1. Malý švédsky ostrov
Neďaleko Štokholmu leží malý ostrovček. Pravdepodobne naň chodili v stredoveku zberať raždie, pretože sa volá Resarö, ražďový ostrov. Dlhodobo na kúsku zeme o veľkostí pár kilometrov štvorcových žilo pár stoviek ľudí a asi by ho nikdy nikto poriadne nepoznal.
Koncom osemnásteho storočia však švédsky dôstojník Arrhenius použil na stavbu neďalekej Vaxholmskej pevnosti ťažký čierny kameň z neveľkého lomu na ostrove. O pol storočia neskôr sa jeden zo švédskych chemikov, Carl Gustaf Mosander, pustil do chemickej analýzy tohto kameňa a narazil na dva úplne nové chemické prvky.
Lom na ostrove raždia niesol trochu ironické meno Ytterby, vonkajšie mesto, hoci na celom ostrovčeku žiadne mesto nebolo, len dedinka. Mosander na pamiatku mesta-nemesta pomenoval nové elementy ytrium a terbium. V druhej polovici 19. storočia z tej istej horniny opísal iný chemik, Švajčiar de Marignac, tretí prvok, yterbium. O rok nato Švédi Cleve a Nilson pridali z ťažkého čierneho kameňa erbium, holmium, skandium a tulium. Prvé štyri niesli meno lomu a teda ne-mesta, holmium dostalo meno podľa latinského názvu Štokholmu, skandium podľa Škandinávie a túlium podľa starogréckeho názvu Thule, čo bolo pravdepodobne označenie Islandu alebo nejakej severnej zeme.
Švédska ostrovná dedinka s výmerou sotva 4 km2 s malým lomom sa teda vpísala do učebníc asi viac ako akákoľvek iná na celej planéte. Len pre porovnanie, po obrovskom a celosvetovo známom známom Paríži je pomenovaný jediný prvok.
2. Trump, Čína a tretie strany
Prečo históriu Resarö spomínam v politickom blogu? Práve kvôli málo známym chemickým prvkom. Spomínaným prvkom a ešte zhruba desiatke ďalších (dohromady 17 druhov) sa hovorí prvky vzácnych zemín. Pokiaľ ste nematurovali z chémie, pravdepodobne o týchto elementoch príliš veľa neviete. Prvky vzácnych zemín je trošku zavádzajúci názov, pretože evokuje, že sú extrémne zriedkavé, napríklad ako platina alebo paládium. Opak je pravdou, lantanoidy a dva prvky mimo túto skupinku sú pomerne bežné. Problémom je ich obtiažne získavanie z rúd. Kedysi sa príliš neoceňovali v praxi, preto sa dala náročnosť získavania prehliadnuť. V 19. storočí sa údajne pridávali do farieb na porcelán – a tam nejaká vysoká cena desatiny gramu hmoty na nátere nehrala rolu.
Zlatým vekom týchto prvkov však bola druhá polovica 20. storočia. Základ ich rýchlejšieho získavania bol v projekte Manhattan, teda vývoji atómovej bomby. V tomto čase sa gross týchto prvkov ťažilo v Brazílii a Indii, no čoskoro ich prekonala Južná Afrika a potom USA. Ložisko v Kalifornii dokázalo dodávať väčšinu potrebného množstva. Ale od sedemdesiatich a osemdesiatich rokov sa zvýšila spotreba prvkov kvôli rastúcemu dopytu po elektronike. Rastúca životná úroveň na celej planéte viedla k tomu, že bolo treba viac počítačov, elektromagnetov atď. A tu vstupuje na trh Čína.
Čína má najväčšie známe ložiská a od začiatku tisícročia dodáva drvivú väčšinu týchto kovov. A tu sa dostávame po Achillovu pätu našej civilizácie.
Čína nie je férovým hráčom. Neexistuje nič, čo by typický čínsky biznismen nepoprel, hoci pred chvíľou vám sľuboval niečo iné. Otroctvo, pirátstvo, čokoľvek, čo sa dá pomenovať ako neférová praktika, je vo vzťahu Číňan – konkurent bežnou praxou. Ak vám ale práve takáto krajina ovláda dominantný pomer extrémne dôležitého prvku (alebo skupiny prvkov), bezpodmienečne to musí budiť obavy na celom Západe. Ropné šoky pred 50 rokmi viedli takmer ku kolapsu západnej Európy a USA, takže potenciálna obchodná vojna zo strany Pekingu by mohla viesť k podobnému stresu. Po roku 2010 Čína vyhlásila, že export týchto prvkov obmedzí – značilo by to, že produkcia kľúčových produktov z týchto elementov, napríklad magnetov, scanerov alebo zliatin, by ostala takmer monopolne v Číne.
Lenže ako sa dalo čakať, vydieranie kapitalistického sveta nikdy nevedie k ničomu. Saudská Arábia a jej spojenci v OPEC-u to pochopili po druhom ropnom šoku, keď voľný trh vypeckoval inovácie na Západe a čoskoro sa viaceré krajiny stali z konzumentov ropy a plynu na exportérov. Nórsko, Dánsko, Británia, Angola, Nigéria, neskôr frackovanie rozbilo pomer dovozu a vývozu v USA, kanadské ropné piesky... Nebyť bláznivého vydierania Rijádu v 70. rokoch, dosť možné, že by sme tieto technológie ešte nemali.
No a späť ku kovom vzácnych zemí. Čína teda rozbila trh po prelome milénií. Záplava produkcie pravdepodobne znížila ochotu Západu ťažiť drahšie ložiská na Západe, rovnako ako u nás sa neoplatí ťažiť hnedé uhlie na Ponitrí, ropu nad Bardejovom alebo plyn pri Stropkove. Ponuka a dopyt tvoria cenu a cena tvorí ekonomickú výhodu konkrétneho ložiska. V okrese Myjava máme dve malé ložiská hnedého uhlia, ale cena za tonu by musela narásť na X-násobok, aby sa po nich vôbec inžinieri pozreli. Ostrava prestala ťažiť milióny ton čierneho uhlia, pretože padla cena elektriky aj plynu. Keby z nejakého dôvodu ceny uhlia vzrástli, nemyslím si, že by niekto váhal uzavreté šachty otvoriť.
Takže monopol v rukách psychopatického, otrokárskeho čínskeho režimu sa javí byť problémom. A ako píšem, vydieranie voľného trhu sa dlhodobo neoplatí. Austrália ohlásila rozbehnutie novej ťažby vo svojich ložiskách na severozápade krajiny v Halls Creeku. Baňa by mala produkovať najmä dysprózium, potrebné na regulačné tyče do reaktorov, do hard diskov, magnetov, laserov a výrobu sonarov. Cena prvku narástla z cca 15 USD za kilogram na takmer tristo v roku 2010, následne nad 1.400 USD/kg rok nato (vtedy Čína zaviedla isté bariéry), no ilegálna produkcia a export z krajiny viedli k pádu ceny na 240 USD/kg. Austrálske ložisko asi ďalšie pokusy Macka Pú zhatia.
Ďalšie ložiská má Rusko, ale prestať dovážať od Číňanov a prebehnúť k Rusákom je samovražedná politika. Prednedávnom (písal som o tom v jednom z blogov) objavili rozsiahle ložisko v Nórsku (krajina početne rovnako veľká ako Slovensko má okrem značných ložísk ropy a plynu čerstvé nálezy čierneho uhlia – dokonca najväčšie na svete, fosfátov – takisto najväčšie na svete, a teraz aj kovov vzácnych zemín).
Čína začala dovážať (a reexportovať) rudu z Myanmaru. Práve táto krajina susediaca s dominantným exportérom má podľa všetkých náznakov extrémne vysoké zásoby, no jej skorumpovanosť a chronická politická nestabilita Západu nepomôžu. Neznámo ako veľké ložisko v Severnej Kórei je tá istá situácia. Ďalšie zdroje sú v Tanzánii a Angole. Diverzifikácia k týmto krajinám by viedla k oslabeniu čínskych komunistov a naopak, posilnenie afrických ekonomík. Čínske ložisko je nastavené na používanie pomerne zastaraných technológií, čo vedie k totálnej devastácii životného prostredia. Nie nadarmo je vo Vnútornom Mongolsku, teda čínskej provincii s najväčšou ťažbou kovov vzácnych zemín, priemerne nižšia doba dožitia obyvateľstva. Satelitné zábery ukazujú zničenú vegetáciu a vodu. Nové technológie západných firiem by viedli k ekologickejšej ťažbe v Afrike.
Aj USA nechceli ostať pozadu. Uvažuje sa o otvorení starých aj nových ložísk. Môj tip je taký, že doteraz relatívne nepotrebné prvky sa nikdy intenzívne nehľadali. Obrovské Spojené štáty so svojim rôznorodým geologickým zložením budú mať desiatky komerčne využiteľných ložísk od Aljašky po Texas, záleží len na cene alebo technológii ťažby. Prvé lastovičky sa začali črtať prednedávnom. Okrem otvorenia starého kalifornského ložiska v Mountain Pass sa skúma aljašské nálezisko. Kanada má nálezisko v Thor Lake v Severozápadných teritóriách a ďalšie ložisko v Hoidas v Saskatchewane. Druhé zo spomenutých môže údajne pokryť desať percent severoamerickej spotreby.
Európa drží v Španielsku možnosť pokryť tretinu svojich potrieb, lenže ako vždy a všade v EÚ, byrokracia a zelené mozočky sú proti a radšej nechávajú eso v rukáve čínskej zdevastovanej provincii. Španielska ekonomika nie je práve lumenom, takže boost vo forme ťažby niekoľkých tisícok ton vzácnych prvkov by im hodne pomohol.
Ani sever Európy nie je zlý. Okrem spomínaného Nórska našli ložiská aj Švédi, a to v železiarskom srdce krajiny, Kirune. Pokrylo by desiatky rokov európskej spotreby. Švédsko, Nórsko, Fínsko a sever Británie ležia na veľmi starých vyvrelých horninách a ja sa stavím, že pri troche snahy by sa do pár rokov našli menších ložísk desiatky. Poľsko s jeho prekambrickým podložím je ďalším adeptom, Ukrajina a možno Moldavsko detto.
Trump si v snahe odlúčiť sa od Číny – alebo nabaliť si vlastné vrecká – začal všímať aj pomerne dobre známe grónske ložiská. Kvanefjeld je na juhu ostrova a teda dobre prístupný pre lode, a okrem kovov vzácnych zemí obsahuje urán a fluorit. Pre grónsku/dánsku ekonomiku by bolo rozbehnutie ložiska dobrou správou, keďže Kodaň Nuuk dotuje z vlastného rozpočtu. Otázkou je názor Inuitov a ako vieme z Európy, veľká časť Eskimákov bude radšej dotovaná z peňazí niekoho pracujúceho tisícky kilometrov od nich.
No ale Donald nemusí kukať po Grónsku. Wyoming je populačne najmenším štátom USA, má sotva viac obyvateľov ako Bratislava. Dve náleziská v štáte súhrnne presahujú depozity v severnej Číne, takže rovnako ako v 70. rokoch, aj teraz dokáže USA ukázať vydieračovi prostredník a spustiť si svoje ložiská.
3. Čo s tým má Ukrajina?
Ukrajina je jednou z európskych krajín, ktorá vzhľadom na svoju geologickú minulosť má takisto isté ložiská týchto kovov. Prednostne sa nachádzajú v centrálnej oblasti, okolo Dnipra, Poltavy a Krivého Rohu. V Davose sa objavili cifry 12 biliónov dolárov v kovoch plus desať biliónov v uhlí a zemného plynu. Ďalšie ložiská sú na východe, ale práve tie sú v značnej miere okupované Zmrdmi, takže do účtovníctva ich bude asi zbytočné aktuálne ťahať. V každom prípade aj toto bude pre Kyjev neskutočnou príležitosťou po vojne. blízkosť západoeurópskych fabrík a nevraživosť s Čínou bude win-win pre EÚ aj Ukrajinu. Predpokladám, že Iľja z Poltavy v nejakej modernej, ekologickej fabrike nebude zarábať tristo Eur nástupného, ale nejaká americká/európska/japonská firma ho bude platiť dostatočne dobre. Pre Ukrajinu by to bola gigantická investícia, s gigantickými následnými tržbami.
Niekto, najmä dezolé, ihneď v tomto začali hľadať prazdroj vojny, teda to, že USA vyvolali vojnu, aby potom narukovali na Ukrajinu a začali ťažiť. OK, IQ tykve sa dá nájsť aj v tejto téme, no ako vravím, bude to win-win pre Kyjev aj Západ, akurát pre Peking to bude značiť šediny. Ukrajina si asi takéto spracovateľské zariadenie postaviť nevie, takže konzorcium zo Západu s miestnymi orgánmi alebo firmami bude pre ňu výhoda.
To isté je napríklad ohľadom plynu a ropy. Už pred prvou vojnou začali západné firmy hľadať ropu a plyn okolo Krymu a Donbase a boli úspešné. Mimochodom, toto je podľa mňa jeden z kľúčových dôvodov, prečo Putin spustil anexiu Doneckej, Luhanskej a Krymskej oblasti. Cez koronu našla mimo iné Nafta Gbely plyn a tuším aj ropu na dvoch ďalších miestach (a ďalšie západné ropné spoločnosti taktiež) a bolo zarobené na ďalší konflikt. Predpokladám, že Ukrajina by asi nemala dosť prostriedkov a asi ani skúseností a techniky na takýto dôrazný prieskum, takže vstup zahraničného kapitálu bol i tak vítaný.
Donald Trump by chcel teda prístup na ukrajinské lokality kovov vzácnych zemí a ďalších kovov. Značilo by to prebratie trhu Pekingu, diverzifikáciu, odstránenie potenciálneho ďalšieho vydierania Čínou a blízkosť dodávok do Európy.
Pre Ukrajinu by to bol boost pre ekonomiku, diverzifikáciu ekonomiky a v prípade, že by tu západné spoločnosti okrem ťažby a spracovania priviezli aj ďalší priemysel, tak dosť možné, že by sa tu vyrábali napríklad magnety alebo elektronika. Keďže horúčkovitý prieskum svetových ložísk prináša ďalšie a ďalšie depozity, Kyjev by mal doslova na kolenách prosiť, aby USA či ktokoľvek tento priemysel priniesli (nehovoriac o tom, že by to prinieslo miliardy dolárov do rozpočtu). Okrem toho: čo by dokonalejšie prinieslo ochranu nejakého ukrajinského územia ako prístup amerického veľkého biznisu niekam do oblasti frontu? myslíte si, že by Putin bol takým fanatikom, že by vybombardoval americké, čerstvo postavené fabriky niekde na Donbase? Puťko by osobne posielal zákaz všetkým dôstojníkom, aby sa práve tomuto okresu bomby vyhýbali!
Na druhej strane, Trump asi bude čoskoro o Ukrajinu strácať záujem. Ak sa im podarí rozbehnúť wyomingské náleziská, ktoré obsahujú miliardy ton suroviny, tak rovnako ako v prípade frackovania ropy (aktuálne je USA Nr. 1 v produkcii ropy), tak by sekundárne, v Európe položené ložiská stratili jeho pozornosť. Zelenskij teda robí mimoriadne dobre, keď teraz, na začiatku roka 2025, Amerike svoje suroviny ponúka. Samozrejme, musí to byť win-win, teda USA naleje kapitál a technológie a zisk, podobne ako napríklad pri ťažbe ropy niekde v Afrike, sa obaja účastníci budú deliť.
Toto platí aj pri lítiu (najväčšie ložiská Čile, Bolívia a Argentína, v Európe Česi a Srbi, ale aj Ukrajina, zhodou okolností Pokrovsk). Elektromobilizácia nejde tak brutálne vpred, ako by si zelené mozočky želali, takže lítium stále nie je takou kľúčovou surovinou, ako investori predpovedali. Na druhej strane, v ČR bude asi ťažba problematická (not in my backyard), a v Srbsku zmanipulovaná verejná mienka ťažbu takisto odmietla (to je tragédiou aj nás, Slovákov. Aj keby sme niekde pri Vranove našli trebárs aj saudskoarabské ložiská ropy, proste sa nájde nejaký tupý miestny sedliak s trojkou v krvi, ktorému to bude vadiť, pretože XYZ dôvodov). Ukrajina so svojím núdzovým stavom sa asi nebude pýtať ožratého Ivana, či chce alebo nechce, aby sa tri kilometre od jeho domu niečo ťažilo a ponúklo to desaťtisíc pracovných miest a miliardy Eur do rozpočtu.
4. Novinky zo sveta
Andrej Danko je pohoršený, že Volodymyr Zelenskij bol prizvaný na výročie oslobodenia vyhladzovacieho tábora Osvienčim v Poľsku.
No schválne, čo má v tábore na vyvražďovanie Židov robiť Žid, že?
Inak toto revúcke teľa je schopné ísť asi do bordelu a byť pohoršený, že sú tam kurvy. Alebo ísť do centrály SNS a byť pohoršený z toho istého dôvodu.
Ukrajina zapálila ďalšie rafinérie resp. sklady. A chemičku v Astrachani.
Ako vždy, PVO fungovalo na 100% a len trosky niečo...ako vždy.
Všestranný génius Donald Trump navrhol, aby sa Palestínci z Gazy presťahovali do Egypta a Jordánska. Hm, mimoriadne inteligentný plán, až teda nato, že a) kto presun zaplatí, b) či budú tri milióny Plastelíncov chcieť, c) či púštne a pomerne chudobné krajiny budú chcieť tri milióny hladných krkov a d) Trump podľa mňa nenájde na mape ani Gazu, ani Jordánsko, ani Egypt a bude ich hľadať na glóbuse Floridy.
To mu ale nebráni, aby o sebe vyhlásil, že si zaslúži Nobelovu cenu za mier. Iste, a rodinné balenie Vália prekladané vodkou.
Pri ťažbe na Ukrajine by teda došlo k vzácnemu úkazu, že kovy vzácnych zemín bude ťažiť ultravzácny pamrd.
Podstatná vec: ZSU doplnili frontové a unavené jednotky až 50.000 vojakmi z iných jednotiek. Neviem, čo to je iná jednotka, či napríklad letectvo, pomocný personál alebo vojenská polícia, ale je to skvelá správa. 28. brigáda dlhodobo hovorí, že straty nie sú dopĺňané, takže posilnenie bojujúcich nebojujúcimi vojakmi je plus jak remeň.
A tu končím jednou prosbou: dnes som dostal súrnu správu od chalanov z 28. Je im treba mimoriadne súrne nakúpiť lieky. Keďže ukrajinské lieky nepoznám (ako keby som poznal tie slovenské), dal som si zoznam preložiť. V podstate je veľa liekov kúpiteľných len na druhej strane hranice, takže nevieme ich nakúpiť tu.
Celý nákup asi nepresiahne 500 Eur. Ak viete pomôcť, prihoďte prosím na náš projekt na Donio, a dopíšte prosím „Na lieky.“ Ak by sa všetko podarilo, dokúpili by sme medikamenty už budúci týždeň v lekárňach na ukrajinskej strane a prepošleme ich do Kramatorska Novou poštou. V tomto prípade značí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
Veľmi, veľmi, veľmi vám ďakujeme!!!
https://donio.sk/tri-rusicky-a-vesty
Ešte raz ďakujeme!!!
