1. Ako zničiť Rusom prísne strážený prístav
Prístav Sevastopol a jeho doky pomenované podľa Serga (presnejšie Grigorija) Ordžonikidzeho, boľševického revolucionára, patrí k najprísnejšie stráženým miestam na Zemi. Podľa ruského naratívu práve on bol jedným z casus belli v roku 2014, pretože u Rusov (a dezolátov takisto) existuje akási rovnica, že proti korupcii protestujúci ľudia na Majdane rovná sa automaticky základňa NATO na Kryme. To samozrejme nebola pravda a Rusi Krym aj mesto obsadili práve preto, pretože nič iné posledné stáročia nevedia.
Nedobytný a neohroziteľný Krym dostal posledné mesiace opakovane na frak, takže z jeho nedobytnosti si môžeme robiť akurát len takú prdel ako z druhej najsilnejšej armády sveta, z geniálneho šachistu Putina alebo ruských lietadiel piatej generácie. Jaj, a ešte samozrejme zo slovného spojenia „všetko podľa plánu.“ Napriek tomu, že kľúčové základne na juhu okupovaného územia dostali dobre nafackované opakovane, zjavne sa Zmrdi nepoučili a robia rovnaké chyby znova a dokola.
Prístav Ordžonikidze sa dostal v noci pod paľbu ZSU. Výsledkom je jedna poškodená loď triedy ropucha a jedna rozbitá ponorka. Loďou je Minsk, podľa čerstvých ale nepotvrdených informácií bude prakticky v zničenom stave, teda nielen poškodený. Ponorkou je Rostov na Donu, čo je jedna z najnovších ponoriek Ruskej federácie a bola primárne určená na nesenie striel Kalibr. Ak je v odpísanom stave, tak to značí, že Rusáci stratili prvú ponorku vojny, jednu zo šiestich v Čiernom mori. Ďalší fľus do ksichtu „všetkého podľa plánu.“ Ukrajina si na druhej strane aspoň čiastočne nížila riziko útokov na civilné ciele.
Pár postrehov: práve včera som písal o tom, že obsadením Bojkových veží sa ZSU uvoľnia ruky a naopak, Zmrdi majú v západnej časti Čierneho mora ťažšiu situáciu. Netrvalo 24 hodín a 3000 čítaní a je to tu biele na čiernom. Ukrajina pokryje Sevastopol s jeho protivzdušnými systémami, delfínmi, sieťami a neviem čím všetkým, a beztrestne rozbije pomerne významnú zložku flotily. Len tak. Rusi síce hovoria, že 7 z 10 striel zostrelili, ale bodaj by nezostrelili, keď Ukrajina nasadila niekoľko striel klamných. Takže je vlastne otázkou, či Rusi zostrelili aspoň jednu jedinú pravú strelu a nie len dummies.
Mimochodom, svedkovia tvrdia, že PVO systémy na Kryme neboli obzvlášť aktívne. To značí, že ruská PVO je v katastrofálnom stave, čo som tipoval pred týždňom vo svojom blogu. Keď už teraz si nemám dať Športku, tak neviem kedy...
Len pre info, v dokoch sú hlásení dvaja mŕtvi a tri desiatky ranených. Podľa veľmi čerstvých správ Minsk niekoľkokrát vybuchol, takže asi svojou funkciou nahradí susednú ponorku. Pri doku si nie som istý, že nabehne na skorú výrobu.
2. ATACMS je už na ceste!
Aby Rusom nebolo úplne otupne, USA vyčlenili (konečne, blyať!) pre ZSU strely ATACMS. Tristokilometrový dolet je pre Ukrajinu presne to, čo očakávame, keďže najvzdialenejší bod okupovaného územia je presne tristo km. Zhodou okolností sa jedná o Kerčský most, ktorý práve dnes znova buď dostal zásah, alebo bol ohrozený. V každom prípade ho uzavreli a mňa len udivuje, že ich to ešte baví. Na ich mieste to tam zavriem definitívne a vyhovorím sa na nejaké chránené živočíchy, ktoré sa tam množia a v rámci gesta dobrej vôle ich chceme chrániť. Načo to stále opravujú?
Za mňa: ATACMS nebude gamechanger, ale Rusákom mimoriadne kvalitne zavarí.
3. Straty na fronte
Rusáci za predchádzajúci deň stratili 16 tankov, 14 BVP, 30 kanónov a 31 nákladných alebo cisternových vozidiel. Ruské straty na technike sú v posledných dňoch dosť značné, rozhodne pravidelne dvojciferné. Prerátal som si to na tieto čísla do konca roka. Zaokrúhlene máme 110 dní do Silvestra, takže takýmto trendom by to bolo viac ako 1760 zničených tankov k novoročnému šampanskému. Za 17 mesiacov vojny máme necelých 4600 stratených tankov na strane Moskalov, čo by značilo, že súhrnne by sme dosiahli 6300 zošrotovaných strojov. Znovu opakujem, ruské fabriky hlásia nižšie jednotky nových tankov mesačne a vyššie jednotky až nižšie desiatky opravených strojov mesačne. Takto by sme mohli očakávať do 20 až 30 kusov nových tankov do Silvestra, a možno stovku skanibalizovaných starších mašín ako napríklad T-62 alebo T-55.
Ako s týmto potenciálom chcú vyhrať vojnu, to mi známe nie je.
4. Ešte pár noviniek a aktualizácií
Podľa nových informácií sa ruské bezpečnostné sily vydali hľadať páchateľa, resp. spolupracovníka Ukrajincov, ktorý navádzal drony a rakety na Sevastopol. Policajti sa v meste stretli s jednotkou vojakov a spustili po nich paľbu. Nemusím dodávať, že vojaci boli ich, teda ruskí. Výsledkom boli traja mŕtvi vojaci a jeden policajt.
K tomu sa dá len dodať: no comment.
Rusom chýba palivo nielen na Kryme, ale už aj v samotnom Rusku. Opakovane sa zjavujú zábery z krajiny, kde pred čerpačkami stoja šóry na palivo. Paliva je málo a logicky mu stúpli ceny. Rusákom sa asi vojna začína prežierať, ale dobre im tak.
Mimochodom, mám nepotvrdenú a asi nepresnú informáciu od Ukrajincov. Ak by čitatelia vedeli podrobnosti, potešilo by ma upresnenie. Informácia hovorí toto: Rusko malo istý zisk z vývozu ťažkej frakcie po spracovaní ropy (predpokladám, že mazut alebo niečo podobné). Sankcie zahrnuli aj tento tovar, takže Rusákom sa ťažko spracovateľná zložka hromadí v nádržiach, kde potom nemôžu skladovať iné frakcie. Ruská ropa Ural je celkovo plná týchto sračiek, takže na rozdiel od severomorského Brenu alebo západoaustrálskej ropy musí byť rafinéria prispôsobená aj na tieto podmienky. Nemyslím si, že v čase sankcií a chýbajúcich devíz si môže Moskva dovoliť nakúpiť zariadenia na ich štiepenie.
Mimochodom, pokiaľ si dobre pamätám, plavidlá na mazut predtým nepodliehali emisným kontrolám (ak naložíte v Šanghaji loď tisíckami kontajnerov a ona zastaví až v Rotterdame, 99% plavby čmudí na otvorenom mori). Lenže po novom sa toto malo zmeniť, takže tak trošičku by som si tipol, že Rusáci by mali s takouto frakciou problém aj bez vojny a bez sankcií, pretože odber by skrátka nebol. Na druhej strane, aby kvôli prebytku jednej komodity bol nedostatok druhej, tak to sa môže stať len v krajine geniálneho stratéga.
Alebo vo Venezuele.
K tejto téme ešte malá poznámka: nedostatok pohonných hmôt pre civilné obyvateľstvo sa jednoznačne prejaví negatívnym spôsobom aj v priemysle a poľnohospodárstve. Podľa niektorých vyjadrení ruskí roľníci v oblasti Tatarstanu (správu som len rýchlo prebehol, možno to bola iná oblasť) trpia nedostatkom nafty, takže rozsiahle ruské planiny budú asi žaté dosť dlho, ak vôbec. To značí, že dominový efekt nedostatok skladových kapacít – nedostatok nafty na trhu – nedostatok nafty v hospodárstve – nedostatok poľnohospodárskej prvovýroby – drahé potraviny – znížená životná úroveň najmä u chudobných ľudí – nepokoje by som videl ako reálnu skutočnosť.
Čo sa stalo so súkromnými armádnymi skupinami? Wagner je OK, o tých máme aspoň nejaké správy, či už z Afriky alebo z polcesty medzi nebom a cintorínom. Ale Sergej Šojgu a niekoľko oligarchov si vytvárali vlastné armády, samozrejme za nakradnuté prachy a zo zdrojov pravidelnej armády, teda na úkor 18-ročných mobikov. Prigožin sa nad tým rozčuľoval tak, až dostal z toho infarkt, pričom ich nazýval pupuškami. Videli ste niekedy nejaké video o tom, že by sa Potok a spol. dostali niekedy na front?
Aktualizácia k Sevastopolu: zničené boli dve a poškodené ďalšie dve lode. Podľa priebežných odhadov bola medzi poškodenými loďami Admiral Makarov, o ktorej som už písal. O to krajší deň mám. Ten Makarov je čosi ako fackovací panák ruského námorníctva...
Pri legendárnej vysielacej veži Ostankino je požiar. Ostankino bolo pýchou sovietskeho staviteľstva, pretože sa na čas stala najvyššou budovou na svete. Stala sa teda niečím ako najväčším trpaslíkom a najrýchlejšími hodinkami. Keďže v Rusku je jedno, či vám fičí ekonomika, máte kvalitné zdravotníctvo alebo školstvo či asfaltovanú cestu v okresnom meste, tak v roku 1994, takže počas najhlbšej ekonomickej krízy sa objavili plány na jej zvýšenie o pár metrov, aby sa dostala znova na úroveň najvyššieho trpaslíka. Odvtedy ale najvyššie veže sveta nesiahajú pár metrov nad Ostankino, ale predbehli ho o stovky metrov, takže nadstavovať 540 metrovú vežu o ďalších 500 metrov by skončilo asi ako kyjevská ofenzíva, teda fiaskom. Ostankino prestalo byť symbolom. Mimochodom, ruská veža prebrala štafetu najvyššej budovy sveta Empire State Buildingu, ktorá bez nehody stojí dodnes, nerátajúc bombardér tesne po vojne, ktorý v hmle narazil do fasády a zabil pár ľudí plus samotnú posádku. Veža vyhorela v roku 2000 kvôli zastaranému vybaveniu a elektrickým rozvodom, čo asi Rusov neznepokojovalo tak ako to, že Toronto má vyššiu a navyše funkčnú vežu. Požiar v takto nebezpečnej budove bol atypicky neruský, pretože umreli iba traja ľudia a nie sto či viac, ako napríklad v prípade ponorky Kursk, ktorá sa vybrala na kursk potápania v ten istý mesiac.
Veža stojí v blízkosti výstaviska úspechov národného hospodárstva, a práve to teraz horí. Dôvod a rozsah požiaru nepoznáme a byť Moskvičom, asi sa po toľkých požiaroch už radšej sťahujem na Kamčatku.
Ešte trochu na inú nôtu: kým pás Sahelu a rovníkovú Afriku stíha jeden prevrat za druhým, sever kontinentu trpí pod záplavami a zemetrasením. Kým v Maroku zahynulo počas (nie príliš silného) zemetrasenia takmer 3000 ľudí, záplavy v Líbyi zahynul pri záplavách dvojnásobok a inde ďalšie stovky obyvateľov. Líbya ani Maroko nie sú doslova rozvojové zeme ako trebárs ex-Zair, Zambia alebo Východný Timor, takže nie sú až tak závislé na zahraničnej pomoci a ako som sa dočítal, napríklad Česká republika mala okamžite nachystaných záchranárov, ktorí čakali len na povel, ktorý ale neprišiel. Prinajmenšom v Líbyi sa dá väčšina obetí pripísať pretrhnutým nádržiam a nie priamo prívalovému dažďu.
Čo z toho vyplýva? Ako hovorím už dlhšie, človek musí byť pripravený na problém a nie spoliehať sa nato, že niečo sa nejako vyrieši. Hovorím to ohľadom Ukrajiny, ktorá nebola naivná po roku 2014 a brutálne investovala do výcviku, zbraní, zásob aj velenia. Vidíme to na fronte, kde Rusi sú 19 mesiacov na smiech. Na druhej strane spektra leží Európa, ktorá má tragický prístup k všetkému. Globálna klimatická kríza? Síce to nevieme ani len definovať, ale vymrhajme stovky miliárd dolárov ročne na...nič. kým pred dekádami Holandsko preventívne investovalo do systému hrádzí, vďaka ktorým je nad hladinou aj keď je pod hladinou, EÚ a ľavica planéty ide bojovať proti veterným mlynom. Žiaden systém, žiadna príčetná politika. Niečo ako keby mi exekútor stál pred barákom, týždeň ma nonstop bolelo slepé črevo, dcéra prepadala v škole, a ja namiesto príčetného, racionálneho riešenia idem veštici alebo do kostola. Nešťastie ako to v Maroku/Líbyi sa môže stať hocikedy a treba si uvedomiť, že napríklad tesné okolie Bratislavy zasiahlo okolo roku 350 n.l. silnejšie zemetrasenie ako to marocké, rovnako ako v roku 1590 druhé západne od Viedne. Každé si vyžiadalo stovky až tisíce mŕtvych a devastáciu celých území. Nevraviac o záplavách, tie v čase 14. storočia vytvorili v krajine stopy viditeľné dodnes. Neviem si predstaviť, že by stredná Európa utrpela podobné nešťastie dnes – polovica ľudí by sa vyhovárala na Židov a HAARP, druhá by rezignovala na akúkoľvek akciu. Nemám naivitu, že by sa Slováci vedeli zomknúť a pomáhať si navzájom, ako si to predstavujem v Škandinávii alebo Japonsku. Ľahko sa nám pomáha Maroku, keď tam pošleme jedno lietadlo potravín, diek alebo 30 záchranárov so psom. Akonáhle by sa niečo podobné zomlelo tu,myslím si, že by nastal kolaps spoločnosti. Skrátka sme zvyknutí, že veci sa nám vyhýbajú a tak aj budú.
Lenže toto je klam. A priebeh na Ukrajine hovorí o tom, že klam je drahý.
