1. Štatistika o Číne
Dlhšiu dobu som sa nevenoval Číne. Prišla mi dosť nezaujímavá, okrem notorického sa vyhrážania Tajvanu. Jej ekonomika neustále stagnuje, aj keď... Poďme poporiadku.
Pred asi rokom a pol som písal o krajine stredu, kde sa trochu začali sypať veci.
V prvom rade im začala kolabovať ekonomika. Čína zažila obdobie mimoriadnych rastov medzi osemdesiatimi a až dvetisíc desiatimi rokmi. Nekonečná populácia, pracovitá, pomerne vzdelaná (teraz veľmi vzdelaná), investície zo strany Západu, aby sa k ZSSR nepriateľský Peking pozviechal a vytvoril tak protipól Brežnevovi, to všetko Pekingu hralo do karát. Lenže z populácie roľníkov a chovateľov prasiec nespravíte počas jednej generácie armádu high-tech programátorov a konštruktérov. Celá generácia bola odsúdená na otročinu v textilkách, elektronických fabrikách alebo na výstavbe obrích miest a priemyselných parkov. Výsledkom je, že stovky miliónov Číňanov sa dostali z bodu takmer permanentného strachu o živobytie do stavu, kedy ich deti majú vysoké školy, auto, isté zázemie porovnateľné napríklad so strednou Európou. Ak by to bola malá krajina, nikto by sa nedivil, toto ale bola najväčšia krajina na planéte z pohľadu populácie. Povznesením miliardy + Číňanov do štádia strednej triedy sa vykonal čínsky hospodársky zázrak, z ktorého profitovala celá Zem.
Lenže prišla odvrátená strana úspechu. Miliarda (v tom čase) obyvateľov sa množila ako potkany. Dokonca aj tri deti pre takú krajinu sú problémom, pretože Čína na rozdiel od USA a Indie nemá dostatok úrodnej pôdy. Navyše tá, ktorá je k dispozícii, leží na východe krajiny, v nížinách, teda tam, kde je treba najväčšia výstavba. Tibet ani Ujgurská oblasť výživu nezachránia. Výsledkom bola politika jedného dieťaťa, ktorá prudko zastavila rast obyvateľstva – a to napriek tomu, že sa populácia zvýšila ešte takmer o polovicu, na približne 1,4 miliardy obyvateľov. Pred asi desiatimi rokmi bola politika jedného dieťaťa vymenená za politiku dvoch detí a napokon cez pandémiu za politiku koľko-chcete-detí. Lenže ako to u komunistov býva, dobrý plán od stola vybuchne na márnosť, takže napriek uvoľneniu počtu detí celková fertilita, teda počet detí na jednu rodičku, neustále klesá. A to už 45 rokov.
No a cez koronu sa stalo to, čo prakticky nikdy v histórii planéty nebolo predstaviteľné – z prvého miesta najľudnatejších krajín ju po tisíckach rokov zosadila India.
Aké to má pre krajinu typu komunistickej Číny dopady? Nuž, doteraz si pomyselne čínsky grázel mohol dovoľovať skákať do koho chcel. Okolité krajiny – Mongolsko, Tajvan, Vietnam, Laos – boli citeľne menšie a často ešte chudobnejšie. Lenže stagnujúca alebo dokonca klesajúca populácia značí, že máte málo chlapcov vhodných na odvody. Navyše v krajine, kde máte štatisticky jedno dieťa (alebo trebárs dve, ale štatisticky jedného syna) vy ako matka budete pristupovať k odvodu inak ako niekde v Afrike (či Číne za druhej svetovej, kedy ste mali desať detí). No a dôchodcov treba živiť – a štatistika hovorí, že na jedného pracujúceho syna/dcéru sú pomerne dlho dvaja rodičia v dôchodkovom veku.
No a keďže Čína je komunistická krajina, rozumej, že ju vedú debili alebo trebárs pomerne schopní ľudia, no notoricky obklopení debilmi, tak krajina stavila na masívnu výstavbu všetkého. V mojich blogoch som písal o mestách schopných poňať viac ako celé Slovensko, no ktoré boli poloprázdne, o mestách, ktorých extrémne nízka kvalita budovania priniesla meno tofu-mestá, pretože sa rozpadali ešte pred dokončením. Keďže výstavba mnohonásobne prevyšovala prírastok populácie, výsledkom bol previs ponuky a nedostatok dopytu. A čo sa stane s takýmto stavom, keď vám populácia nielenže nepribúda, ale naopak začne klesať? Nuž, realitný biznis skolabuje. A tým pádom sa rast krajiny, kde je na výstavbe všetkého možného založená tak tretina HDP, otrasie v základoch.
Čína dlhodobo tajila, resp. falšovala štatistiky HDP. Už vari pred desiatimi alebo pätnástimi rokmi som zachytil správy o tom, ako západní experti varovali svoje vlády, aby pekingskému režimu v otázke rastu HDP neverili. Existuje korelácia medzi hospodárskym rastom a trebárs intenzitou pouličného osvetlenia alebo spotreby elektriky. Čína síce uvádzala rast XYZ, často niekde okolo desiatich percent, ale spomínané ukazovatele boli citeľne menšie. Nemám šajnu o tom, či existuje nejaký svetový nezávislý orgán, ktorý by domáce štatistiky profesionálne konfrontoval. Predpokladám, že nie, takže dostupné sú len tie čínske, no a tie sú reznuté ako pálenka v štvrtej cenovej. Lenže tým máme my aj Čína samotná problém.
V podstate nepriateľský režim tým pádom vyzerá byť silnejší ako reálne je, podobne ako naježená mačka sa snaží psa presvedčiť o tom, že to je starý bitkár kocúr. Druhou vecou je to, že ak doterajšie – a to extrémne –zadlženie čínskych samospráv je v pomere na nižšie HDP, tak Čína je v násobných sračkách ako som referoval vo svojich blogoch. Ak máte ročný príjem 10.000 Eur ako pomocný robotník, hypotéke 100.000 je pre vás monštrum, z ktorého sa asi nevysekáte. Akonáhle sa rekvalifikujete a plat vám narastie na dvojnásobok, teda 20.000 Eur ročne, je to citeľne ľahšia situácia; pri 30.000 Eur ročne je to už brnkačka. Ak by ste ale prišli do banky so sfalšovanou štatistikou ročného príjmu 20.000 Eur a reálne máte polovicu a banka vám na to príde, tak sa s hypo rozlúčte. Presne toto sa zdá robí Čína.
No a k tomu je tu ešte jeden problém s falšovaním: populácia.
Ako som spomínal vyššie, Čínu predbehla India niekedy pred cca 4 rokmi. Indický rast obyvateľstva sa prudko spomaľuje, no ich fertilita má istý dojazd, zotrvačnosť. Pravdepodobne sa úplne zastaví rast niekedy okolo 2050 – 2060 a India ešte pribije možno ďalšiu štvrť miliardu Indov, dosiahne teda cca 1,6 – 1,7 miliardy obyvteľov.
Lenže vyzerá to tak, že štatistika rastu počtu Číňanov do cca korony bola znovu sfalšovaná. Dokonca sa na Západe aj v Číne vedú prieskumy na nepriamych náznakoch, že čínska populácia je v realite nižšia až o závratných 130.000.000 ľudí. To je mimochodom trochu menej ako má celé Rusko ako trinásty najväčší štát a zhruba toľko, koľko má Mexiko.
Čo sa stane s krajinou, ktorá prakticky na papieri si vymyslí desať percent populácie? Jej zadlženie, jej rozsah výstavby, jej armáda a možnosti rekrutácie sú tragicky slabšie. Značilo by to, že India preskočila Peking pred možno 15 rokmi. Značilo by to, že Čína je naježené mačiatko nesúce ešte navyše parochňu, taký Erik Kaliňák vo World of Tanks. Akonáhle by sa potvrdili tieto predpoklady – a proxi dáta vravia, že sú pravdivé – tak by to značilo značne premiešané karty v globálnej politike. Čo sú ale tie proxi dáta?
Nuž, neexistuje nikto, kto by v čínskej diktatúre chodil dom od domu po celej krajine a rátal ryžožrútov do poslednej nohy. Existujú ale náznaky, že každoročné štatistiky sú falšované už niekoľko rokov. Napríklad na očkovanie novorodencov sa minie citeľne menej vakcín ako je oficiálna štatistika novorodencov. Značí to, že aj v Číne je proste istá časť populácie antivaxersky zdezolovaná AKA majú veľa voličov Smeru a Republiky. Čo ale v diktatúre s kamerami a tajnou políciou na každom kroku bude nonsens. Alebo Peking si vymyslel, že bude očkovať len etnických Hanov ale nie menšiny. Zasa blbosť. Zostáva nám tretia možnosť, že uvedú do ročeniek číslo napríklad 10.000.000 novonarodených, lenže jeden až dva milióny sú asi vojenský výcvik Pellegriniho, teda pred kamerami OK, realita je asi lubrikačný gél všadeprítomný kameraman robiaci mu promo na Facebook.
Rozriediť celkový čínsky dlh na 1,40 miliardy alebo cca 1,27 miliardy je tiež problémom. Ak sa skladáme na 100.000 hypo štyria alebo traja, je to logicky rozdiel.
No a samozrejme, inú pôrodnosť bude mať 700.000.000 alebo 630.000.000 žien.
2. Teraz niečo k Rusku
Sankcie nefungujú, takže trpí Európska únia a nie Putinovo Rusko. Mantra každého kreténa s inteligenciou niekde medzi fľašou Alpy a Romanky Tabak. Kým zlý grýndýl (ja s nim btw hlboko nesúhlasím) nám priniesol v EÚ rekordne nízku nezamestnanosť (aby ma niekto nechytal za slovo, nie on to priniesol, ale realita je taká, že napriek tomuto kravskému rozhodnutiu EÚ ekonomika dosť fachčí), v Rusku 4D šachista Putin musel siahnuť okrem znárodňovaniu podnikov a čachrami s HDP... k tlačeniu peňazí.
Nuž, ukrajinskí hackeri sa nabúrali do štátnych úradov a čorkli zaujímavé informácie. V Rusku už vyše sto rokov existuje spoločnosť Goznak, v preklade niečo ako štátny znak, ktorá zodpovedá za razenie mincí alebo tlač bankoviek, mimo iné. No a Goznak dostal prerd dvomi týždňami krutý befél: vytlačte nové prachy (pre naše sankciami nepostihnuté hospodárstvo, ironická poznámka Ján Valchár). Keby išlo len o to, bolo by to OK, raz za čas sa proste obeh hotovosti v hospodárstve zvýši a je to v poriadku. Lenže Goznak dostal príkaz na vytlačenie 15.000.000.000.000 rubľov, slovom pätnásť biliónov rubľov. A to za tri mesiace!!!!! Podľa dostupných zdrojov by to Nabiullina mala spraviť v bankovkách 1.000 a 5.000 rubľov, čo by ale značilo vytlačiť miliardy papierikov za tri mesiace, k čomu som skeptický. Pravdepodobne len malá časť bude reálne fyzicky vytlačená, zvyšok budú nejaké dlhopisy alebo dačo podobné. Podľa toho istého zdroja ale dnes má Rusko v obehu zhruba toľko isto peňazí – to by značilo zaplavenie dvojnásobkom prachov za štvrť roka.
Vtipnou správou je oficiálne zdôvodnenie Moskvy: bojujeme s infláciou. Aha. Takže aby neklesala hodnota peňazí, dotlačíme dvojnásobok peňazí. Je to niečo podobné, ako v prípade tých horiacich ropných zásobníkov pri Rostove – chcem horiace palivo zahasiť, tak namiesto peny alebo virtuálne aspoň vody budem do ropného sila striekať ďalšiu ropu. IQ Rusov je neobmedzené, ale v tom opačnom zmysle, takže ma to ani neprekvapuje.
Môj tip: tri mesiace značia niečo na začiatku školského roka, teda povedzme, že niekedy v poslednom kvartáli roka sa inflácia v Rusku zintenzívni tak extrémne, že rubeľ pôjde niekam na vyššie trojciferné hodnoty voči Euru a doláru. Geniálny ťah, ty vole...
Ešte niečo k hospodárstvu. Juh Mordoru, čo je vlastne obilnica krajiny, postihli suchá. Stalo sa presne to, čo som predpovedal, a to, že ruská produkcia obilia, kukurice a základných plodín sa prepadne a Mordor sa stane z veľkého vývozcu obilia (asi) malým dovozcom. Toto sa ostatne stalo pred 40 rokmi, kedy za Andropova a spol. prepadla produkcia úplne základných plodín, a to v štáte, kde bola začlenená Ukrajina a Kazachstan, teda pomerne malé krajiny s gigantickou osevnou plochou. Výsledkom bolo, že ZSSR musel importovať obilie zo Západu, prednostne z USA, čo nahralo jedným ale ešte viac oslabilo druhých.
Ak by Rusko muselo na jar importovať obilie alebo mäso napríklad z Ukrajiny, to by bola prdel! Na druhej strane, vtedy ZSSR exportoval zbrane a ropu, teraz prvé vôbec a druhé pomenej, takže s čím to bude platiť, to nemám šajnu...
Dnes ešte asi jeden apolitický blog, ak stihnem.
Ďakujem Ľubke a Wolfone za kafé. https://buymeacoffee.com/johny1981aa
