Poznámka: blog bol písaný v pondelok a utorok.
1. Rusko sa pomstilo Ukrajine za Makiivku
Ako som písal v novoročnom blogu, Ukrajina odpálila novoročné posedenie ruských mobikov neďaleko Donecka, a štatistika slnečníc sa jednou minútou rozšírila o približne šesťsto kusov. Ruský priestor zachvátila zúrivosť nad amaterizmom ruského velenia, čo je niečo, ako keby váš syn osemkrát prepadol v prvom ročníku ZŠ a vy skonštatujete, že Karlova univerzita pre neho asi nebude to pravé orechové. Posadiť stovky mobikov, ktorí ešte pred mesiacom opravovali skútery a predávali v Mekáči žemle, na desiatky ton delostreleckej munície 15 kilometrov od frontu a nechať im mobilné telefóny rozhodne nebolo riešením, ktoré by bol na tejto planéte schopný urobiť ktokoľvek okrem Rusov. Rusi však nikdy nás, antiRusov nesklamú takže to proste urobili a výsledok poznáme.
Avšak Rusi nesklamali v tomto kontexte ani druhýkrát. S veľkými fanfárami vystúpil generál Koňašenkov AKA Ten-čo-povie-bársjakú-hovadinu-ale-nikdy-nie-pravdu a oznámil tradičný výgrc, že Rusko si to nenechalo páčiť a previedlo dokonalú odvetu. Vystrelilo rakety po báze ZSU a viac ako 600 vojakov Ukrajiny zabilo. Keďže Rusi podľa vlastných slov stratili v Makiivke iba zlomok oficiálnych čísiel, konkrétne 60 – 81, podľa toho, ktorý ruský dement vám klame, pomsta by to bola mimoriadne sladká.
Lenže hneď na druhý deň Ukrajina ukázala reálne miesto dopadu rakety, čo bola nedostavaná budova v Kramatorsku, na ktorej do vojny nedokázali ani osadiť okná, a hneď bolo jasné, že bulharská ruská konštanta tradične zaúradovala. S vysokou mierou pravdepodobnosti teda straty tejto výmeny názorov nie sú 600 ku 81, ako tvrdí Koňašenkov a banda dezolátov z Kremľa, ale niekde NULA ku šesťsto, plus na ukrajinskej strane rozbitý chodník pred budovou. Čo teda na dokonalú pomstu rozhodne nevyzerá.
Aby toho nebolo málo, už aj ruská dezinfoscéna sa chytila Koňašenkovho výplodu a spustila rozsiahlu vlnu kritiky. Podľa blogerov už Moskve neveria ani oni sami, a to sú zato v podstate platení. Tak ako tak, nový január začal pre Moskvu biedne. A aby si dokázali poriadneho šesťcentimetrového vtáka, ostreľovali aspoň trhovisko na ukrajinskej strane a zabili dôchodkyňu, pár civilistov zranili. Nato, že to Záporožská oblasť je formálne ruská, ničia si svoje civilné ciele skutočne mimoriadne radi a ešte sa tým chvália.
2. Čo nové na fronte?
Front sa prekvapivo pohol, aj keď musím priznať, že som ostal zmätený. Jevgenij Prigožin ako ambiciózny veliteľ Wagnerovcov, teda jedinej sily na ruskej strane frontu, ktorá sa je schopná pohnúť ďalej ako od železničnej stanice po najbližší tábor bez toho, aby stratili život a polovicu končatín, už aspoň na oko kapituloval. Podľa jeho slov je Bachmut a jeho okolie príliš dobre opevnené a nemá silu nato, aby oblasť dobyl z rúk ZSU. Pripomeňme si, že o toto mesto veľkosti Trnavy sa vedú najtvrdšie boje od prvého augusta (a viedli sa aj predtým), takže (ne)dobyť toto miesto ani za 4,5 mesiaca, a to napriek desaťtisícom mŕtvych a ranených, je vážne zrkadlom ruskej armády 21. storočia.
V každom prípade bachmutský štýl boja, teda naženieme tisícky kriminálnikov na pole, za týždeň dobyjeme skládku a fabriku na šampanské, aby ZSU za tri hodiny dobyla všetko naspäť, dlhodobo nefungoval a môj privátny tip je, že táto bitka stála Rusákov toľko síl, techniky, munície a energie, že už sa z toho nedokážu vylízať, ani keby na ich strane stál pánbožko. Ani Ukrajinci to tam nemali ľahké, o čom svedčí presun elitných bataliónov ZSU do tohto priestoru okolo Vianoc. V každom prípade Bachmut drží a Rusi krvácajú.
Ale zlá správa je zo severu, z priestoru Soledaru, ktorý je takpovediac severnou bránou k Bachmutu. A tu je práve ten bod, kde som sa ja sám zapiekol. Ruské zdroje hovoria, že Soledar padol (mesto malo 10.500 obyvateľov a za Brežneva sa volalo Karlo-Libknechtovsk, podľa nemeckého socialistického príživníka). To by nebolo nič nové, Rusi každé mesto predtým, ako ho dobyjú, dobyjú minimálne trikrát a potom za deň opustia, takže rovnako ako v prípade vybombardovaného asfaltu v Kramatorsku, aj tu sa dá predpokladať, že sa jeden vojak zjavil niekde na okraji Soledaru, hneď ho tam Ukrajinci odpravili a Moskva z toho spravila dlho očakávaný prielom frontu. Lenže na deepstatemap sa skutočne zjavil závratne veľký postup Rusov, až by som si trúfol povedať, že taký postup sme nevideli zhruba od júna alebo júla. Výsledkom je, že prinajmenšom východná tretina mesta, príznačne nazvaná Bachmutske, je v rukách Orkov. Stredná časť, samotné mesto, je podľa všetkého v ohni, pretože jednotlivé mapy majú z aktuálnej farby v meste hokej a podľa všetkých zdrojov jednoznačne ukrajinská je len západná časť menom Blahodatne. Soledar, ako napovedá názov, je známy svojimi soľnými baňami, ktoré fungujú už poldruha storočia, takže mesto je poddolované. Je pravdepodobné, že za 11 mesiacov vojny v oblasti sa Ukrajinci chytili práce a vybudovali tu drobné prechody, tunely, skrýše pre odboj a podobne ako kedysi v Odesse budú v noci vybiehať von a kosiť s noktovízormi Rusákov po tuctoch.
Podľa niektorých blogerov však situácia nie je kritická, pretože ak by aj Soledar padol, Bachmut by to neobmedzilo až tak, ako si Putin želá. Medzi mestami je pomerne ľahko dostupný terén, ale na druhej strane aj sieť obranných pozícií, ktoré pádom mesta ZSU obsadí. A ako sa to stalo mnohokrát, pád nejakej časti Severodnecku alebo Bachmutu predznamenal oveľa úspešnejší protiútok Ukrajincov a návrat „do normálu.“
Takže v momente písania týchto riadkov stále neviem, čo je vlastne výsledkom týchto bojov (pravdepodobne nebudú aj tak posledné a situácia sa zmení mnohokrát).
A ešte raz k Prigožinovi: podľa niektorých zdrojov mu vraj bolo formálne sľúbené obsadenie a povojnové využívanie miestnych soľných a sadrovcových baní. Táto časť Ukrajiny je bývalým morským dnom a hoci nie je bohatá na ropu, plyn či rudy, práve okolo Soledaru sú iné suroviny mimoriadne rozšírené. Prigožin by mal za svoju snahu (a za cenu desaťtisícov mŕtvych kriminálnikov) eldorádo.
3. Štedrý večer na Ukrajine
Nejasný, ambivalentný postoj Nemecka voči dodávke zbraní na Ukrajinu sa začína lámať. Ak máte raz formálne veľkú, hoci podhodnotenú, armádu nemeckého rozsahu, tak svet aj logika by očakávali, že sa postavíte rozhodným spôsobom a na správnu stranu konfliktu. Nehovoriac o tom, že vaša skorumpovanosť a posadnutosť akože-ekológiou, v podstate ale len presedlaním celého kontinentu na ruský plyn, ste tú vojnu nepriamo spôsobili vy Nemci. Kolísavý prístup Olafa Scholtza, ktorý raz bol ako Kremľom platený agent, inokedy zasa (verbálne) veľmi protikremeľský, miatol aj nás Slovákov, ktorí majú denne na očiach multitalenta Matoviča a predajnú nevestu Kollára. Ukrajina dlho chcela od Berlína Leopardy, aspoň staršieho typu 1. Berlín povedal Nein a Kyjev sa musel spoľahnúť na menšie krajiny Európy a dokonca aj Maroka. Výsledkom je stagnujúci ukrajinský postup, ktorý zo svojimi, poľskými, československými, slovinskými a marockými tankami asi nedokáže v tejto situácii zrýchliť, a to ani po zhabaní stoviek ruských tankov a BVP-čok.
Ale ľady sa lámu a Francúzsko a USA sa rozhýbali. Ukrajina podľa všetkého dostane značný počet vozidiel Bradley a francúzskych tankov-netankov AMX-10 RC. Prinajmenšom Bradley bol svojho času v Zálive postrachom irackých tankov, mimochodom, v značnej miere vyrobených u nás v Martine. Na jednej strane sa diskutujúc sťažujú, že pre Ukrajinu príliš veľký počet druhov vozidiel bude robiť záťaž na servis, na druhej strane vozidlá západného bloku majú iný kaliber a Ukrajina potrebuje aj väčšie množstvá munície, takže po rozšírení spektra vozidiel sa zvýši aj dosah na sklady munície.
A Nemecko sa prebralo tiež, pretože ako správny biznismen si správne vyhodnotilo, že pre trh so zbraňami bude polygón Ukrajina veľkou reklamnou kampaňou, a teda ani Berlín nemôže na miestnom „Agrokomplexe“ chýbať. A tak sa už uvažuje nad Leopardami, ktoré by si pri Bachmute, Svatovom a prípadne onedlho aj Tokmaku narobili svoje zárezy na hlavniach. Gott sei dank!, povedal by som si, keby mi to nebolo v mene Germánov aj trošičku trápne. Kým Británia, USA a celé východné krídlo sa (často napriek zúfalému stavu vlastných armád) predbiehajú, kto pomôže viac, Helmut kuká len na vlastný bachor.
Ale uvidíme, je dosť možné, že práve táto zásielka rozbehne celú sériu ďalších dodávok. A keďže stále nie príliš priaznivé počasie neumožňuje Zelenskému rozbehnúť dlho očakávanú ofenzívu (Ded Moroz sa teraz oneskoril), možno ešte pár kusov Leopardov a podobných oceľových šeliem by sa zimnej ofenzívy dočkalo.
4. Ruské straty utešene rastú. Príde druhá vlna?
Ako som písal jeden z posledných blogov minulý rok, oficiálne Ukrajinou udávané straty okupantov dosiahli šesťciferné číslo doslova na Štedrý večer (presnejšie boli zverejnené 22. decembra). Lenže odvtedy je zhruba dva týždne a štatistika hovorí o 111.700 slnečniciach. To je takmer 1000 nebožtíkov na strane mobikov denne! A to, ako som už napísal, ani neprebieha oná dlho očakávaná ofenzíva na juhu... Rusom pravdepodobne mobilizácia nepomohla a tých pár kilometrov štvorcových pri Soledare im za tie hausnumerá nestáli.
Lenže dokonca aj Prigožinovi Wagnerovci sa pri Bachmute zastavili a nejaký prielom asi nehrozí. dnes sa Dmitrij Peskov nechal počuť, že druhá vlna mobilizácie nebude, čo ja osobne beriem ako oficiálne potvrdenie, že už sa zháňajú lôžka a maskáče. Zlé jazyky hovoria o pol milióne nešťastníkov, ktorí by mali narukovať v druhej vlne, ale trvám na tom, že takáto masa ľudí v stave, že už aj ich predchodcovia nemali zbrane, spacáky, sťažovali sa (v októbri) na podchladenie a zlú stravu, hrdzavé Kalašnikovy a nedostatok výcviku, resp. „uskladnenie“ v svinčárňach a v zdevastovaných halách, nebude použiteľná ani trošku. Otázkou je aj to, koho by vlastne odviedli? Veteránov, dobrovoľníkov a neviem koho stiahli počas roka a počas prvej vlny, takže teraz pôjde kto ďalší? Budú exhumovať mŕtvoly? Alebo dajú zbrane do rúk sedemnásťročným mladíkom? Ženám? Jasné, Rusko je veľkou krajinou a dá sa očakávať, že v každej republike a autonómnej oblasti je dostatok voľných kapacít rádovo v státisícov mužov 18-60, ale aj tak si myslím, že sa bude „kvalita“ zvoľňovať.
5. V Rusku sa ochladilo. A u nás nie.
Putin aj jeho hlásna trúba (trúba doslova) Zacharovová sa zastrájali, že táto zima bude pre Európu bez ruského plynu devastačná. Ako vždy, trepali. Zima akosi stále neprišla, lyžiarske strediská sú v slzách a to počasie vonku je na samovraždu (vážne ledva držím otvorené oči, a to je štvrť na päť poobede). Naopak, dosť zaujímavo sa ochladilo nad Ruskom. Keby som nebol neveriaci luterán, povedal by som, že je to následok božej vôle, pretože mohutná masa mrazu ako keby kopírovala hranice európskej časti Ruska.
Výsledkom je, že v neudržiavanej ruskej energetickej sústave dochádza k výpadkom. Ak bývate v rodinnom dome, výpadok elektriky počas mrazu nie je až takou tragédiou, jednoducho budete po tme kúriť drevom a teplo si udržíte. Lenže Rusko patrí ku krajinám s najväčšou mierou urbanizácie a na siedmom poschodí chruščovovky niekde na predmestí Moskvy si dostatok dreva asi nezoženiete, nehovoriac o tom, že si tam krb nenamontujete. Výsledkom bude asi mimoriadne perný január pre chirurgov aj hrobárov, ktorým nebude dopriaty šlofík, kým sa neoteplí. A v Európe stále nič. A to nám Ježisko nadelil sánky a boby...
6. Odboj v Rusku sa aktivizuje
Podľa zdrojov na webe sa prudko zvýšil počet vnútorných teroristických úderov na ruskú infraštruktúru po novom roku. Otázkou je, že či za to môže povedzme nejaký vyslaný agent z Ukrajiny (po celom Rusku vrátane Sibíri žijú státisíce Ukrajincov a polovičných Ukrajincov), alebo je to následok skutočne etnických Rusov, ktorí skrátka inak proti Putinovi a jeho krvavej diktatúre bojovať nedokážu. Situácia pokročila dokonca tak ďaleko, že ruská duma musela preklasifikovať trestný čin terorizmu a pritvrdiť tresty zaň.
Obľúbeným cieľom je vraj železnica. Keďže Rusi nemajú dostatok ložísk pre nákladné aj osobné vlaky, pretože sankcie ako inak nefungujú, tak každý útok na tie vlaky, ktoré sú schopné pohybu, je dosť nepríjemným tŕňom v zadnici Moskvy.
7. Mariupol ako zrkadlo ruského mira
Zatiaľ najťažšie skúšané mesto tejto vojny, Mariupoľ, trpko zaplatil zato, že v prvej rusko-ukrajinskej vojne zastavil ruský postup a dá sa povedať, že prerušil ruské ťaženie ako také. V tejto vojne si to ťažko odpykal a ukrajinské zdroje odhadujú počty civilných mŕtvych na 30.000, približne 7% populácie pred vojnou. Čísla sa rôznia, ale držme sa týchto. Legendárnym je nápis pred miestnym divadlom, DETI, ktorý ruské letectvo (zámerne, o tom ma nepresvedčí nikto) ignorovalo. Podľa doteraz neupresnených správ pri útoku zahynulo do šesťsto civilistov, prevažne matiek a detí. Budova divadla bola prednedávnom olemovaná konštrukciou a plachtou znázorňujúcou fasádu nebohého divadla (ja jej hovorím Potemkinova plenta) a budova bola zbúraná. Ešte predtým, niekedy na konci leta, dostala istá ruská stavebná firma zákazku na likvidáciu trosiek, lenže pre obrovský počet rozkladajúcich sa detských mŕtvol nebola schopná úlohu splniť a podľa správ len jednoducho s domiešavačmi vyplnila suterén budovy a torzá obetí tak izolovala od vzduchu a rozkladu. Russkij mir v pravej podobe. Ja ako človek vyslovene Rusákov nenávidiaci by som sa modlil zato, aby Ukrajinci po porážke toho fašistického Mordoru zistili mená a bydliská dotyčných veliteľov, pilotov aj členov stavebnej firmy (nebola to hocaká stavebná firma, niekto si to vyloboval podľa straníckej príslušnosti) a systematicky ich likvidoval, ideálne aj s rodinami.
A po novom, aby toho nebolo dosť, Rusko ohlásilo, že do mesta presunie 50.000 etnických Rusov priamo z Mordoru. Chudáci Rusi, asi prvýkrát uvidia splachovací hajzel a asfaltovú cestu, teda ak po dlhodobej prítomnosti ruskej a čečenskej zberby niečo také v meste ešte ostalo. 50.000 Rusov do 420.000-ého mesta mi prebúdza na koži chlpy, pretože pravdepodobne toto číslo nebolo vycucané z prsta ale koreluje s počtom padlých a dodatočne povraždených civilistov spred okupácie. Proste jedného Ukrajinca zabijeme, jedného Rusa dodáme do civilizácie namiesto neho. Skutočne ma tá správa zapiekla, priznám sa.
A teraz dobrá správa: tých 50.000 má byť doručených neskôr, momentálne nemajú kde bývať, keďže mesto drahí osloboditelia vo veľkej miere zrovnali so zemou. A to značí, že už do leta sa do mesta nedostanú. Tipujem, že ak by realokácia Rusov bola dobrovoľná, prihlásilo by sa veľmi málo ľudí Rusov, pretože asi tušia, čo by čoskoro nasledovalo. A to by Mariupoľ ani nemuseli dobyť ZSU, stačil by oddaný sused, ktorému umrel v divadle synovec. „Zháňam do kvartíru v Mariupole podnájomníka, Rusa z Ruska. Nájom je lacný, byt dobre vybavený. Budete piatym podnájomníkom v poradí, z toho štvrtý za posledný mesiac. Cintorín, chirurgia aj krematórium neďaleko.“
8. Drobnosti zo sveta
Putin sa zúčastnil privátnej omše na pravoslávny štedrý večer. Ten tupý, vyprázdnený pohľad vyhoreného človeka sa málokedy vidí, ale stálo to zato. Okrem toho bolo zvláštne, že v Moskve máte 6. decembra večer už niekedy okolo tretej poobede, ale cez okno prenikalo svetlo. Pacient asi potreboval skoro do postieľky...
Ďalší vysokopostavený politik mŕtvy. Magomed Abdulajev, bývalý premiér Dagestanu, zomrel v nemocnici po tom, čo ho prešlo auto. Samozrejme, stať sa to môže, ale viete, toto je Rusko a jeho najviac mobilizovaná provincia, takže stavím sa, že šofér mal okrem vodičského preukazu pri sebe aj preukaz FSB.
Inak jeden vianočný vtip na margo Rusov: ruská politická scéna je ako adventný kalendár - otvoríte okno a nikdy neviete, čo z neho vypadne.
Žiaden vtip nebol tak blízko realite.
Už aj Pakistan posiela muníciu Ukrajine. Táto gigantická krajina (čo do počtu obyvateľov) je síce na okraji ekonomického kolapsu, ale zjavne si dokázala dobre zrátať, z ktorej strany v budúcnosti fúka vietor obnovy a investícií. Indovia, berte si príklad!
Prímerie, ktoré nebolo a nemalo byť. Putin vyhlásil 36-hodinové prímerie na 6. až 7. januára, teda na spomínané pravoslávne Vianoce (hoci mám priateľku Ukrajinku, stále sa neviem z toho ich systému Vianoc, Nikolajov a darčekov na Nový rok vysomáriť. Ale Ded Moroz mi priniesol ponožky, kávu, knihy olejové farby až trikrát, muhehehe).
Lenže prímerie je ako manželstvo – zbytočne poviem Aničke, že si ju beriem, pokiaľ mi ona nepovie to isté, zo svadby je hovno. A tak aj Putinovo prímerie na druhej strany frontu odozvu nenašlo, ak nerátame vyhlásenie Arestovyča, že Ukrajina na takú hru za týchto podmienok (viaznuca ruská ofenzíva a úspešné ostreľovanie hávede ukrajinskými HIMARSami) nepristúpi. A aj tak ako vždy Rus poruší slovo. Putin i tak na ňom trval.
A trval na ňom tak urputne, že počas neho ostreľoval trhovisko v Chersone, pričom zabil niekoľko civilistov, a prerazil front pri Soledare, čo som spomínal vyššie. Nato, že to Mordor na prímerí vyslovene trval, Rusko podozrivo získalo, však?
(Pozor, neoverená informácia): Rusko chce od Číny kúpiť lietadlovú loď Liaoning! Ak by ste nevedeli, Liaoning je vlastne sesterskou loďou nešťastného Admirála Kuznecova, teda lietadlovej lode/lietadlového krížnika, podľa toho, či sa Rusko chváli držaním lietadlovej lode alebo chce Kuznecova dostať niekam, kde sú oficiálne lode zakázané. Liaoning (pôvodným menom Riga, neskôr Varjag) aj Kuznecov stavali v lodeniciach v Mikolajeve, teda na Ukrajine. Keď sa Sovietsky zväz rozpadol, samostatná Ukrajina (a ani Rusko) nemali prachy nato, aby loď dokončili, nieto nato, aby ju používali a platili jej údržbu.
Predaj Rigy do Číny je na samostatný blog, ale skrátka sa to napokon podarilo a Čína obdržala síce zastaranú, ale predsa len lietadlovú loď. Plavidlo dokončila, modernizovala a na rozdiel od Moskvy sa nezdráhala označovať ju pravým menom, teda lietadlová loď. V službe je zhruba desať rokov.
No a nazad k Rusku. Rusko po odtrhnutí sa Ukrajiny nemá nielen iné lietadlové lode ako Kuznecova (vlastne už nemá ani jeho), ono nemá ani doky na výrobu takých lodí. Vladimír Putin sa nechal viackrát počuť, že Rusko bude mať celú sériu nových lietadlových lodí, len ho musia zvoliť (ako keby niekto v Rusku čakal niečo iné, však?), len ako vždy zabudol povedať, kde ich postavia, či v Kremli, na Urale alebo prevádzke reštaurácií Vkusne. Bodka. A tak Rusko žiadne iné lietadlové lode nemá dodnes.
A magor Putinovho rangu asi musí mať lietadlovú loď v čase devastujúcej vojny krízy, aj keby všetci ruskí dôchodcovia pokapali od hladu, takže podľa týchto správ sa obrátil na Čínu, žeby (konečne hotový) Liaoning odkúpil do svojej flotily. Pokiaľ viem, cez Bospor Turecko nepustí žiadnu lietadlovú loď, takže neviem, či by ex-Riga plávala priamo do Murmansku alebo by ostala len vo Vladivostoku či inom pacifickom prístave. Ako poznám Rusov, plavba z Číny do Murmanska, ak by sa obchod uskutočnil (v čo nedúfam) by značila štyri požiare, dve vypadnutia z okna u kapitánov, tretina lietadiel by im spadla do mora, polovica posádky by umrela od hladu a Liaoning by sa minimálne dvanásťkrát zrazil s veľrybou alebo nejakou pevninou („Prečo nám Rusom stále robí niekto naprotiveň a tú Afriku položil práve na našu trasu do Murmanska?“).
Keďže ale Čína na rozdiel od Mordoru má veľmocenské ambície aspoň trocha podložené faktami, Liaoning bude v jej rukách aj naďalej a Rusi budú mať lietadlové lode ako vždy len na papieri. Ak si už neprechľastali rysovaciu dosku. A to nie je isté.
Partizáni vyhodili do luftu dôležitú železničnú tepnu. Podľa iDnes sa to stalo medzi Luhanskom a obcou Lantrativka. Trasa bola bohato využívaná vojskami okupantov na prepravu jednotiek a materiálu na front a naopak prúdila ukradnutá pšenica.
Mňa najprv táto správa potešila, pretože útok na trať tak hlboko pri Luhansku je potešujúce. Potom som ale googlil, kde tá Lantranivka je – je to železničný hraničný prechod úúúúplne na severe, neďaleko Troického, teda jedna z posledných okupovaných obcí Charkovskej oblasti a úplne mimo Luhanskú oblasť. Obec leží tak asi desať kilometrov od ukrajinských pozícií, teda žiadne terno, ak to bolo v jej katastri. Od samotného Luhanska je to orientačne 120 kilometrov, preto správu beriem ako zbytočne mätúcu.
I tak je ale faktom, že pre Orkov to skomplikuje logistiku. Len tak ďalej.
Post scriptum: nasledujúce dni, napriek tomu, že som sľúbil dokončiť sériu o Číne a Mackovi Pú, budem finišovať jeden dosť závažný a už horiaci projekt. Ak sa na ukrajinskej strane nezmení nič, na nejakú dobu, minimálne na desať dní, sa odmlčím.
A sľubujem, že potom zameškané dobehnem! Možno bude aj ten Jára Cimrman...
