Keďže sa stala technická chyba, blog pozostáva z dvoch draftov. Ak by tam niekde boli zdvojené tie isté myšlienky, proste to ignorujte. A spustil sa nám sneh :/
1. Zhrnutie poslednej zbierky a plánov aktuálnej
Kto číta moje blogy, akiste vie, že sme ku koncu februára ukončili spoluprácu s našim starým Slovenským humanitárnym centrom a ja ako jediný z partie trvale prítomný v Slavjansku som rozbehol spoluprácu s novým centrom. Na zbierky aj naše plány to má zásadný dopad. Staré centrum, ktoré sme vybudovali za slovenské prostriedky a vlastnými rukami, potrebovalo peniaze aj na prevádzku. Nové centrum má „dosť“ peňazí na fungovanie aj bez nás, ale zasa oceňuje materiálnu pomoc. Tú distribuuje medzi utečencov z oblasti Bachmutu, Pokrovska a Časiv Jaru, ktorí sa presunuli do Slavjanska a okolia.
Tým pádom sa nám ako partii presunuli zbierky z Donio výlučne na nákup materiálu, resp. opravy a moje náklady spojené s pobytom na Donbase. Zo starej zbierky sa kupovali vianočné „paketíky,“ ktoré sme distribuovali medzi vojakov. Keďže ja som prišiel do Slavjansku pomerne neskoro, prakticky až deň pred Štedrým dňom, a vojaci dostávali dovolenky na poslednú chvíľu a bez nejakého poriadku, bol to mazec s distribúciou. Ale zvládli sme to plus mínus dobre. Následne sme kupovali termooblečenie, montérky a obuv niektorým vojakom. Na Donbase a Ukrajine celkovo niekoľko rokov bola taká zima ako býva u nás. Vojaci neboli pripravení na stalingradskú zimu. A tá teraz prišla. Teploty u nás boli okolo mínus 20, v Sumách a okolí Kyjeva až okolo mínus tridsať. Boty sme kupovali ako na bežiacom páse.
Vďaka sponzorom z Vranova nad Topľou sme dostali viac ako 150 setov termooblečenia, ktoré sa rozobrali ako teplé rožky. Plus vojačky a zamestnankyne v Slavjansku, Izjume a pri Charkove dostali 400 kusov teplých pančúch (alebo ako hovoria Ukrajinci, koľhot). Najprv sme sa ich nevedeli „zbaviť,“ no keď sa oteplilo, zrazu ich chcel paradoxne každý.
Pre vojenských remontnikov sme dostali montérky. Tie sa takisto minuli ako teplé rožky, pretože z neznámeho dôvodu vojaci nenafasovali dostatok a vraveli, že pracovať v starých rifliach v oleji je martýrium. Z montérok sme dostali ešte jednu krabicu, tá sa pre chorobu vojaka (skončil v nemocnici v Charkove na mesiac a pol a krvácal z pľúc, navyše mu našli rakovinu prostaty) nedostala do rúk jeho jednotky, ale sme ich rozdali miestnym vojakom.
Česká časť partie priniesla jedno auto Škoda, hromadu turniketov, liekov a jeden menši EcoFlow. Ten nemal adresáta a voľnú ruku som dostal ja – daj to tomu, komu uznáš za vhodné. Paradoxne dva dni po odchode Čechov prišiel Andrjucha, vojak z Azova, a povedal, že zháňa na pozície ekoflošku – a obratom som mu ju dal, na jeho prekvapenie.
Andrjucha je stále na fronte a ak dostane priepustku od ruských dronov, mal by sa tento týždeň vrátiť do mesta. Minule sme nestihli video reportáž. Ak príde nezranený, tak teraz...
No a napokon som spustil novú zbierku (poznámka: stará ešte nie je uzavretá, pretože za posledné prostriedky máme kúpiť pre Ruslana a jeho PVOšnikov evakuačné auto a chalani sú ešte naviazaní na front). Táto nová zbierka má vydržať až do môjho odchodu nazad na Slovensko a pravdepodobne v nej budem pokračovať aj potom.
Cieľom zbierky sú najmä autá a generátory/EcoFlowy. Tých je nepretržitý nedostatok. Ukrajina údajne stráca denne vyššie desiatky vozidiel. Ak dám dokopy jedno alebo dve autá za mesiac, treba si uvedomiť, že to nie je ani len kozmetická pomoc. Napriek tomu pokračujeme. A naša spoločná práca má aj nové výsledky.
2. Telefonát, ktorý poteší
Gross humanitárky, ktorú sme sem priviezli, tvorí second handové oblečenie, lieky, ako doplnok aj hračky. Objemovo je toho veľa, nestojí to nič a v poslednej, dosť krutej zime, to ľuďom extrémne pomohlo. Prakticky vždy však doplníme auto niečím hodnotným. Nemá ekonomický význam naložiť do auta oblečko z druhej ruky v hodnote 500 Eur a previezť 1000 Eur na nafte plus 300 Eur na ostatných koštoch. Do mašiny naložíme niečo extra, napríklad tie generátory, tak sa takmer týždňová cesta vyplatí už viac. Vždy sme dačo extra našli.
No a opakovane sa mi stalo, najmä v poslednom roku, že mi niekto do blogu napísal, že má pre mňa dačo extra. Obzvlášť vďaka do Komárna a Arpimu do Senca (plné auto liekov).
No a prednedávnom som mal nový kontakt. Pani z Kysúc nám prenechala jedno auto (pôjde na front, ale teraz ho používa Hoki, keďže na front išiel jeho Volkswagen).
No a cez víkend sme sa skontaktovali znova. „Nechcete ešte jedno auto? Teraz ale valník.“
Hm, s valníkom (evakuátorom, ako hovoria Ukrajinci) sme teda nerátali. Obvolávam chalanov v jednotlivých brigádach, tým, ktorí sú na fronte, posielam hlasovky. Saša z Vinnice, ktorý mi pred dvomi mesiacmi robil papiere dobrovoľníka, okamžite skočil na návnadu.
„Johny, toto je presne to, čo potrebujeme!“
Volám na Kysuce a pani Zuzke oznamujem nadšenie bijcov. Neverím vlastným ušiam: auto síce nie je zadarmo ako to prvé, ale máme si najprv vybaviť zbierky na ostatné, prioritnejšie veci, a za valník Fiat sa pokonáme až trochu neskôr, niekedy v júni či júli.
Oznamujem Sašovi, že auto je jeho a medzitým mi prídu tri vyrozumenia, že aj ostatné brigády takéto dačo potrebujú. Smola, kto prv príde...
Okrem toho nám Zuzka sľúbila detské veci a hračky. Ako doplnok na valník dobré, nie? ;)
3. A teraz vážne.
Pred mesiacom som bol s kamarátmi Vasjom a Antonom. Sú z 28. brigády, teda jednotky, odkiaľ vzišiel Serjóža Halahan. Dokonca sú z jedného mesta, presne toho, kde Rusáci pred tromi rokmi vyhodili do luftu priehradu. S oboma som bol naposledy pred cca rokom. Dali sme si kafé, kúpil som im boty Salomon (bloček som samozrejme stratil, sakra).
„Johny, potrebujeme EcoFlowy a generátory. Nie na benzín ale na diesel. Ten fasujeme.“
Povedali mi modely a počet a ja som vytočil českého dobrovoľníka Frantu.
So smiechom mi oznamuje: „Vieš, že to je 8.000 Eur?“ Padla mi sánka.
Na Ruslanovo auto sa vyberalo extrémne pomaly, čo bolo asi spôsobené zbierkami na generátory proti ukrajinskej zime v januári a februári (myslím si). Osem tisícok by som takýmto tempom zberal do kapitulácie Moskvy.
Oznamujem na kafé v Kramatorsku chalanom, že OK, ale bude to trvať dlho. Päť minút nato volá František. „Johny, vybavil som ti to za polovicu.“
Padá mi sánka druhýkrát. Ako hovorí klasik, ešte som ani nezačal jednať a už mínus 50%...
Chalani ma zobrali do dediny neďaleko Slavjanska. Ideme rozmlátenou cestou pod sieťkami. Dedina je pomerne dobre zachovaná – v tomto prípade to značí, že aspoň niektoré domy sú nepoškodené a v dedine je aj funkčný obchod. Prekvapuje ma obrovský kráter vedľa cesty a niekoľko úplne sfúknutých domov. „To bolo niečo väčšie, možno Iskander,“ hovorí s kľudom Ukrajinca Vasja. Úder to musel byť devastačný a ja sa neodvažujem predstavovať si, koľko miestnych ľudí tu muselo v tú noc zahynúť.
Prichádzame na bázu. Je to krásny parčík, ako z Hollywoodu. Stromy ako zbierka samorastov, okolo nich niekoľko domov v pomerne dobrom stave. Medzi stromami aj pod krytmi terénne autá a jedna či dve dodávky. Zastavujeme pri jednom z dvorov.
„To je kapec, že vás tu Pidari neostreľujú,“ hovorím Vasjovi.
Ten sa začne smiať. „Neostreľujú? Aha.“ Meter odo mňa je plot rozstrieľaný od šrapnelov ako rešeto. Proste som si ho nevšimol a preto som povedal také rúhanie.
Vchádzame do jedného z dvorov. Vonku fajčí pár chalanov; zoznamujeme sa ale mená som zabudol. Na dvore je bordel, ktorý označujem „bordel ako na Donbase.“ Je to zmeska prachu (pozostatok z rozstrieľaných budov), lístia alebo ihličia (technické služby pracujú biedne, nie sú ľudia, technika ani peniaze) a stavebného materiálu (takisto z rozbitých budov). Nikto z vojakov nikdy nebude tento bordel odstraňovať – slúži ako maskovanie. Ak máte v každom z tisícok dvorov takýto bordel, tak nebudete na seba upozorňovať tým, že pozametáte. Rusák nespí, Rusák má satelity a prieskumné drony. Netreba maskovacie siete, len nezametaj.
Vasja berie telefón, chvíľu s niekým kecá. Ukazuje mi ich krásavca. Je to robotický pozemný prostriedok, v podstate len taký malý tančík. Ukrajina je po štyroch rokoch trojdňovej operácie leadrom vo vývoji, výrobe aj nasadení týchto strojov. Michail Fedorov, nový ukrajinský minister obrany, sa nechal počuť, že ZSU nasadia do konca roka týchto zariadení desaťtisíce. Znižujú tým straty na mužoch, pričom jeden stroj stojí okolo 10.000 USD a je pomerne ľahko opraviteľný, pokiaľ ho Rusáci nerozmlátia na Andreja Danka.
Chalani ho vyberú z garáže a pred mojimi očami pobehajú po dvore. Tančík je prekvapivo agilný a doslova sa bol schopný vyštverať na stenu garáže. Na kraji dvora je čiastočne zborený plot, starý, drevený, hnilý. Teda už nie je. Stroj ho rozdrví pásmi.
Krátko nato vonku zaflekuje Jeep. Vyskáču chalani v plnej poľnej, s automatmi, v prilbách, žiletíkoch (nepriestrelných vestách). Takisto sa zoznamujeme, takisto okamžite zabúdam mená, ale ako zohraná partia sa začnú informovať. Všetko im vysvetlím a oni začnú pózovať.
Kvôli geolokácii som musel dať video rozpixelovať, aby ich Rusáci nenašli. Video sme robili niekoľko krát, ale stojí zato. Keďže sa v HU zvolebnievalo, má pikantnú pointu (smajlík).
A teraz výzva: na Donio máme na 28. brigádu zozberaných cca 500 Eur, možno trochu menej (prvá časť novej zbierky bola na 60. Brigádu, teda Kyryla a Serhija). Keďže sa moja epopeja na Donecku blíži ku koncu, chcem a potrebujem dať dokopy túto záležitosť. Chalani z tejto roty sú prítomní už štyri roky v miestach najhorších bojov. Ak by sme dali ešte cca 3.000 Eur do dvoch týždňov, predajca EcoFlowov aj dieselgenerátorov by nám na dobré slovo veci vydal vopred s tým, že poslednú asi tisícku by sme vedeli doplatiť neskôr, trebárs začiatkom júna.
Čítanosť mojich blogov je v priemere niekde na úrovni 3.600/blog. V podstate to značí, že ak by každý z vás prispel jedným jediným Eurom, do pár dní sa nám vie dvojica EcoFlowov a dvojica dieselgenerátorov zozbierať. Naši chalani to vezmú na konci mesiaca sem a dakedy okolo prvého júna by sme vedeli zariadenia odovzdať dvadsaťosmičke.
A aby ste vedeli, že to nebude zadarmo, tak malé prekvapko.
4. Malé prekvapko!
Najprv malé zhrnutie. Posledná zbierka končila zbierkou na Ruslanove evakuačné vozidlo pre brigádu okolo Časiv Jaru a Torecku. Potrebujú mašinu na odvoz ranených. Ranení z jednotky PVO ochrany často čakajú aj viac ako 12 hodín na evakuáciu z frontu do špitálu. Predstavte si, že máte prestrelenú nohu, na nej nasadený turniket (mal som to raz 5 minút, nechcete to!). Ruslanovi som sľúbil pomôcť dvomi tisíckami a presne toľko sa vyzberalo (vyzberalo sa menej ale súkromný sponzor sľúbil doplniť nie veľký rozdiel zo svojho).
Napriek tomu, že zbierka išla od konca februára do začiatku apríla dosť biedne, Ruslan a jeho vojaci mne/nám/vám priniesli darčeky. A keďže som mal podobných ďakovných predmetov kvantum už predtým, tak sme sa rozhodli, že ak motyka vystrelí a KAB nevystrelí, tak spravíme u nás na Kopaniciach buď dlhodobú expozíciu alebo celé múzeum.
Sľubované predstavenie darčekov tu. Kvôli vám som poumýval dlážku, ceňte si to!
No a teraz legenda k videu. Máme tubusy z ukrajinských, československých aj západných delostreleckých granátov kalibrov 152/155 mm. Máme guľometné pásy, zostrelené ruské drony a dokonca som vyfasoval aj motor zo zbitého Šáhida.
Niektorých vecí podobného druhu mám viac kusov. A práve tie by som vedel dať nie do dražby (to sa na Donio alebo na sme.sk bude robiť ťažko). S vojakmi zo 60. Brigády som sa o tomto bavil a rozhodli sme sa, že dáme jeden tubus na 152/155 mm granát za fixnú sumu.
Takže kto chce originál tubus (niektoré majú už okolo 60 rokov) z frontu okolo Kramatorska a Slavjanska a zároveň pre seba ako pamiatku na dobrý skutok, môže to spraviť takto.
Cenu sme stanovili na 400 Eur za kalibre 152/155 mm a 250 kusov za menšie kusy. Ak by chcel niekto kúpiť artefakt ako darček s venovaním, brigáda ich je schopná a ochotná podpísať (samozrejme, treba vopred dať vedieť text, samozrejme ;).
Ak teda ste schopní a ochotní darovať jednotke robotických pozemných systémov Vasju a Antona pár Euro na čitateľa, trebárs hodnotu jednej pizze alebo jedno pivo, tak prostriedky na generátory a Ecoflošky kúpime načas. Načas značí do príchodu dobrovoľníkov zo Slovenska do Slavjanska, kde by veci zároveň odovzdali.
Ak chcete zároveň z frontu prezent, teda tubus na náboje
(Pokračovanie ráno, večer nám vyhodilo elektriku)
...z frontového ohňa, prípadne s venovaním brigády, tak nám prosím pomôžte zbierku urýchliť a dostanete podarúnok. Práve teraz sa nám o pár dní zmenil termín odchodu, ale stále platí, že krátko po Dni detí by sme mali byť nazad.
A ak sa vám dá, buďte trochu aktívni a prezdieľajte link medzi svojich proukrajinských známych. Možno aj oni pomôžu svojou troškou.
Link na hlavné video tu:
https://x.com/Hoki4242/status/2049904023424090171?s=20
Link na zbierku: https://donio.sk/koniec-vojny
Absolútne P.S. práve teraz: volal mi vojak Andrjucha, ktorému sme kúpili čujku a predtým nejaké oblečenie: o týždeň neskôr, ale vrátil sa z pozície v Časiv Jare. Cestou išli 15 km pod „dozorom“ ruských dronov, ale dali to. Andrjucha hovoril, že po dlhej dobe pochyboval, že to dokážu. Unavený je jak pes, ale zajtra sa vidíme. Dám video.
Padol mi kameň zo srdca.
