Russia is on fire! spieva kapela Stormwitch, jedna z legiend nemeckého heavy metalu. Kapela síce spieva o zapálení Moskvy kvôli Napoleonovmu postupu, no tuším tá skladba začína byť aktuálna aj dnes.
1. Potvrdené: Rusáci sa v Chersone vzdávajú!
Včerajšie špekulácie, že zachvatčici v Chersonskej oblasti rokujú s miestnymi ukrajinskými veliteľmi o zložení zbraní, sa dnes potvrdili. Ruské straty čo sa týka zajatých (alebo vzdaných sa) vojakov sa hýbu v tisíckach, otázne sú počty mŕtvych a zranených. Evakuácia do normálneho lazaretu nie je možná, rovnako ako nepredpokladám, že na tomto relatívne malom úseku zeme je zmysluplný špitál. Každý deň bojov bude ruská situácia černejšia a bezútešnejšia a aj najväčší fanatik si musí uvedomiť, že spása nepríde. Je koniec a Rusi budú mať na mieste straty 25.000 vojakov – len je rozdiel, či tam bude 25.000 mŕtvych alebo zajatých vojakov. Tretia možnosť nie je. Istou útechou by pre miestne ruské sily mohlo byť to, že na krátky čas uľavia ostatným frontom – ale myslím si, že pre charkovský front už odzvonilo, luhanskému zvoní teraz, a nechať sa rozstrieľať pre to, aby moji druzjá na iných frontoch boli rozstrieľaní o týždeň neskôr mi nedáva zmysel.
2. Lysyčansk a Severodoneck. Dva mesiace versus dva dni.
Ukrajinská armáda sa rýchlo blíži k Lysyčansku a Severodonecku, súmestiu, kde Rusi vystrieľali stovky tisícok delostreleckých granátov a rakiet, aby dobyli ruiny plné tlejúcich mŕtvol a miestnym pritom tvrdili, že ich prišli oslobodiť. Ukrajinský postup je závratný, pravdepodobne sa do dvoch dní dostanú na pozície, ktoré v júni a júli museli opustiť. Ak by dve mestá padli vážne do konca týždňa, bolo by to neuveriteľné fiasko pre Kremeľ. Ani si neviem predstaviť, že by Konašenko predstúpil pred kamery a s kamennou tvárou by klamal, že im vlastne o SD a Ly. ani nešlo a že sa len preskupujú na dôležitejšie ciele. Ja byť ruským vojakom a niekde pri tomto súmestí by som prišiel o nohu alebo polovicu kamarátov, aj na tom kýpti by som sa dokrivkal do Moskvy a Koňašenkovi vyrval zaživa srdce a z tej dementnej papule jazyk.
3. Ukrajina dostáva anglické lode
Británia má jednu z najväčších flotíl sveta a takisto jednu z najmodernejších. Má to korene hlboko v histórii – séria katastrofálnych porážok v Lancasterovskej fáze storočnej vojny ich katapultoval z kontinentu a vtedajší panovníci z novej dynastie Tudorovcov si uvedomili, že rozpínanie impéria smerom na kontinent je nemožné, ale svet je nekonečný. V 16. storočí sa začala expanzia Anglicka (čoskoro v únii s arcinepriateľom Škótskom) za oceán a skončila najväčším impériom v histórii planéty. Expanzia by nebola možná bez gigantickej a v každej ére modernej flotily. Prvá svetová vojna sa skončila porážkou nemeckého impéria čiastočne aj blokádou Nemecka britskou High fleet, druhá svetová detto.
A dnes Británia dáva dve mínolovky, síce staršie ale oproti pôvodnej sovietskej flotile stále dobré mašiny. Ukrajina došla pri prvých ruských útokoch o veľkú časť flotily (niečo Rusáci potopili, niečo zhabali, niečo potopili statoční, režimu verní kapitáni). Bude paradoxom dejín, keď velestratég Putin vytvorí okrem silnej a jednotnej Ukrajiny aj silnú a modernú ukrajinskú flotilu. Ale pri Putinových ťahoch by to ani nebolo prekvapivé.
4. Russia is on fire!
Ako sa ukrajinská armáda blíži k ruskej hranici, vojna aj strach sa preniesli cez hranice. Ako pred šiestimi mesiacmi sa vytvorili dlhočizné šóry utečencov smerom na západ, dnes sa to isté tvorí na východ. Ruskí (presnejšie donecko-luhanskí) predstavitelia sa sťažujú, že „ruskí Rusi“ prestali púšťať utečencov na ruskú stranu hranice. Nechápem logiku, predpokladám tri faktory: Rusi sa boja agentov zamiešaných medzi utečencami, boja sa kolapsu svojej infraštruktúry (hladu a kriminality) a asi aj paniky. Desaťtisíce utečencov, ktorí naživo zažili úspechy ruskej armády aj jej ľudské, bratské jednanie s Ukrajincami, ktorých prišli oslobodiť, budú šíriť jednoznačne len nepokoj. Ako sa asi mohli cítiť Nemci niekde od Berlína na západ na prelome 44/45, keď v rozhlase a novinách mali správy o tom, ako sa len skracuje front, a zrazu nájdete na železničnej stanici tisícky utečencov z východného Pruska, hladných, polomŕtvych, premrznutých, bez domova?
Mimo iné sa obmedzila doprava VON Z Krymu do kontinentálneho Ruska cez Kerčský most. Zasa môžem špekulovať, že či to je len kvôli obave, že Ukrajina rozbije HIMARS-ami most a tým len chcú Rusi predchádzať civilným stratám (hahaha, ten bol dobrý!), alebo chcú zabrániť panike a skrytým agentom. Ale keďže podľa nariadenia MUSIA miestni dostať najprv na prejazd povolenie od miestnych úradov, rozhodne to nie je kvôli bezpečnosti civilistov. Rusi sa boja, Zelenskému bude ľahko medzi davy zamiešať svojich partizánov či členov toho mysteriózneho šamanského bataliónu.
A len pre info: Ukrajina spálila dve či tri základne medzi Taganrogom a Rostovom na Donu, čo sú prvé dve podstatné mestá na ruskej strane hranice pozdĺž Azovského mora. Tým vlastne prestrelili celý front (okupované územia) a zasiahli Rusov priamo do srdca. Ako sa bude skracovať front, viac a viac sa dostanú ruské sily priamo na ruskej zemi pod paľbu. Nuž, vojna zmenila rytmus, Zmrdi! Užite si to!
5. Ruský svet sa rozpadá.
Rusko je garanciou mieru. Aspoň tak to hovorí ruský prezident, jeho mafia a pár slovenských retardovaných s volebným právom nad rámec ich schopností.
Lenže Rusko je garanciou mieru len tam, kde to hrá do karát Moskvy. Podnestersko ako jediná krajina sveta, ktorú vedie (ruský) vrah hľadaný Interpolom, okupované Gruzínsko, kde mier bol a nie je, Kazachstan, kde proruský prezident bol zvolený typicky ruským spôsobom, teda že tam musel byť trojciferný počet mŕtvych.
A tentokrát už je jasné aj ruským otrokom, že otrokár trepe krpcami. ZSSR počas Stalina malo premyslenú stratégiu etnických čistiek, kde jedno dominantné etnikum išlo v dobytčákoch do inej časti Zväzu a iné etnikum nahradilo vzniknuté vákuum. Že to bolo „múdre“ rozhodnutie svedčí to, že dodnes s tým pol kontinentu nie je OK a etnické trenice ako dedičstvo Stalina sú na dennom poriadku aj 70 rokov od jeho smrti.
A ako dokonalý príklad uvedieme nekonečný príbeh menom Náhorný Karabach. Nemám rád moslimov a islam, priznám sa, ale v tomto prípade som na strane Azerbajdžanu ako krajiny, ktorá má podľa môjho názoru nárok na spornú oblasť. Arméni sú mi stokrát sympatickejší, no právo je právo, nehnevajte sa. Azerbajdžan ako ropná veľmoc krytá Turkami sa začala stavať na zadné a vojna dva roky nazad potvrdila to, čo bolo jasné všetkým okrem Arménov a dezolátov na Slovensku – Rusko negarantuje nič. Baku si s Jerevanom vytrelo prdel, Arménsko stratilo nejaké oblasti a utrpelo so svojou zastaranou, sovietskou armádou fiasko. Moskva urobila nejaké prehlásenia, ale reálne nespravila nič. Nič.
A je to tu znova. Azerbajdžan pochopil, že Rusi už nemajú silu ani nato, aby zahnali od sliepok líšky a podnikli ofenzívu na Arménov, pravdepodobne s cieľom definitívne obsadiť stratený, nasilu armenizovaný Karabach. Správy sú čerstvé, takže podrobnosti nevieme, ale stavím svoj krk, že do pár dní bude po vojne, Rusko sa zmôže na tupé a neplodné protesty a čoskoro sa hranice prepíšu, tentokrát definitívne.
A teraz úprimne: vojny na Kaukaze vítam. Ale nie v Arménsku. Čakal som gruzínsku ofenzívu na Južné Osetínsko a Abcházsko, teda dva nádory na ksichte Kaukazu. Tipujem, že Gruzínci v spolupráci so slobodnými Čečencami (významnou gruzínskou menšinou) by s okriplenými ruskými „mierotvorcami“ urobili krátky proces za dva či tri dni; Putin by dostal ďalšiu katastrofálnu facku a iskra by preskočila do Grozného. Dúfam, že Tbilisi niečo plánuje, inak byť etnickým Gruzíncom, vyjdem do ulíc a vyžiadam si nové voľby.
6. A najlepšia správa dňa – Potkan utiekol!
Putin mal mať po otvorení hlavnej moskovskej atrakcie, ruského kola, mimoriadny míting so svojou svorkou generálov, pseudostratégov a podobných idiotov a budúcich obyvateľov Haagu. Fiasko na Ukrajine, nekontrolovaný útek z frontu a vyjednávanie vlastnej armády o odovzdanie zbraní je ťažkým úderom jeho beztak nulovej povesti; jasné a zreteľné poslanie Putina do *iče zo strany jedného z generálov mu muselo zasvietiť kontrolku, že jeho stolička už nehrozí byť horúca, ona priamo horí. A namiesto mítingu a bojovej porady šikovný a geniálny superstratég urobí čo?
Zdrhne do Soči. Centrálna Moskva je z nejakého neznámeho dôvodu uzavretá a Slnko Moskvy, ruské kolo, ktoré otvorili a hneď zavreli, je otvorené čiastočne. Vraj pre mimoriadny záujem, pretože keď máte mimoriadny záujem a kapacita nestačí spravíte čo? ešte ju znížite, lebo veď logika, nie? Takže nie, v Moskve to musí vrieť a Putin vzal do zajačích. Odišiel na svoju daču do Soči – Kaukaz je ďaleko a je otázne, čo to spraví s morálkou v Moskve, keď už aj potkankráľ zdrhol z mesta.
