Včera som poukázal nato, že je tragédiou, keď sa ideologický prúd farbí na zeleno a tvári sa vedecky. Spomenul som, že akonáhle sa veda neriadi vedeckými pravidlami, teda nehľadá dôkaz ale spolieha sa na vopred predpripravené modely alebo dokonca hlasovanie o plošnom súhlase (ako za čias zjazdu KSS), prestáva byť vedou. A spomenul som, že klíma sa mení odkedy existuje ako taká, že jej pohyby v histórii boli silnejšie a rýchlejšie ako za posledných 150 rokov, že rast teplôt nekoreluje ani náhodou s rastom antropogenického CO2 a že gross toho poldruhastupňového skoku sa udialo pred vyše sto rokmi, v prvých dekádach onej 150 ročnej periódy. Takisto som poukázal na to, že aj keby nebolo priemyselnej revolúcie, tak s vysokou pravdepodobnosťou by k týmto zmenám teploty prišlo i tak a takisto v porovnateľnej intenzite. No a samozrejme treba pripomenúť to, že napriek prudko sa zvyšujúcim emisiám CO2 v druhej polovici 20. storočia a v prvých dvoch dekádach storočia po ňom sa rast teploty zastavil, spomalil a dokonca na prelome storočí obrátil.
Teraz poďme k zvyšným otázkam môjho kvízu. Kto ste všetky otázky zodpovedali správne? Schválne!
1. Ako oteplenie (ne)ničí planéty a ľudstvo
Človek začal expandovať po planéte, zároveň sa klíma zmenila. Každá akcia je sprevádzaná sprievodnými akciami, takže výsledkom bol extrémne počasie. A ono k nemu reálne došlo! V Strednej Európe začalo byť sucho a poľnohospodársky sektor trpel, potraviny zdraželi, ľudia sa sťahovali za prácou a pôdou ďalej. Nastali nepokoje. Pri povodniach mreli rekordné počty ľudí, často celé dediny alebo dokonca oblasti; to isté platilo o pobreží Severného mora, ktoré bolo vďaka zmenenej klíme vzbúrené ako nikdy v pamäti. Severoamerické pobrežie bičovali hurikány, ktoré vyľudňovali tie usadlosti, ktoré sa kvôli rybolovu držali v blízkosti pobrežia. Niektoré oblasti boli suché a vyprahnuté, iné naopak vyplavené prívalmi dažďov.
Áno, dokonalý príklad toho, ako sa zmenená klíma prejaví na extrémoch počasia.
Hm, hnusná predstava nasledujúcich dekád 21. storočia, v čase globálneho oteplenia, však?
Nie. Píšem o postupnosti počas Malej doby ľadovej, teda neskorého stredoveku a raného novoveku. A ako z názvu vyplýva, jednalo sa o fázu ochladenia o približne 1,5°C.
Áno, ochladenie si naozaj prinieslo so sebou aj sucho. Ostatne, nebolo to prvýkrát, ochladenie pred tisíckami rokmi vyvrátilo prvé agrárne ríše staroveku, a to nie kvôli samotnej teplote (Egypt alebo Akkadská ríša samozrejme nepomrzli) ale kvôli výpadkom zrážok. Koniec Rímskej ríše sprevádzal koniec teplej periódy trvajúcej pol tisícročia alebo trochu viac; následkom ochladenia vyschla stredná Ázia, čo pohlo na západ Hunov, tí Gótov a tí ostatné germánske kmene, ktoré oslabenú Rímsku ríšu rozdrvili. V 13. storočí sa pohli Mongoli zo svojich stepí všetkými smermi. Výsledkom bola zničená Čína, napadnutá Kórea, Japonsko, Vietnam, Thajsko, Indonézia, stredoázijské impériá, Bagdad, Kaukaz a Rusko; Uhorsko, Valašsko, Chorvátsko a Poľsko sa udržali viac zázrakom ako systematickou prácou armády, no a Svätá zem mala nahnané, nebyť porážky Mongolov Mamelukmi.
Neskôr sa ochladilo ešte viac a prišla prvá reálna svetová vojna, tridsaťročná. Stredná Európa po nej vypadla horšie ako po tej pravej prvej svetovej, zdevastovaná, vyľudnená, zbedačená. Nové svety na druhej strane Atlantiku lákali ľudí, ktorí sa nemohli uživiť doma. Problémom bolo, že v neskorších USA a Kanade takisto vládlo ochladenie. Úmrtnosť novousadlíkov v prvých dvoch rokoch bola katastrofálna, takmer by sa dalo povedať, že nejaký Škót alebo Hugenot, ktorý sa presťahoval na Západ bol odsúdencom na smrť. A neúroda v okolí Veľkých jazier spôsobovala, že miestne kmene, najmä Irokézska konfederácia, rozhodne kolonistom život neuľahčovala. Minimálne severná pologuľa nemala pokojný kút.
Situácia sa veľmi málo zlepšila, keď človek začal používať namiesto nekonečnej otročiny fosílne palivá, v podstate len uhlie. Zrazu sa uvoľnila sila a um človeka a z otroka na poli či vo fabrike sa stal konečne Homo sapiens. Trvalo sto rokov používania uhlia, keď sa zrazu začalo pomerne prudko otepľovať. A hľa, ľudstvu sa začalo dariť! Hladomory ako pravidelná súčasť bytia sa vytratili a zredukovali sa na regionálny a nárazový problém. Nastala priemyselná revolúcia, nárast populácie z jednej miliardy v roku 1820 na 8+ miliardy dnes. Človek by povedal, že skok na osemnásobok bude značiť, že väčšina ľudí bude vyhladovaná a podvyživená. Naopak. Už desať rokov WHO upozorňuje, že na Zemi máme viac ľudí s nadváhou ako podvyživených, tento proces je po dekáde ešte horší.
No ale naspäť k počasiu. Počasie a klíma nie je to isté. Niektorí duševne poslabší diskutéri sa snažia svoje okolie presvedčiť o tom, že ak niekde v údolí prudko naprší a dediny sú zaplavené, je to prejav klimatickej katastrofy. Ak sa obyvateľstvo evakuuje do inej oblasti, sú to tzv. klimatickí utečenci, ktorých mali podľa predpovedí teraz byť stovky miliónov.
Môj ty bože! Klimatickým utečencom je človek, v ktorého bydlisku sa dlhodobo zmenilo podnebie tak, že nie je schopný v tomto mieste viac bývať. To bol príklad Hunov alebo starovekých národov, ktorým celé státisíce kilometrov štvorcových stepí a pasienkov vyschlo a oni sa nemohli uživiť prostredníctvom svojho dobytka. Klimatický utečenec bol Viking, ktorému prudké ochladenie v neskorom stredoveku zničilo jediné zdroje obživy v domovskom Grónsku a musel sa vrátiť niekam do Nórska alebo na Island. Klimatickým utečencom bol človek, ktorému v tom istom období niekde v Alpách postupujúce ľadovce zrovnali so zemou drevenicu a preniesli ju o kilometer ďalej do údolia. Klimatickým utečencom boli severoamerické kmene, ktorých ochladenie a vyschnutie prérií vytlačilo do iných oblastí (hoci niektoré boli aj tak kočovné, zväčša kočovali v istom regióne a medzi rokmi sa hýbali v tej istej oblasti, náhle boli však nútení prejsť celé tisíce kilometrov, viď Apači).
Čiže nie, dnes máme presne NULA klimatických utečencov. Dokonca máme pomerne málo utečencov v dôsledku prejavu zlého počasia. Viď Pakistan alebo Španielsko. V jednej krajine prednedávnom došlo k obrovským záplavám. Takmer 2.000.000 Pakistancov bolo poškodených a mnohí museli opustiť svoje domovy. Kam išli? Nuž, o dúm dál, kde čakali, kedy voda opadne. Koľko z nich sú klimatickými utečencami, Bojničan?
Áno, presne NULA. Čo sa nedá povedať o Mongoloch, Akkadoch, morských národoch a de facto aj mnohých emigrantoch do Novej zeme pred dvesto rokmi.
NULA, Bojničan. Presne nula. Svet 21. storočia chvalabohu nepozná pojem klimatický utečenec v praxi. Modlime sa, aby to tak ostalo, ale reálne to je virtuálny pojem.
Len pre vysvetlenie, s týmto pojmom som sa v tlači stretol prvýkrát pred cca 15 rokmi, v čase Arabskej jari. V Sýrii došlo k najhorším prejavom nepokojov a vieme, že v krajine pomreli státisíce ľudí a milióny bolo interne alebo externe presunutých. Médiá ochotne hovorili, že to je prejav klimatickej zmeny, oteplenia a zníženia úrody, rozumej drahoty a hladu. To bola samozrejme blbosť, pretože demonštranti od Maroka po Indonéziu reagovali na skorumpované vlády, nie nato, že v Sýrii bola klimatická zmena.
Mimochodom, k tým hurikánom v Severnej Amerike: viete o tom, že najsilnejšie a najdevastujúcejšie hurikány ničili pobrežie USA v čase Malej doby ľadovej? Nebolo žiadneho Bojničana alebo Ača, ktorý by na to poukazoval, pretože v tom čase Amerika buď ešte Európanmi nebola objavená alebo len krátko. Rekordné vražedné hurikány museli mať strašný impakt na populáciu pobrežných Indiánov pozdĺž Virgínie a Floridy a ešte horší na Antilách – to sa ale zo záznamov nedozvieme, písať nevedel v tom čase na tomto mieste nikto. Dokonca sa odhaduje, že hurikánov je o 75% MENEJ ako vtedy!
A ak by vám to nestačilo, oproti Malej dobe ľadovej máme menej tornád...
Herakleitos si ale svoje „fakty“ obháji, ako vždy ;)
2. Človek je veľmi náchylný na nejakú konkrétnu klímu
Ten, kto toto povie, by mal byť zavretý niekde na psychiatrii a doživotne byť štopaný Váliom a napájaný Švejkovými klystírmi. Toto tvrdenie je ekvivalentom, že pokiaľ sa prekrstím z katolíka na luterána alebo prejdem na islam, zhorím v pekle – ťažká retardácia. Poďme si to prebrať postupne, hoci táto kapitola je tak debilná, že ju chcem preskočiť.
Človek je tropickým živočíchom. Pre tých, kto sa teraz začudoval, to zopakujem: človek je tropickým živočíchom. Naši predkovia sa vyvinuli v trópoch východnej Afriky, postupne ovládli technológiu ohňa, stavby obydlia a výroby oblečenia, čo viedlo k strate krycieho ochlpenia. A to napriek tomu, že krátko nato sme sa presťahovali do Európy, severnej Ázie a Ameriky, kde vtedy vyčíňala doba ľadová. Problémom je, že sme stále ostali vlastne tropickými živočíchmi, bez ohľadu nato, že sme žili v predpolí ľadovcov a vonku bolo mínus 40. Preto iglu Eskimákov má vnútornú teplotu podobnú tej našej, obyvatelia Grónska sa obliekajú do mimoriadne hrubého oblečenia a v noci sa prikrývajú teplejšie ako my – pretože v konečnom dôsledku majú presne rovnakú potrebu tepla ako my. To isté platí pre holotrtov niekde v Afrike alebo Austrálii. Im stačí deravá chyža, rúška okolo pásu a v noci sa možno neprikrývajú vôbec. Ale niekde v hĺbke africkej savany, kde v noci teploty klesajú k nule, chyža je vymazaná ílom aby tesnila, černosi nosia celotelové handry a v noci akiste nejakú tú vlnenú rohož alebo kravskú kožu cez seba si prehodia. A keby niekde v Serengeti došlo k mimoriadne nízkym teplotám, stavte sa, že si prikúria a dajú si aj ponožky.
Pretože človek práve oblečením, kúrením a obydlím sa dokázal popasovať s rôznymi klimatickými prostrediami. My ako organizmus nie sme natoľko odolní ako pes (skúste previezť huskyho z Yukonu na Slovensko v lete, nezdochne, skúste človeka vyhodiť bez šiat v teraz v októbri uprostred noci na ulici, ako prežije do rána). My sme ale odolní vďaka našej schopnosti uvažovať a prispôsobiť si prostredie. Ak ste videli film Rambo (ja len krátku sekvenciu, takže kontext neviem), tak Rambo tam v zime ako prvú vec sa omotal do igelitu – prispôsobil si najbezprostrednejšie prostredie na svoj obraz.
A ak si skutočne niekto myslí, že človeka rozhodí zmena teploty o 1,5°C, nech mi vysvetlí, ako človek bez znalosti techniky, elektriky, betónu a spaľovacích motorov zvládol oteplenie o 8°C pred 12.700 rokmi alebo výkyvy o tri stupne v neolite?
Voľakto by mohol namietať, že nie človek samotný ale jeho výživa je ohrozená zmenou klímy. Nuž, to áno. K drastickým prepadom poľnohospodárskej produkcie došlo predsa niekoľkokrát a vždy to malo za následok strašné vojny, prevraty, náboženské konflikty, epidémie alebo exodus miliónov ľudí. Ale pozor: vždy došlo k ochladeniu klímy, nie otepleniu.
Len pre info: úrodnosť alebo efektivita sa zvyšuje smerom na juh, preto je 30-miliónový Texas obilnicou USA, nie rámcovo rovnako veľká a miliónová Montana na severe. Rovnako tak Kanada, druhá najväčšia krajina planéty, je síce vývozcom agroproduktov, ale len niektorých typov a najmä, vzhľadom na svoju veľkosť nie je krajina práve preborníkom. Musím spomínať masívne krajiny ako Švédsko, Fínsko, Mongolsko alebo Kazachstan?
Nuž ako poľnohospodársky inžinier (AKA hnojár, ako posmešne hovorí stabilný génius Bojničan) mám v malíčku fakt, že s nárastom CO2 rastie úroda a klesá spotreba vody plodinami. Inými slovami, dnes máme menšiu potrebu na jednotku úrody zavlažovať a dodávať niektoré živiny ako kedysi v Malej dobe ľadovej. Ak by sa ešte napríklad o jeden stupeň Celzia oteplilo, Švédi, Kanaďania alebo Kazaši sa môžu stať významnými exportérmi agroprodukcie a nebude obmedzená na nejakú raž a kukuricu. Produkcia sa navyše pravdepodobne aj bez závlah rozšíri do arídnych oblastí Alberty alebo Kyzylkumu.
Ale čo by som ja hnojár o tej téme vedel, pravda?
3. Veda má dôkaz vtedy, kedy nastane konsenzus
Vždy, keď mi niekto povie tento výrok, je mi jasné, že okolo vedy páchol pred 30 rokmi pri odoberaní časopisu ABC a nikdy viac potom. Veda je krásna práve tým, že nie je viazaná na dogmu (aj keď historicky došlo k veľmi mnohým omylom, viď éter, stabilita kontinentov, skazený vzduch namiesto dezinfekcie nástrojov pri operáciách atď.).
Veda sa nikdy nesmie robiť nejakým hlasovaním a akonáhle to tak je, nie je to veda a treba zvýšiť opatrnosť, smerujeme k niečomu nekalému. ÚV KSS sa nepýtal, či niečo funguje alebo bude fungovať – ten si to odhlasoval. Goebbels vyhlásil absolútnu vojnu v čase, kedy sa beh dejín obrátil proti Ríši – ľudia mu zborovo heilovali a nezamýšľali sa nad tým, prečo nemeckí vojaci pri Stalingrade boli decimovaní a Rommel z Afriky ustupuje.
Ak máte hypotézu, overujete ju. Ak vám nevyjde pokus čo len raz, hypotézu zahodíte. Neexistuje gravitačný zákon, ktorý by fungoval len niekedy. Neexistuje výnimka v obehu Zeme okolo Slnka; ak by existovala, bola by to katastrofa biblických rozmerov. Žena rodí dieťa po oplodnení a nie prostredníctvom pučania ako pri nejakej kvetinke. Kontinenty sa štiepia a zasa spájajú, nepreskakujú sa ani nekončia priepasťou vedúcou do Ničoty. Musíme o tom hlasovať? „Vážená vedecká obec, prosím, zodvihnite ruku, kto si myslíte že pri skoku z Eiffelovky padnete dole a zabijete sa! Koľkí? Aha, 93,5% schválené, gravitáciu berieme ako fakt.“ Takto to chvalabohu nefunguje. Až na výnimky. Environmentalizmus, klimatológia.
Že je v klimatológii 97% konsenzus, ako hovorí Bojničan? Už len to sakra malé číslo 97 namiesto 100% hovorí, že to je bullshit a scam ja vyšitý. Koľko percent fyzikou súhlasí s gravitáciou? 90, 91, 97%? Poznáte seriózneho geológa, ktorý by tvrdil, že platňová tektonika neexistuje a že zhodné tvary kontinentov sú náhodou? Stretli ste sa s príčetným biológom, ktorý by spochybňoval Darwina (aj keď pozor, Darwinova teória evolúcie je poplatná znalostiam jeho doby a je už značne upravená)? Ja takých poznám, ako biológovia stoja za hovno a 90% času štúdia študovali židovské ľudové rozprávky namiesto vedy.
Poďme k číslu 97% konsenzu, ktorý mi predhadzuje stabilný génius Bojničan. Toto číslo je tak dávno vyvrátené, že tento človiečik akiste ešte verí v bocianov a Adamovmu rebru, ale to je jeho problém. Tragédiou je, že NEEXISTUJE relevantná štúdia, ktorá by skúmala postoj vedcov k téme podrobne. Je to ako tvrdenie, že 75% Slovákov je veriacich kresťanov – ale skutočne sa niekto pýtal 5,5 milióna Slovákov na presné aspekty ich viery? Je veriaci, lebo verí v Boha, lebo verí v niečo nad nami, lebo je praktizujúcim a chodí do kostolov raz za týždeň, lebo verí v Adamovo rebro, šesť dní stvorenia a že Ježiš chodil po vode, alebo lebo bol tak vychovaný, vieru má u prdele a chcel len svojej matičke spraviť radosť?
Takže tvrdenie, že 75% Slovákov je veriacich kresťanov je ničím nepodložený nezmysel, prinajmenšom bez vysvetlivky k tomuto číslu (ja napríklad nepovažujem za kresťanov ľudí, ktorí „v niečo veria ale nevedia čo,“ v mojom okolí je to asi najväčšia časť „kresťanov“).
A teraz k spomínaným 97% konsenzom. Problémom je, že toto číslo bolo vycucané z prsta. Naomi Oreskes, vedeckej pracovníčke so zameraním na baníctvo (!). Už od začiatku jej bolo kritizované, že jej prieskum v roku 2004 bol dosť divný. Posúďte sami: Oreskes prebehla 928 článkov o klimatickej zmene a zistila, „že žiaden neodporoval myšlienke, že človek môže za globálne oteplenie/ovplyvňuje klímu.“
Ja teda neviem. Žiaden neodporoval versus 97% podpora, niečo mi nevychádza.
Navyše mi príde divné, že niekto si náhodne vyberie 928 článkov a na základe toho si spraví výsledok. Ak by som si robil rešerš na smeráckych plátkoch, asi by som zistil, že 90% diskutujúcich – ak nie sú trolli alebo Šutaj Eštok – sú ZA Smer. Ak si všimnete na sme.sk známe to OĽANOvečky (lótova žena, Timmy a spol.), tak tí sú nonstop a bezvýhradne promatovičovský (a plodní), nech sa deje čokoľvek. Čo z toho vyplýva? 20% čitateľov sme.sk volí Matoviča? Rozhodne nie. Ale si skúste zájsť do kostola a spýtať sa, či dotyční veria v Boha. Asi vám vyjde, že Slováci sú mimoriadne bohabojným národom.
Ak sa teda zahĺbite do klimatologického plátku, ktorý - logicky – dáva priestor klimatickým roztlieskavačom, tak – znova logicky – dostanete krásne pozitívny výsledok. Ak neveríte, skúste si prečítať Denník N a narátať pro-PS zhodu. Bude stopercentná, jednej z dnešných opozičných (a teda potenciálne PS-koaličných) strán tam pred voľbami dokonca odignorovali snahu o predvolebnú spoluprácu (strana neprešla a PS ako vieme nenazberala dosť).
Problémom je, že takéto číslo je pre klimaalarmistov sexi. „Absolútna prevaha, je to jasné!“ Tieto čísla citoval aj Bill Clinton. Číslo však bolo podrobené kritike a zistilo sa, že na základe normálnej štatistiky by sa malo hovoriť skôr o podpore cca 80 a viac percent. 80% versus 97% je samozrejme značný rozdiel, aj keď je jasné, že aj toto číslo by hovorilo o dominantnom súhlase s Oreskes. Tá potom sama priznala: „Niekedy je ťažké posúdiť, čo si vlastne autori konkrétnych štúdií myslia o klimatickej zmene.“
Bingo! Akú otázku a štatistiku si nastavíš, taký výsledok dostaneš. O ničom inom to nie je.
Predstavte si, že si idete zvoliť okruh vedcov, ktorí vám majú vyplniť dotazník ohľadom klimatickej zmeny. Kto by sa mal z celého okruhu miliónov vedátorov vyjadriť? Klimatológ? Iste. Atmosférický fyzik? Iste. Paleobiológ? Iste. Presah jednotlivých vedných odvetví je obrovský, takže síce nemusíte zarátať teológa alebo gynekológa, ale určite si musíte vyfiltrovať desiatky vedných odborov a osloviť ich zástupcov.
Teraz problém: klimatológ s dvojročnou pracou je relevantným prispievateľom? Naopak, celoživotný fyzik s kvantom štúdií a patentov má v diskusii rovnakú, menšiu alebo väčšiu váhu ako tento rýchlokvasný klimatológ, ktorý len papagájuje do počtu nejaké tézy? Ja by som neváhal a radšej by som staval na prehľade ne-klimatologického fyzika ako na rýchlokvasnom PhD. v klimatológii. A ako by sme mali stavať otázky?
„Ovplyvňuje podľa vás človek pozemskú klímu?“ je veľmi zlá otázka. Je to tak blbá otázka, ako keby ste sa pýtali, či niekto navštívil kostol a na základe toho sa dozvedel, že onen človek je veriaci. Môžem byť zamestnancom kostola alebo ma môže baviť historická architektúra (napríklad mňa), ale veriaci byť nemusím. Odpoveď hodná blbej otázky.
Mimochodom, presne takto prebiehal jeden anonymný dotazník. Logicky vyšlo, že drvivá väčšina dotazovaných odpovedala ÁNO. Nič iné sa čakať nedalo, človek ovplyvňuje klímu, rovnako ako riasy, termity, kopytníky, stromy alebo baktérie. Politická situácia na Slovensku ovplyvňuje predajnosť albumov Taylor Swift, hoci extrémne málo. Ale ovplyvňuje ÁNO.
Ako by taká otázka/otázky mali vypadať?
„Myslíte si, že človek je dominantným hýbateľom zemskej klímy?“ a upresnenie „V akej miere podľa vás človek ovplyvňuje zemskú klímu?“ V prvej otázke vyššie by som odvetil ÁNO, v druhej NIE, v tretej MINIMÁLNE.
Toto je presne to, čomu sa klimaalarmisti ZÚFALO vyhýbajú. Ak by vybrali relevantnú vzorku senior vedcov v konkrétnych odvetviach (na základe nejakého impaktu na vedu, nie nejaký ekvivalent Eduarda Chmelára alebo profesora Staněka) a naformulovali by PRESNÉ otázky, ideálne desať či viac otázok, výlučne také, kde by sa nedalo odpovedať iba ÁNO/NIE (otvorené otázky), vyšlo by im niečo diametrálne odlišné. Od roku 2004, teda 21 rokov, sa však každý pseudovedátor Bojničanovho rozsahu uspokojí so slaboduchým „Aha, 97% konsenzus! Je to jasné, písali to v Times!“
Iste, dá sa aj tak, ale sú ľudia, ktorým príčetnosť toto nedovoľuje, Herakleitos. Smajlík.
(„Myslíte si, že toto veľkokapacitné lietadlo sa udrží s 500 cestujúcimi vo vzduchu? ÁNO/NIE? Vybavené, väčšina hlasovala ÁNO, nastupovať!“).
4. Poďme si modelovať klímu
Jednou z vecí, ktoré ma v tejto téme najviac dvíhajú zo stoličky, je téma modelov. Gravitácia, teória relativity, antibiotiká, prúdové modely sa nevyrábali a netestovali modelmi. Existuje nejaká postupnosť testov, pri liekoch napríklad testovanie na myšiach, potom na dobrovoľníkoch a následne nejaká agentúra posúdi, že áno, tento liek je vhodný na túto diagnózu, ale napríklad sa nemôže užívať pri vysokom krvnom tlaku.
Kde tam je modelovanie, to netuším. V klimatológii modelujeme niečo, čo si myslíme, že by malo vyjsť. Ak zvýšime objem CO2 o toľko a toľko, bude teplejšie o toľko a o toľko.
Lenže takto to ani náhodou nefunguje. Zemská klíma je extrémne prekomplikovaným komplexom vzťahov a neznámych. A=b+c*d/e... Poznáme to zo školy, neznášal som to. Model funguje na podobnom princípe, akurát to nerobí piatačik o troch neznámych na papieri ale superpočítač o XYZ nenámych.
A to padla kosa na kameň. Ako iste viete, ak vám nevyjde dobre jedna zložka výpočtu, nevyjde vám výpočet celý. To bol na základke a strednej problém mňa – ako nepozorný žiak mi dosť často ušiel jedinký aspekt vzorca a samozrejme na konci bola štvorka v žiackej.
Kvízik pre Bojničana: Pri klimatických modeloch
a) Poznáme všetky zložky výpočtu dokonale
b) Poznáme všetky zložky, ale pri niektorých nepoznáme presnú hodnotu
c) Nielenže nepoznáme presné hodnoty dosadených veličín, my ani nevieme, koľko veličín do výpočtu treba dosadiť a v akom sú vzťahu.
Ako príklad použijem oblačnosť. Achilovkou týchto modelov je oblačnosť. Pri vysokej teplote vznikajú oblaky, ktoré prinášajú podľa typu mrakov oteplenie alebo vlahu. Nikto, opakujem, NIKTO dodnes nevie, akú veličinu do klimamodelov dosadiť. Bude tam znamienko mínus, teda oblaky mierne výsledok znížia, bude tam skôr plus a teda pozitívna spätná väzba?
Pred pár rokmi sa zistilo, že keď je v tropických moriach príliš teplo, koraly vylučujú masovo nejakú chemikáliu, s ktorou „privolávajú“ mraky, resp. ktorá slúži ako jadro na zrážanie vlhkosti. Modely s týmto rátajú? Stavím sa o čokoľvek, že dodnes ani nepoznáme mechanizmus a rozsah tohto ovplyvňovania. Robia to isté napríklad aj lesy? Nevieme, takže to nemôžme dodať do modelu. Ak nemáme v modeli niečo, čo nám vie meniť výpočet na možno 20% planéty (lesy a ich okolie), tak model je na hovno. Absolútne na hovno.
Pred rokom sa zjavila hypotéza. Chlapík skúmal súvis na prvý pohľad tak odlišných vecí ako veľké zemetrasenia na Aljaške a skokovité oteplenie v 20. storočí. Zistil, že prvé roky po týchto veľkých katastrofách sa prudko oteplilo (to prudko značí o desatiny stupňa, čo je vzhľadom na Bojničanovo katastrofálne a bezprecedentné oteplenie – hahaha – 1,5°C za 150 rokov dosť). Dáva to logiku? Nuž, dáva. Aljaška ako gigantická plocha zeme (najväčší štát USA) leží celá pokrytá tajgou a tundrou. Ako vieme, oba typy sú vlastne močiarom s gigantickými množstvami metánu vo svojich útrobách. Akonáhle sa tak veľká a tektonicky aktívna plocha prudko zatrasie – a zemetrasenia na Aljaške patria k najväčším zaznamenaným – tak sa zopakuje to, čo spravíte, keď prudko zatrasiete fľašou Coca-Coly. Miliardy ton CH4 vyšumia okamžite do atmosféry. Okamžite. Nie za rok alebo dekády, v minútach. Nato, aby toto bol kvantifikovateľný dôkaz, nemáme dostatok informácií, predsa len tie zemetrasenia nie sú každý deň. Ale rátal s touto možnosťou niekto do modelu?
Ani náhodou. A čo je trápnejšie, čo sa týka podobných prekvapení, budú ich stovky. Tisíce. Desaťtisíce. Načo je vám model na dekády dopredu, keď polovicu premenných nielen nepoznáte, ale vy ani neviete, že existujú. Dlhodobé modely môžu fungovať, len keď poznáme dokonale všetky ich súčasti. Akonáhle im tam jeden rapľuje, model je bullshit. Schválne si skúste vymyslieť akýkoľvek výpočet o desiatich neznámych a zadajte si ho do Excellu. Jednu veličinu zmeňte z krát 1,1 na krát mínus 1,1. Vyjde vám diametrálne odlišný výsledok. Alebo si zadajte vaše aktuálne úspory na výnos 7% a 7,5%. Do dôchodku pôjdete s úplne iným budgetom.
Klimatologickým modelom najviac zodpovedajú ekonomické modely. Modelovať ekonomiku planéty na rok má možno zmysel, pokiaľ nemáte niekde neznámu menom Putin alebo Trump. Ak by ste aj nikoho takto zmagoreného nemali, predpovedať ekonomiku o desať rokov nemá zmysel. O sto rokov budete úplne vedľa, a keby sa reálne dožili konca tejto predpovede, strašne by ste sa hanbili. Stačí jeden Usáma bin Ládin alebo sfalšovaná štatistika v Enrone a výsledok je ako u Kamenického.
Nie Herakleitos-Kruger. Model nie je dôkaz. A ak si chceš dopriať v diskusii pod týmto blogom srdcervúci pseudofilozofický výlev na desať A4, skús mi povedať, ktorý model spred roku 2000 na dnes trafil. A že ich bolo! Nová doba ľadová a mínus osem stupňov kvôli padnutému Golfskému prúdu, plus dva stupne oproti 1990, plus šesť stupňov oproti predindustriálnej dobe... Vyber si. Ten tvoj kvikot, že všetky modely krásne predpovedali, sú ekvivalentné tvojmu intelektu, pretože keď natavím modely od mínus 8 do plus šesť, logicky NEMÔŽU všetky trafiť. Logika. To je také cudzie slovo, ty magazín Times. A ak mám byť serióznym vedcom, tak nemôžem vydať stovky líšiacich sa modelov. V kasíne stavím na číslo alebo farbu, nie na všetky čísla alebo farby.
„Zajtra bude pršať alebo až búrky, ale môže byť polojasne alebo sucho celý deň. Prípadne môže mrznúť.“ Predpoveď počasia a´la Bojničan. Ale aspoň trafil ;)
5. Záver blogu
Pred časom som chcel písať blog o knihách, ktoré sa venujú klimaalarmizmu a klimaskepticizmu. Prečítal som ich tucty a až na výnimky (Klaus, ako inak) som zistil jednu jedinú matricu: klimaalarmistické knihy pracujú s emóciami, nech už sa tvária akokoľvek vedecky. Reálne vedecké jadro je strašne malé, priam zanedbateľné. Naopak, ľudia ako Björn Lomborg alebo ďalší pracujú s minimom emócií a množstvom faktov. Abnormálnym množstvom faktov. „Predpoveď znela, že Holandsko do roku 2010 zmizne pod vodou. Namiesto toho sa výška hrádzí ani len nezvyšuje, pretože nie je dôvod.“ V tomto nevidím emóciu, len konštatovanie faktu. „Ak okamžite niečo nespravíme s našim životným štýlom, tak Holandsko do roku 2050 zmizne pod hladinou a spôsobí masový exodus. Musíme konať hneď, máme posledné dva až tri roky na reakciu!!!“
Tu vidím NULA faktov. Prakticky sa jedná o model vycucaný z prsta. O 25 rokov pod vodou. Keď to nevyjde, nevadí, kto si nato o 25 rokov spomenie? Kto ma bude stíhať? Kto ma donúti vrátiť granty udelené štátom? Nikto, nikdy. Nulová reflexia.
Koľko je ľadových medveďov, ktoré mali byť vyhynuté niekedy do roku 2020? Je ich tuším 2,5x viac ako v čase, kedy som sa narodil. Jedno z toho bol model – vyhynutie druhu do 2020 – druhé konštatovanie faktu (vedci ich narátali 2,5 násobne viac). Kde sa zaradí Bojničan s jeho vedeckým prehľadom (nula), sebareflexiou (mínus jeden) a schopnosťou argumentácie (mínus dva?). Akiste on a jeho trieda Dunningov a Krugerov si nájdu každý rok nejakú „štúdiu,“ ktorá bude tvrdiť, že čierna je biela a že ešte desať rokov a Zem zanikne. STRACH je to, s čím tieto odbory pracujú. Akurát to nie je viac veda. Ani okrajom.
A tragédiou týchto pseudovied je to, že si chronický omyl ani nepriznajú. Taký ekvivalent známeho tvrdenie „Všetko podľa plánu!“
https://donio.sk/pomozme-brigadnym-fondom-na-donbase-s-kupou-jazdeniek
Vyzerá, že máme nového pilota do partie, budem informovať.
