1. Rozprávka o Kursku Rusku
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dementná krajina plná dementných ľudí. Niet sa čo čudovať, pretože samotný kráľ bol mimoriadne zaostalý, hoci rád o sebe šíril opak. A ako každý kráľ podobného rangu, aj tento kráľ sa musel obklopiť len dementnými posluhovačmi. Jeden sa predbiehal pred druhým, ako hlboko vlezie svojmu panovníkovi do zadnice, nehľadiac nato, ako strašne sa pritom v očiach poddaných zosmiešnia. Kráľ mával často bizarné nápady – najprv sa nechal nafilmovať, ako na rogale naviguje divé žeriavy, potom si nechal zhotoviť obraz, na ktorom jazdí tigrovi na chrbte. Inokedy sa zasa potopil tam, kde sa pred ním potopil kvadrilión iných ľudí, a hľa, zázrak nevídaný! Kráľ tam vylovil antické amfory staré tisíce rokov, všetky dokonca krásne vyleštené a vyčistené. Inokedy sa ako statočný rytier stretol s výkvetom NHL, a hoci sám sa na korčuliach zjebal ako Miloš Zeman po vyhlásení volebných výsledkov, svojich hokejových Paladinov vytrieskal ako Kaliňák Matoviča. Kráľ mal pod palcom obrovskú armádu, ale ako to v takýchto prípadoch zasa býva, armáde velil dement hodný svojho kráľa. A ten sa obklopil rovnako dementnými veliteľmi.
Kráľovstvo malo to šťastie, že ležalo na mimoriadne veľkom a bohatom kuse sveta. Ale keď o hrudu blata zakopne šikovný muž, vytočí z nej džbán a ten predá. Keď sa o hrudu zlata potkne obyvateľ podobne defektného kráľovstva, tak buď si rozbije hubu, alebo zlato zamení za vodku a takisto si rozbije hubu. Výsledkom bolo, že každá vykopaná hruda zlata viedla paradoxne k väčšej a väčšej chudobe poddaných. Ale tým to nevadilo, veď dementovi je lepšie pod vplyvom alkoholu ako niekto výnimočný, než ako triezvy sa o tú výnimočnosť snažiť. A tak každý z dementných poddaných, dementných lokajov okolo kráľa aj kráľa samotného sa mimoriadne naparoval a myslel si, že svet mu kľačí v tej prehnitej zemľanke zaliatej sračkami z pretečenej latríny pri kolenách. Nuž, a ako to v rozprávkach nebýva alebo v reálnom svete hej, svet sa delil na tri skupiny: tú, ktorej bolo toto prehnité a zablatené kráľovstvo u prdele, tú, ktorej bolo u prdele tiež, ale s kráľovstvom reálne susedili a boli podstatne slabšie, no a tú, ktorá bola rovnako zhnitá a chudobná, ale s ˇktorou si ako rovnaký žobrák veľmi dobre rozumeli a zanadávali na tie, ktoré prehnité neboli.
No a presne to toto kráľovstvo strašne škrelo. „Ako je možné, že nám pri nohách nekľačí celý svet, keď pod každou našou latrínou leží hruda zlata, ha? Toto sa musí zmeniť!“ no a dementný kráľ so svojou svoločou naplánoval geniálny plán.
Zhromaždil všetkých rytierov svojej krajiny, každému pripojil stovku sedliakov, každého vyzbrojil a vystrojil koňom, no a vpadol do vedľajšej krajiny. No, ono to nebolo také jednoduché, viete? Niektoré kone mali len tri nohy, niektoré boli podvyživené, niektoré sedliaci prepili ešte predtým, ako na nich spočinulo sedlo. Proste väčšina koní bola v dezolátnom stave, teda až na jednu výnimku, a to tie, ktoré skončili v saláme, pretože ten sedliaci zväčša nepoznali a teda sa ho radšej ani nedotýkali.
Rovnako zlé to bolo aj s výzbrojou vojska. Niekto dostal meč, niekto kopiju, niekto člnok alebo ozbrojený povoz. Nebol to zlý nápad, až teda nato, že väčšina sedliakov si v stave permanentného alkoholického opojenia s onými vecami nevedela rady. No a tak sa stalo, že jeden voz dostal prvé koleso ako sa patri, ale druhé bolo z detského kočiara alebo bez zákolníku. Meče, o ktorých kráľ a jeho svoloč kričala do sveta, že sú najostrejšie na svete, boli často v stave, že ste nimi podrezali sliepku len vtedy, ak predtým prehltla žiletku. Kopije sa často nedali používať, pretože rytieri ich rozpredali na čiernom trhu na palivové drevo a dukáty potom prepili. Skrátka a prosto bol na vojsko biedny pohľad. Ale ako vždy v takomto prípade, aj teraz sa svoloči poradilo presvedčiť vladára, že vojsko je všemocné a že tento fakt treba využiť na prepad susednej krajiny. Tá totiž spáchala hrdelný zločin, rozumej, nechcela viac kľačať v sračkách v zemľanke a tváriť sa, že to je dobré riešenie.
No a kráľ teda presunul celé vojsko k hraniciam tejto krajiny. Susednej krajine to bolo čudné, pretože kým ono dementné kráľovstvo malo takéto ťahy sto rokov neustále a vždy to skončilo prelievaním krvi, krajinka vedľa nikdy nikoho nenapadla a chcela iba žiť v mieri a vo vlastnej réžii. Takže sa obrátila na iné krajiny o pomoc.
„Lenže prečo sa obraciaš o pomoc, ha? My s tebou zlé úmysly nemáme!“ rozhorčilo sa dementné kráľovstvo. A aby svoje mimoriadne dobré úmysly podtrhlo, tak vyplo celému kontinentu plyn a na hranice malého kráľovstva presunulo ďalších rytierov a ozbrojených sedliakov. Napokon toho vojska bolo viac ako kedy za čias kráľa kto videl.
No a prišlo ku dňu D a vojsko dementných sedliakov na zdochnutých koňoch a s hrdzavými mečmi vpadlo do mierumilovného kráľovstva. Kráľ sa pred kamerou nafúkol a svojim typicky nadutým hlasom oznámil, že v žiadnom prípade sa nejedná o vojnu ale len špeciálnu spanilú jazdu, lebo veď je zásadný rozdiel, ako to pomenujete, keď vám a vašej žene niekto rozbíja palcátom hlavu, no nie? V každom prípade sa nechal počuť, že do štyroch dní bude po spanilej jazde a malé kráľovstvo sa mu zloží k nohám.
Lenže stalo sa to, čo nikto nečakal, iba autor tejto rozprávky. Vojsko plné ožratých, dementných sedliakov sa zastavilo pred stolicou malej krajiny. Niekto mal starú mapu a omylom trafil tam, kam nemal, iný prechľastal obrok pre kone a kôň mu zdochol na polceste. Kráľovi vojvodovia boli zúfalí. Sľúbili dobyť stolicu do štyroch dní, no po mesiaci, keď už sedliaci boli tak vyhladovaní, že im ani vodka nechutila, sa napokon kráľ nechal počuť: „My sme stolicu dobyť nikdy nechceli! My sme chceli úplne inú časť krajiny!“ a ukázal na opačný koniec mapy, kde jeho vojsko stálo pred iným mestom, a ešte o kúsok ďalej, kde sa dokonca podarilo jednu veľké mesto dobyť. Kráľ, aby zamaskoval svoj defektný plán, dokonca zvolal veľkú púť, kde ohlásil, že si dobyté kúsky susednej krajiny pričlenil ku kráľovstvo. I zaplesal ožratý mužík niekde v tajge, ako je to skvelé mať také skvelé kráľovstvo, ktoré narástlo o ďalší kus zeme! Niektorí sedliaci sa dokonca v krátkej prestávke medzi dvomi opicami zmohli nato, aby v zemľanke našli hromadu zemiakov, ktoré kvôli ťažkej hnilobe ešte nestihli prepáliť na vodku, a vytiahli zdrap papiera, v ktorom tie zemiaky priniesli z obchodu. Volalo sa to mapa a v očakávaní na nej hľadali onú novú zem. Najprv si mysleli, že sa im to podarilo, ale potom im syn v školopovinnom veku vysvetlil, že to nie je taká mapa ale mapa odvrátenej strany mesiaca, ktorú pred 70. rokmi spravila jedna americká sonda, a že až tam tie ich povozy a rytieri nesmerujú. Sedliakom to napokon bolo jedno, pretože ako hovorí Einstein, časový úsek medzi dvomi ruskými delíriami je relatívny, zväčša krátky. Mužíci teda zabudli na dobytú zem, na latrínach na staré mapy Mesiaca vyznačili nové oblasti černozeme, no a vrátili sa k stavu opojenia vodkou.
A ako to pokračovalo v dobytom kraji? Kráľ sa víťazoslávne vrátil z púte, kde prezentoval krásu novej zeme. Nič na tom, že na druhý deň obrancovia spustili prepad a mongoloidnú zberbu vyhnali z tretiny územia. Kráľ sa na niekoľko dní v hrôze z vlastnej neschopnosti schoval pred ľudskými zrakmi a nechal svojich riťolezov metať pred dementným publikom blesky. A malo byť horšie!
Zrazu sa zdalo, že dementnému vojsku dochádzali vozy, meče, kopije a dokonca aj sedliaci. Nuž, tak musel kráľ, ktorý chcel krajinu dobyť za štyri dni, po 200 dňoch povolať nové vojsko. Toto už nebolo tak dobre vyzbrojené ako to predtým... Kone neboli trojnohé ako predtým, niektoré už mali len dve nohy. Aby hanba bola o to väčšia, kráľ sa musel dokonca doplaziť pred vládcu susednej krajiny, ktorá inak bola tak chudobná, že ľudia umierali od hladu. A kráľ tejto krajiny urobil výnimku a pri svojej chronickej obezite nášho dementného kráľa nezožral (asi usúdil, že by mu zaskočil botulotoxín). Naopak, celkom si sadli a chudobný, obézny kráľ začal bohatému kráľovi dodávať zbrane.
A čo si myslíte, deti, pomohlo to? Nie. polovica zbraní bola hrdzavá a predražená, čo je inak situácia ako na vlas od domácich výrobcov, ale tam to aspoň išlo do vačku aj kráľovi samotnému. Teraz to bolo o to drahšie a horšie.
Ale naspäť k bojisku. Susedná krajina síce bola oveľa menšia a menej bohatá, ale mala dobré vzťahy prakticky zo všetkými. Na obranu začal prispievať takmer každý. Malá krajina sa držala prekvapivo dobre – no a ako sa kalendár veľkého kráľovstva prehupol do druhého roku a potom do tretieho, veľké kráľovstvo začalo strádať. Sedliaci začali byť tak hladní, že nové mapy na latrínach nedosahovali zrazu ani Vatikán na mape Európy. Kráľ bol znepokojený, pretože sklady a sýpky s mu krátili. Už nepomáhalo ani postaviť sa pred kameru a niečo povedať, pretože je jednou vecou klamať a druhou klamať hladnému. No a potom sa stalo niečo, čo dementný kráľ nečakal ani v najhoršom sne.
Vojsko malej krajiny vstúpilo do dementného kráľovstva. Vstup bol tak rapídny, že dementný kráľ neovládol svoje emócie a zaliezol na týždeň do krypty svojho hradu. Aby jeho pospolitý ľud vedel, že žije, namiesto na bojisko sa vybral smerom od bojiska, do iných krajín. A aby vyzeral po štyroch dňoch a ďalších 300 k tomu ako veľký vojvoda, znovu buchol pästičkou po stole a prikázal, že jeho kráľovstvo musí byť oslobodené od tej susednej krajiny. Ale pozor, dementný kráľ vedel byť mazaný! Nepovedal tentokrát nič o štyroch dňoch! Namiesto toho blahosklonne vyhlásil, že jeho dementní vojvodovia a rytieri majú na to čas do prvého októbra, teda mesiac a pol. No a po nejakom čase skutočne rytieri zobrali zvyšky svojich vojsk, posledné kone a dokonca aj sedliakov a spustili útok...
A v šíkoch vojska susednej krajiny vytvorili medzeru. A celý svet zatajil dych. A falošní proroci tvrdili, že to je koniec vojska malej krajiny, omyl a koniec oných štyroch dní. A mne sa minula energia na vymýšľanie rozprávok.
2. Kurská protiofenzíva, fáza dva: totálna skaza
Nuž, domrdali to tie ruské sily. Napriek veľkým očakávaniam zo strany dezolé, trollých účtov na iDnes a dvoch nadržaných vlogov Lukáša z Nerdího hradu, ruské vojsko vyčlenené na zahnanie ZSU naspäť na ukrajinské územie to zmrvilo. Ukrajina systematicky prášila každý most a každú jednotky, ktorá sa zhromaždila v blízkosti pontoňákov. Straty ruských síl na Kurskom fronte nepoznáme, no veľa nám prezradí to, že už mesiac neklesli počty zdochlých Rusákov pod tisícku a čosi. No a protiofenzíva: cez rieku Sejm sa dostala závratná sila osem tankov (!) a do dvoch tuctov BVP. Rusi tvrdili, že dobyli niekoľko dedín, hoci napokon podľa zverejnených videí a geolokácie to vyzerá tak, že buď nedobyli ani jedinú kompletnú, alebo sa vyslovene jednalo o nejaké Horné Kadibudkovce (© Ján Valchár). Ono použiť vo vojne, kde Rusi prehrávali s mechanizovanými jednotkami čítajúcimi cez sto kusov techniky, osem kusov tankov, je také optimistické, ako keby som pozval na rande Romanu Tabak a začal sa s ňou baviť o histórii sakrálnej architektúry. Inými slovami, stačilo pár dní tohto týždňa a tanky a BVP sú v troskách ako Dankove výložky.
Nové správy hovoria o zaujímavom (a logickom) ukrajinskom ťahu. Kurský výbežok meria zhruba 1.200 km2, čo sú necelé tri okresy Myjava, až nato, že sa jedná o takmer dokonalú rovinu, resp. pahorkatinu. Ak by sme to rozmerali primitívne ako nejaký obdĺžnik, tak sa bavíme cca o útvare 30 x 40 km, čo teda nie je príliš veľkým útvarom, dokonca, aby som to dohnal do extrému, je každá z týchto strán prejditeľná za jeden deň peši (ako je spisovný výraz pre prejditeľnú, hm?). Navyše je 40 km to, čo je v dostrele modernej artilérie. Rusi teda zo západu nasadili svoje jednotky. Prečo zo západu, keď na mape mi to ukazuje pomerne blízku ukrajinskú hranicu, kým na východ od výbežku je hranica veľmi ďaleko, to neviem. Z oboch strán vedú k výbežku železnice, takže nemôžte to byť tým. V každom prípade Ukrajina previedla geniálny manéver a útočiacim jednotkám, z ktorých boli stratégovia ako Lukáš z Nerdího hradu napichaní, vpadli do chrbta.
Nuž, v sobotu priznali už aj ruskí komentátori, že ofenzíva skončila tak, ako v Mordore všetko, teda niekde na stupnici debility asi medzi prdelou a hovnom. Aby toho nebolo málo, ZSU dokázala napriek kuvičím hlasom obsadiť ďalšie dediny, resp. aspoň ich časti. Jedná sa o dediny na sever od výbežku, takže ani neplatí, že by Ukrajinci rozšírili predmostie o nejakú dedinku pri hraniciach, oni výbežok prehĺbili smerom na Kursk samotný.
V každom prípade platí, že Puťko trvá na zničení kurskej ukrajinskej ľudovej republiky do prvého októbra. Neviem, ktorý mal na mysli rok, ale tento to asi nebude.
3. Pokrovsk znova
Pokrovsk je jeden z tých ruských úspechov, ktorý by som prirovnal k môjmu kamarátovi z detstva. Ten dlhodobo mal problém zbaliť ženskú (úprimne, nevedeli sme, či má menšieho vtáka alebo sebavedomie). Keď napokon pomerne dlho po mature si jednu narazil, nielenže musela ísť ihneď na výškrab, ale zlé jazyky hovoria, že do špitálu istú chvíľu chodil na preliečovanie aj on. Takže OK, dobyli ste od pádu Avdijivky pár dedín a polí, ale ak by som narátal predvojnovú populáciu súhrnne, tak asi ste viac Orkov stratili.
Predvčerom som naďabil na zaujímavý podcast, ktorý sa mi tak zapáčil, že som si ho dal do odberu. Chlapíci vlastne potvrdili moju teóriu, že ZSU vlákali Zmrdov do pokrovského výbežku, a to práve preto, aby sexi výbežok mali ako na polygóne. Podľa nich sa jednotlivé ruské jednotky teraz nútene tlačia do bokov, teda na juh a sever od výbežku, aby centrálnu časť rozšírili a teda dostali mimo dosah ukrajinských delostreleckých systémov. Myslím si, že na juhu by sa im to mohlo podariť, pretože zasa k Vuhledaru to nie je až tak ďaleko (ani Ukrajinci nemôžu mať artilériu mirnix dirnix vedľa zákopov). Sever je ale pomerne voľný pre čokoľvek od mínometov po HIMARSy, takže tam to pre Rusov nevidím optimisticky.
Faktom ale stále je, že Pokrovsk nezažil niekoľko dní ruský postup. A to je podstatné. Pretože ako v prípade Kurska, aj tu Putin dal termín dobytia prvého októbra, čo je zhodou okolností o dva týždne. Mysliac na to, že ďaleko menší Bachmut po prvom vstupe na predmestia dobýjali zhruba pol roka, myslím si, že nemal na mysli tento rok.
4. Tokmak vyhorel. Nielen ten
Tokmak je dosť podstatnou železničnou zastávkou okupantov na južnom fronte. Hoci za ním je už len relatívne malé územie v rukách Orkov, je to zároveň územie najťažšie zásobovateľné. Pod Tokmakom nie je žiaden funkčný prístav a cez Kerčský most, ktorý má v poslednej dobe štrukturálne problémy ako Ján Slota po víkende, toho asi teraz nedostávajú miestni odsúdenci na smrť dostatočne veľa. Podľa záberov zhorel vlak s palivom, ďalší prúser v celom rade krásnych nešťastí. Pripadá mi to ako v Stalingrade, kde Nemci dostali prísľub, že Luftwaffe im dodá dostatok paliva, jedla a munície na prežitie v kotli, ale realita bola taká, že podkritické množstvo všetkého reálne dodaného len predĺžilo agóniu Wehrmachtu.
Okolo Moskvy vyhorela celá rada podnikov. Priznám sa, že sa v záplave správ a bez poznámok z každého dňa strácam v týchto udalostiach.
Podstatnejší je ale požiar v Omsku. Tam vyhorela pomerne veľká čsať podniku OmskTransMaš (to slovo v strede neudáva džendžer fabriky). OTM je kľúčovým výrobcom delostreleckých systémov Msta a raketometu TOS. Neviem, čo vo fabrike zhorelo, keďže na základe mne dostupných údajov sa nič z toho nejako extra nevyrába už pár rokov, prinajmenšom od začiatku vojny. Pravdepodobne fabrika slúžila na tradičný ruský repas, teda vyzdvihnutie hrdzavých šuntov niekde zo skládky, vybrúsenie a natrenie „nového“ stroja a dovybavenie niečím ukradnutým z ďalšieho stroja. Msty majú pomerne pekné skóre vo vojne, pretože čísla zničených strojov prekročili dve stovky, takže každé štyri dni jeden kus.
Ešte horšie je na tom TOS-1 Buratino, ktorých Rusko počas vojny stratilo takmer polovicu. Raketomet, z ktorého slovenskí dezolé pred vojnou od slasti odpadávali, sa stal v modernom boji vcelku zastaranou zbraňou, pretože jeho dostrel, 5 – 10 km, a pomalá rýchlosť z neho robí veľmi vďačné kamikadze vozidlo.
No a malí fagani na Sibíri zapálili až dve helikoptéry patriace armáde. Neviem, či ich niekto z ukrajinskej GUR nejako motivoval, prípadne sa na Tiktoku stavili o nejakú hovadinu, alebo im proste zahrabalo, ale skončilo to dobre zle.
Tipujem to na prevelenie na front, prinajmenšom u otca.
5. Drobnosti zo sveta
Zničené tanky z prvého odstavca boli všetko staré shity stiahnuté zo skladov a modernizované. Len na margo toho, ako Rusko navyšuje zbrojnú výrobu.
Čoraz častejšie sa nachádzajú satelitné zábery vojenských skladov, ktoré sú vybrakované ako slovenský rozpočet v roku 2027. Nuž, ako sme hovorili, posledné tanky a BVP do konca tohto roka. Asi sme sa trafili...
Na Kurštine boli nasadené jednotky z ponorkového loďstva. Asi toľko k všestranne papagájovanej mobilizácii a ruskému prebytku mužov. Mimochodom, nedarí sa mi zistiť, z ktorého ponorkového loďstva sú títo chudáci. Či z Pacifiku alebo nebodaj ich udicami vylovovali z krížniku Moskva? Vie niekto?
A predstavujem si tú frašku na fronte: „Kde máme torpéda, súdruh plukovník?“
„Zostali vo Vladivostoku, vojak Ivanov.“
„A ako budeme potápať ukrajinské tanky?“
„To je mi jedno, vojak Ivanov. Hlavne dávajte bacha na žraloky!“
Ruská centrálna banka zvýšila úrokové sadzby na 19%. Pre info, každá hypotéka bude ešte o niekoľko percent drahšia. Ak si zoberiete HÚ trebárs 100.000 Eur na 30 rokov a úroková sadzba bude napr. 24%, vaša splátka presiahne 2.000 Eur a celkovo za 30 rokov zacvakáte 720.000, byt teda preplatíte viac ako sedem krát.
Na strane Ruska boli nasadení jemenskí Húsíovia. Vyzerá to tak, že ukrajinskú černozem vyhnoja všetci teroristi sveta. V podstate sa mi tá vojna začína páčiť...
Loď s obilím vo rumunských vodách dostala zásah ruskou lietadlom nesenou protilodnou strelou. Vyzeralo to na zámerný útok Mordoru, ale podľa všetkého strela nielenže nevybuchla, ale asi bola aj cvičná a teda Kremeľ buď šponoval svaly, alebo pilot onoho lietadla bol ožratý a strelu vystrelil len tak, aby sa nepovedalo.
Inak okolo lode bolo až osem tankerov, nepodarilo sa mi zistiť, či naložených alebo prázdnych. Mám zato, že čoskoro sa budú strácať v Čierno mori ruské lietadlá...
...a je to tu! Ruský Suchoj 30, jedno z najdrahších lietadiel v ruskej armáde, bolo transformované na ponorku. Zjavili sa správy, že ho dala dole F-16. bola by to pecka, ale na druhej strane sa zjavila ďalšia správa o zostrelení Suchoja tridsiatky, len na inom mieste, a tentokrát z pleca odpaľovanou raketou. To mi nedávalo zmysel, pretože aby drblo lietadlo do Čierneho mora, musel by mať MANPADS dostrel tak desaťkrát väčší ako reálne má. Na druhej strane sa možno jedná o dva samostatné zostrely.
No a k tomu MANPADSu: ukrajinská námorná pechota zaútočila na ťažobné veže v Čiernom mori. Výsledok vyzerá byť rozpačitý, ale asi títo mariňáci zostrelili Sučko z člnu. Skutočne som sa nevedel dopátrať podrobností, takže nechám to len takto, nedokončené.
Ale Rusi môžu byť v klídku. Ruské zdroje hovoria o dodaní NOVEJ várky Suchojov 57, čiže modernejších strojov ako ponorkoizované (© Ján Valchár) sučká tridsiatky. Je tu ale jeden malý problém: Suchoj 57 PAKFA nikdy nebol nasadený v boji, takže buď je to klasický ruský propagandistický žvást, alebo sa niekto nabalil na nefunkčných lietadlách.
Bože, ako rád by som sa dožil nasadenia ARMATA a PAKFA na fronte... Viete si predstaviť ten nový diel Mr. Beana stouto témou?
Donald Trump sa pár dní dozadu stretol v dueli s Kamalou Harris. Áno, tou Kamalou, ktorú podľa vlastných slov v dueli rozbije na padrť. Nuž, výsledok je taký, že aj skalní republikáni sa chytajú za hlavu, Trumpy bol chytený 36x pri klamstve, nad drístami o požieraní psov a mačiek springfieldskými imigrantmi sa smeje už hádam aj Rudolf Huliak a suverénny Trump sa po fiasku zbabelo vzdal druhého kola diskusie.
Ani ruský prezident to nemá ľahké. Zjavili sa zábery jeho rozhovoru, samozrejme predpripraveného, ohľadom zahraničnopolitických tém. Putin sa nepostaví pred kamerou, pokiaľ on aj redaktor nie je nabrífovaný vopred predloženými otázkami a odpoveďami. Akákoľvek odchýlka od normálu je strihaná – viď príklad ukrajinský zostrih konferencií Putina, kde sa ho opakovane, rok po roku, ten istý redaktor pýtal tie isté otázky a dostával tie isté odpovede, kývajúc hlavou ako čerstvo osvietený.
Nuž ale ani Trump ani Puťko nemajú dobré dni. Výsledkom je tragický výkon zjavne chorého a unaveného Putina, ktorý prudko zostarol. Komentátori priznávajú, že sa asi nejedná o dvojníka, a že jeho odpovede a mimika tváre bola katastrofálna. Putin kukal do zeme, ako keby stratil umelé zuby, koktal ako Kaliňák na rozbore krvi a celkovo mi to prišlo ako zámer ukázať ruského Fuehrera namiesto ako vodcu ako senilného dementa.
Náhoda? Uvidíme v blízkej budúcnosti, či sa Putin obraz čoraz viac začne ukazovať presne v tom štýle, ako pri tomto konkrétnom prípade. Mimochodom...
...mimochodom, dvorný šašo vládcu Kremľa Solovjov sa dostal do nemilosti. Ešte dva či tri dni nazad hovoril o tom, že chce dobyť Taliansko (Taliani mu tam skonfiškovali luxusnú vilu, na ktorú si legálnym spôsobom za moderovanie nemal šancu zarobiť), a dovolenky na brehu Volgy mu asi nestačia. Lenže okolo Solovka sa začal tmoliť daňový úrad Ruskej federácie, a to isté okolo jeho teamu. Nuž, keď má typický sprostý moderátor niekde v Itálii vilu v hodnote miliónov celé roky, nejedná sa o to, že Solovjovovi našli daňové nezrovnalosti, ale že sa o nich strašne dlho vedelo a Solovjov sa dostal do nemilosti. V kontexte, že zo starej Šojguovsko - Gerasimovovej garnitúry miznú ľudia a na ich miesto nastupuje niekto nový, tak je to podozrivé, ale nie až tak.
Mimochodom, Gerasimovov bývalý zástupca a generál bol zavraždený. Na tom by nebolo nič zvláštne, proste idete do obchodu, z pitky alebo od frajerky a niekto si vás pomýli, prepadne vás a zastrelí, pretože vidí, že nie ste žobrák. Lenže onen generál (google mi ho nechce vyhodiť, sakra) bol zavraždený doma a zabalený do koberca.
A to je moc podozrivé aj v tak zaostalej prdeli sveta ako Rusko.
Update: ZSU vytlačili Zmrdov z kurskej dediny Pogrebky. Ja len dúfam, že ruská armáda bude mať v najbližších dňoch veľa pogrebkov.
Vtipné video sa objavilo z autobusu vezúceho zajatcov ZSU z ruského zajatia. Okrem tradičného vzhľadu, ako keby sa vracali z Osvienčimu, bola fantastická scéna, kde sa vojak pýtal sprievodkyne, ako to vyzerá s dobytými oblaťami Ukrajiny. „Cherson naš, Zaporižžie naše, a neviem či viete, ale dobyli sme Kurskú oblasť.“
Chlapík sa tešil v takom úprimnom záchvate smiechu, že ma to až dojalo. Ešte mi k tomu napadla scéna z filmu: „Po dvoch rokoch sa vraciate domov. Ste unavení, zničení, ale ako hrdinom z Mariupoľa vám prezident Zelenskij s pomocou sponzorov dovolil dvojtýždňovú, štátom platenú dovolenku hocikde na Ukrajine. kam by ste chceli ísť?“
„No, čo ja viem, Odessa? Karpaty? Alebo s tým Slovákom Valchárom hľadať niekam do Novodnistrovsku medúzy?“
„A čo tak hotel v Kursku, ha?“
Ukrajinský útok na moskovskú rafinériu podľa Rusákov neurobil žiadne extra škody a všetko je tradične v poriadku. Teda až nato, že na diaľnici pred rafinériou sa počas noci zhromaždili stovky kamiónových cisterien, ktoré prevážali rafinované produkty preč. Ak by bol niekto nechápavý alebo volič Smeru, tak rafinéria je v péčku.
Ešte zaujímavé správy ohľadom ropy. Pre mňa nové informácie tvrdia, že kvôli sibírskym klimatickým podmienkam mal Mordor od OPEC+ výnimku na zimnú produkciu ropy. Takže ak v zime dostal OPEC nápad znížiť produkciu o X percent, Rusko muselo menej alebo vôbec, pretože ťažobné zariadenia a ropovody by v mrazoch niekde okolo -40°C zamrzli. Moskva na tom strašne keťasila na úkor Arabov a Afričanov.
Lenže teraz po ruskej rope nie je dopyt. USA zvýšili ťažbu k 13,5 milióna barelov denne a nezdá sa, že by produkcia mala klesnúť. Ruskú nekvalitnú ropu Ural teraz až tak nechcú, takže buď Mordor pôjde dole s cenou ešte viac, teda sa dostane čoraz bližšie k nákladom na ťažbu a teda nulovému zisku, alebo v snahe nechať bežať a nezamrznúť zariadenia ju budú musieť niekde spaľovať len tak. V každom prípade pokles rafinačných kapacít v európskej časti Latrinistanu nie je z tohto dôvodu dobrou správou.
V Kurskom výbežku zajali ZSU bližšie nešpecifikované množstvo Kadyrovovcov. Zlé jazyky teraz hlásia, že sa jedná pre Ukrajincov o problém, pretože spolu s bojovníkmi padli do zajatia aj ich družky a Ukrajinci teraz v rámci zajateckých táborov musia stavať sklady sena a miestnosti na schladzovanie mlieka.
Čoho je moc, toho je málo! V rovnakej oblasti sa ruská jednotka mladých –násťročných kadetov sťahovala zo zóny kontaktu, keď si ich vlastné delostrelecké jednotky splietli s Ukrajincami. Presné čísla nie sú známe, ale jedná sa vraj o vyššie desiatky dobrých Rusákov. Mám takého tušáka, že veliteľ artilérie dostane metál.
Pred asi dvomi týždňami zasiahli Rusáci kadetskú nemocnicu a školu v Poltave. Výsledkom je cez 50 mŕtvych Ukrajincov, tento rok najhorší zásah. Ale aby to nebolo len tak, čerstvé zábery hovoria o zásahu podobného zariadenia na ruskej strane. Uskladnení tam boli výsadkári aj kadeti a škola išla bumbác.
„Predám stavebnú suť. Zlaté zuby a metále sú v cene.“
49-ročný ruský vojak s vizážou 70-ročného Slováka narukoval dobrovoľne do ruskej armády, pretože na fronte padol jeho syn. Syn sa ohrial v zákopoch tri mesiace, otec len dva. Mimochodom, tata chcípol predtým, ako našli synovo telo. Mamička musí mať radosť.
Ruskí zajatci vymenení za ukrajinských boli okamžite vyslaní nazad na front. Rozdiel medzi ukrajinským a ruským fondom výmeny zajatcov je tak priemerne dvadsať kilogramov a to, ako je s vami zaobchádzané v domácich rukách.
„Vojak Ivanov, vy už ste predtým u nás v tábore boli! Predsa sme vás vymenili za našich vojakov. Alebo sa mýlim?“
„Nemýlite. Bol som vymenený za ukrajinských vojakov. Dvanásťkrát.“
Adoptívny syn vrchného ukrajinského rabína Anton Samborskyj padol na fronte. 32-ročný Žid položil vlastný život v radoch ZSU.
Toľko k fašistickej Ukrajine a nacistom Azov.
Na Kryme zatkli zástupcu šéfa Rossgvardije. Čistky pokračujú.
Nejaký veľký sklad horí pri Mariupole.
Smerom na Pokrovsk Rusáci poslali krásne veľký zväzok tankov a obrnených vozidiel. Ako vždy, poslali ich ako husičky v dlhej šóre. Hádajte ako to skončilo?
a) Rusi sa priblížili na dostrel od Kyjeva
b) Pokrovsk padne do 24 hodín
c) ZSU dodali ukrajinskej černozemi dostatok železa na dvadsať vegetačných sezón?
Kto uhádol odpoveď c), môže mi poslať príspevok na kávu, ehm, na naftu. Odchod na Ukrajinu sa blíži a treba nám dotácie.
A dobrá správa: Donio nám schválilo druhý projekt pre Slavjansk a jeho obrancov. Ak čítate aj moje cestovné blogy z druhej expedície na Ukrajinu, tak poznáte Serhija Halahana aj Ivana zo „Starých Zámkov,“ ktorí obdržali v auguste našu VAŠU pomoc. Pre technické problémy s prevodmi peňazí sem a tam a s dodaním materiálu zo skladov (prvé bola naša chyba, druhé nie) sa celý nákup oneskoril, ale napokon zrealizoval úspešne. Asi dnes dám tretí blog série a konečne do dvoch posledných blogov dodám fotky a videá. Dozviete sa o Andrijovi Bučikovi a jeho pláne evakuovať ľudí z Pokrovska a Kramatorska. Ale skôr, ako sa dostanem k blogu, dole je jeho výzva na evakuačné vozidlo.
Projekt Andrija Bučika pre jeho nadačný fond. Vozidlo bude určené pre evakuáciu civilných osôb v oblasti Slavjanska, Kramatorska a Pokrovska. Upozorňujem, najmä z Pokrovska bude treba dostať v najbližších týždňoch tisíce ľudí a auto súri! Auto bude stáť z druhej ruky 6.000 Eur, ale majiteľ je ho schopný posunúť už za päťku.
https://donio.sk/pomozte-kupit-pickup-pre-ua
Náš nový projekt pre Serjóžu Halahana, Deku a Ivana zo „Starých Zámkov (viac vo večernom blogu).
https://donio.sk/pomoc-pre-28-brigadu-a-brigadu-pri-pokrovsku
Chalani z 28. a 40. brigády poslali pozdravy (znova, viac večer), sledujte blogy. Potrebujú dosť súrne protidronové rušičky a samotné drony, ako aj peniaze na opravu auta. Prečo to potrebujú sa dozviete večer, ak ma bude poslúchať komp.
A spomínaná káva: https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Všetkým ďakujem, obzvlášť Viliamovi za extra veľkú kávu, a samozrejme Ľubke za opakované kávy takmer každý blog. Keď nie inak, aspoň vás spomeniem pred nastúpenou jednotkou Kadyrovovcov alebo čo.
