Takže Panfilovci, Biely Tiger a ďalšie skvosty v úvodzovkách sú proste masovo točeným, štátnymi prachmi dotovaným a asi nechceným brakom s jednou matricou, niečo ako slovenské seriály. No a podľa sme.sk sa natočila výnimka.
Tentokrát statočný ruský vojak s modrými očami nemudruje o vlasti a podobne, ale transsexuálna žena/muž (zlé jazyky hovoria, že ju/ho hral Solovjovov syn) je kastrovaná prisťahovalcami a o morálnych hodnotách mudruje jej tatko, pastor, ktorý sa so synodcérou nezhodol. Celé sa to odohráva vo fiktívnej západoeurópskej krajine s menom Franglia, teda Anglia a Francúzsko dokopy. Kastrovaná žena klesne na nespevnenej ceste do vrstvy prachu, čo je tak typické pre západné štáty, že až mi to evokuje Mordor.
Zápletka ako vyšitá nato, aby to skončilo zle.
Našťastie to neskončilo zle, skončilo to kak zavše katastrofou. Film za dva milióny Eur zarobil za niekoľko týždňov necelých tisíc Eur (!!!) a priemerne na premietanie naň prišli traja ľudia (z toho dvaja boli údajne agenti FSB, ktorí si mali písať, kto sa kastrovanej muženy zastal).
Film sa asi zapíše do análov (no, po kastrácii asi už ťažko) kinematografie s tým, že sa k nemu nehlásil ani hlavný herec a miláčik nacionalistických kruhov, ani hlavný distribútor, a režisér bol mimoriadne pri marketingu úspešný, pretože jeho kanál odoberá necelých 90 ľudí (čo je asi päťkrát viac, čo chodí na koncerty Martina Jakubca).
Ja sa len snažím predať sám sebe myšlienku, že niečo, skutočne hocičo, raz v Rusku môže reálne aj fungovať. Možno. Niekedy. Neviem.
A hláška z diskusie: Sa čudujem, že Machala a Šimkovičová ešte tento skvost nezaradili do hlavného vysielacieho času v nedeľu poobede. Smutné a pravdivé.
Martin, wolfone, Kopaničárka, Miro J. a mnohí ďalší: ďakujeme.
https://donio.sk/pomozme-brigadnym-fondom-na-donbase-s-kupou-jazdeniek
Buy me a transrodová žena:
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
