Ako študent Fyzikálnej fakulty Moskovskej štátnej univerzity som začiatkom 80 rokov zažil aj také klasické komunistické voľby. Ale podobne, ako v Moskve prebiehali voľby vlastne u nás všade.
Pár dní pred voľbami bola zvolaná verejná stranícka schôdza. Účasť prísne povinná. Tresty za neúčasť veľmi nepríjemné, ba hrozilo aj pozastavenie štipendia. Prišli všetci. Prebehlo to klasicky. Až na moment, keď jeden zo súdruhov navrhol, aby všetci študenti MGU išli voliť demonštratívne. Teda pekne spolu v dvojstupe.
V deň volieb pred veľvyslanectvom radostne vyhrávali hudobníci našej študentskej folklórnej skupiny Limbora. Pridal som sa k nim a spievali sme všakovaké ľudovky, ako pri každej chlastačke. Chlast sme vyfasovali z veľvyslanectva. Takto nacecaní sme sa mali postaviť v určenú hodinu do toho demonštratívneho dvojstupu. Ale - akosi sa to nedarilo. Prišiel za mnou pán profesor Martínek, ktorý na univerzite učil. U nás nemohol, lebo ho po 68 vyhodili zo strany. V Moskve učiť mohol. Mal tam ženu, rodinu. A tam paradoxne normalizátori nemohli kádrovať. Paradoxne Moskovská univerzita bola aj v časoch najtvrdšej Brežneviády semenišťom mnohých disidentov, ktorí tam v podstate slobodne pôsobili. U nás bolo dačo také nepredstaviteľné.
No a s pánom profesorom sme šli o čomsi kecajúc pre tie lístky. Nikto zrejme vôbec netušil, koho volíme a kam. Lenže my sme sa nepohli s lístkom k volebnej urne demonštratívne vhodiť hlas kandidátom národnej fronty, ale sme sa pohli ku kdesi vzadu umiestnenej plente. Ísť v časoch komunizmu za plentu cez voľby sa rovnalo ťažkej vlastizrade. To si nedovolil nikto. Ale vybehol k nám akýsi súdruh a chytil nás za ruku. Prehradil k plente cestu a so slovami „tam je urna - súdruhovia" nás dotiahol k tej urne. Takže vlastne všetko prebehlo štandardne. Volebná účasť dačo nad 99,8% a z toho kandidátom Národnej fronty odovzdalo hlasy 99.9 % voličov.
Ja viem, teraz sú všetci hrdinovia a zo všetkých by boli zrejme disidenti. Ale vtedy nevolili len jehovisti. Také boli časy. To len na pripomenutie. Nedovoľme návrat k dačomu, čo by sa tomu podobalo.
