1. Trumpove clá ako dvojsečná zbraň
Clá sú dobrou zbraňou voči vášmu nepriateľovi. Vidíme to na Rusku, kedy primitívna, zaostalá ekonomika založená na ťažbe pár komodít je veľmi náchylná na prepad, len čo na nejakú dominantnú z nich zavediete tarif, teda clo. Rusko si nedokáže vyrobiť prakticky nič, čo značí, že akonáhle oni recipročne vyhlásia clá na naše výrobky, tak prednostne na to doplatia zasa len oni. Predstavte si, ako nahrádzajú Zmrdi naše potraviny (agrosektor nereformuješ za pár mesiacov, takže clo a bariéry ti skrátka vymetú obchody a zdražia tovar pre chudobnú ruskú strednú triedu). To isté elektronika, stroje, lieky a tak ďalej. Každý krok v špirále sankcia (clo) - protisankcia (recipročné clo) vedie k ochudobneniu tejto spoločnosti. Aj pre nás to môže značiť problém (napríklad aktuálne vyvolávané sankcie na ruský hliník značí, že komodita u nás asi zdražie, pretože budeme musieť prejsť od najlacnejšieho dovozcu, teda Mordoru, k druhému najlacnejšiemu (napríklad Kazachstanu). Cena síce po čase môže poklesnúť (Rusko zasýti trh niekde inde, trebárs v Indii, alebo Kazachstan rozbehne výrobu a dorovná trh, resp. sa vyrieši komplikovanosť transportu, takže sa to znova prejaví na poklese ceny. Takto sme napríklad nepomrzli hneď prvú zimu a nepomrzneme ani teraz – trh a aj štátne vplyvy si cestu našli.
Takže banánová republika akou je Rusko má veľmi veľký problém. Ale vyzerá to tak, že problém budeme mať aj my. Lenže ten problém nepríde od Putina ale zo západu. Paradoxne. Tým problémom bude Trump.
Donalda Trumpa považujem za niečo, čo sa veľmi približuje pojmu analfabet. Jeho podnikanie opakovane skrachovalo a zázračne sa reštartovalo pomocou záhadných zdrojov, napríklad ruskej a kazašskej (teda zasa ruskej) mafie. Ako ekonóm či CEO nadnárodného gigantu typu Ford či GM by firmu veľmi, veľmi rýchlo priviedol na okraj skazy, pretože jeho rozhodnutia by boli čímkoľvek len nie racionálnymi. Vláda je niečo iné, tam máte protiváhy poradcov a najmä verejnú mienku, ktorá vás po čase dokáže dostať z vašich koľají.
Lenže národná ekonomika asi nie je niečím, čo by verejnú mienku ovplyvňovalo zo dňa na deň. Pravda, ak ste vychýlili kormidlo hospodárenia extra zle, tak logicky sa to postupne prejaví na životnej úrovni más (a masy sú práve tým, čo nad ekonomikou štátu rozmýšľajú najmenej). Vidíme to u nás – Fico spravil niekoľko „geniálnych“ opatrení, ktoré by mu vytýkali aj chovanci Pinelky, a následky sa prejavujú na zníženej úrovni (teraz ešte pomaly) verejnosti. Ak si priemerná babka („Ja milujem Fica, haló!“) priplatí za ten istý nákup zakaždým o dvacku, zbytočne sa bude Ficiak odvolávať na Radičovú, Čaputovú alebo Sulíka, na jeho preferenciách sa to skôr či neskôr prejaví nedobre.
No a späť k Trumpovi. Pred takmer sto rokmi došlo k čiernemu štvrtku na Newyorskej burze. Obdobie šialenej, iracionálnej eufórie po prvej svetovej vojne narazilo na ekonomickú realitu a nastali celé roky ekonomického úpadku (ktorý naplno vyriešila až druhá svetová vojna). Prezident Herbert Hoover, ktorý sa dostal do úradu len pár mesiacov pred krachom, pod tlakom niektorých politikov a ekonómov podpísal tzv. Smoot-Hawelyho colný zákon. Pre mňa je trochu paradoxné, že tento akt je pre väčšinu populácie totálne neznámym javom, hoci podľa mňa patrí k tomu najhoršiemu v novodobej histórii, čo sa vyvŕšilo na civilizácii, a ja by som ho pokojne prirovnal k Pearl Harboru alebo Holocaustu.
SHCZ preferoval domácu produkciu pred dovozom zo zámoria. Na rôzne krajiny a rôzne tovary nasadil tarify až vo výške 60% - čo je logicky pre mnohých odberateľov likvidačné. Výsledky pre USA nemali dlhé trvanie. Po krátkom navýšení produkcie a zlepšenia domácej ekonomiky nasledoval brutálny prepad spojený najmä s odvetnými opatreniami európskych krajín a Kanady. V priebehu dvoch rokov sa export a import medzi USA a ich čerstvými rivalmi tak extrémne prepadol, že nastalo enormné prepúšťanie. V USA narástla nezamestnanosť z jednotiek percent (čo je prirodzená miera nezamestnanosti) na 25%. Človek, ktorý sa typicky dezolátsky analfabeticky tešil, že jeho fabrika nahradí kanadské alebo britské produkty a on bude mať dosť peňazí a práce, sa zrazu ocitol na ulici, bez peňazí a prinajmenšom v krátkodobom horizonte možnosti si nájsť zmysluplnú prácu. Toto isté sa prejavilo logicky aj na druhej strane oceánu – a presne no využil Hitler.
2. Má clo teda nejaký zmysel?
Ako som napísal na samotnom začiatku, clo má zmysel, keď idete vytrestať nejakého nepriateľa. Ak dodáte clá na Rusko a jeho priemysel, prepadne sa schopnosť Moskvy financovať vojnu na Ukrajine a ZSU sa lepšie ubráni. Ak bude čínske letectvo príliš okato patrolovať okolo Tajvanu, tarify na čínske zbožie rozkopú aktuálne labilnú ekonomiku Pekingu. Ak by v budúcnosti príliš špekulovala napríklad Saudská Arábia, clo na jej ropu by spôsobilo, že Európa alebo India by nakupovala surovinu od Emirátov, Iraku, Iránu alebo Nigérie – a takisto krehkú ekonomiku Saudov by tým vytrestali.
Lenže Európska únia alebo Kanada a Mexiko nie sú pre USA nepriateľom, naopak, najkľúčovejší spojenci. Preodborované americké automobilky presunuli do biedneho severného Mexika svoje fabriky a z predtým opustenej krajiny sa stal taký druhý Detroit. To isté elektrotechnické giganty. Ak pomocou ciel „zakážete“ import mexických áut do Ameriky, bude to mať dva efekty: pre bežného Yankeeho zdražie nové fáro (a teda istá časť populácie bude jazdiť na starých brakoch) a Mexiko ako kľúčový spojenec Washingtonu v boji s drogami sa odpíše od značného podielu HDP. Tým pádom viac ľudí ostane naviazaných na pašeráctvo drog a kriminalitu, ktorú bude Cuidad Mexico ťažšie potierať. Tým pádom USA budú musieť vyčleňovať viac HDP na ochranu svojich hraníc – pričom hliadky budú nútené kupovať drahšie patrolové autá vlastnej výroby. Kto na tom zarobí? Nuž, len ten, kto v USA produkuje autá (ale aj tam je to otázne, pretože predaj poklesne). A odbory, rôzni Koščovia a Kuruci z predvčerajšieho blogu. Nie win-win ale lose-lose situácia.
Trump teda zavádza clá na všetko a na všetkých. Namiesto toho, aby sa pýtal, či v aktuálnej ekonomickej situácii Štátov je treba previezť výrobu nazad do krajiny (nezamestnanosť je dosť dlho extrémne nízka, takže asi nie), tak sa oháňa domácou výrobou a vyváženým exportom a importom (teda saldom). Ako som ukázal pred niekoľkými týždňami na príklade Kanady, saldo USA je narušené prednostne dovozom ropy a plynu od severného suseda, teda nie nedostatkom svojej produkcie priemyselných výrobkov. Naopak, z USA do Kanady sa exportuje prakticky všetko – a som zvedavý, keď Ottawa zavedie recipročné opatrenia na oranžového papagája, ako sa bude okolo Veľkých jazier prepúšťať! To isté platí pre Európu. EÚ dováža spoza oceána napríklad chemikálie, stroje, lieky a zbrane. Nemyslím si, že pri väčšine produktov by americké produkcie boli jedinečné a nenahraditeľné, takže ak niektorá krajina alebo firma v EÚ doteraz uprednostňovala americký výrobok, bolo to asi vzhľadom na pomer kvalita/cena. A ak sa cena zmení o 30%, tak kvalita a cena nejakého iného výrobku, trebárs japonského alebo domáceho, preváži. To isté platí aj pre zemný plyn. Dnes je síce prednostne na európskom trhu nedostatok suroviny, ktorý na úkor Ruska vyvažuje práve USA, ale čo tak o rok, keď bude Putin visieť za gule a Orkovia sa stiahnu naspäť na Sibír? Bude treba skvapalňovať plyn za Atlantikom a prevážať ho sem za o čosi vyššie ceny, keď v rámci platenia reparácií tu bude lacnejšia ruská surovina? Alebo alžírska? Alebo katarská? Alebo domáca?
Americká ekonomika sa prepadne do recesie.
Trump je na svetle sveta ešte len dva týždne a už podľa mňa robí extrémne veľkú škodu. Nám, Mexiku, Kanade a ďalším krajinám neostáva nič iné len jasne, nahlas a s predstihom vyhlásiť rozsah a šírku proticiel. Som si istý, že admiráli amerického biznisu nie sú ani zďaleka tak tupí ako Donald Duck. Môže sa stať, že jeho podpora veľmi rýchlo poklesne, a to nielen od babiek („Ja milujem Trumpa, haló!“) ale aj od sponzorov.
A myslím si, že vygumovaný, Matovičovský pacient sa rozhodne nechce do histórie zapísať ako prezident, ktorý priviedol Ameriku do recesie tridsiatich rokov.
Malé zhrnutie: Trump má nepriateľa za Pacifikom, v Číne. Ak chce bojovať s niekým, kto mu leží v žalúdku, musí a) jeho sankcionovať, b) nesankcionovať svojho spojenca. Takže namiesto toho, aby odvolával tarify a bariéry, a to aj vrátane Mexika alebo demokratických krajín typu Kolumbia, on práve svojich spojencov ide oslabovať. Samozrejme, jediným dlhodobo ziskovým účastníkom tejto hry bude Peking.
Potom ale nech sa nečuduje, že čoskoro budú prepúšťať americké fabriky, bude rásť nezamestnanosť, prepadne americké HDP a Mexiko sa mu vykašle na ochranu hraníc. Aha, a že Európa prestane navyšovať rozpočty na vyššie levely, ako to Trump dlhodobo vraví.
3. Ešte jedna poznámka na margo tejto témy
Blogera ani osobu Martina Ondráša som nikdy pred víkendom neregistroval. Je to paradox, pretože ako poľnohospodársky inžinier i dnes okrajovo túto tému sledujem a blogujem na rovnakom médiu. O to viac si ho zapamätám odteraz.
Ako som sa k Martinovi dostal? Nuž, vlastne náhodou. Píše o príchode poľského (či vlastne portugalského) reťazca Biedronka na Slovensko a dopĺňa, že príchod nového a silného hráča bude značiť katastrofu. Prečo by zostrenie konkurenčného boja v pomerne riedkych vodách reťazcov mala byť katastrofa? Nuž, bloger má trochu divnú logiku. Keďže ale celý blog aj následná vyhrotená diskusia má blízko k prvým dvom kapitolám, a keďže ma argumentačná (ne)schopnosť Ondráša vytočila, doplním jednu stať.
Kto je Martin Ondráš? Nuž, nejakým záhadným spôsobom sa dostal na ministerstvo poľnohospodárstva za PS/Spolu, hoci tí pred pár rokmi do vlády neprešli. Ak sú verejne dostupné informácie pravdivé, má len maturitu, ale akosi tajuplne sa stal poradcom ministra pôdohospodárstva Mičovského. S ktorým sa veľmi rýchlo rozkmotril. Na poste zotrval aj po opakovanej výmene ministrov za čias Matoviča. Ak je teda pravdou, že má len maturitu, je celkom vtipné, že sa samoľúbo označuje ako expertom na poľnohospodárstvo (nevravím ale, že človek so stredoškolským vzdelaním ním nemôže byť!). Skúsime sa pozrieť nato, ako sa jeho expertnosť prejavuje v praxi? Nuž, našiel som jedinú firmu s konateľom v podobnom sektore a podobným menom, Pure Land s.r.o. Mala by sa zaoberať produkciou organických chemikálií a má jedného zamestnanca. Jej obrat je na úrovni lepšie plateného zvárača a je dlhodobo v strate niekoľko tisíc Eur. Za 2024 ešte neregistrujeme výsledky, ale krivka strát svedčí o čomkoľvek len nie expertnosti. To je asi trochu problém, keď mám viesť celé agroministerstvo, či nie? Nuž, keď sa pozrieme na aktuálne zloženie vlády, ani nie...
Takže expert-neexpert sa preplával pod značkou potopenej strany do stoličky pod OĽANO, asi najkatastrofálnejšej ne-Smeráckej strany. A preplával cez troch ministrov. Čo je vcelku zaujímavé, ale ja nemám ako dokázať alebo vyvrátiť viac informácií.
A teraz k jeho blogom, teda k hlavnej téme. Ako som uviedol vyššie, posledný jeho príspevok bol o Biedronke. Slovensko má dlhodobo problém s vysokými cenami potravín. Dôvodov je veľa, jeden z hlavných je pomerne úzka konkurencia reťazcov. Príchod akéhokoľvek nového reťazca by trošku vzopälo plachty konkurencie. Prepad cien potravín by navyše skrotil infláciu, ktorá je od začiatku vojny mimoriadne vysoká (hoci teraz klesá). Navyše veľká časť populácie (dôchodcovia, matky, mladé rodinky) by mali síce o niečo, ale predsa len lacnejšie nákupy základných potravín.
Čo je na tom zlé? Ondráš tam vidí, že vykrvácajú slovenskí producenti potravín, teda poľnohospodári. Poďme si na to posvietiť. Biedronka, Tesco, Jednota nemajú za úlohu sledovať kvalitu podnikania mäsokombinátu alebo pekárne kdekoľvek, vrátane Slovenska. Reťazce majú za úlohu dodať dostatok potravín od producentov po spotrebiteľov, takže obchod samotný. Ak im nedodá producent klobás A, dodá B. Voľný trh.
Predstavte si, že zháňate voľný byt. Prišiel nový developer a keďže si chce získať trhový podiel, tak dá byty pre klientov pod priemernú cenu. A čo? Budete ho žalovať, alebo si kúpite svoj vysnení bytík a ušetríte pri tom dvadsať tisíc Eur? Ak nejaký developer nevie postaviť bytovku za dostatočne konkurenčnú cenu, tak je to jeho problém.
Ondráš argumentuje, že na Slovensku je problém nedostatočného rozvoja vidieka. Ja si to nemyslím. Rozvoj vidieka je síce pekný pojem, ale je 21. storočie. Ak máte v okresnom meste životaschopný pracovný trh, tak nebudete bývať na jedenástom poschodí v meste, ale kúpite si rodinný dom niekde na dedine a dochádzate busom alebo autom. Je to na úkor vidieka? Ja si to nemyslím. Problémom Slovenska nie je nedostatočná podpora poľnohospodárstva ako živiteľa vidieka, ale nedostatok pracovných miest povedzme na vidieku alebo Gemeri. Koľko percent HDP vyprodukuje PH sektor? Na Slovensku málo, takže dotovať miliardami sektor, ktorý mi prinesie málo (a ako vieme, chronicky je skorumpovaný) je kontraproduktívne. Predstavte si pomerne silný sektor textilnej výroby za komunistov – koľko ľudí tu bolo zamestnaných, aký obrat to robilo. Kde je teraz v ČSSR textilná výroba? Na okraji ekonomiky. Prakticky čokoľvek, čo si kúpime v textile, je odniekiaľ z Ázie. Je to na škodu ekonomiky? Nie je lepšie vyrobiť napríklad ten VW a na fabriku a subdodávateľov mať naviazanú celú sieť služieb, obchodu, cestovného ruchu ako niekam doslova priviazať mladé ženy za minimálku, bez možnosti postupu?
Ďalej k PH výrobe: Slovensko nie je agrárnou veľmocou a nemá ten potenciál. Náš „expert“ Ondráš nepochopil (citujúc našu diskusiu), že napríklad také Poľsko dokonca ani za komančov nebolo úplne zbavené svojho klasického roľníckeho sektora, takže kontinuita fariem a výroby tam bola, nerátajúc odľudnené východné oblasti (kam smerovali Sovieti) a západné (kam presúvali Poliakov z Haliče) a kde teda bolo treba siete vybudovať od nuly. Navyše, zdevastované hospodárstvo Poľska po WWII a nesmierna chudoba nasledujúcich 40 rokov vytvorili v Poliakoch mimoriadne dravého obchodného ducha, na rozdiel od slovenských honelníkov, ktorí na dno nepadli a nejaké malé nepríjemnosti stačilo zapiť borovičkou. Čo teda máme iné, je základňu reťazca prvovýroba – spracovanie – obchod – zákazník. Ak slovenské družstvo vyprodukuje slaninu, vajcia alebo trebárs ovocie, ale v dosahu neexistuje fabrika na spracovanie, je to pre neho problém. Ak si pamätáte cukrovar v najchudobnejšom okrese Slovenska, v Rimavskej Sobote, ktorý skrachoval na tom, že v okolí proste nebolo toho boha, ktorý by pestoval cukrovú repu, tak hovorím presne o tom. Výsledkom je, že z Agrovýkrmu Senica sa vyvážajú živé prasce do Bavorska alebo Maďarska, aby sa k nám naspäť dovážali hotové výrobky, samozrejme, s citeľnou prirážkou. Logicky je kilo živého mäsa lacnejšie ako kilo produktu.
Okrem toho je samozrejme Poľsko citeľne nížinatejšie ako my. Logicky je teda na jednu persónu ďaleko viac poľnohospodárskej pôdy ako u nás. Poľsko má navyše bližšie veľký trh Nemecka, s ktorým susedí. Neviem, komu by napríklad dodával náš sektor (obilie síce vyvážame masovo, ale to je asi jediná komodita). Maďarsko má svoj sektor, Česko takisto, Ukrajinu ani nespomínam, jedine snáď ďaleko ľudnatejšie a hornatejšie Rakúsko – lenže Rakušáci sú príliš bohatí na to, aby si kupovali náš lowcostový tovar určený pre penzionistov obiehajúcich všetky Billy a Lidle.
Ak teda chceme PH sektor na vidieku, treba obnoviť prednostne celý spracovateľský reťazec tak, aby sedliak Jožko v Radvani nad Laborcom umiestnil svoje zemiaky, vajcia, svine, jablká ku klientovi bez toho, aby bol stratový alebo si nechal produkciu dotovať. Špliechanie na Biedronku alebo Tesco nepomôže ničomu. A rovnako ničomu nepomôže ani zvyšovanie dotácií, o ktorom tak zasvätene píše kdekto, najmä ten, čo na tom môže trhnúť (a tu opatrne škúlim na ročné výsledky Pure Land Martina Ondráša).
Prečo nie dotácie? Ak niečo robím, malo by to byť medzi mnou a mojim odberateľom, bez ohľadu, či je definitívny užívateľ prospechu (konzument) alebo len sprostredkovateľ (reťazec). Ak mám náklady (veľmi zjednodušene) trebárs 80 a moja marža je 20, tak predám za sto; odberateľ berie alebo hľadá niekoho za 99. Ak rekonštruujem kúpeľňu a majster pýta 5.000 Eur (čo nechcem dať), tak si nájdem niekoho za 4.000 alebo v horšom prípade znížim nároky na rozsah prác, alebo so škrípaním zubov to zoberiem a nekúpim si náhradný horský bicykel. Easy. Ale ak by mi niekto dodal práce za 4.000 Eur a potom by mu štát prerozdelil MOJE dane vo výške 1.000 Eur, tak opticky som na tom tisícku ušetril, ale realita je taká, že ma to stálo rovnako veľa, plus s vysokou pravdepodobnosťou sa niekde ďalšie stovky eur zašantročia na úradníka rozhodujúceho o prerozdelení. Naopak, ak dotáciu nemáme zavedenú, tak existuje iba jediná, transparentná a ľahko čitateľná cifra, a to je cena vykonanej práce/tovaru.
Komu nahrávajú dotácie do karát? Bežnému spotrebiteľovi, teda napríklad mne alebo vám? Rozhodne nie, pretože ako vidíme, máme drahé potraviny a ešte sa z našich daní „strácajú“ prostriedky na ich dotáciu. Dvojaké platby. Takže jedinými dvomi skupinami sú špekulanti, ktorí si nevedia zarobiť peniaze čestným konkurenčným bojom, a štátny aparát, ktorý o prerozdelení prachov rozhoduje.
Ak tam vidíte niekde prínos pre človeka, tak veľa šťastia.
Celá Európska únia má citeľne vyššie náklady na potraviny ako napríklad USA, pričom ale naše klimatické podmienky sú v podstate rovnaké. Ešte horšie je to na východe Únie, kde potraviny tvoria skutočne väčšinu domáceho rozpočtu.
Aké je riešenie? Nuž, na Slovensku v prvom rade nenechať do poľnohospodárstva kecať kecálkov Ondrášovho typu. Žiadne prerozdeľovanie peňazí na letiská, betónové plochy, zelenú naftu z repky alebo bioetanol. Ak nevieš produkovať niečo prospešné a dostatočne lacné, zmeň svoj sektor alebo prenechaj svoju pôdu niekomu inému.
Ondráš si našiel ešte jedného nepriateľa poľnohospodárstva: automobilky. Áno, presne tie organizácie, ktoré túto banánovú republiku vytiahli z blata 20% nezamestnanosti, aká nám hrozila po Mečiarovi. Automobilky nám zamestnali desaťtisíce ľudí napriamo, teda v Bratislave, Trnave, Nitre a Žiline, ako aj čoskoro vo Valalikách. Oveľa viac ľudí ale našlo prácu u subdodávateľov, teda od produkcie plechov, pružín, poťahov, káblových zväzkov po prevodovky, náterové farby, plastové výlisky a pneumatiky. Čoskoro možno bude baterkáreň, ktorá definitívne zrazí nezamestnanosť v Nitrianskom kraji pod päť percent. Lenže problémom nie je nízka nezamestnanosť v regiónoch, problémom je, že automobilka zaberie nejakých 280 hektárov, a tým sa stratí pozícia pre ôsmych družstevníkov!
Ak takéto kádre má PS dodnes, tak nás pán boh opatruj!
Prečo to spomínam? Trump ak Ondráš sú rovnakí exoti. V snahe dostať svoje politické body budú preferovať jeden sektor na úkor druhého. Je to tragédia, pretože prerozdelenie peňazí z jednej kopy na druhú nové prostriedky negeneruje, len mení pomer medzi účastníkmi. Ak mám mesačne sto Eur na vreckové pre svojich troch synov, lepšie je pre mňa zarobiť extra peniaze a vreckové im navýšiť, nie tú istú stovku prerozdeliť inak. Toto nechápe ani Trump, ani Ondráš, ani voliči socanov. „Dajte poľnohospodárom viac dotácií!“ je rovnako hlúpe zvolanie, ako keby som kričal, že chcem navýšiť dôchodky modrookým dôchodcom na úkor ostatných. Nonsens, ak chcem pomôcť penzionistom, tak musím naboostovať príjmy štátu, nie rovnako smiešny výber daní premiešať.
A navyše obviňovať pre nás dominantný priemysel, že je pre nás stratový a že Bedronka nám zlikviduje poľnohospodárstvo, je rovnako scestný, ako že Ondrášov dlhodobo a nonstop stratová firmička ide urobiť dieru do sveta.
Sui cuique mores fingunt fortunam.
Alebo že sa živí pomocou nej.
Gutta cavat lapidem non vi sed saepe cavendo.
4. Čo nového na fronte?
Dobré správy! Ukrajina pokračuje v mimoriadne bolestivej kampani a ničí jednu rafinériu za druhou. Ako hovorí klasik, ruské deti budú počas ďalšieho adventu otvárať adventná kalendár s obrázkami rafinérií, ale na ich smútok bude väčšina políčok už vyjedená. Čerstvo ZSU zasiahli rafinérku vo Volgograde, ex-Stalingrade, a zmysel Buďanova pre humor je jasný, keďže sa to udialo na výročie skončenia bitky o Stalingrad.
Ukrajina za január zasiahla deväť ruských zariadení na spracovanie alebo skladovanie ropy. Každá má straty v miliardách eur.
Niekoľko drobností: firmy ako Lego a Nestlé nechcú reklamu cez Twitter. Ako, povedal by som, že to je ich problém, či chcú reklamu cez Twitter alebo Kopaničiar Express... Lenže to by na čele Twitteru nemohol stáť prefetovaný magor Elon Musk. No a ten podal žalobu na tieto firmy, že NEchcú reklamu cez jeho platformu.
Ja napríklad nekupujem v Alze, práve pre jedbnutosť a otravnosť ich reklám. Mohli by ma zažalovať a zelený mužíček by ma chodil strašiť.
V Gruzínsku sa to konečne melie. Polícia tam brutálne zasiahla proti demonštrantom. Pre mňa je to skutočne dobrá správa, pretože si myslím, že ľudu už čoskoro pretečú nervy a proruská svoloč čoskoro pôjde naspäť do Latrinistanu.
Orbán ako správny mysliteľ sa nechal počuť, že pokiaľ Ukrajina nezačne jednať s Ruskom, stane sa z nej druhý Afganistan. Len teda neviem, či ten Afganistan nebol práve tou krajinou, ktorá Rusku nielenže zlomila väz, ale ešte si aj zachovala nemennosť hraníc...
Holt, ten Viktor bude génius!
Rusi zbombardovali školy v Sudži. Boli tam umiestnení ruskí dôchodcovia. Hlásia sa mŕtvi a množstvo ranených. Ruská denacifikácia v akcii.
Kazachstan bude dodávať zo svojich ropných a plynových polí produkty mimo trajektórie Ruskej federácie. Neviem zatiaľ, ako rýchlo dokáže Astana pumpovať, ale pre Rusákov to bude ťažký úder. Ja na druhej strane tipujem nejaké „náhodné“ výbuchy a nešťastia na kazašskej infraštruktúre. Ešte že Zmrdi nedokážu proti Kazachom spustiť ďalšiu trojdňovú špeciálnu operáciu, lebo nemajú s kým.
Skvelá, no neoverená správa: podľa nejakých inside zdrojov má Kremeľ prostriedky na aktívne vedenie vojny len na dva mesiace, teda zhruba do Veľkej noci. Podľa zdroja bude nasledovať pravdepodobne stiahnutie sa Zmrdov z Chersonskej a Záporožskej oblasti a zredukovanie operácie na Luhanskú a Doneckú, resp. Kurskú oblasť.
5. Čísla dňa
Nuž, ide to dobre. Aktuálne máme 1.300 dobrých Rusov a kumulatívne sa jedná o vcelku sympatických 841.660 zdochlín. Do nedele máme 850.000.
Tankov máme 9920 a tipujem, že do môjho odchodu, teda 22/2 máme päť cifier.
BVP je na úrovni 20.680 kusov. Plus 18.
Delostreleckých systémov máme 22.589.
Raketometov 1.268. Pribudol jeden, čo je plus mínus priemer.
PVO zažili pernú noc a až tri nám rozsvietili nebíčko.
35.789 nákladných a tankovacích vozidiel, ako aj golfových vozíkov a žigulákov.
Niekto si dal námahu a vyrátal, že pri súčasnej rýchlosti ruského postupu by trvalo Zmrdom dobyť iba Doneckú oblasť tri roky. Podotýkam, že vojna ešte toľko netrvá. A ak by chceli dobyť komplet Ukrajinu, tak to robí tristo rokov.
Určite toto mal na mysli Vovka Putin, keď hovoril, že podľa plánu.
Na záver: tentokrát nie kafé ale skôr zázvorový čaj:
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Stále hľadáme peniaze na 28. brigádu. Máme len čosi nad dve tisícky.
https://donio.sk/tri-rusicky-a-vesty
A ak by ste vedeli zo päť Eur na nákup fosílií:
https://donio.sk/prispej-na-kolekciu-exponatov-pre-muzea-a-skoly
Všetkým srdečne ďakujeme, ja s vreckovkou v ruke.
