1. Čiastočne sa objasnili krymské straty
Cez týždeň ukrajinské sily skontrolovali pevnosť strechy na veliteľstve Čiernomorskej flotily v Sevastopole. Nebola príliš pevná, tak ju Rusko zatvorilo.
A teraz vážne: objavil sa názov geniálnej a totálne ponižujúcej ukrajinskej operácie, ktorou zoslnečnicovali značnú časť velenia celej čiernomorskej flotily. Dostala názov Pasca na kraby a ja som naštvaný, prečo nie Pasca na potkany (asi preto, pretože sa neutopili). Niekoľko noviniek, pričom som sa nedokázal dorehotať:
Rusko vyhlásilo, že Ukrajina poslala na miesto veliteľstva šesť rakiet, ale päť kusov geniálna ruská PVO zostrelila. Keďže doslova minúty po útoku sa na sieťach objavilo hneď niekoľko videí, kde na horiacu budovu dopadá raketa číslo dve, a to tak hladkým spôsobom, že človek by hádal, že PVO mala asi dovolenku alebo bola po opici. Takže nie, Rusi rozhodne nezostrelili päť zo šiestich kusov rakiet, maximálne 4/6 a aj to im asi dávam príliš veľa optimizmu. Veliteľstvo došlo o dve krídla z troch, súdiac podľa dostupných záberov.
Rusko takisto vyhlásilo, že zahynul jeden náhodný prítomný. Neviem, čo to v Rusku značí „zahynul jeden náhodný prítomný,“ keď tam smerovalo podľa okoloidúcich niekoľko desiatok sanitiek. Vysvetľujem si to, že tam zahynula polovica veliteľstva a jeden náhodný prítomný navyše (admirál tam mal milenku a tá tam nemala čo byť?).
Chcípol admirál Sokolov; generálplukovník Romančuk a generálporučík Cekov boli ranení. Znova nie som si úplne istý, čo to v prípade výbuchu dvoch Storm Shadowov na jednom mieste pár sekúnd po sebe môže značiť „boli zranení,“ ale vizualizujem si spresnenie situácie zhruba v rovine „rozjebalo ich na švajčužu a chirurgovia doteraz nevedia, ktorú nohu prišiť na ktorý pahýľ.“ Trochu som si vybavil legendárny vtip z čias vojny v Zálive (pre dokonalý efekt ho napíšem v originálnej češtine): O smrti Saddámových synů Udaje a Kusaje máme jenom kusé údaje. Chybí nám totiž kusy Udaje a ůdy z Kusaje. Zhruba takto by to mohlo byť v tak rozstrieľanej budove ako v Sevastopole.
Generál Cekov údajne pri útoku stratil vedomie. Vidím to ako eufemizmus na správu „Generál Cekov stratil pri útoku vedomie. Keď mu spod trosiek vyhrabeme druhú polovice hlavy, k vedomiu znova príde.“ Len by som chcel vedieť, kedy naposledy stratila niektorá flotila dvoch generálov a jedného admirála (mimochodom, najvyššie postaveného admirála danej flotily) pri jednom jedinom útoku.
Spresním otázku: kedy nejaká flotila stratila dvoch generálov a jedného najvyššieho admirála počas útoku krajiny, ktorá prakticky nemá námorníctvo. Dobre, aj takto sa dajú prepísať dejiny totálnej neschopnosti. Ozaj, spomínate si na môj blog o fenomenálnej námornej bitke pri Cušime z minulej jari? Bol to môj prvý blog, ktorý zlomil čítanosť desaťtisíc čítaní. Môj pravnuk toto zopakuje blogom o zničenom námorníctve v Sevastopole dvojicou rakiet, ktoré akože mali byť zostrelené ruskou neporaziteľnou PVO.
Počas útoku podľa Ukrajiny zalomilo 9 ľudí Rusov a 16 bolo zranených, ale Rusi trvajú na tom, že jeden náhodný umrel len tak. Oficiálnu správu tipujem na záškrt či čo.
Len pre upresnenie: Krym a hlavne okolie Sevastopolu bolo pod paľbou krátko nato a úder dostal miestny dok. Znova. Nech Rusáci vedia, kde je ich miesto.
2. Wagnerovci, spravím vám poistku!
Wagnerovcov mi začína byť ľúto. Takí dobrí chlapci to boli a tak sa im robí zle! Najprv ich pri Bachmute a Soledare chcípne toľko, že miestne družstvá nebudú kupovať fosfor ešte dve generácie, potom ich stiahnu z frontu, potom ich pošlú na Moskvu, ale kým vytriezviem, ofenzíva skončila. Potom väčšinu z nich prevelia do Bieloruska, ale akosi zabudnú na to, že žoldnier je od slova žold a Wagnerovci nežijú z bieloruských zemiakov. Napokon ich pošlú preč aj z Bieloruska a ako korenie niektorým z nich naštvaná armáda zaživa ureže hlavičky a ešte to rozošle na Telegram, aby veteráni vedeli.
Tak sa vyberú do Afriky, ale krátko nato to zalomí Utkin a Prigožin a Wagnerovci sa po vzore husitov stali sirotkami. Takže smer Sahara, tam je aspoň teplo.
Lenže čo svet nechce, jedna jednotka je rozmrdaná pri prepade tak, že človek podľa farby tiel nevie, či sa pozerá na útočiaceho černocha alebo obhoreného Ivana z Vorkuty. Ukrajinská tajná služba sa prihlásila k útoku, hoci vážne na záberoch vidno len černochov. Krátko nato spadne lietadlo* vezúce údajne túto svoloč a z lietadla zostane pokrútená a ohorená hromada bordelu (niečo ako z admirála Sokolova) a my môžeme len hádať, koľko Ivanov tam pohnojilo africkú pôdu. Aby toho nebolo málo, čerstvé zábery z Mali ukazujú stovky Tuarégov, ktorí na tuctoch terénnych Toyot sa zhromažďujú v púšti a vyhrážajú sa Wagnerovcom. Tí podľa všetkého dokázali u tohto starobylého púštneho národa, ktorého počty nedosahujú ani počet Slovákov, vyvolať dosť veľkú nenávisť. Správy hovoria o masových popravách a urezaných hlavách. Tuarégovia v Mali žijú prednostne v južnej a východnej časti, čo je mimochodom hneď vedľa spomínaného Nigeru, kde sa prednedávnom odohral prevrat a o ktorom sa akosi prestalo písať.
Ak je pravda, že sa odohrali tri takéto náhody za povedzme desať dní, tak je jasné, že Wagnerovci sa stali lovnou zverou. Ukrajina síce vyhlásila, že to zorganizovali oni (v prípade prvého prepadu), ale je možné, že sa jedná o PR a reálne to mohli byť západné tajné služby alebo dokonca ruská FSB (ako pomsta za spanilú jazdu na Moskvu). V každom prípade to je taká zhoda okolností, ako keď vám po Ficovej tlačovke chýba peňaženka alebo po vzhliadnutí bilboardu s Borisom Kollárom to deväť mesiacov nedostanete.
* Čerstvé správy z miesta padnutého lietadla. Podľa nich bolo onen Iljušin preplnený vojakmi Wagnera a takisto malijskými vojakmi. V stroji sa mali nachádzať aj nejaké mašiny a materiál (ukradnuté ukrajinské toalety?), takže sa nedá čudovať, že Iljušin capol.
Mimochodom, dá sa v takomto prípade hovoriť o leteckom nešťastí?
„V Mali sa zrútil ruský vojenský letúň Iljušin, pri leteckom šťastí bohužiaľ zahynulo len dvesto vojakov Wagnera.“ Diskutéri to zákonite okorenili hláškami, ktoré tradične musím ako Jakob Grimm vyzbierať a posunúť prostej verejnosti: „Nemajú čo strkať rypák do cudzích zemí.“ „Ba práve naopak, ide im to dobre!“
„Panujú obavy, či bol počet obetí dostatočne vysoký.“
„Páni, keď vám je povedané, že lietadlo uvezie dvesto vojakov, neznačí to, že uvezie aj dvesto vojakov a dvesto splachovacích záchodov!“
„Podľa ruského ministerstva síce lietadlo naozaj spadlo, ale nikto v ňom nebol.“
„Existuje nádej, že nehodu nikto neprežil.“
„Ivan, ako to zomrel náš šéf?“ „Počkaj, ukážem ti.“
„Mali aj pristáť?“ „Nie, ne-Mali.“
„Kurňa, Rusi, však už neblbnite. Mesačný výcvik nechajte na tých pri Bachmute.“
„Keďže tam boli prítomní aj miestni vojaci, lietadlo preťažili čierni pasažieri.“
„Počas letu vstúpil na palubu lietadla revízor a zakričal „Kontrola cestovných lístkov!“ Na to chceli všetci čierni pasažieri okamžite vystúpiť.“
„Aký je pokles počtu Wagnerovcov?“ „Stále Malí.“
Ja len doplním, že pri nehode sa nikomu nič zlé nestalo.
3. Zaujímavá správa od tankového práporu
Zasa budem citovať Lacrimae Mundi. Objavila sa správa, že Rusáci idú nanovo rozbehnúť výrobu staršieho tanku T-80. Vcelku ma to zaujalo, pretože ja som predsa bol presvedčený o tom, že masovo prebieha výroba supermoderných tankov Armata vyťahovanie skladových zásob T-62 a 54/55 a modernizácia T-72. Prečo je to tak zaujímavá správa? Najprv malé intro ohľadom ruských tankov. Tanky T-54/55 mali stomilimetrové delo (tým sa chválil aj spolužiak z gympla, ale neviem, ktorý rozmer tým myslel, keďže dodnes je single), ich nasledovník, T-62, už 115 mm. Šesťdesiat dvojka mohla strieľať vďaka hladkému vývrtu aj podkalibrové strely, ale napríklad mala nevýhodu v podobe stiesnenej kabíne (neduh každého ruského tanku) a slabý námer dela (vďaka čomu sú v boji v meste použiteľné len okrajovo, keďže nenamieria napríklad na strechy budov). Kanón musel byť po každom výstrele spustený nadol a veža sa otáčala dosť pomaly, čo tank limitovalo v boji. I tak ich Rusáci a Severokórejci vyprodukovali vyše 20.000 kusov.
Ďalším z tankov bol T-64, moderný, no drahý tank. Rusáci sa spoliehali od čias Kurska (keď tak nad tým rozmýšľam, tak od neandertálcov) na rozsiahle zväzky vojakov/tankov, takže drahý tank im bol naprd a potrebovali niečo lacnejšie, čo by ľahšie oželeli. T-64 už mala dnes používaný kaliber, teda 125 mm. Kým predchádzajúci tank vyrábala Nižnij Tagiľ, teda v mojich blogoch často skloňovaný Uralvagonvagon (to je ten, čo chrlí tie stovky Armat týždenne), 64 bola produkovaná v Charkove, teda na dnešnej Ukrajine a na Sibíri v meste Omsk. Tu sa ich vyrobilo zhruba 13.000 kusov a neboli v tom čase exportované (po rozpade tiež práve trhom neotriasli). Mimochodom, hoci boli podstatne modernejšie ako 62-ky, ZSSR ich nenasadilo v Afganistane a naopak, tvorili chrbticu ruských tankových síl vo Východnom Nemecku. Lenže ako som napísal, boli príliš drahé na typický ruský spôsob bojovania, teda nás mnógo, takže sa Moskva začala rozhliadať po nasledovníkoch, ktoré mohli chrliť lacnejšie a rýchlejšie.
A tým bol nám známy tank T-72. Ten bol v podstate primitívnejší ako predchodca. Mohli ho teda obsluhovať menej zdatní branci. Takisto sa vyrábal v Nižnom Tagile, ale napríklad aj u nás (celkovo 25.000 kusov). Podstatný spojler: má motor na diesel.
Nasledoval tank T-80, od ktorého si ZSSR veľmi sľubovalo. Bol pokračovaním (či evolúciou?) T-64. Podstatná vec: tento tank už nemal dieselový motor ale plynovú turbínu.
Pri nej sa pristavím. Turbína má nejaké výhody ale zásadnú nevýhodu: strašne žerie. Kedysi som čítal, že veteráni Sovietskej armády zo Západného Nemecka v prvej vojne v Čečensku boli navyknutí na tanky s dieselákmi, ale v Čečensku dostali práve tieto turbínové stroje. Počas mestských bojov nechali svoje nové stroje na voľnobeh, aby proste motor bežal a zostal „zahriaty.“ Lenže oni nevedeli, že turbína má aj na voľnobehu dosť zásadnú spotrebu, na rozdiel od dieselákov alebo trebárs benzínových motorov, ktoré proste len pufkajú a nežerú skoro nič, keď čakáte pred obchodom manželku. Výsledkom boli nepojazdné tanky s požratým palivom a čečenskí bojovníci s protitankovými zbraňami, ktorými (vtedy) supermoderné tanky zničili ako ochrnuté šelmy. Podľa zdrojov bola vina na spackanú misiu zvaľovaná práve na tanky T-80, hoci je pravdou, že keď nasadíte sebelepší stroj na nesprávnom mieste, výsledkom bude fiasko (a pýtam sa, či tieto reči o 80.-kach nešíril konkurenčný podnik). Tieto stroje sa produkovali znovu na Sibíri, v Omsku.
Práve tento závod neskôr skrachoval, osemdesiatky boli vyradené a Rusi oznámili, že budú uprednostňovať T-90 a modernejšie verzie T-72.
Potom prišla vojna na Ukrajine a straty Rusákov narástli tak úžasne, že keby dostali príkaz spáchať hromadnú samovraždu, nešlo by im to tak dobre. Toto je zjavné najmä pri tankoch, ale o tom som písal už stokrát. Lenže dominantný výrobca tankov, teda závod v Uralvagonzavod v Nižnom Tagile chronicky zlyháva v produkcii akýchkoľvek tankov, nielen Armát. Rusi sú zjavne zúfalí a musia nasadiť niečo iné, čím doplnia straty aspoň opticky, aj keby to značilo, že to budú vyrábať na píle v Hradišti pod Vrátnom. Takže Omsk znova otvára svoje brány a bude chrliť závratné množstvo modernizovaného modelu BVM. Teda, závratné množstvo... hovorí sa o 152 kusoch, len nebolo špecifikované, že či tento rok, rok odteraz, najbližšie dva roky alebo 152 kusov do ďalšieho prelomu letopočtov.
Ruku na srdce, som skeptik. Vyrobiť tank v novootvorenej továrni, ktorá skrachovala pred 21 rokmi (!) nebude jednoduché. To nie je Slovenská armatúrka Myjava, kde po krachu rozkradli celú výbavu dielní a potom tam navozili pár mašín a rozbehli výrobu niečoho iného (legendárna situácia z tej doby, cca 1999: chlapík v zimnej, páperovej bunde prechádzal zo šichty cez vrátnicu a po pár metroch za ním dobehol vrátnik. „Počkajte, čo to máte v kapucni?“ Vytiahol mu z nej zverák, tak cca 15-kilový. „Ty vole, to čo za čuráka mi to sem dalo?“). Dodávatelia asi nebudú príliš k dispozícii, takže tých 152 kusov vážne môžeme očakávať na ukrajinskom fronte až na moslimské Vianoce.
Len pre informáciu, 152 kusov zničených tankov na ruskej strane je pri aktuálnych stratách záležitosť odhadom jedného mesiaca. (Link na originálny článok tu).
4. Novinky z frontu a sveta
Na Chersonskom fronte (teda najzápadnejšej časti bojiska) ide všetko podľa plánu. A aby to Moskva dokázala, nahnala tam čečenské jednotky a Rossgvardiju.
Letisko Saky dostalo podľa všetkého ďalší preplesk. Tri Suchoje 24 pošli nachuj. Aby nabudúce PVO v oblasti nezaspalo, Ukrajinci ho rovno zničili (Pancir).
ZSU nonstop tlačí na juh. Rusi ich neboli schopní zastaviť za dračími zubami, čo podľa mňa nepotrebuje ďalší komentár.
Zaujímavá myšlienka: Zmrdi objednali pre svojich vojakov 320.000 smútočných oznámení (oficiálne ukrajinské odhady necelých 276.000 slnečníc). Zranených a zajatých bude rozhodne vyššie šesťmiestne číslo (dosť možné, že až okolo milióna, ale treba brať do úvahy, že ranený vojak, teda strata napríklad v marci 2022, mohol byť neskôr poslaný na front; počas vylodenia v Gallipoli hlásil ANZAC trojnásobné straty ako boli reálne počty vojakov, teda štatisticky každý vojak bol niekoľkokrát zranený, prípadne napokon zabitý). Keďže ruská armáda na začiatku vojny disponovala zhruba 900.000 vojakmi a polmiliónom polovojenských oddielov, a dnes hlásia 420.000 vojakov, značí to, že štatisticky stratili celú pôvodnú profesionálnu armádu a ktokoľvek dnes udrží zbraň, je už len mobikom.
Samozrejme, štatistika a realita sú trochu inými vecami, takže rátajme, že originál mobikovia z ožraleckých bataliónov dobrovoľne narukovaných vlani v lete, normálni mobikovia a Wagnerovci majú výrazne väčšie straty ako priemerný profesionál spred roku 2022; toto číslo aj tak podľa mňa zostáva hrozivé a čo je podstatné, žiadnou mobilizáciou ani iným opatrením sa nezvráti. Vojak – veterán spred roku 2022 proste z hrobu nevstane ani mu nedorastie druhá noha. Dalo by sa to, keby napríklad malo Rusko dva alebo tri roky na pozliepanie nových mobikov, dozbrojenie, dostrojenie, výcvik a až potom nasadenie na fronte. Hádajme, či im to ZSU dovolia. Áno, nasadenie povolia. Slnečnice sa takisto sadia.
Že to tak ale nebude môžeme vidieť v prípade cvičiacich inštruktorov, ktorých muselo Rusko doviezť z Bieloruska – ešte aj trénerov nechali vykrvácať na Ukrajine.
Rusko zničilo letisko v ukrajinskom meste Kremenčuk a vyzabíjali tam značný počet vojenského personálu, vrátane vojakov štátov NATO, plus zničilo stíhacie bomabrdéry. A to aj napriek tomu, že v Kremenčuku letisko nie je.
Ešte jeden ruský zázrak: Rusko bude podľa Lavrova rešpektovať ukrajinskú územnú suverenitu, pokiaľ bude Ukrajina dodržovať svoj záväzok o neutralite z roku 1991. Ukrajina by ho samozrejme dodržovať mohla, keby také niečo vôbec existovalo.
(Nedeľa 16:00) Ešte jeden neplánovaný odsek (doplnok nedeľa 21:40: odsek ďaleko väčší ako som rátal). Pozerám na Wikipédii článok ohľadom jednotiek Specnazu, teda najelitnejších ruských vojenských síl na Ukrajine. Elitná jednotka po minulom roku značí ktokoľvek, kto má dve topánky rovnakej veľkosti, muníciu správneho kalibru a nie je podvyživený, ale o tom potom. Teraz sa venujem elitnosti v tom pravom slova zmysle. Chcel som pôvodne napísať odsek ohľadom strát Specnazu na Ukrajine, ale trošku ma to pohltilo. Takže postupne prejdem všetky jednotky a uvediem straty velenia (samotný veliteľ, prípadne zástupca veliteľa, vrátane odvolaných alebo pochrúmaných).
Zúčastnilo sa ich osem, menovite druhá gardová, tretia gardová, desiata, štrnásta gardová, šestnásta gardová, dvadsiata štvrtá gardová, dvadsiata druhá samostatná a tristo štyridsiata šiesta brigáda. Teraz k výsledkom ich nasadenia:
Druhú gardovú (mimochodom, slúžil v nej neborák Utkin) preskočíme, nie sú o nej novšie Kusaje údaje,
Tretia utrpela ťažké straty pri Lymane a hovorí sa o 75% stratách,
K desiatej nemám informácie,
Štrnásta prišla o svojho veliteľa, plukovníka Poljakova, ktorý bol vystriedaný plukovníkom Albertom Karimovom, čoskoro takisto slnečnicou. Dokonca aj ruská Wiki sa obšírnejšie o tejto jednotke nevyjadruje, predpokladám, že veľmi už ani nemá o kom.
Šestnástka stratila svojho veliteľa tiež, major Semenov pá pá! Inak ruská Wiki hovorí o viacerých chcíplinách, ale o osude brigády mlčí.
24. utrpela straty pri Lymane, ruská Wiki (dokonca aj ona!!!) priznáva, že viac ako polovica jednotky je v konzervách.
22. a 346. boli stiahnuté naspäť do Mordoru, prečo asi? (ukrajinská Wiki hovorí o 20% preživších v dvadasťdvojke!).
Doplním ešte pár jednotiek z pravidelnej armády: veliteľ 41. kombinovanej armády: generál Suchoveckij (slnečnica).
31. gardová výsadková brigáda, velitelia plukovník Karasev (slnečnica), major Oskin (slnečnica) a podplukovník Jagidarov (slnečnica).
36. kombinovaná armáda: generálmajor Serickoj: vážne zranený.
37. gardová motostrelecká brigáda: plukovník Hadžibalajev (slnečnica), plukovník Medvedev (zomletý na sračky).
11. gardová výsadková brigáda: podplukovník Glebov: (slnečnica), plukovník Kysljakov (slnečnica).
83. gardová výsadková brigáda: podplukovník Slabcov (slnečnica),
2. gardová motostrelecká: podplukovník Smirnov: zomletý na sračky.
15. gardový pluk: plukovník Charitonov: na sračky.
6. inžiniersky pluk: plukovník Nagamov: (slnečnica)
49. protiraketová brigáda: plukovník Grišin: (slnečnica)
288. delostrelecká brigáda: podplukovník Jevsejev: (slnečnica)
6. kombinovaná armáda: generálporučík Jeršov: zabásnutý.
252. gardový motostrelecký regiment: plukovník Nikolajev (slnečnica)
144. gardová motostrelecká divízia, generálporučík Cokov: (slnečnica)
59. gardový tankový regiment, plukovník Bespalov: (slnečnica)
Skutočnú erekciu človek dostane až pri výsadkových silách:
45. gardová brigáda Specnazu (asi iné začlenenie ako hore uvedené sily), plukovník Pankov: (slnečnica).
104. gardový výsadkový pluk, podplukovník Dosjagajev: (slnečnica).
234. gardový výsadkový pluk, podplukovník Afonin: (slnečnica).
237. gardový výsadkový pluk, podplukovník Chudik: (slnečnica).
98. gardová výsadková divízia, plukovník Gunaza: odvolaný, plukovník Smirnov: (slnečnica).
331. gardový výsadkový pluk, plukovník Sucharev: (slnečnica), podplukovník Pozdejev: (slnečnica), podplukovník Žarov: (slnečnica),
106. gardový výsadkový pluk, plukovník Selivjorstov: odvolaný, plukovník Kuzminov: (slnečnica), veliteľ (bez udanej hodnosti) Kudrin: (slnečnica).
137. gardový výsadkový pluk, plukovník Vasiljev: (slnečnica), podplukovník Krivov: (slnečnica).
Letectvo: 14. gardový stíhací pluk, podplukovník Pazinič: (slnečnica).
112. samostatný vrtuľníkový pluk, major Grovič: (slnečnica).
Poďme na južný okruh armád!
Generálporučík Cokov: (slnečnica)
Generálmajor Frolov: (slnečnica)
20. gardová motostrelecká divízia, plukovník Gorobec: (slnečnica), plukovník Kens: (slnečnica), podplukovník Avramčenko: (slnečnica), plukovník Mukatov: (slnečnica), podplukovník Agarkov: (slnečnica).
150. motostrelecká divízia: generálmajor Mitjajev: (slnečnica).
49. kombinovaná armáda: generálporučík Rezancev: (slnečnica).
58. kombinovaná armáda: generálmajor Popov: odvolaný.
291. motostrelecký pluk, podplukovník Dibirov: (slnečnica).
12. inžiniersky gardový pluk, plukovník Porochňa: (slnečnica), plukovník Kozlov: (slnečnica).
108. gardový výsadkový pluk, plukovník Sukujev: (slnečnica).
247. gardový výsadkový pluk, plukovník Zizjievskij: (slnečnica), podplukovník Šaršavov: (slnečnica).
Poďme k námorníctvu: admirál Sokolov – ako sme spomínali skôr, je (slnečnica). Ten vystriedal admirála Osipova, ktorého odvolali. Inak kapitán prvej triedy Palij: (slnečnica).
Kapitán druhej triedy Chromčenkov: (slnečnica). Loď Saratov.
Kapitán tretej triedy Čirva: (slnečnica). Loď Cézar Kunikov.
Kapitán druhej triedy Bobrov: (slnečnica). Loď Junarmejec Baltiky.
22. armádny zbor, veliteľ Marzojev: odvolaný, nahradený generálom Nasbulinom: (slnečnica).
810. gardová námorná pechota, plukovník Kens (podľa všetkého ide o toho istého Sergeja Kensa, ktorého som spomínal vyššie v súvislosti s inou jednotkou) (slnečnica), plukovník Šarov: (slnečnica).
„Aerokozmické“ sily:
3. gardový stíhací pluk, plukovník Stasukjevič: (slnečnica).
31. gardový stíhací pluk, podplukovník Chasanov: (slnečnica).
39. samostatný vrtuľníkový pluk, podplukovník Pacholskij: (slnečnica).
Ešte horšie to vidím na jednotkách LĽR a DĽR. Píšem slovo slnečnica, stláčam Ctrl C a začínam písať text: DĽR: 1. donecký armádny zbor, veliteľ generálporučík Kutuzov (slnečnica), batalión Sparta – velitelia Jaroslav Schurgan (slnečnica) a po ňom Vladimir Žoga (slnečnica).
LĽR: 4. samostatná strelecká brigáda, plukovník Makarov (slnečnica)
Kozácky batalión, Michajl Kiščik (slnečnica), podplukovník Kalnickij (slnečnica)
127. motostrelecká brigáda, podplukovnik Panasjura (slnečnica)
Ešte zvláštne jednotky: Wagnerovci: Prigožin a Utkin, dvakrát slnečnica.
E.N.O.T.: veliteľ Igor Mangušev: (slnečnica). E.N.O.T. rozpustený.
Štorm Osetínsko: veliteľ Ajvengo Techov: (slnečnica). Jednotka rozstrieľaná na sračky, rozpustená.
Posledná skupinka slnečníc: proruskí separatisti z Donbasu, vrátane ročníkov po 2014: Alexander Zacharčenko: (slnečnica). Výbuch auta. Jeho minister financií Timofejev zranený. Zacharčenko bol neoficiálne prvým premiérom Doneckej ľudovej republiky, aj keď som sa dočítal, že prvým premiérom bol Borodaj, ktorý rezignoval.
Gennadij Cypkalov: bol zasamovraždený. Funkcia: ľudový guvernér LĽR.
Valeryj Bolotov: „bolo mu zlyhané“ srdce (46 rokov). Šéf LĽR pred Cypkalovom.
Michail „Givi“ Tolstych: vojnový zločinec, dostal raketu Šmel, ktorú podľa rôznych verzií vystrelili členovia DĽR alebo ukrajinských tajných služieb.
Arsen „Motorola“ Pavlov: vojnový zločinec, explodoval mu pod nohami výťah. Ukrajinskí hackeri mu hackli telefón, kde sa sťažoval, že pre Rusov sa stal nepohodlným.
Alexander Bednov: prepadnutý v konvoji, údajne na rozkaz Igora Plotnického, tretieho šéfa LĽR.
Aleksej Mozgovoj: zabitý spolu so ôsmymi ďalšími separatistami pri výbuchu a následnom kosení guľometom neďaleko Luhansku. Takisto z tohto činu obvinili Plotnického, hoci Ukrajina tvrdí, že za Mozgového smrť môže ruská GRU.
Pavel Drjomov: bomba.
Vladimir Žoga (vyššie spomenutý): padol v boji začiatkom roka.
Bizarný bojovník Sergej „Sedmokráska“ Žurikov: diakon z kláštora, ktorý ako správny kresťan pozdvihol zbraň a bojoval na strane separatistov. Skosil ho ukrajinský snajper.
Roman Kutuzov, generálmajor: nepodarilo sa mi zistiť, akú mal funkciu v LĽR, ale v každom prípade slnečnica.
Oleg Bugrov: minister obrany LĽR, zatknutý a zabásnutý z neznámeho dôvodu. Po ňom táto funkcia zanikla, domnievam sa, že už v roku 2018 sa vedelo, že LĽR nebude ako samostatná entita ale ako ruská provincia.
Ako vidno, byť proruským sa nevypláca.
Na ukrajinskej strane vidím padlých dvoch veliteľov (môže to byť na margo chýbajúcich dát, to priznávam, ale nech mi nikto netvrdí, že Ukrajinci stratili toľkoto veliteľov. Pokiaľ mi to nepovie Lavrov alebo Peskov, neuverím!).
Plukovník Ihor Bedzai z námorného letectva.
Plukovník Vitalij Huljajev z 28. mechanizovanej brigády.
Keďže nad týmto výpočtom sedím už štyri hodiny, čo je o 3:59 hodiny dlhšie ako som plánoval, som vážne vyfľusnutý a za chyby, preklepy a zlý preklad sa ospravedlňujem. Zdroj je tu, kto má chuť a čas, kuknite to a napíšte prípadné chyby. Nerád o takomto čase, ale kurňa, musím za dobrú robotu ešte jednu kávu.
Btw: ak by ste chceli prispieť na kafé, tak tutok:
https://www.buymeacoffee.com/johny1981aa
Za každých 5.000.000 rubľov, teda 5 Eur budem vďačný. A za 15 ešte viac. ;)
P.S. Zajtra držte palce. Dostaneme novú rodinu z Derhačy a nezohnali sme poslednú posteľ, budeme improvizovať a zháňať matrace a spacáky.
