Ako som písal hneď na začiatku vojny, denacifikácia, zvláštna operácia vojna na Ukrajine sa pre hnusov vyvíja tak zle, ako nerátali ani v najhorších nočných morách. Médiá nás denne zásobujú fantastickými zábermi ruských superzbraní, ako napríklad tankov bez čalúnenia, tankov obložených brezovým drevom na stlmenie dopadov HEAT hlavíc, ruských vojakov, ktorí nemusia jesť a majú v hlave zabudované GPS, preto nemusia vedieť kam boli poslaní. Ruské straty je ťažké posúdiť, pretože Hnusi samotní straty radšej prestali zverejňovať, Ukrajinci hovoria o cca 15.000 saditeľov slnečnice. Čo sa týka techniky, UA čísla (ak sú pravdivé) uvádzajú stovky zničených tankov, BVP-čok, kanónov a tucty raketometov, lietadiel a vrtuľníkov. Pri posledne menovaných k včerajšku straty dosiahli trojciferné numero. Iste, niekto môže namietať, že z ukrajinskej strany to je len demagógia a propaganda, no na druhej strane, aj pri 50% odchýlke je to strašné číslo. Len pre info, deväťročná operácia Sovietov v tom čase národ o 290 miliónoch obyvateľov) v Afganistane, hornatej, nedostupnej krajine dosiahla 15.000 mŕtvych za celú vojnu. Tri týždne verzus 480 mesiacov... Kto by to začiatkom februára hádal? Rusko síce potvrdilo, že stratilo len cca 600 svojich vojakov, ale zabudlo špecifikovať ktorý deň.
Napriek rastúcim stratám a každým dňom zjavnejšiemu faktu, že Rusi vojnu už prehrali v každom aspekte, politické mafiánske špičky v Kremli (toho času v bunkri na Altaji) s kamennou tvárou tvrdia, že všetko ide podľa plánu. Iste, veď aj rozbombardovaný Reichstag sa dal vyhodnotiť ako perfektne zmenežovaná pasca na Krasnoarmejcov, ale my príčetnejší vieme, že Rusko skrachovalo a spravilo si takú ostudu, ktorú planéta nevidela od čias bitky pri Guinegate, teda pol tisícročia. Vtedy Francúzsko zostalo Francúzskom, tentokrát si Ruskom nie som istý. Rozpad Sovietskeho zväzu č. 2 môže nastať znova.
Krátka rekapitulácia
1. Juh
Hnusom sa nepodarilo dobyť doslova nič. Cherson síce padol, ale pnutie na predmestiach značí, že Hnusi mesto dobyli zhruba ako Nemci Stalingrad. Kremeľ sa teší z toho, že odrezali Ukrajinu od prístupu k Azovskému moru, ale reálne im v tomto tvrdení bráni Mariupol, Stalingrad 21. storočia. Ten ani po troch týždňoch, tisíckach mŕtvych civilistov nepadol. Mariupol viaže obrovské ruské sily, ktoré podvyživeným červeným silám chýbajú inde. Sto kilometrov od mesta sa nachádza ukrajinská armáda. Paradoxom je, že beštiálny prístup k miestnym je vlastne smerovaný od Rusov Rusom – Mariupol je z polovice ruskojazyčný. Ale ako vraví klasik: nikto nedokáže ublížiť človeku ako Rus Rusovi.
2. Kyjev
Na Kyjevskom fronte nič nové. Rusi sa snažia skryť svoj známy 40-kilometrový konvoj pod korunami stromov, čo sami prezentovali ako prípravu na útok, ale všetkým bolo jasné, že pri úspešnosti Bayraktarov je to skôr maskírovka a prejav zúfalosti. V každom prípade to je dobrá správa, pretože skrývajúci sa Rus je druhý najlepší Rus, po mŕtvom Rusovi. Mimochodom, rozptýlená kolóna v časoch nadchádzajúcej rasputice je skvelým terčom pre pechotu s Javelinmi a NLAW-mi, takže išli z blata do kaluže, alebo v tomto prípade skôr z asfaltu do blata. Good luck. Ukrajinskí traktoristi už sú nachystaní.
3. Východ
Na východe takisto nič nového. Sumy nepadli, Charkov detto, frustrovanému mužíkovi neostalo nič iné len vybíjať si svoj komplex bezmocnosti na civilistoch. Mapa z ruskej strany hovorí o rozsiahlom dobytom vidieku, ale podľa ukrajinských a západných armádnych máp dokázali obsadiť len veľmi úzke koridory okolo diaľnic a hlavných tepien. Netreba opakovať, čo to spraví so zásobovaním zachvatčikov počas rasputice. Keďže nedokázali vybudovať predpolie za takmer mesiac operácií, teraz ich pravdepodobne Javeliny budú konzumovať po desiatkach; zásobovanie im spadne na nulu.
4. Bombardovanie
Zúfalé časy plodia hrdinov. Alebo zúfalých Rusov. Bombardovanie taktických cieľov, teda skladov, kasární, letísk, dopravných uzlov a spol. sa zmenilo na mlátenie civilistov hlava-nehlava. Ukrajinská armáda údajne stratila približne 1.500 vojakov, ale straty civilistov dosahujú podobné cifry. Nie je krajším dôkazom, že Rusi sú neschopní a že ich frustrácia a ľavorukosť sa zmenili na beštialitu. Je smutné, že ukrajinskí obyvatelia prídu o svoj život, byty, domy, školy a nemocnice, ale zostáva mi len trpko skonštatovať, že o čo väčšie škody rusáci spravia, o to vyššie reparácie budú musieť platiť a o to modernejšie bývanie, zdravotníctvo a školstvo Ukrajina bude o dva roky mať. Možno to znie kruto, ale chruščovovky, typické komunistické králikárne, sa stanú moderným bývaním.
5. Čečenci, Sýrčania a pouličná armáda
Ramzan Kadyrov, najúspešnejšia čečenská instagramová hviezda a niekedy aj prezident, sa nechal počuť, že posiela na Ukrajinu svoj elitný batalión. Velením poveril svojho osobného priateľa Magomeda Tušajeva. Veni, vici, mori, parodoval by som známe latinské príslovie. Prišiel som, videl som, zomrel som. Batalión bol okamžite rozstrieľaný, Tushajev padol a Kadyrov stratil kamaráta, čo ho viedlo k tomu, aby pred kamerou šokovane prehlásil, že sa mu vojna nepáči. Jeho názor ale Putina nezaujímal, takže Ramzan ako poslušný psík rýchlo zorganizoval nový prápor pred desiatkami kamier...aby aj ten bol ihneď rozprášený. Sám Kadyrov síce vyhlásil, že je na fronte osobne, ale podľa správ rozviedky točil dané video zbabelo v Bielorusku, aby nebodaj nedošiel k úrazu.
Vraví sa však, že obávané, špičkové prápory z Kaukazu sú len fámou. Čečenci majú povesť obávaných bojovníkov, ale nie kvôli vojenským schopnostiam, ale kvôli brutalite a kriminálnym praktikám. Ako som čítal na twitteri, Kadyrovci boli skvelými jednotkami doma v Groznom, kde vlastne tvorili výpalnícky gang a v terorizovaní civilistov sa uplatnili skvele. Reálne bojové skúsenosti ale nemajú, jedná sa ekvivalent našich sračiek zo Slovenských brancov, ktorí behajú v uniformách po lesoch, hádžu gumové granáty a airsoftovými hračkami sa hrajú na Rambov – pokiaľ teda neležia v liehu ako niektorí ich predstavitelia... Kadyrovova výpomoc je teda fiaskom (ako všetko na ruskej strane frontu), ale šíria sa klebety, že Putin ich nasadil nie ako čelné oddiely, ale naopak ako trestné oddiely v tyle samotných Rusov. NKVD mala počas veľkej vlasteneckej, že ustupujúcich alebo pomaly postupujúcich vojakov strieľala (v niektorých bitkách bola štatistická šanca prežiť nepriateľskú paľbu okolo 8%, ale šanca prežiť ústup do vlastných pozícií NULA percent). Pritom kaukazskí hrdlorezi nebudú brať na ruských osemnásťročných (čerstvo vraj až sedemnásťročných) vystrašených brancov ohľady – a frustráti tohto typu, teda ľudia, ktorí si mysleli, že sú geroji a zrazu za jediný deň boli rozprášení na prach, si kopnutie do slabšieho vychutnajú s bezodnou chuťou. Viď príklad kyjevských a charkovských sídlisk...
Nie, Čečenci nerozhodnú na Ukrajine o ničom. Paradoxom je, že na strane Kyjeva sa sformoval batalión Džochara Dudajeva, legendárneho čečenského vodcu a prvého prezidenta (v Rusku ho poznajú ako čečenské teroristu, čo je zámerná dezinterpretácia, pretože Dudajev bol v skutočnosti generálom sovietskeho letectva a s terorizmom neskorších čečenských lídrov nemal spoločné nič). V tomto batalióne bojujú nielen Čečenci, no na rozdiel od Kadyrovovcov sa jedná o skutočných bojovníkov, nie kozojebov typu Slovenských brancov. Sú vysoko motivovaní (de facto sú to vyhnanci z čias Kadyrovových čistiek), takže budú bojovať skutočne do posledného dychu, nie do prvého dopadu granátu ako u Tushajeva.
V histórii civilizácie neexistuje národ alebo skupina národov, ktorá by sa vyvražďovala a devastovala s takou enormnou chuťou ako Slovania (a to aj vrátane sunnitov a šiítov). Rusi a ich bezmozgové matriošky na Slovensku sa vždy oháňali slovanskou vzájomnosťou, a aby to Putin dokázal aj v praxi, tak si zavolal na pomoc pri vyhladzovaní Ukrajincov aj sýrskych bojovníkov z vojsk Bašára Assada. Geniálny krok, obrátiť sa na vydrancovanú, zdevastovanú krajinu so stovkami tisícok mŕtvych, a nechať si poslať partiu vojnových zločincov a hrdlorezov, aby mi pomohli s ukrajinskou domobranou. Ak niekto ešte stále odmieta pochopiť fakt, že Rusko je chorá, vykradnutá a bezzubá krajina a Putin neschopný, duševne narušený líder, nemôže dostať lepší dôkaz. Škoda, že od skončenia druhej svetovej je už trištvrte storočia, pretože keby to bolo menej, Vovka Putinovie by bol schopný otvoriť aj brány gulagov a do radov svojich divízií postaviť aj zajatcov z SS.
Sýria a Assadovi vrahovia nedokážu na Ukrajine nič. Iný typ boja, tentokrát nebudú bojovať proti Kurdom s kalachmi v rukách ale proti domobrane, ukrajinským vojskám a novým technológiám. Ak som bitkár z miestneho výčapu a všetci sa ma boja, v poli mi to nepomôže. Keď nedokážem nakŕmiť a dostatočne obliecť vlastnú armádu, už to vidím, ako Abdulláh z Damasku dostane zimnú uniformu a dosť halal žrádla. Myslím si, že Sýrčania tam budú mať rovnaké straty ako Tušajev, akurát Arabáči jednoducho pomrznú.
6. Čína
Všetko ide podľa plánu, nechal sa čuť Vovka Botoxovič. Ja teda neviem, ak myslel, že cieľom denacifikácie Ukrajiny bude v skutočnosti kompletná denacifikácia Ruska, potom asi trafil. 50%-ný klamár a 50%-luhár Lavrov ale tvrdí, že podľa plánov pokračuje denacifikácia Ukrajiny, čo mi vzhľadom na tisíc dôvodov úplne nesedí. Ale pri krajine, ktorá 75 rokov budovala svetlý zajtrajšok, aby nakoniec stále sedem hodín pred MacDonaldom zo západu, je A rozumej B rozumej X úplne normálne. A ako dôkaz dokonale dodržaného scenáru požiadala druhá najsilnejšia armáda na svete na Ukrajine Čínu o podporu v oblasti dodávok zbraní. „Som biznismen jak hovado a všetkých si vás kúpim. Ozaj cica, zaplatíš to pivo za mňa? Dnes nemám vybrané prachy.“ Zhruba takto sa dá interpretovať toto žobranie v Pekingu. Čína aj Moskva to ihneď popreli, čo každý inteligentný človek ihneď pochopí ako „Áno, deje sa to.“ Pripomína mi to ENRON v najlepších časoch, kedy to bola firma roka, len aby ďalší rok zbankrotovala v najkrutejšom páde americkej biznishistórie.
Veľa šťastia s čínskymi bambusovými tyčami, továrišči!
7. Zvyšok sveta
Môj názor na Západ ako dosť skostnatený, i keď dobre mysliaci celok sa konečne opravil a neutíchajúci príval zbraní, peňazí, materiálu, slovnej podpory, ale i také poštuchovanie potenciálnych dobrovoľníkov, aby bez obáv vstali a vstúpili do radov ukrajinskej domobrany, ma doslova dojal. Fínsko a Švédsko asi čoskoro vstúpia do NATO, dúfajme, že Moldavsko, Ukrajina a Gruzínsko v istom odstupe budú nasledovať. Zbedačené Podnestersko, Abcházsko, Južné Osetínsko, Krym a Donbas boli podmienené dosť nelogickou podmienkou, že do NATO sa môže dostať len tie krajiny, ktoré nemajú nevyriešené hraničné spory so susedom. Ako keby som povedal, že nemôžeme prijať ranených ľudí – ihneď by konkurencia prestrelila kolená každému uchádzačovi.
Kľúčová je dodávka pechotných zbraní. Rusko si sto konzerv typu T-80 za mesiac nevyrobí, rovnako ako nie Su-32 a spol., teda najlepšie (sic!) stíhačky 4,5 generácie, ktoré sa síce nevyrovnajú americkým Raptorom a Lightningom, ale aspoň sú po desiatkach zostreľované prenosnými raketami zo zeme. Západ ale dokáže každý mesiac priviezť stovky, tisíce Javelinov, NLAWov alebo Stingerov. Každá raketa stojí tuším okolo 20.000 USD – keď neberieme reálnu bojovú hodnotu ruských tankov, tak nákupná dosahuje 150-násobok. Vyrobte si jeden tank – my vám zničíme stopäťdesiat ďalších. Good deal.
8. A na záver čierna kronika plná čierneho humoru
Počas vojny v Afganistane a Iraku zahynul Západu presne jeden generál, presnejšie generálmajor Harold Greene. Nepadol v boji, prakticky ho úkladne zavraždil 22-ročný frustrovaný afganský branec. Dokonca aj vo Vietname padol jediný generál a aj to pri páde helikoptéry. Priamo v boji stratilo USA generála naposledy na konci druhej svetovej, kde sa jednalo o Simona Bolivara Bucknera (zabil ho koralový rikošet).
77 rokov a jeden mŕtvy v boji, dvaja pri nehodách. Nie zlé, čo poviete?
A teraz poďme na ruské-podľa-plánov-ťaženie na Ukrajine. Prvým nebožtíkom s hodnosťou generál bol spomínaný Magomet Tušajev. U neho je skôr otázne, či bol generálom v pravom slova zmysel alebo skôr dostal hviezdičky preto, pretože s Ramzanom obháňal kozy dievčatá a spoločne vypaľovali čečenských podnikateľov.
Druhým úlovkom bol generál Andrej Suchovecký, veterán z Krymu a Abcházska. Suchovecký bol hlavou oddielu Specnaz, obávaných špeciálnych jednotiek (som zvedavý, ako strašne zdevalvuje pojem obávaný po tomto marci). Kvôli ukrajinskému snajperovi prišli specnazisti o hlavu – tentokrát doslovne. Padol na štvrtý deň invázie. Len ako pikoška, posledný ruský generál, ktorého zabili Ukrajinci, bol Nikolaj Vatutin v roku 1944.
Tradície ale treba držať, takže ukrajinskí molodci i poldruha týždňa zabili ďalšieho generálmajora, Vitalija Gerasimova. Tankový generál a veterán z Čečenska, Sýrie a Krymu bol rozprášený s celým štábom, pretože spolu s vojakmi komunikovali nezabezpečenými vysielačkami. No hej, medzi kozojebmi v sýrskej púšti môžeš komunikovať pre mňa za mňa aj dymovými signálmi, ale toto je Sparta Ukrajina. Pre Gerasimova to bolo posledné MDŽ.
O tri dni nato padol Andrej Kolesnikov, takisto generálmajor. Tentokrát to nebol žiaden veterán z Krymu či Donbasu a za česť mu slúži aspoň to, že padol doslova na fronte.
Štvrtým generálmajorom, ktorý zasial slnečnicu, bol Oleg Mitjajev. Padol pri Marjupole a dostal ho batalión Azov.
Piatym generálom, tentokrát dokonca dvojhvizedičkový generálporučík Andrej Mordvičev (Andrejovia v ukrajinskej vojne celkovo majú smolu. Mali by sme im tam poslať ako posilu Andreja Danka). Zabil ho letecký nálet ukrajinského letectva, presne toho, ktoré Hnusi podľa plánov zničili už na začiatku vojny, a generál zhorel spolu s celou letkou vrtuľníkov. Päť generálov z dvadsiatky, ktoré boli na Ukrajinu poslané. Nie som v tejto otázke expert, ale predpokladám, že naposledy mali Rusi takéto straty medzi generálmi počas Stalinových veľkých čistiek, a dokonca aj Wehrmacht počas operácie Barbarossa bol k ruskej vojenskej elite milosrdnejší.
Z negenerálskych hodností sa dal k agronómom plukovník Vladimír Žoga, veliteľ bataliónu Sparta, ktorého účastníci sú zväčša vyšinutí grázli a maniaci, neštítiaci sa v rozpore so Ženevskými konvenciami vraždiť a dokonca mučiť zajatcov. Žoga podľa proruských médií padol pri evakuácií civilistov, čo v ruskom žargóne zbehlý človek rozumie ako „Plienil domácnosti a niekto mu ustrelil lebku.“ Ako člen teroristickej organizácie zodpovednej za vojnové zločiny samozrejme musel In memoriam dostať titul Hrdina Ruskej federácie.
Cez víkend sa pobral k predkom aj kapitán Andrej Palij (zasa Andrej!), zástupca veliteľa Čiernomorskej flotily. Aj keď hodnosťou o dosť nižšie, vo flotile to bolo zviera.
Major Sergej Volynec, dôstojník letectva, ktorý už oslobodzoval od nacistov školy v Aleppe, Gruzínsku a naposledy aj divadlá na Ukrajine, dooslobodzoval takisto.
9. Po ôsmych bodoch optimizmu ešte trochu optimizmu
K Ukrajincom prestúpil prinajmenšom jeden batalión Bielorusov nabrúsený na každého Rusa, Čečenca a dokonca aj Bielorusa, ktorý príde na nesprávnu stranu hraníc. Bielorusi sa nezdajú, pretože bieloruské dráhy vyhodili do vzduchu všetky železničné prípojky na Ukrajinu – čo to bude značiť pre ruské zásobovanie okolo Kyjeva, vrátane toho nekonečného konvoja, si môžeme iba domyslieť. Prototypom fešného vojaka je štíhly vojak. O čo horšia správa to je pre ruské divízie, o to lepšie to je pre nás, pretože okamih, kedy Lukašenko skončí dole hlavou na benzínke je o čosi bližšie.
Ruská ekonomika kolabuje a bieloruská bude tiež. Neviem ako skončia moskovské a petrohradské burzy, ale niekedy teraz ich majú otvoriť a teším sa na Mariánsku priekopu. Putin síce povedal, že mu odlev firiem nevadí, ale typicky rusky hneď dodal, že ak sa nevrátia, dá im 10-ročný ban na návrat. Vovka je starý vtipkár, pretože u neho je aj jednoročná perspektíva príliš veľkým optimizmom, ale aspoň nás pobavil. „Nás vaše sankcie môžu iba posilniť, len už ich prosím vás zrušte,“ nechal sa raz počuť. Toto je niečo podobné.
