1. Bachmut stále o tom istom?
Okolo Bachmutu je to ako v kolumbijskej telenovele. Trošku sa niekde niečo udeje, ale v celkovom pohľade to nejaký fenomén nie je (až na tých mŕtvych, ktorých jednej časti je škoda). Mesto sa drží a najhorúcejšie miesta sú ako posledný týždeň stále okolo železnice. Človek by povedal, že je to tam zamrznuté. Ale niečo predsa.
Jevgenij Prigožin vyhlásil, že jeho armáda kriminálnikov má také ťažké straty, že pravdepodobne sa z boja o mesto stiahne. Posledné týždne sme mohli sledovať presun niektorých častí frontu na pravidelnú ruskú armádu, takže väzni bojovali vlastne už len v samotnom meste, nie južných a severných úsekoch. Tentokrát sa ale zvyšuje tlak na samotnú armádu, pretože Prigožinovi hrdlorezi sú tak preriedení, že už asi nedobyjú ani Ondavské Matiašovce, keby k tomu dostali rozkaz. Prigožin zároveň povedal, že na mieste Putina by vyhlásil koniec špeciálnej vojenskej operácie (veru, po štyroch dňoch najvyšší čas), pretože všetky jej ciele sú predsa splnené. Trochu mi tu zavarilo mozog, pretože neviem, či sa pádom polovice Bachmutu desatanizovala, denacifikovala, ale čo viem úplne presne, že sa nedemilitarizovala, práve naopak. Možno Putin vyhlási, že všetko ide podľa plánu, pretože jeho zásadným cieľom bolo odjakživa dobytie stanice v Bachmute a rozstrieľanie dvoch dediniek okolo. Dmitrij Peskov určite prikývne a povie, že to tak predsa komunikovali od samotného začiatku, Solovjov vo svojom programe opito prikývne a povie „Konečne, konečne sme dosiahli to, čo chcel už Ivan Hrozný: bachmutský nádražný bufet!“
Aby to okolo mesta nebolo úplne nudné, udiala sa malá udalosť, ktorá Wagnerovcov zabrzdí ešte o trochu viac: Ukrajina im vyhodila hlavný muničný sklad pri meste. Na internete sa objavili názory, že to nebola nepriateľská akcia ale náhodná udalosť (Ivan si potreboval zapáliť akurát v prítomnosti munície) a bum! munícia buchla. Inak ten Ivan by sa už mohol uvedomiť, už toho svojimi cigaretami napáchal viac ako Američania atómovými bombami.
Na druhej strane, video výbuchu je pekne nafilmované, ako keby niekto čakal ohňostroj, takže skôr sa prikláňal k verzii, že to bola akcia ZSU. Tak ako tak, po rozbahnených cestách sa na front bude nedostatková munícia voziť ťažko, takže ruský postup v meste sa okreše ešte o čosi viac. Pád Bachmutu je ešte viac v nedohľadne.
A čo Avdijivka? Takzvaný druhý Bachmut už nie je druhým Bachmutom. Ruské velenie zmenilo operačné plány a vojská z okolia mesta presunuli práve k Bachmutu. Dezoláti, haló! Áno, Rusko má nekonečne veľa zdrojov a miliardy vojakov, práve preto nie je schopné držať dva fronty útoku! Sdjeľaj kim nesmažú, OK?
Na Deepstate Maps je vidno nepatrné preťahovačky o políčka a lesíky všade na fronte, od Charkovštiny až po Dneper, ale je jasné, že to je len držanie nejakej aktivity, ako sa hovorí u nás, aby sa nám žily neskrátili. Žiadna ofenzíva zo strany Zmrdov tam nehrozí.
Zhrnutie stavu frontu: Rusi sa dostali do takého štádia opotrebovanosti armády, že stratili schopnosť viesť dve operácie naraz. Proste druhá najväčšia sila planéty!
2. Veľtrh techniky na Ukrajine
Keď sa v éteru zjavili zábery tankov T-62, dezoláti sa išli pretrhnúť od kriku, že to nebudú aktívne stroje ale pevnosti zaorané niekde v jame, kde sa stanú niečím akože prevratným. Samozrejme, my realisti sme vedeli, že bude otázkou času, keď Ukrajinci ukážu zhorené vraky týchto 60-ročných mašín. Stalo sa. Potom sa zjavili zábery tankov T-55 a T-62, ktoré nepatrili k moderným ani v časoch, kedy Zdenka Studenková bola zaslúžilou umelkyňou. Takisto som začul, že veď to budú pevnosti („Taký kanón kalibru 100 mm je predsa len riadne delo, tie americké šunky dostanú zabrať!“) .
No, ZSU práve dostali do rúk prvé vyhorené kusy a nestíhajú sa čudovať. Ako som písal už skôr, Rusko malo modernizovať tieto archaické mašiny, lenže keďže sankcie nefungujú a prachy sa samozrejme nerozkradli, dokážu tak spraviť len u desiatich kusov mesačne. Takže to, čo je na ukrajinských poliach, sú originálne stroje z čias, kedy sa narodil môj otec (je ročník 1954). Áno, druhá armija mira tam poslala takto staré nemodernizované stroje – čo pre mňa nie je prekvapko, ale neviem, čo si teraz počne dezolé scéna.
Na druhej strane, aj Rusku sa podaril mimoriadny zásah. Veterán prichodiaci z frontu opisoval do kamery, ako zajali nemecký tank Leopard a začali ho odťahovať na svoju stranu frontu. Lenže chyba lávky, tank sa im v močiari utopil, takže ho nemôžu ukázať verejnosti. Čo je asi vcelku trápne, keďže to niečo, čím Leopard ťahali, sa neutopilo (nemyslím si, že 50-tonový tank ťahali detským kočíkom). Onen vojak, ktorý to tvrdil s takou presvedčivosťou, bol navyše úplne čistučký, takže sa dá pochybovať nielen o jeho trofejnom stroji, ale dokonca aj o tom, či bol na fronte.
Inak ruský tank T-90 nezistenej (modernejšej) verzie doručili do Spojených štátov. Milé tupelá, čo si myslíte, budú USA teraz kopírovať boľšóju ruskú techniku?
3. Medvedík sa nám rozštekal - a utŕžil hanbu
Dmitrij Medvedev, teda tá zbytočná, nikým nechcená a nevyvinutá sračka, ktorá je dobrá len na to, aby obsadila dvadsať nikomu nič nehovoriacich úradov, má nejakú zvláštnu formu maniodepresie. Keďže jeho ego nedovolí priznať si, že pre Kremeľ má hodnotu feťáka Dušana, musí štekať po celom svete. Čím viac šteká, tým väčšiu hanbu utŕži. Čím väčšiu hanbu utŕži, tým viac sa musí cítiť ako lúzer... a znova dokola.
Aktuálne zanechal text, kde hanobí poľského premiére Mateusza Morawieckého. „Nejakí blbeček zvaný Mateusz Moriawiecki povedal, že Ukrajina má právo udrieť na Rusko a že sa nemusíme báť vojny NATO s Ruskom, pretože Rusko by ju veľmi rýchlo prehralo. Ja neviem, kto by vojnu vyhral alebo prehral, pretože keďže poľsko je predsunutým štátom NATO v Európe, táto krajina by ihneď zmizla aj so svojim tupým premiérom.“
Poliaci ale majú ruský hnoj na háku, takže pekne diplomaticky odvetili: „Drahý pán Medvedev. Pamätajte, že miešanie drog a alkoholu je nebezpečné. V každom prípade vy vo svojom zvyku pokojne pokračujte!“ Bolo to tomu debilovi treba?
4. Nové informácie o ruských stratách
Keď som bol cca 18-ročný, dostal sa mi do rúk zaujímavý článok o ruských špeciálnych jednotkách. Mate si spomínam, že tam autor nekriticky vychvaľoval jednotky Čiernej smrti (ruskej námornej pechoty) a Specnazu. Člen francúzskej cudzineckej légie tam vravel, že proti týmto dvom jednotkám sa bojovať nedá.
Lenže ukrajinská vojna ukázala, že Čierna smrť nie je v prostredí modernej vojny a ruského velenia ničím extra. Jednotky patriace k Čiernej smrti sa skutočne vylodili pri Mariupole, ale bol to prekvapivý útok, ktorý im pomohol k pyrhickému víťazstvu. Akonáhle moment prekvapenia pominul, námorná pechota dostala ťažko na frak pri Kyjeve, kde ju ukrajinské jednotky a delostrelectvo rozorali na prach. Odtiaľ boli stiahnutí na Donbas, kde utrpeli znova ďalšie ťažké straty pri Pavlivke. Práve tu jeden z nižších veliteľov mariňákov odmietol vykonať tupý rozkaz nejakého vyššieho dôstojníka, čo sa v armáde riešilo. Neskôr, začiatkom roku 2023, mariňáci rozkaz útočiť pri Pavlivke na Vuhledar neodmietli, čo viedlo k ich katastrofálnemu masakru (áno, generál Rustam Muratov).
Podľa Wikipédie má Čierna smrť 12.000 členov – nuž, teda asi len mali a teraz jej rady budú tak husté ako Jakubcove koncerty.
Inak trošku ma šoklo, keď som sa dočítal, že elitná námorná pechota Ruskej federácie používa obojživelné tanky PT-76. sú rovnako staré ako tanky T-54/55, zavedené boli v roku 1951 a ako hovorí sám názov, ich hlavným kanónom je 76,2 mm zastaraný typ.
Čo sa týka druhej vyššie spomenutej elitnej jednotky: Specnaz sú jednotky špeciálneho určenia, teda elita armády. Lenže ako všetko v Rusku, aj tu je taký hokej, že ani divá sviňa sa už v jednotlivých zložkách nevyzná. Názvy ako Alfa, Vympeľ, SOBR, OMON a ODON sú podľa mňa následkom toho, že za Sovietskeho zväzu si jednotlivé frakcie Strany a teda aj armády a KGB nedôverovali a každý „gang“ chcel svoju špeciálnu jednotku, ktorá by v prípade problémov ochraňovala jeho osobne. Tu je vidno rozdiel medzi Západom, konkrétne USA, kde Ronald Reagan, podľa mňa najlepší US prezident modernej doby, donútil svojim dekrétom spolupracovať všetky americké agentúry a vytvoril tak IC, Intelligence Community, kde má každá zložka svoju robotu (ktorú napriek snahe ale neviem dešifrovať, pretože aj tu sa mi zdá, že niektoré jednotky majú zdvojené funkcie).
V každom prípade Specnaz boli vždy braní ako elita a v každom konflikte mali splniť prvotný úder na mimoriadne ciele. To sme zažili v roku 1968, o desať rokov neskôr to zažil Afganistan, kde specnazisti vybojovali niekoľko úspešných bitiek proti mudžanedínom. Gruzínsko a Ukrajina zažili akcie týchto jednotiek viackrát.
Ale nové informácie hovoria o tom, že Ukrajina strikes back a Specnaz utrpel 95% straty. Nie, nie je tam preklep, odpadovosť majú viac ako 9 vojakov z 10! Výcvik vojakvo Specnazu trvá podľa zdrojov minimálne 4 roky (predpokladám, že nerukuje sa k nim len tak od sústruhu a nováčik v Specnaze nie je nováčikom v armáde). Ak majú tieto špeciálne sily skutočne takéto straty (nemyslím si síce, že 95% z nich je mŕtvych, na druhej strane špeciálne vycvičený vojak s amputovanou nohou má zmysel asi ako Romana Tabak na univerzite), tak ruské špeciálne jednotky ako také prestali existovať. Pomsta za august ´68 je sladká...
Ako som spomínal, z článku pred dvadsiatimi rokmi som bol uveličený a bral som Specnazistov ako polobohov, niečo ako Jamesa Bonda v maskáčoch. Na druhej strane, prax ukázala, že tie jednotky nie sú až také špeciálne. Specnazisti viedli protiútoky počas krízy v Buďonovsku v júni 1995, kde čečenskí separatisti obsadili špitál a zobrali stovky rukojemníkov. Atak špeciálnych síl si vyžiadal 140 – 170 mŕtvych a stovky zranených, z toho len 11 bolo samotných aktérov. Pri akcii bolo zničených 160 domov, čo je približný počet samotných teroristov. Specnaz mohol narovinu hodiť na Buďonovsk atómovú bombu, výsledné straty na životoch aj majetku by boli približne rovnaké...
Rovnakou tragédiou (v zmysle úspešnosti) bola akcia Specnazistov v Kizljare a Pervomajsku o rok neskôr. Čečenci mali 70 mŕtvych a 30 zajatých, mnohonásobná presila ruských síl vrátane špeciálnych mala oveľa vyššie čísla. Až 250 domov v meste ľahlo popolom. Aspoň že prežila väčšina rukojemníkov.
Úplnou katastrofou skončila dráma v Moskovskom divadle v roku 2002. sotva pol stovky čečenských mužov a žien prepadlo predstavenie a vzali rukojemníkov, pri následnej akcii Specnazu zomrelo 130 rukojemníkov. Keby ste si mysleli, že rukojemníkov povraždili Čečenci, mýlite sa, zomreli na otravu plynom, ktorú tam pustili Specnazisti!
No a dráma v Beslane je asi najväčším zrkadlom ruských špeciálnych síl. 32 Čečencov prepadlo miestnu školu v Severnom Osetínsku. Jednotky Specnaz zaútočili na útočníkov a v následnom totálnom chaose bolo pobitých 333 zajatcov, prevažne detí, ďalších sedem stoviek sa pri prestrelkách a výbuchoch ranilo. (mentálne nastavenie Ruska skvele vidieť na tom, že nielenže jedna časť velenia nariadila prestať strieľať a druhá prikázala v tom istom okamihu útok; druhým mementom o ruskej mentalite je fakt, že trosky školy boli aj so zvyškami tiel na druhý deň po oslobodení vyvezené na skládku bagrami).
Zhrnutie kapitoly: tak Čierna smrť ako aj Specnaz by mali byť elitnými bojovými oddielmi, ktoré môžu byť nasadené v najhorúcejších sektoroch frontu. Ich výzbroj, výcvik a velenie by mali byť špičkové, najmodernejšie v ruskej armáde a vojaci zvolení do ich radov by mali spĺňať oveľa viac ako bežný mobik či dokonca profesionál. Napriek nejakým úspechom v minulosti, kde podobne ako na začiatku vojny na Ukrajine sa spoliehali viac na moment prekvapenia ako na reálne schopnosti, história hovorí o ich viac –menej pofidérnom prínose v situáciách, kde nemajú túto výhodu. Ukrajina je symetrický konflikt, hoci s tým Rusi nerátali, a tak výsledkom je absolútna decimácia oboch zložiek.
Čo je pozitívom, že ani Specnaz, ani mariňáci nebudú dlho schopní vykonávať žiadne svoje typické akcie; ich sila bola okriplená a vzhľadom na ruskú ekonomickú a technologickú situáciu sa nedá rátať s tým, že by ich Moskva nanovo vybudovalo do konca dekády, ak vôbec. Kremľu tým pádom čoraz viac zostáva len spoliehať sa na mobilizovaných chudákov, ktorí dostanú len zbrane na úrovni tretieho sveta. Dá sa tak povedať, že špeciálna vojenská operácia na Ukrajine špeciálnymi ruskými jednotkami viedla nie k demilitarizácii Ukrajiny, ale k dešpecializácii ruských síl (© Ján Valchár)
A to nás logicky neskutočne teší.
