Neskutočne milí ľudia. Aj cena za prasátko je viac ako prijateľná. Samé krásne, kukuricou voňajúce mäso. Prasátko má teda len jednu chybu. Slaniny mám málo.
Mám rád nielen tie svinské špeciality, ale i tých, ktorí ho vychovali. A nezávidím im. Vstávajú najneskôr ráno o 04,00, dajú jesť prasiatkam, kozičkám, sliepkam, kačiciam, kocúrom a psovi. A kto má prácu, cestuje aspoň hodinu do práce. A veru do Nokie v Komárom. Slovensko našim maďarským spoluobčanom prácu nedáva. Alebo poznáte dajakú významnejšiu investíciu v Komárne, Dunajskej Strede alebo Veľkom Mederi ?
Tento rok bola pani domáca teda pri mojom príchode o 04,30 už na ceste do práce. Jediná vedela aspoň pár slov po slovensky. Nikto iný ani slovko, nieto ešte hymnu. A to mladí majú okolo 18 rokov. Asi tomu slovenčinovi v škole veľa nedali. Ale očividne im to nechýba.
Jazyková bariéra ale nikomu nerobila problémy. Posunková reč nahradila slová a papier s ceruzkou s číslami výpočet dohodnutej sumy. Voňavú barackpálinku ale som neokúsil. Čakala ma cesta autom na výsostné slovenské územie.
Mäsiarom išla práca od ruky. Za hodinu a štvrť som už mal rozporcované prasátko v aute. A vypýtali si za to sumu, za ktorú by Bratislavčan ani smeti z 3 poschodia nevyniesol.
Mnohí naši maďarskí spoluobčania majú život nesmierne ťažký. Od skorého rána do neskorej noci tvrdá drina. Každodenne. Za pomerne malý zárobok. Ale sú súdržní, priateľskí. Pochybujem, že by mali dačo voči bežnému Slovákovi.
Už teraz sa teším na ďalšie prasa jedno maďarské a stretnutie s týmito milými ľuďmi o rok. A nezabráni tomu ani Slota, ani Čáky.
