1. Zámena manželiek po rusky
Sankcie na Rusko nefungujú, čo je také zjavné, ako že ráno nevychádza slnko a že Andrej Danko povie jednu vetu súvisle a bez hanby. Z blízkych priateľov (rozumej: otrokov) mu zostáva čoraz menej a čoraz chudobnejších krajín, o ktorých stabilite v horizonte pár mesiacov alebo rokov môžeme naviac pochybovať. Týka sa to najmä Bieloruska, ktoré vzhľadom na sankcie, demografický prepad a ekonomickú krízu svojho najväčšieho partnera nebude v blízkej dobe práve druhým Hongkongom. Severnú Kóreu a jej zásoby 70-ročnej munície do samohybných kombajnov nemusím ani spomínať, však?
Jedným h kľúčových ruských spojencov bol Kazachstan. Kľúčovým bol preto, pretože je najväčšou krajinou bývalého ZSSR mimo Rusko samotné (deviata najväčšia krajina sveta) a po Rusku, Ukrajine a Uzbekistane je populačne najväčšia (19.4 milióna obyvateľov, vrátane zhruba štvrtiny etnických Rusov). Kazachstan je úžasne obdarenou krajinou, pretože drží gigantické zásoby ropy a plynu (ropa: 13. miesto v zásobách, 1.700.000 barelov dennej produkcie, 13. miesto, plyn 15. miesto v zásobách, 31. v ťažbe). Kazachstan dal meno jednému z pravekých kontinentov, Kazachstanie, ktorá nesie obrovské množstvá kovov, napríklad uránu (prvá krajina v produkcii), antimónu, medi alebo chrómu. Keď niekto tvrdí, že Rusko je periodická tabuľka prvkov, o Kazachstane to platí o to viac. Napriek tomu, že Kazachstan je obrovský plochou, rozsiahla časť plochy je púštna a teda na poľnohospodárstvo nepoužiteľná. I tak je Kazachstan producentom obilia, mäsa, zemiakov a bavlny. Nevýhodou je nedostupnosť mora (Kazachstan je najväčšou vnútrozemskou krajinou sveta (nasleduje Mongolsko, ktoré nemá prístup ani k pseudomoru akým je Kaspické).
Kazachstan je navyše kľúčom k zvyšku strednej Ázie. Rusko môže dosiahnuť Uzbekistan alebo Turkménsko po Kaspickom mori, ale predpokladám, že kľúčovým koridorom pre obchod sú železnice a tie vedú zásadne cez Kazachstan. Ak by Moskva hrotila vzťahy s Astanou, Kazaši majú v rukách isté tromfy. To je ale aj nevýhodou Kazachstanu, pretože svoje rozsiahle zásoby plynu, ropy, rúd a prípadne aj obilia má problém vyviezť. Tipujem, že významný potenciálny kupec na východe, Čína, má dostatočné koridory, ale ako klient bude problematickým. Rusko asi nepotrebuje zásadnú mieru kazašskej produkcie, pretože všetko z ponuky Astany má samo. Zišli by sa cesty na západ, do Európy alebo aspoň do Turecka, ale najprv rozsiahla púšť, potom Kaspické more a následne Kaukaz je vážne trošku logistickým orieškom (nie nezvládnuteľným).
Kazachstan teda môže byť nímandom pre veľkú časť sveta, ale rozhodne nie je nímandom pre Rusov ani stredoázijské krajiny (inak Kazachstan tvorí cca 50% HDP všetkých piatich postsovietskych krajín regiónu). A práve Kazachstan čerstvo vyhlásil, že prijme sankcie uvalené Západnými krajinami na Mordor.
Aká je to správa pre Rusko? Zlá. Kazachstan má rozsiahlu hranicu s Ruskom a zároveň to má blízko do Číny. Pašovanie v stepi musí byť extrémne jednoduché, najmä ak sa bavme o drobných a ľahko prenosných tovaroch ako čipy alebo napríklad termovízory. Samozrejme, naložiť milión ton munície alebo stotisíc áut niekde v Šanghaji a ich transport cez Karakorum a pohraničné hory nebude práve jednoduché a lacné. Ak ale Kássym-Jomart Tokajev bude tlačiť na bezpečnostné zložky, aby dohliadali na dodržiavanie sankcií, Moskva tomu nebude rada (ďalší konflikt na obzore?).
Ale Rusko bude mať náhradu! Geniálny stratég Putin rozťahuje svoje chápadlá a hľadá nových spojencov. Najprv Kim, ktorý denne skonzumuje 50% severokórejských zásob potravín, čo je pre Putina samotného veľké poníženie, bez ohľadu nato, akom sa to domáce televízie snažia predať otupelému publiku vrátane toho slovenského dezolátskeho. Kaukaz je pre Mordor stratený, tak musí hľadať ešte ďalej...
Napríklad v Afrike. Rusko historicky nemá s Afrikou prakticky nič spoločné, okrem toho, že polovica afrických vojen a občianskych vojen zorganizovala KGB (výsledkom boli milióny mŕtvych, prednostne od typicky komunistického hladu).
Prezident Putin si zarátal ďalší zásah do čierneho (fuj, tieto dvojzmyselné slovné hračky!) a k svojim najdrahším priateľom si zaradil Južný Sudán. Poďme sa pozrieť, čo strata Kazachstanu a rýchla náhrada vo forme africkej krajinky Rusku prinesie.
Južný Sudán patrí k najchudobnejším krajinám sveta; je tak chudobný, že aj priemerná ruská dedina niekde na Urale je proti priemernej juhosudánskej dedinke Las Vegas. Južný Sudán má 11.000.000 obyvateľov, čiže je zhruba tak veľké ako Česko a raz také ako Slovensko. Paradoxne je to jedna z tých krajín, ktorá trpí holandským syndrómom (v tomto prípade asi skôr ruským), teda napriek všeobecne veľkým zdrojom zostáva nepochopiteľne zaostalým kútom sveta. Jedny z najväčších zásob ropy a plynu, značné ložiská volfrámu, medi, železnej rudy alebo drahých kovov, nič z toho nedokázalo vytrhnúť Južný Sudán z pozície štvrtej najchudobnejšej krajiny planéty (HDP na hlavu: 500 Eur. Horšie na tom je už Sierra Leone, Afganistan, Burundi a priemerný volič Kotlebu). Inak táto krajina je presne tým príkladom, kedy desiatky rokov bojujete za nezávislosť, a keď ju konečne dostanete, tak absolútne neviete, čo s ňou robiť a v boji pokračujete navzájom.
Takže nerozvinutá, násilím zmietaná krajina je novým partnerom Ruska. Blahoželám Moskve a hlavne geniálnemu stratégovi k úspechu. Poďme si ešte priblížiť, kto Južnému Sudánu šéfuje (práve toto je dôvodom, prečo napriek včerajšiemu oznamu, že ďalší blog tento týždeň už nebude, jeden píšem. Smial som sa totiž celé ráno). Krajinu po osamostatnení sa od Sudánu vedie bizarná figúrka menom Salva Kiir Mayardit. Úprimne povedané, do dneška som o ňom nepočul, ale píšem si to, je toho hoden. Väčšina vlády tohto divu sveta krajina bojovala so sebou navzájom a ako som písal vyššie, nedokázala svoje rozsiahle zásoby všetkého zužitkovať. Väčšia časť populácie hladuje, ale na kritiku žurnalistov Salva Kiir odpovedá vraždami (bože, toľko paralel s Ruskom!).
A je tu ešte niečo: Kiirovi už je dobre cez sedemdesiatku. Nevravím, že 70+ prezident nemôže byť dobrý, ostatne, Joe Biden je podstatne starší a zatiaľ ma nejako nesklamal, to isté platilo pre nebožku britskú Božku II. Lenže Kiir to má v istej miere iné. Áno, počas hrania (extrémne falošného) štátnej hymny sa prezident 11-miliónovej krajiny mimoriadne fotogenicky pomočil – a keby len to, on si toho všimol, až keď sused stále v mláčke. Skutočne bizarnú situáciu okorení náhly posun kamery niekam inam, kde chlapík napriek rúšku, ktoré mu kryje kus ksichtu, vypliešťa oči v hnuse. Celý čas má prezident ruku na srdci, lebo každý správny vlastenec musí mať vo svojej zbedačenej krajine ruku na srdci (nevadí, že máš zároveň mechúr v Baťovkách).
Prezident Kiir je niečo ako Matovič skrížený s Dankom a dokorenený polovicou strany republika. Nielenže urobí hanbu, on ju ešte elegantne prebije. Takže počas návštevy v Rusku si tento „človek“ (sorry za vážnu dávku rasizmu, tu mi vážne už príde na um len slovo opica, viď video z prezidentovej mladosti) nevedel opakovane nasadiť slúchadlo. Putin ho zachránil pred totálnym krachom a opakovane mu to ukázal. Puťkov pohľad prezrádza veľa, čo si o exotickom novom druhu človeka myslel. Na druhej strane, Putin sa začiatkom roka posral, keď sa zlískal zo schodov, takže nemajú si čo vyčítať.
Najtrápnejšie je nie to, že niekde v Hornej Maríkovej afrického kontinentu je takto bizarný prezident, ani to, že je vážne retardovaný, senilný, zjavne negramotný a že by sa dokonale uživil v ĽSNS ako precceda. Trapasom zostáva, že Putin je vo svojej špeciálnej-podľa-plánu-operácii tak zúfalým tragédom, že musí si do kancelárie volať takýchto nižších živočíchov, aby ukázal svojmu publiku aspoň nejaký záujem zahraničných politikov.
A ako bonus pustím hymnu Južného Sudánu aj s textom. Je rovnako bizarný ako samotná krajina, jej prezident a hostiteľ jej prezidenta – až mi tak napadá, či ju neskomponoval nejaký Putinov poradca. Pripadá mi ako zostrih niekoľko náhodne postrihaných hýmn s textom © Lavrov a Peskov. Stačia prvé verše:
Ó Bože, chválime a velebíme Ťa
za Tvoju milosť Južnému Sudánu.
Krajina veľkej hojnosti,
spoločne udržiavaná v harmónii a mieri.
Asi najrealistickejším slovom tam je ten Boh (a to som na osobný príkaz svätého Petra ateistom). Navrhujem pravdivejšiu verziu, slová sú moje, hudobný doprovod bude tvoriť osvedčená kapela so svojim hitom. Poďme si to zaspievať spolu:
Hrozný bordel, samá skaza, krajina je skazená,
Žiadne zdroje nepomôžu, zostane úbohá.
Prezident si robí čo chce, zabíja odporcov,
Vysmieva sa verejnosti, tyká si s korupciou.,
Prelievanie krvi hrozí, štiepi sa spoločnosť,
Kalašnikov všetko rieši, prevláda bezmocnosť.
Ropa, zlato, diamanty, všetko hneď rozkradnú,,
Aký vodca, taká krajina, na ľudskosť zabudnú.
Čo ten lúzer do rúk chytil, aj tak všetko pomrvil,
Vlastnú krajinu, vlastný národ, debilitou zahubil.*
Poznámka autor: aby bolo jasné, podobnosť s Ruskom je len náhodná, hej?
2. Prečo vznikla vojna, pohľad Rusa
Geniálne video hovorí o pohľade inteligentného Rusa na príčiny vzniku vojny. Preložil som to pre tých, čo nevedia po anglicky:
„Čo nám bráni žiť dobre a bez vojny? No to, že to nedokážeme. Celá história Ruska sa dá zhrnúť do troch krokov: 1. pripravujeme sa na vojnu, 2. vedieme vojnu, 3. zotavujeme sa z vojny. Po zotavení sa robíme čo? Znovu sa pripravujeme na vojnu. Skontrolujte si to, celá história Ruska sú vážne len tieto tri štádiá. Rôzni sa len dĺžka jednotlivých štádií.
Nemôžme nechať našich susedov žiť lepšie ako my. My sme Ríša. Musíme byť najsilnejšími v susedstve. A kto žije lepšie ako my, stáva sa naším nepriateľom. Napríklad také USA: kedy neboli naším nepriateľom? Iba keď Rusko prepadlo úplne na dno a potrebovalo pomoc. Vtedy nám zrazu Amerika bola dobrá. Ale potom sa stala našim nepriateľom znova. Prečo? Pretože si tam žijú lepšie.
Prečo je problém s Ukrajinou? Pretože si žila lepšie. Rástla. V roku 2014 bola minimálka na Ukrajine nižšia ako v Rusku. Logicky, bola tam vojna a ďalšie problémy. V 2017 minimálka Ukrajiny dosiahla tú v Rusku. Tesne pred (touto druhou vojnou, poznámka J.V.) minimálka na Ukrajine bola už vyššia ako v Rusku, ale pri cenách o štvrtinu nižšiu. Moji svokrovci sú zo Šebekina (toto mestečko poznáme práve z útoku ruskej Slobodnej légie spred pol roka, pozn. J.V.) a chodili na Ukrajinu nakupovať. Môže to Rusko pripustiť? Čo nám bráni žiť rovnako dobre ako vy, navyše bez vojny? Pretože sme Ríša, ktorá prežíva len vďaka tomu, že utláča ostatných. Krutá pravda. Našim zmyslom života je utrpenie ostatných. My dokonca utláčame samých seba. Len si porovnajte život v Moskve a v Burjatsku - nájdete tam rozdiel dvesto rokov. V Moskve majú mrakodrapy, v Burjatsku serú do jám. To nie je vtip, oni stále serú do dier v zemi. Rusko by bolo ohromným miestom na život, ale muselo by sa rozdeliť na národné štáty. Keď celý priestor Ruska prestane byť ovládaný jedným chorým cárom z bunkra. Avšak kým cár rozhoduje z Moskvy, bude vojna všadeprítomnou a zostanú nám problémy.“
Úprimne povedané, chlapík povedal to, čo všetci vieme alebo tušíme. Ale povedal to geniálne. Rusko v kocke, Putin v kocke.
3. Niekoľko postrehov zo sveta
V Číne sa začína dominovým efektom rúcať stavebný/realitný sektor. Hoci sa zjavili správy, že až miliarda domov v krajine je neobývaná, je to samozrejme nonsens. Napriek tomu platí, že z prvej päťdesiatky najväčších realitných a developerských spoločností je až 42 na pokraji kolapsu. Tridsať percent čínskeho HDP je založených na tomto sektore, čo značí, že v krajine s padajúcou ekonomikou a prepadajúcou populáciou to bude neveselé.
Mimochodom, tento ťahúň Ázie, ako Čínu pomenovalo niekoľko ľavicových povaľačov, má nezamestnanosť mladých, akú my sme mali naposledy za Mečiara.
Rusi si zostrelili vlastnú stíhačku. Jednalo sa o Suchoj 24 Suchoj 35 a pilota melú do slnečnicového oleja. Nestalo sa to prvýkrát. V ďalšom kroku očakávam, že si zostrelia vlastnú ponorku.
Velenie dostalo príkaz vyjadrovať sa nepriaznivo o stále živom Elvisovi Sokolovovi. Krajší dôkaz toho, že na rozdiel od Elvisa nežije, nepotrebujeme.
„Sokolov bol tak nezodpovedný, že svoju pozíciu dobrovoľne poskytol ZSU.“ Asi niečo takéto očakávam od ruských médií v najbližších dňoch.
Legendárnemu ukrajinsko-maďarskému operátorovi dronov s nomme de guerre Maďar dodali 9.000 dronov. Vyzeral byť naštvaný, očakával tuším 25.000.
Ruská slobodná armáda bojuje naspäť v Rusku. Včera sa zjavilo niekoľko protichodných (alebo možno mnou nepochopených správ) o tom, ako šestica ukrajinských vojakov vstúpila na územie Ruska, ale pohraničníci ich odrazili. Krátko nato teda Slobodní vstúpili domov a bez väčšieho odporu si štrádujú po obciach.
Na margo tejto spanilej jazdy: vyzerá to tak, že Rusi sú rapídne oslabení aj na hraniciach. Začiatkom roka mi to nevadilo, proste nikto výpade cez hranice nečakal, ale už si po dvoch útokoch mohli stráže nastaviť. Lenže: podľa všetkého Zmrdi stiahli dokonca aj veľkú časť pohraničného personálu na front a hranice nechráni nikto. Toto je o to väčší problém, že ruský štýl velenia nie je založený na improvizácii a ad hoc riešeniach. Ak teda Gerasimov alebo Šojgu dostanú správu, že v Belhorodskej oblasti sa hýbe pluk povstalcov, tak predstavujem si to ako výberové konanie skombinované s bojovou poradou. Reálni vojaci sa na front dostanú niekedy začiatkom októbra.
Naopak, Ukrajina zatkla niekoľko ruských vojakov v ukrajinských uniformách v záporožskej oblasti. To je síce vojnový zločin, ale toto slovné spojenie Rusom hovoria toľko ako Nore Mojsejovej slovo vkus.
Švédsko prestane tlačiť na znižovanie emisií. To isté Nemecko, aspoň v prípade stavebného priemyslu. Bývanie v Európe sa stáva hrozivým problémom, čo je na kontinente s prakticky vymierajúcou populáciou podozrivé. Bodaj by to tak ale nebolo, keď hocijaký zelený musí do tak podstatného sektoru ako stavebníctvo a developing kecať a zavádzať svoju ideológiu. Logicky – dokonca ani na Slovensku (minulý rok sme mali prvýkrát demografický zošup) nemôže byť problém ubytovať populáciu bez brutálneho nárastu cien. Lenže vybaviť stavebné povolenie, doprosiť a doúplatkovať sa všetkými inštanciami toto všetko zbrzďujú a umelo vytvárajú (nie riešia, ale vytvárajú) problém. Výsledkom je bublina v cenách, mladí v podnájmoch alebo bez rodín a splátky hypoték v nebesiach. Proste viac konkurencie, trhové prostredie bez regulácií a menej byrokracie by vážne, ale vážne nezaškodili.
A aj tu je dobre vidieť, prečo v zajtrajších voľbách treba povedať NIE silnému štátu.
* No chápem, že rýmom nič moc, ale mne ide viac próza a sprosté vtipy.
A tesne pred nahraním blogu rýchly doplnok z Lacrimae Mundi (geniálny doplnok číslo 2):
Vít Solnař si ako vždy spravil námahu a dodal nám skvelú prácu ohľadom odhadov ruských vojakov na fronte. Nie som príliš číslový človek, v podstate som na tom len o trošičku lepšie ako Sergej Šojgu, ktorý ráta šesť tankov a šesť tankov je jedenásť tankov. Až taký zlý nie som a na tých správnych trinásť to zrátam aj bez kalkulačky ;)
Takže aby som nedodával príliš veľa čísiel, stručne: aktuálne by malo byť na fronte niečo zľahka cez 300.000 Zmrdov. Je to napriek neustálemu náboru, nedobrovoľným odvodom, pravdepodobne aj regrutovaniu kriminálnikov mimo Wagnera. Nové kolo mobilizácie zatiaľ nie je, a ako dlhodobo tvrdím, v jeden deň zregrutovaný a druhý deň nasadený mobik je v poli potrebný asi ako slepé črevo Andreovi Bocellimu.
Ale zaujímavé vývody Víta Solnařa: najzápadnejší, teda chersonský úsek, je pre Rusov relatívne ľahko bránený (je za Dneprom) a majú tu len púhych 110 tankov, cca 500 BVP a do 400 kusov kanónov a raketometov. Zrovnajme si, že vo Vuhledare stratili Rusi tuším 130 tankov za dva dni, stačil k tomu generál Muradov.
Vedľajší (tokmacký) front: len 50 preživších tankov! Takže logicky sa natíska, že Rusáci budú recyklovať tanky z iných frontov, asi z chersonského.
Ďalej na východ je Huljajpole: len 40 tankov a 230 kanónov.
Vuhledar: len 20 tankov!!! Jeden šikovný manéver a bude z toho nula. Aj všetko ostatné je tu veľmi slabé, napríklad kanónov/raketometov by tu malo byť len 40+20.
Marijinka (teda západ Donecka): pomerne málo techniky, veľa pešiakov.
Severne od Donecku, Avdijivka: slabšia obrana, nedostatok techniky.
Bachmut: veľké množstvo techniky, Rusom ide o udržanie ruín mesta z propagandistických dôvodov. 85 tankov, ale až 770 BVP.
Bilohorivka (teda Lysyčansk): veľa ľudí, málo techniky. Extrémne málo kanónov, žiadne BVP a tanky (Prečo? Neviem.).
Kúsok na severozápad leží Lyman: veľká koncentrácia síl, a to jak tankov (210 kusov) tak BVP (500) a kanónov (viac ako 500).
No a severne odtiaľ Kupjansk: 300 tankov, 670 BVP, 600 kanónov, cez 100 raketometov. Papierovo teda značná sila oproti ostatným frontom, avšak zjavne neschopná čokoľvek útočné vyriešiť bez toho, aby dostali posily. Btw: kam by sa akože prebojovali za cenu vyhladenia si týchto čísiel na nulu? Tam, odkiaľ vlani (takmer presne na deň) utekali? Po najzápadnejší bod postupu je to od 55 do 100 km – a ako sa zdá Vítovi, tento front bude slúžiť napokon skôr ako zásobáreň techniky na iné fronty ako prevratné miesto ofenzívy (pre pripomenutie, práve tu sa očakáva ruská ofenzíva už zhruba tri týždne).
No a pár slov na záver analýzy, ktoré treba tesať do kameňa: ruská stratégia bola zakopať sa a pripraviť sa na ukrajinský útok, na čo hneď Rusi vyliezli z nákladne vybudovaných krytov a zaútočili na Ukrajincov. Po čom nasledoval Ukrajincami zmanažovaný masaker útočiacich zúfalcov a tragický koniec ofenzívy.
Doplnok: podľa všetkého Rusom vážne došli zásoby rakiet (klesli počty počas terorizovania ukrajinskej verejnosti). Všetko tradične podľa plánu.
Post scriptum: vyzerá to napokon, že budem asi cez víkend chorý (nejaký nešvar sa nám preháňa budovou a zalomili sme to/hrozí to trom z nás). Ak sa bude dať, budem hlasovať zajtra osobne a nakazím komisiu, čo už. Pravdepodobne nebude nový blog, ani Aljoša a ani sľubované interview s priamymi účastníkmi bojov. Budem kvahniť doma a piť čaj.
Príspevok na čaj: https://www.buymeacoffee.com/johny1981aa
Všetkým z vás veľmi pekne ďakujem, obzvlášť tým, ktorí mi do zásielky hodia nejaký milý koment. Špeciálne zdravím Kanadu a Taliansko, tuším som vám zabudol odpísať (a asi nebudete samotní). Nazdravie. Cez víkend doslova.
