Článok bude prednostne o rope, ale prakticky sa vzťahuje na akúkoľvek komoditu.
1. Ropa a plyn ako formy vojny
Zásobníky plynu sa tvária ako plné, tak ako každý rok predtým. Zima nás neprekvapí. Či bude mimoriadne mrazivá alebo taká biedna ako posledné roky, budeme v bezpečí.
Lenže potom ruská armáda vstupuje na územie Ukrajiny. Značná časť krajiny padá do ruského područia. Okupačné vojská a jednotky Rossgvardije lovia podľa vopred pripravených zoznamov nebezpečné živly – politikov, komunálnych politikov, umelcov, filozofov, učiteľov, spisovateľov, podnikateľov. Všetci končia v narýchlo vykopaných jamách niekde uprostred lesa, prípadne ich odvážajú autá do Ruska a po brutálnom vypočúvaní miznú v koncentrákoch na Sibíri. Siroty a neskôr aj bežné deti s rodičmi nachádzajú náhradné rodiny v etnicky ruských rodinách; mnohé sú týrané a pohlavne zneužívané. Neohrozená armáda zvyšok Ukrajiny brutálne terorizuje; počty civilných obetí rastú. Moldavsko, Poľsko a baltické národy sa chystajú na ďalšiu vlnu ofenzív, tentokrát cez ich územie.
Svet, NATO a Európska únia od prvej hodiny ostro protestujú. Radikálnejší politici uvažujú nad vyslaním modrých prilieb na Ukrajinu, dokonca sa nezľaknú ani otvorenej vojny voči Kremľu. Niektorí mäkší sa obmedzia na ostré protesty a možnosťou zamrznutia ruských aktív na Západe. Tí najskorumpovanejší, z ultrapravicových a ľavicových strán, dokonca skryte či otvorene s inváziou a zločinmi súhlasia. NATO je však príliš veľká sila nato, aby ruská mašinéria len jednoducho mávla nad hrozbou rukou. Ani vládca v Kremli nie je pilotom kamikadze. Otvorené stretnutie s potenciálom Aliancie si nemôže v tomto okamihu dovoliť.
Ale Putin má v rukáve dve esá. Nikdy sa netajil tým, že ich raz vytiahne, ostatne, trinásť rokov pred inváziou ich už raz použil a v istej miere mu pomohli.
Tie zbrane sa volajú ropa a plyn. Európa a jej členovia NATO sa zľaknú. Je február. Všetci s hrôzou zistia, že nemecké zásobníky, najväčšie na kontinente, sú takmer prázdne. Skorumpovaní nemeckí politici v predchádzajúcich rokoch predali svoje aktíva – zásobníky schopné uložiť desiatky kilometrov kubických komodity – ruskému štátu. Teda nie priamo, predali ich Gazpromu – čo je ale ruský štátny podnik. Štátny v Rusku značí vlastnený presne tou istou mafiou, ktorá rozpútala vojnu. Mafia inváziu na Ukrajinu plánovala celé roky a jedným z kľúčových krokov bolo prevedenie zásobníkov pod ruskú správu, následné nenaplnenie dostatočnou masou plynu a vydieranie Západu.
Putin situáciu využije. „Ukrajina bude naša - alebo pomrznete ako myši!“
Zbabelé politické elity Európy ucuknú. Ruské hordy drancujú Ukrajinu. Radšej nech skončí 40 miliónov Ukrajincov niekde na Sibíri alebo v masových hroboch, ako keby sme mali my, rozmaznaní Západňari, si zobrať večer k televízii dlhé rukávy. To nie je naša vojna. Spálne sú naše. Pobaltie a Poľsko zbytočne protestujú. Veľmoci rozhodli.
A čo je najhoršie, Putin zo svojich zbraní ani nepotreboval vystreliť, stačilo ich len spomenúť. No a samozrejme, nabité zbrane mu naďalej zostali v rukáve.
2. Trh s ropou ako nástroj manipulácie
Tento mix faktov a fikcie ukazuje nato, ako to Putin zjavne plánoval. No a ako vo väčšine prípadov to skončilo fiaskom. Lenže k rozpadnutiu diabolského plánu došlo kombináciou troch faktorov, s ktorými až tak nerátal: nie príliš tuhej zimy, krvavému ukrajinskému odporu, vďaka ktorej hrozivosť kremeľského plánu trochu vybledla, a geniality kapitalizmu.
Aha, a ešte vďaka jednému faktoru: dostatku surovín.
Nato, aby vám vydieranie nejakou komoditou vyšlo, musíte splniť pár podmienok. V prvom rade musí byť nedostatok onej komodity na svetovom trhu. No a podruhé: nedostatok na druhej strane stola. Presne toto aktuálne využíva Čína v prípade kovov vzácnych zemín, no o tých dnes písať nechcem. Rusko bolo dlhodobým špičkovým hráčom v sektore ropy aj zemného plynu. Neklamme sami seba – nebyť ropy a plynu, Ruská federácia by dávno skrachovala a predpokladám, že od čias nástupu Putina k moci (záver roku 1999) by celý kolos prešiel typicky ruskými hladomormi, občianskymi vojnami a ďalším post-sovietskym rozpadom. Putin má až rozprávkovú kombináciu debility a šťastia, niečo ako Forrest Gump alebo hlúpy Jano. Na trón nastúpil v decembri roku 1999, po dekáde kŕčov sovietskeho impéria, vlny chudoby a dysfunkčnosti celej krajiny. A kedy sa na trhu začala dvíhať spotreba ropy a teda aj jej cena? Presne o mesiac skôr, v novembri 1999. Ak počúvate slovenských dezolátov, ktorí mekocú o geniálnej Putinovej politike, vďaka ktorej Federácia vyšla r kolapsu na veľmoc, je to nonsens. Táto petrohradská gueréza mala od boha šťastie, že pár mesiacov pred jeho nástupom sa Západná ekonomika začala prudko dvíhať a teda bola smädnejšia.
Putinov nástup bol teda korunovaný oboma pozitívnymi faktormi, a to dostatku zdrojov na strane ponuky a nedostatku na strane dopytu. A štvrť storočie vrážd, zbrojenia, korupcie doma aj v zahraničí, prania špinavých peňazí mohlo začať v plnej kráse.
Lenže časy sa menia a Putinovi táto karta proste nemohla vychádzať dlhodobo. Vysvetlím.
3. Ropný zlom ako klam (intro)
Odmalička počúvam nejaké hrozby nedostatku. Nedostatok potravín, nedostatok ropy, nedostatok fosfátov, nedostatok rúd... Mám 44 rokov a už som mal byť stokrát mŕtvy, lebo niečo okolo nás sa malo minúť. Najmä nedostatok ropy som vnímal ako vážnu hrozbu. Od ropy závisí veľa, dokonca aj tie potraviny a ich distribúcia. Naši prastarí rodičia boli limitovaní práve nedostatkom podobnej hmoty. Dochádzanie na pole alebo do práce sa nedalo okašľať. Pole do hodiny chôdze, dochádzanie do práce len vďaka nie príliš hustej sieti železníc. Ale objav spaľovacieho motora zmenil všetko. Dokonca aj vojny sa vyhrávali a prehrávali vďaka faktoru ropy. Lenže od počiatku využívania tejto komodity sa zjavovali správy o tom, že čoskoro sa minie a nastane kolaps tak ropného, ako aj chemického aj automobilového priemyslu. Pripomínam, že sa jedná o obdobie dlhšie ako sto rokov.
Aby som problematiku ropného zlomu vysvetlil bližšie, najprv trošku preskočím tému a pokúsim sa stručne vysvetliť zaujímavú tému využívania ropy.
4. História ropy ako komodity
Napriek bežnej povery, ropa je prekvapivo dlho využívanou komoditou. Už tehly v legendárnej Babylonskej veži lepili otroci bitúmenom, teda asfaltom. V tejto oblasti sa však ešte tisíce rokov predtým vymazávali člny s rovnakou látkou – bolo to v čase prvých kovov, takže s istým preháňaním možno povedať, že ropa a meď sú rovesníci a železo je mladším bratom oboch. Na Novom kontinente Irokézi kopali studne, kde ťažili ropu. V Alberte sú rozsiahle ložiská ropných pieskov, ku ktorým sa vrátim. Miestni obyvatelia takisto tmavú a páchnucu hmotu ťažili a tesnili svoje člny. V Číne sa ropa využívala na zahrievanie soľanky a získavaniu soli z roztoku. Viaceré národy ropu používali ako lekárske masti.
Zlaté časy ropy (slovo je dodnes používané v Poľsku a značí hnis) však nastali až po nástupe priemyselnej revolúcie. Aj keď spaľovacie motory ešte neboli na pláne.
Rozkvet priemyslu si vyžiadalo lepšie osvetlenie. Rozsiahle fabriky nemohli svietiť fakľami alebo sviecami a aj domácnosti prechádzali na olejové lampy. Lenže olej nebol tak bežnou komoditou ako je dnes. Gross sa získavalo z veľrýb, čo bolo drahé, krvavé, nebezpečné a veľryby sa najmä nemnožili dostatočne rýchlo. Riešenie paradoxne vynašiel niekto, kto s veľrybami nemal nič spoločné. A zhodou okolností sa to stalo pol hodinu od slovenských hraníc. Tento človek sa volal Ignacy Łukasiewicz a bol rakúsko-uhorským/poľským lekárnikom v mestečku Krosno, kúsok od Bardejova.
Okolie Krosna je pomerne bohaté na ropné vývery a pojmom ropa miestni označovali „hnisavé“ pramene – my sme to prebrali. Łukasiewicz začal páchnucu tekutinu rafinovať a dokonca aj aktívne ťažiť. v Bóbrke na predmestí je dodnes múzeum ropného priemyslu. Písal sa rok 1856 a jeho rafinéria spustila ošiaľ.
V priebehu pár rokov sa spustila komerčná ťažba v Azerbajdžane, Kanade, USA. Stále sa ale bavíme o spotrebe na svietenie a prípadne lekárske účely, žiadne autá.
No prvá svetová vojna priniesla masívny rozvoj vozidiel a dokonca aj lietadiel. Medzi vojnami sa prinajmenšom v USA a Británii rozšírili osobné automobily, a to vďaka pásovej výrobe Henryho Forda. Hoci vlaky a lode boli prednostne poháňané uhlím, svet sa stával závislým na produktoch z látky, ktorou sa kedysi lepili nepálené tehly.
A to až do takej miery, že druhá svetová vojna sa vo veľkej miere odohrávala na základe toho, čo diktovali ropné náleziská. V tom čase bol známy zlomok dnes známych ložísk, takže rumunské náleziská okolo Ploješti, vrty okolo čečenského Grozného a najmä v azerbajdžanskom Baku sa stali kľúčom Hitlerových plánov. Nedobytím Baku a zacementovaním groznyjských vrtov Sovietmi si Nemci nepomohli, bombardovacia kampaň Spojencov voči rumunským poliam odstrihla Wehrmacht od väčšiny pohonných hmôt.
To isté sa udialo na druhej strane planéty. Japonci sa rozhodli k Pearl Harboru kvôli obave z odstrihnutia dodávok surovín vrátane ropy. Ťaženie na Barmu a Malajziu bolo vyvolané miestnymi ložiskami, Japonci na západe vpadli do indických provincií Assam a Manipur zhodou okolností ohrozili miestne ropné vrty okolo Digboi. Ponorková ofenzíva amerického námorníctva zdevastovala japonské zásobovanie a na ostrovoch museli zamestnať milióny žien a detí, ktoré vyorávali miestne borovice, z ktorých korienkov sa destiloval benzín.
Po skončení vojny sa ropa rozšírila všade. Textil, plasty, lieky, hnojivá a samozrejme benzín s naftou ovládajú dnešný svet. V bežnej miestnosti sa stretneme s doslova stovkami vecí, ktoré sú vyrobené vďaka rope, prípadne plynu. Dokonca aj ich distribúcia je podmienená dostatkom ropy, tej látky, s ktorou si kedysi Irokézi mazali člny.
Možno sa teda netreba čudovať, že ropný zlom budí tak pretrvávajúce obavy. A takisto to, že vďaka rope diktátori trpia väčšou sebadôverou ako by mali.
5. Ropný zlom ako klam (pokračovanie)
Ropný zlom (po anglicky peak oil, vrchol ropy) sa ako strašiak zjavil prvýkrát ešte v 19. storočí. Pensylvánske ložiská patrili k špičkovým na planéte, no neobsahovali toľko suroviny, aby boli pri tamojšej rýchlosti ťažby k dlhodobo udržateľným. Štát USA, ktorý dnes neprodukuje významné množstvá ropy, v tom čase zodpovedal za nadpolovičnú časť americkej produkcie. Dnes sa nad tými číslami smejeme, no v časoch najväčšej slávy Pensylvánia za rok dodala toľko suroviny, koľko Rusko alebo Saudská Arábia dnes... za jeden deň. V tom čase to však stačilo, ale zároveň to značilo, že nie práve oslnivé ložiská sa čoskoro vyčerpajú.
Malé vysvetlenie: neprestajne sa stretávam s nesprávnou predstavou, že ropný zlom značí koniec ropy, či už celosvetovo alebo v konkrétnom nálezisku. Graficky by to značilo rovnú čiaru klesajúcu k nule, niečo ako keď máte v chladničke tašku hrozna a každý deň z neho beriete po jednom kuse. Skôr či neskôr sa vám minie. Nula.
Pri zdrojoch to funguje inak. Produkcia rastie, až sa dostane na „plochú“ stranu produkcie, akúsi stolovú horu alebo plató. V tomto okamihu je stále dostatok ropy na dlhodobé zásobovanie, no zvýšenie dennej produkcie by stálo príliš veľa peňazí. Prakticky sa končí éra lacnej ropy. Potom postupne začnú dochádzať aj tieto obmedzené zásoby a produkcia musí iba klesať. Graf teda nevypadá ako klesajúca čiara ale skôr akýsi hrboľ (alebo volebné výsledky OĽANO). Takto to dáva dokonalú logiku, pokiaľ sa bavíme o jednotlivých ropných poliach. V roku 1912 našiel v Gbeloch miestny roľník Medlen (Peter a Pavol, pozdravujem!) ropné ložisko, ktoré v nasledujúcich dekádach produkovalo gross slovenskej ropy. Dnes sa jej tu ťaží minimum, a to presne z toho istého dôvodu, aký opisujem vyššie.
Takže späť k Pensylvánii. Ropa sa tu nevyčerpala úplne, len miestne ložisko sa dostalo cez spomínanú krivku práve do toho postupného poklesu. Z pohľadu vtedajších geológov to hrozilo katastrofou – ropa sa vyčerpá a čo potom? Lenže onedlho sa začala masovo ťažiť ropa v Kalifornii, Texase a Oklahome a nastal ďalší americký ropný boom.
Po prvej svetovej vojne sa ale predikcia skorého ropného kolapsu znova objavila. Odhady dokonca tvrdili o troch rokoch po kolaps. Ten samozrejme nenastal. Ďalší hovorili o ropnom vrchole v rámci života „stredne starého človeka,“ čo by sa dalo prirovnať k tridsiatim rokom. Tridsať rokov je pre predpovede apokalypsy vcelku konštantou, pretože je to dostatočne blízko nato, aby to budilo v človeku hrôzu a zároveň dostatočne ďaleko nato, aby ste sa v prípade zlej predpovede nemuseli hanbiť. Mimochodom, presne táto lehota je bežná medzi klimatológmi a ich uhlíkovým Armageddonom. Od roku 1920 je plus tridsať rokov rok 1950, a ako vieme, nič sa nestalo. A to napriek tomu, že druhá svetová vojna znamenala radikálne navýšenie spotreby ropy po celej planéte. A práve po nej sa začal koniec ropy predpovedať trochu profesionálnejšie – a rovnako neúspešne.
Mohol za to americký geológ Marion King Hubbert. Práve on definoval onú krivku v tvare preferencií OĽANO, po ktorom nesie meno. V roku 1956 uviedol, že k zlomu ropy príde niekedy medzi zhruba o poldruha dekády neskôr.
Prišla epocha Beatles, hippies, rocku a okupácia Československa bratmi Rusákmi. Tam, kde nemali komunizmus a zbrataný národ, tam prosperovala automobilová výroba a nové modely lietadiel začali sprístupňovať leteckú dopravu pre strednú triedu. Spotreba ropy stúpala...a kolaps zásob nenastal. Hubbert sa vyjadril, že produkcia v USA dosiahne strop práve na prelome 60. a 70. rokov a na planéte okolo roku 2000. Podľa neho bol vrchol 12,5 miliardy vyťažených barelov ročne, na celej planéte.
Toto číslo svet prekonal už rok pred okupáciou... V ďalších rokoch zasiahla civilizáciu studená sprcha dvoch ropných kríz, ktoré boli ale podmienené politicky, nie faktorom nedostatku. Po nich prišla éra lacnej ropy. Nastal rok 2000, kedy mal byť podľa Hubberta oil peak, no ten takisto nenastal a samotný Hubbert, ktorý umrel mesiac pred revolúciou, sa tohto okamihu nedožil. To ale jeho Nostradamovskú štafetu prebrali iní.
Tesne pred recesiou v roku 2007 sa komodity dostali do štádia boomu. Ich ceny prudko rástli a tu už si presne spomínam na reálne obavy, ktoré tieto výkyvy priniesli. V tom čase som žil v Dánsku a spomínam si na niekoľkomesačné prudké zvýšenie cien pohonných hmôt. To značí len niekoľko alternatív – buď niekto špekuluje, alebo sa chystá vojna, alebo...nie je dostatok suroviny. Mnohí na prelome 2017/18 predpovedali, že nastal koniec ropy. Dosiahli sme plató.
O pár mesiacov sme sa presvedčili, že zasa nemali pravdu. Vysoké ceny boli následkom bezuzdných špekulácií a nie vyčerpaných ložísk. Ceny ropy zleteli vyleteli najprv z 30 USD za barel na 147, čo je takmer 500% rast, aby potom padli na 32 USD/bbl. Neskôr sa stabilizovali na približne 60. Spoiler: dnes, po 17 rokoch, je na rovnakej úrovni.
V roku 2014 Rusko prvýkrát vpadlo na Ukrajinu. V tom čase ho zasiahli sankcie a ruská ekonomika zakolísala. Horší impakt ako sankcie mal úplne iný proces – fracking ropných bridlíc. K ním sa vrátim neskôr, no rok 2014 a americké bridlice musia byť Putinovou nočnou morou rovnako ako španielske karavely pre Montezumu.
Počas mojich dánskych rokov (2007 – 2010) sa na sme.sk intenzívne angažoval jeden poloprofesionálny alarmista, dokonca trojáčkový (čitatelia mojich blogov ho poznajú). Chápem, že z pohľadu svetovej vedy je nikým, no z môjho pohľadu presne kopíroval vtedajší trend alarmizmu, teda koniec je blízko, ropa čoskoro skončí. Problém s nepokojmi v Egypte? Ropný zlom krajiny (v skutočnosti arabská jar; Egypt medzitým objavil gigantické ložiská fosílnych zdrojov v Levantskej panve a neskolaboval). Default Argentíny? Vyčerpanie zásob ropy (v skutočnosti za to mohli miestne socialistické vlády a krajina medzitým objavila jedny z najväčších zdrojov nekonvenčnej ropy, tzv. Mŕtvu kravu – nie, nežartujem). Zadlženie USA? Je to preto, pretože Štáty sú čoraz viac závislé na dovoze ropy a plynu (čo nebol tento problém a za tej poldruha dekády sa USA stali top producentom ropy, prvýkrát za pol storočia). Ropný zlom ako všeliek alebo vše-obetný baránok. Za všetko môžu bosorky. Alebo pokles ťažby ropy. Podľa toho, v ktorom storočí žijete.
Ale dnes je štvrťstoročie po Hubbertovej predikcii a ropný zlom sa nekoná.
6. Koľko je na svete fanúšikov Beatles?
Na prvý pohľad to nedáva zmysel. Planéta je predsa konečná, takže objem akejkoľvek komodity musí byť konečný, nie? Nuž, áno. Nikto to nespochybňuje. Lenže je to ako s fanúšikmi Beatles na planéte. Koľko ich je? Ja som z päťtisícového mestečka a poznám ich niekoľko kusov. Pravdepodobne sú ich nižšie stovky. V okrese Myjava nižšie tisícky. Na Slovensku desiatky až stovky tisíc. Tu ale končí nejaká možnosť spraviť štatistiku.
Planéta má osem miliárd obyvateľov a akýkoľvek odhad je absolútne zbytočný. Je to miliarda alebo len sto miliónov? V číslach je zásadný rozdiel.
Rovnako absurdné je predpovedať objem ropy na tak gigantickej mase, akou je Zem. Staviť sa na odhad ropného zlomu v dnešnom štádiu znalosti geológie je hlúposť. Pripomeniem pensylvánsku situáciu na sklonku 19. storočia. Vtedajší geológovia poznali výlučne pensylvánske ložiská ropy. Ani len náhodou nemohli vedieť, že Kalifornia, Oklahoma a Texas majú mnohonásobné zásoby... A žeby tušili, že niečo sa nájde v Perzskom zálive? Nemali šajnu. Že boli veľké zásoby vo Venezuele? Ani náhodou!
Takže od akademikov to muselo ísť k prospektorom. Oklahoma, Texas, Kalifornia zo dňa na deň – doslova – zmnohonásobili známe zásoby americkej ropy. Obrazne povedané každým novým vrtom sa úroveň poznania zlepšila.
Venezuelské ložiská sa dostali do produkcie až okolo prvej svetovej vojny. Pred druhou svetovou sa robili prieskumy v Perzskom zálive. Brazília bola dovozcom ropy, dnes patrí k popredným producentom ropy na planéte. Guyanu pred pandémiou pomaly nikto nepoznal, dnes sa dostala medzi špičku (a v objeme exportu ropy na hlavu možno na prvé miesto). Zem je gigantickou planétou a preskúmali sme zanedbateľný zlomok z nej. Nikto z nás nemôže povedať, že tento rok, o rok alebo o dvadsať sa nenájde nejaké supergigantické ropné pole, ktoré nahradí niekoľkoročnú spotrebu civilizácie. Je to neustály proces. Ale robiť siahodlhé uzávery a vytvárať paniku na základe extrémne obmedzenej znalosti nesvedčalo ani v čase pensylvánskeho boomu, ani štvoráčkovým alarmistom na Slovensku.
Zhrnutie tejto kapitoly: nikto, naozaj nikto nevie povedať, koľko ropy je na planéte a koľko z nej je dostupnej. Už 140 rokov sa predpovedá skorý kolaps na trhu. A 140 rokov sa nepotvrdzuje. Paradoxne, dnes máme známej ropy viac. Ako je to možné?
7. Logika, ktorá odporuje logike
Logika hovorí, že keď niečo neobnoviteľné ubúda, tak počas spotrebovávania toho musí byť menej, nie? Ako keď z jablone začnem oberať jablká (rátajme teraz jednoročnú úrodu ako neobnoviteľný zdroj). Ak oberiem povedzme polovicu plodov, ostane mi už len druhá polovica. Ak oberiem polovicu z nej, zostane nám štvrtina. Raz nám plody dôjdu a strom ostane ošklbaný. S ropou ako de facto neobnoviteľným zdrojom by to malo byť podobné.
Lenže ako píšem vyššie, my nepoznáme sto percent svetových zásob, a trúfam si povedať, že dokonca ani len polovicu nie. Na rozdiel od onej jablone, kde gazda vie na prvý pohľad aspoň približne odhadnúť, koľko kilogramov nazberá. Bude to kilogram alebo sto kilogramov? Pravdepodobne to nie je až taký problém stanoviť prinajmenšom rámcovo.
Skúste mi ale povedať, koľko miliárd barelov ropy je niekde v Južnom oceáne v oblasti Antarktídy! Jedna miliarda? Desať? Sto? Alebo je tam dokonca bilión barelov ropy? Keďže tam nikto neurobil nikdy ani len jediný vrt, nemá zmysel niečo také čo len odhadovať a tváriť sa, že ste trafili. Môžete urobiť odhad na základe porovnania s podobnými oblasťami (myslené z geologického pohľadu), ale to je tak všetko.
Druhou vecou je zvláštnosť ropy ako suroviny. Ropa nie je voda, ktorá je všade na planéte rovnaká. Existuje niekoľko typov podľa formy (pre zjednodušenie ľahká ropa s krátkymi uhľovodíkovými reťazcami a ťažká s dlhými) a podľa obsahu síry sladká a ťažká. Je zrejmé, že ľahká a sladká ropa, teda taká, ktorú netreba spracovávať až tak komplikovane a ktorú netreba odsírovať, bude ako komodita drahšia ako nejaký sajrajt, ktorý sotva tečie potrubiami a pri spaľovaní smrdí ako pekelný oheň. Často navyše vnikala na jednom mieste a postupne sa presúvala na iné (tá ropa, ktorú pred 170 rokmi ťažil Ignacy Łukasiewicz, vznikala niekde na mieste dnešných hôr okolo Bardejova a Svidníka a geologické procesy ju doslova nechali stiecť ďalej na sever, ku Krosnu). Ľahké frakcie sa logicky presúvajú ľahšie, ťažšie, podobné asfaltu, sú statickejšie. Takže ak narazíte na ropné pole, dosť možné, že niekde obďalej je iné pole s inou kvalitou ropy. A nie vždy ju viete vyťažiť. Doteraz sa kvôli technologickým výzvam ťažila prednostne tzv. konvenčná ropa. Sú však oblasti, kde sú rozsiahle oblasti nekonvenčnej ropy, napríklad vo forme ropných bridlíc alebo pieskov. K tým sa dostaneme neskôr, pretože v tejto téme hrajú kľúčovú rolu.
No a tretí problém pri ťažbe ropy a kalkulovaní surovinových vojen je práve táto technologická vyspelosť. Keďže najprv logicky vyťažíte tú ľahšiu vyťažiteľnú ropu, odhadujete zásoby v poli práve podľa tejto formy suroviny. Akonáhle zdokonalíte technológie, dokážete vyčerpať ďalšie barely, potom ďalšie. Do horniny sa pumpuje napríklad voda alebo oxid uhličitý, prípadne prehriata para. Ak ste teda mali pred 60 rokmi ložisko s miliardou barelov ropy na mieste, reálne ste vedeli vyťažiť len polovicu alebo ani to nie. S každým ďalším technologickým krokom ste pridali nejakých tých sto miliónov k tomu. Pravdepodobne nikdy nedostaneme technológiu, ktorá by nám umožňovala vyťažiť všetku ropu na mieste, no aj relatívne neproduktívne polia, teda také, ktoré boli z veľkej časti vyťažené staršou technológiou, sa stanú znova atraktívne. Len pre pobavenie, bývalý (a dnes už nebohý) šéf Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) Rajendra Pachaurí , známy ako extrémny kritik fosílnych technológií, bol podielnikom vo firme, ktorá sa špecializovala na doťažovanie predtým čiastočne vyprázdnených rezervoárov (ako vo väčšine prípadov klimaalarmistov, nevidel v tom rozpor záujmov).
Vrátim sa k príkladu s jabloňou. Počet jabĺk na strome aj množstvo ropy na Zemi je konečné. Ak je jabloň veľmi prerastená a vy nemáte rebrík ani možnosť vyšplhať sa do koruny, vaša „vyťažiteľnosť“ je limitovaná dĺžkou vašich rúk. Ak pri jabloni nájdete napríklad stoličku, tak vyťažíte o pár kilogramov viac. Ak „štafle,“ množstvo sa vám zvýši. Ak rebrík, tak oberiete väčšinu úrody. A ak by ste si objednali trebárs pojazdnú plošinu, tak všetko.
V praxi to značí, že ropné rezervy sú dnes vyššie ako pred rokmi preto, pretože a) neustále sa robí prieskum nových oblastí (Guyana, Madagaskar alebo Čierne more ako príklad, b) existujúce ropné polia síce neobsahujú viac ropy ako predtým (neobnoviteľný zdroj), ale zdokonalila sa naša schopnosť vyťažiť väčší pomer zásob (obrazne povedané sme získali k jabloni dostatočne dlhý rebrík).
8. Zhrnutie prvej časti
Putin, Si Ťi-Pching alebo aktuálne Trump opakovane hrajú na strach z nedostatku – nedostatku ropy, vzácnych kovov, plynu. Na prvý pohľad vyzerá táto hra ako regulérna hrozba. Lenže pri hlbšom pohľade nedáva logiku. Putinove sibírske ložiská nie sú jedinými zdrojmi surovín na planéte a dokážeme (dokázali sme) ich v istej miere nahradiť. Pre neho je výpadok odberateľov v Európskej únii ďaleko bolestivejší ako pre nás hľadanie ropy a plynu v Alžírsku, Trinidade, Katare alebo USA. Macko Pú s jeho snahou vydierať planétu kovmi vzácnych zemín bude mať rovnaký efekt, ako som poukázal pred pár mesiacmi v inom blogu. Donald Trump v jeho iracionálnej krížovej výprave proti prosperite sa snaží nadiktovať Európskej únii, koľko kilometrov kubických skvapalneného plynu by mala odberať od Štátov, nechápuc, že Kanada a iné zeme mu pri prílišnom tlačení odoberú jeho podiel na trhu. Strach z nedostatku zdrojov je iracionálny a postavený na neznalosti.
A v druhom diely tohto blogu sa pozrieme, ako dlho to bude takto platiť.
Ak sa vám táto časť páčila, môžete ma podporiť tuto:
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
A stále platí, že môžete podporiť ZSU a humanitárne centrum v Slavjansku.
Posledná poznámka: máme supersúrnu situáciu na Pokrovskom fronte. Andrjucha Koval, jeden z odberateľov posledných dvoch Donio zbierok, má rozmlátené auto na padrť. Okolo Pokrovska sa Rusom až na jeden malý úsek nedarí, takže nesklamte bijcov a dokážte mu, že Slovensko je za Pokrovskom! (na remont mašiny potrebujú necelých 1.000 Eur).
Zajtra uzavretie ropného blogu a zhrnutie situácie tu v Slavjansku.
