1. Vysoko výbušná optika (piatok)
V poslednom období sa to začína mlieť okolo Moskvy. Toto je podstatnejšia správa ako by sa zdalo, pretože sa jedná o hlavné mesto, ktoré sa doteraz vojne vyhýbalo. Štatistiky hovoria o abnormálne nízkych číslach zmobilizovaných z Moskovskej a Petrohradskej oblasti, teda dvoch najväčších miest plus ich okolia. Práve tu sa Putin obáva nepokojov najviac, pretože opitý a demonštrujúci Burjat niekde v Tramtárii je neškodný a ľahko sa nájde na dne Amuru, ale státisíce mMoskovčanov a Petrohradčanov v uliciach je problém aj pre Rossgvardiju. Netreba zabúdať, kde sa zomlela VOSR.
No a Moskva sa už dočkala. Opakované nálety na prísne strážené mesto dosahujú už frekvenciu, že asi aj Mariupol 2022 bude asi vyhlásené ako dobré miesto na život. No a po drobných, no mediálne „škaredých“ náletoch dronov na mrakodrapy a dokonca aj na Kremeľ sa dostávame do fázy, kde sú v hlavnom meste a okolí dokonca mŕtvi.
Mesto Sergejev Posad (kedysi Zagorsk) leží pár desiatok kilometrov od Moskvy. Kedysi bol náboženským centrom tejto oblasti a prvé kláštor slúžili už od štrnásteho storočia. V meste je kľúčovou fabrikou závod Zagorskij Optiko-mechaničekskij zavod, čo je fabrika na výrobu ďalekohľadov a teraz už aj nočnej optiky. V júni minulého roku sa v závode odohral jeden diel z nám známeho seriálu „podpáľ svoju fabriku,“ ale výroba pretrvávala dodnes. No ale časy sa menia, takže o rok neskôr sa s výrobou na istú dobu rozlúčme.
Fabrika nám vybuchla tak, že Krakatoa sa môže inšpirovať. Človek by povedal, že OK, vo fabrike, kde sa pracuje so sklom, budú fľaše s propán-butánom alebo niečím podobným a teda k priemyselnému nešťastiu môže dôjsť. Iste môže. Podozrivým je ale rozsah výbuchu, pretože nad fabrikou bol hríb ako v Hirošime a netipoval by som, že v normálnej fabrike majú taký sklad propán-butánu na jednom mieste, aby to urobilo taký tresk. Ruská strana okamžite vyhlásila, že vo fabrike vybuchol sklad pyrotechniky – a ja som si bol na istom. Vo fabrike sa montovalo niečo nekalé. A trafil som.
Miestni obyvatelia nafilmovali na zemi relatívne ďaleko od epicentra výbuchu delostrelecké granáty (nemám šajn aký kaliber, na 152 mm to bolo malé). Reálne mi príde, že Rusáci sa uchyľujú k čoraz bizarnejším výhovorkám. Ak je to kľúčová fabrika na výrobu zariadení na nočné videnie, tak rozhodne nenechajú niekde v sklade prístrojov za milióny dolárov uskladnenú pyrotechniku na Silvestra. Ale takisto je bizar, ako vám to povedia do očí a nevadí im, že miestni zvedavci to do pár sekúnd vyvrátia priamo videami.
Fabrika podľa všetkého nevyrobí ani lupu pre dôchodcov; hlásia sa zranení a podľa jedného zdroja sú tam desiatky mŕtvych. Opakujem sa: ide o druhý „útok“ na továreň za rok a mesiac, tentokrát podľa všetkých náznakov fatálny.
A to nie je jediným výbuchom okolo Moskvy v posledných dňoch. Horia tam sklady, horia tam závody a zdá sa, že to je záležitosť každého dňa, kedy tam niekto niečo nezapáli. A to je dobre, pretože každá takáto akcia vyvolá v Moskve čoraz viac paniky a nespokojnosti. No a za mňa ruku na srdce: zdevastuje ruský priemysel a populáciu.
2. Nová ruská ofenzíva na severe v plnom prúde
Na severe Ukrajina evakuovala desiatky drobných obcí, presnejšie 16.000 obyvateľov. Dôvodom je nová ruská ofenzíva smerom na mesto Kupjansk. Pre tých, ktorí nie sú v obraze, jedná sa o mesto, ktoré Ukrajina oslobodila vlani v septembri počas fenomenálnej ofenzívy na Charkovštine (kedy tvrdili, že raz-dva dobyjú Cherson a namiesto toho obsadili rozsiahly úsek frontu na opačnom konci Ukrajiny). Kupjansk leží zhruba 40 km od pôvodnej ruskej hranice a necelých desať kilometrov od aktuálneho frontu. Posledná ruská veľká ofenzíva sa odohrala 50 kilometrov na juh, v oblasti okolo Novojehorivky. Skončila tak ako sme čakali, pár tisíc slnečníc, dobyté tri senníky a kus poľa, aby neskôr ZSU urobili protiútok a všetko dobyli späť (ozaj, Sergeja Šojgu som už niekoľkokrát počul vyhlasovať pompézne ofenzívy, počuli ste z jeho chrápu niekedy aj nejakú ofenzívu formálne ukončiť?). takže keď to nevyšlo u Aničky, Juditka mi rozhodne dá. Tentokrát určite. Uvidíte.
Svetom diskusií prebehla správa o tom, že Ukrajinci sú posraní a preto dediny evakuujú. Nie, milí dezoláti, nie je to preto, pretože by mali plné gate. Rusi v takejto fáze boja masovo používajú delostrelectvo a ak máte dedinku o dvoch tuctoch domov, je vám jedno, či Rusi majú dostatok alebo nedostatok delostreleckých granátov, každá stavba uprostred poľa si vyslovene koleduje o priamy zásah. Preto evakuácia tých pár tisícok civilistov. Pre vedenie vojny nie sú potrební a netreba dráždiť osud kvôli pár hriadkam mrkvy.
Stále mi ale vŕta hlavou, či to Šojgu na tomto mieste frontu potiahne aspoň do konca mojej dovolenky (končí v nedeľu dvadsiateho, asi bude chvíľu bez internetu; tí, ktorí máte na mňa číslo, informujte ma o novinkách SMS-kami, prosím). Neprekvapilo by ma, kebyže sa vrátim z piesku južného Slovenska a o ofenzíve na Lyman Peršij bude vedieť už len Google.
3. Na juhu sa to hýbe pomaly. Niekedy prirýchlo.
Južný front, to naše večné sklamanie (žartujem) sa konečne dočkal pozitívnej správy. Ukrajinské sily dobyli dedinu Urožajne neďaleko Staromajorského a postupujú na podstatne dôležitejšiu dedinu/mestečko Staromlynivku. Podľa Deepstatemap je to cca 6 kilometrov, teda pre hodinu pochodu, ak idete po mínovom poli, trošku menej. A práve toto sa stalo ustupujúcim Rusom. Podľa zdrojov ruské sily opustili v Urožajnom všetku techniku a peši, doslova v panike, si to nasmerovali na juh, smerom na svoje ďalšie pozície. To by sa dalo čakať, ale teda ja ako nevojak s modrou knižkou, by som to hádal skôr na nočný presun ako na denný pod kamerami dronov, ale ako vravím, nemám skúsenosti zo slovenskej armády, takže nebudem do toho mobikom kecať.
Kecali do toho ale týpci zo ZSU a poslali im namiesto energeťáku pozdrav vo forme klusterovej munície (to je tá, o ktorej Zacharovová prehlásila, že je prejavom zúfalosti západu). Ustupujúci vojaci si to do svojich línií skrátili o nejakú minútu, akurát teda jednotlivé časti každého z nich dorazili do iného zákopu. Neviem, koľko z Rusákov dostalo takéto expresné lístky, vyzerá to na desiatky (a asi nie sú poslední).
Zhruba takto som to tvrdil pred časom v inom z blogov – keď sa ruské línie zrútia, straty sa budú zvyšovať. Ustupujúci vojaci budú dostávať na frak vcelku husto a panika v jednotkách sa nikdy nevypláca. Spomínam si na legendárnu bitku pri Hastings v roku 1066, kde anglosaský kráľ Harold Godwinson bol v istom okamihu zranený. Útočiace jednotky, Normani pod vedením Williama Bastarda (neskôr známeho ako William Dobyvateľ) mali čo so Sasmi robiť, hoci tí boli vyčerpaní únavným pochodom na sever k Yorku pár dní predtým, krvavým bojom s inými útočníkmi a následným rovnako rýchlym pochodom na juh. Napriek tomu Williamovo vojsko nebolo schopné dosiahnuť svoje víťazstvo prakticky celý deň a samotný vojvoda pod sebou musel vymeniť dva alebo tri kone.
Potom sa stalo niečo, čo zmenilo chod dejín okamžite: Harold bol zranený normanským šípom do oka a akonáhle padol, jeho vojsko sa v panike rozpadlo. Normanská jazda zakutá v krúžkovom brnení a vyzbrojená mečmi a dlhými kopijami, zmasakrovala utekajúcich Sasov tak, že dobytie Anglicka prebehlo následne bez vážnejších problémov. Stačil jeden výstrel, možno náhodný, a bolo po boji.
Zhruba takto to vidím aj v ďalších dňoch na bojisku. ZSU napnú schopnosti Rusov brániť sa tak, že v istom okamihu prasknú, a následne bude prebiehať už len hon na holubov. Ruské sily sú čoraz poddimenzovanejšie, takže ono prasknutie nemusí byť tak vzdialené.
4. Zásobovanie ruských mobikov viazne
Apropo: zásobovanie ruských síl bude čoraz horšie. Ukrajinci sa s tým neserú a sekajú okupačné sklady ako na bežiacom páse. To ale nie je všetko, dnes ráno ma zobudila fantastická správa, že ZSU zasiahla nanovo Kerčský most. Podľa chýrov dostal chudák most, ktorý je už samo o sebe v horšom stave ako most pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, osem zásahov neznámymi strelami. Rusi, prednostne Aksjonov, notoricky tvrdia, že nič sa nestalo, ale akosi zabudli nato, že dnes je doba smartfónov a kúpajúci sa Rusi výbuchy nafilmovali na desiatky zariadení. Samozrejme, Aksjonov je platený zato, že sa vykrúca ako úhor, takže dym na moste je len akože zadymovaná clona, aby rakety netrafili – blbeček asi zmrzol v časoch druhej svetovej vojny a nechápe, že na most neútočili nemecké Štuky, ale rakety, ktorým je dymová clona ukradnutá.
Éter zaplavili ďalšie zábavné videá o tom, ako dav tancuje na známu zvučku (Bridge is on fire, your defence is terrified), akurát že po toľkých zásahoch je to tak ožuté ako reklama na spotrebný úver v Prima Banke. Most teda mohol byť zasiahnutý opakovane, hoci je pravda, že Orkom sa mohlo podariť zostreliť jednu či viac rakiet.
Vraví sa, že najhorším povolaním z hľadiska potenciálneho vyhorenia je zamestnanec hospicu – celý čas sa snažíte a pacienti vám bez výnimky aj tak odchádzajú, nech robíte čo robíte. Keď si prečítate tieto riadky a prikvyujete, tak si predstavte, ako sa musia tváriť ruskí zamestnanci opravujúci Kerčský most.
„Ivan, mám tam ten segment privariť?“
„Čo si sa zbláznil, na takú chvíľu? Drbni tam trochu Kanagónu.“
Keď nie iné, aspoň to znova ukazuje na tragický stav ruskej protivzdušnej ochrany.
Inak ten Aksjonov je čoraz vtipnejší. Hovoril o dvoch zostrelených ukrajinských raketách. Výbuchov ale bolo osem. Čo si každá raketa explóziu nacvičovala?
5. Čože sa to deje s Prigožinom?
Po rebélii tak krátkej, že len som stiahol fľašu whiskey, zobudil sa v posteli v rifliach a už bolo po nej, nasledovala mysteriózna púť Jevgenija Prigožina po krajinách bývalého Sovietskeho zväzu... teda už iba po Rusku a Bielorusku, ostatné republiky sa stihli už civilizovať. Wagnerovci, teda tie zvyšky, ktoré im Ukrajinci nestihli pri Bachmute zoslnečnicovať (© Ján Valchár) sa stiahli do Bieloruska, kde dostali akúsi formu azylu od Lukašenka. Keďže bastard z kolchozu nemá príliš pevnú pozíciu v tejto vybrakovanej a zaostalej krajine (predpokladám, že v prípade vzbury v Bielorusku by to dal na miestnej Slovnaftke na Mussoliniho), ostrieľaní Wagnerovci (hahaha, ten sa mi podaril!) môžu pre opozíciu predstavovať vážnejšiu hrozbu ako miestna armáda alebo KGB.
Lenže ako všetko v tomto kúte sveta, tak ani takáto dohoda tu nemôže fungovať ako v normálnej dimenzii ale len chaoticky ako v (Bielo)Rusku. Putin s Lukim sa dohodli, že Wagnerovci sa vyparia z Ruska, budú dostávať žold a nebudú tam oxidovať. Ale dementi sa zabudli dohodnúť, kto ich bude platiť, či krachujúce Rusko, ktoré sa ich chce zbaviť nadobro, alebo krachujúce Bielorusko, ktoré chcelo ich služby využiť. Výsledkom je, že zhruba mesiac po príchode Wagnerovcov na novú štáciu sa zistilo, že prvý mesačný žold u Lukiho sa na ich účty akosi nie a nie dostať, pretože ho nikto neposiela. Takže Wagnerovci sa dekujú po mesačných kúpeľoch v Bielorusku domov, do Mordoru a pokiaľ ma oči neklamali, berú si so sebou aj techniku. Správy sú vcelku kusé, ale ak to je pravda v celej šírke, tak jednotky, ktoré to 24. júna dosiahli niekam po Voronež, sa zrazu dostali na hraničný prechod 300 kilometrov od Moskvy! Dobre, trochu som optimistický, ale aj tak...
6. Novinky zo sveta a Latrinistanu
Rubeľ padá tak prudko, že aj Solovjev si musel dať o panáka viac a rozčúlil sa v priamom prenose. Aktuálne už je nielen jedno Euro za sto zlatých dvojhlavých, dokonca aj o čosi slabší dolár už dostanete za sto silných ruských rubľov.
Mňa by zaujímalo, kedy sa táto mena zlomí a dosiahne trebárs stopercentný ročný „nárast,“ teda trebárs dvesto rubľov/USD. To už by bola hyperinflácia (definícia tohto javu hovorí o stopercentnom znehodnotení za rok) a pre geniálneho ruské stratéga Putina by to bol ďalší príšerne vtipný a bolestivý blow.
Nepadá len rubeľ, ale aj ruské letectvo. Supermoderný stíhač Suchoj 30 v Kaliningradskej oblasti chcel divákom počas leteckej show ukázať vývoj kurzu... a aj im to ukázal. Stroj stojí 62 miliónov (nie rubľov, to stoja zápalky) a obaja piloti už z okna nevypadnú. Mimochodom, udalosť sa konala pri príležitosti Dňa ruských leteckých a kozmických síl, čo je jeden z tých ruských náboženských sviatkov. Pamätáte si udalosť zhruba dva týždne naspäť, keď Rusáci oslavovali Deň námorníctva a ich námorníci požrali koláčiky s pesticídmi a kyanidom? Zdá sa, že každý ruský náboženský sviatok musí byť vykúpený ľudskou obeťou. Ja len dúfam, že tieto praktiky prestanú do decembra, pretože si neviem predstaviť, že by na Štedrý deň vykapali v Arktíde všetky soby.
Ukrajinci postupujú v Chersonskej oblasti, na ľavom brehu Dnepra. Prepadli tu konvoj vojakov a zajali desiatky mobikov a dôstojníkov. Podľa neupresnených noviniek je hladina Dnepru frekventovaná ako autostráda a ZSU tam vozia nielen špeciálne jednotky ale aj bežné vojská. Takže očakávajme tlak zo západu. Vzdušnou čiarou ej to na miesto bojov okolo Tokmaku cca 250 kilometrov, takže sa nenádejajme, že tu urobia výpad ako Džingischán a o týždeń vpadnú Rusákom do chrbta, ale ak by sa podarilo prepraviť na druhý breh „pár“ tankov alebo BVP-čok, bolo by to celkom pekné sledovať, ako Rusi odtiaľto utekajú. V tejto časti frontu majú okupanti doslova len hrsť jednotiek, napríklad pobrežnú ochranu s pre mňa neznámou výzbrojou, alebo raketové delostrelecké sily, a nemyslím si, že sa jedná o nejaké špičkové vojsko, skôr druhotriedne sily.
Ťažký úder blbostiam o skorumpovanej Ukrajine! Keďže Inna je Ukrajinkou a pôvodne pôsobila v štátnom sektore, veľmi dobre ovláda protikorupčné zákony uzákonené po páde Janukovyča. Dokonca ani dvaja zamestnanci požiarnej stanice nemôžu byť z jednej rodiny, ak jeden z nich je šéfom! Keby sme mali na Slovensku, ktoré dezolé vnímajú ako Ukrajine morálne a civilizačne nadradenú krajinu, tak Fico a Smer – Sociálna demokracia by boli aktuálne na kvapačkách, pretože by celá strana súhrnne vážila tridsať kilo.
Zelenskij sa s tým nepára a mnohých obvineniach spravil v rekrutačných komisiách rázny rez. Profesionálni byrokrati boli do poslednej nohy odvolaní (asi budú prešetrovaní ohľadom predaja „modrých knižiek“) a na ich miesta pôjdu zotavení veteráni-invalidi z frontu. Nevravím, že to bude všeliek, ale človek, ktorý pri Bachmute nechal nohu, prešiel si celým peklom a stratil kvantum kamarátov, si dá jasné bacha na mladého synáčika na Mercedese, ktorý mu príde žobrať o bumášku a povolenie vycestovať. U nás v meste máme štyroch chlapov v odvodovom veku, ktorí vycestovali von za hranice. Jedného nepoznám osobne (je z rodného mesta Inny, to je všetko, čo o ňom viem), druhý má odstrelené oko, ďalší, trochu mladší odo mňa, má kardiostimulátor... a ďalší je zdravý, je tu a nechce povedať, ako sa dostal cez hranice. Domýšľam si, ale asi som trafil.
Tomu je koniec. Predstavte si, že vojna je u nás a zbohatlícki synkovia sa dostanú cez hranice niekam na Západ, kým vy budete za nich nasadzovať životy. Úprimne povedané, na takýchto chcimírov by som si po vojne veľmi prísne posvietil a zabásol ich aj spätne.
Rusko odpálilo svoju prvú sondu na Mesiac po polstoročí. Dúfam, že im po skúsenostiach s ich technikou nedopadne po dvoch dňoch na centrum Moskvy.
Pardon, klamem! Ja naopak dúfam, že skutočne dopadne!
Zjavil sa nám Kristus Pán Kadyrov! Už som myslel, že je mŕtvy, uklikoval sa k smrti alebo ho závislosť na TikToku odosobnila od pracovných povinností. Ale on sa zjavil, že živý, vyzerá lepšie ako naposledy a nadšene tvrdí, že vyjednávať sa nemá s nikým. To by bolo ešte OK, ale tento nižší živočích sa nechal počuť, že Rusku sa nesmierne darí a že je silnejšie diplomaticky, vojensky, ekonomicky a Ukrajina nie je schopná Rusov vytlačiť okupačné vojská zo svojho teritória. Je jasné, že Ramzan toho moc nepobral (keď sa stálo na rozum, on stál na panenské kozy), ale až tak tupý nemôže byť ani on.
Najzábavnejšie je sledovať tie ksichty jeho spolubojovníkov. Každý mu verí asi tak, asi ako ja verím Matovičovi, že bojuje s korupciou alebo Ficovi, že mi nechá peňaženku vo vrecku (mám tam dvacku, Robo. Tú si naposledy videl, keď si brigádoval na strednej škole). Tipujem, že akonáhle Ramzan dobľabotal tie nezmysly, tak polovica Čečencov skončila v najbližšom bare a snažili sa na hodinu zabudnúť, že sú moslimovia.
Pri Čečensku ešte chvíľu zostaneme. Rozbombardovaný Mariupol dostal tú česť a stal sa bratským mestom čečenského hlavného mesta Groznyj. Dokument o bratstve podpisovali zástupcovia ruskej aj čečenskej strany a obaja sa pri tomto akte tvárili ako strašní chujovia (nedá sa mi to povedať slušnejšie ako to, že vážne im bolo z tých kamier kokotno).
Ja byť civilista s dieťaťom v rozstrieľanom paneláku, vykrvácal by som o čosi ľahšie mysliac na to, že aj niekde v Groznom takto zmierali tisícky ľudí z rúk tých istých svíň.
Čo nového v Nigeri? Únia ECOWAS (ekonomické spoločenstvo západoafrických štátov) plánuje inváziu do Nigeru, aby juntu zvrhla. To by som podporoval, junta ale vyhlásila, že pri vojenskej konfrontácii popraví bývalého (prozápadného) prezidenta.
Treba podotknúť, že jedinou mocnosťou v tomto kúte sveta je Nigéria, ktorá má štvrť miliardy obyvateľov a vyhrážanie sa Mali alebo Burkina Faso (schválne, kto ju nájde na mape? Ja som hľadal a našiel som iba Hornú Voltu) vojnou voči intervenujúcim štátom je vtipné. Burkina Faso má v zbrani 6.000 mužov a ich letectvo je podobné, aké má priemerný slovenský aeroklub (pár vrtulákov ako napr. Embraer a Diamond). Mali má v zbrani 40.000 vojakov, ale jeho obrnené sily tvoria tanky T-54, obojživelné (!!!) tanky PT-76 a jeden kus (!!!) obrneného vozidla BTR-60, ktoré je ale bez veže (!!!!). Čo sa týka letectva, vo výzbroji sa tam nájdu skvosty ako Aero Albatros z pražských dielní, pár sovietskych vrtuľníkov Mil a to je zhruba všetko. Pre porovnanie, Nigéria má len tankov takmer dvesto a to pomerne moderných, obrnených vozidiel má vyše 1500. Ich 160.000 vojakov je vcelku pekná sila.
Veľa šťastia spojencom Wagnerovcov...
A ešte k nadpisu blogu: na ruskej strane sa začala zvláštna praktika. Čokoľvek sa stane, v médiách sa nespomenie nič alebo len sa zjaví minimálna zmienka. Vyzerá to tak, že ruské vedenie už rezignovalo na neustále klamstvá a výhovorky a proste pchajú pri každej tragédii hlavu do piesku. Je to podľa mňa skvelá správa, pretože to nasvedčuje vyčerpanosti Moskvy. Pripomína mi to ten stav pred totálnym kolapsom človeka, keď je dlhodobo vystavený stresu. Najprv kľučkujete, potom si vyberáte najkrikľavejšie prípady, nakoniec rezignujete a nad čímkoľvek a neustále mávate rukou.
Takže si tento stav pripomeňme legendárnou skladbou od Simona a Garfunkela. Chudáci, títo pacifisti asi nemali šajnu, že v budúcnosti ich budem citovať vo svojich blogoch až dvakrát názvami ich skladieb (prvýkrát bol Bridge over troubled water).
