možno by sa to dalo
ako Werich
dal
že když už si sa sem sral
tak buď kto si
a nie kto nie si
no svet
ten ťa zamiesi
a už si v mise
a to si myslel
že tebe sa to nestane
ne! hnusní dospelí!
navždy sám v posteli
nechcem byť ako môj tato
kde sa to vo mne vzalo?
A zrazu som tu
bzučí mi v hlave
som v hale
plnej hlasov
klasov minulosti
kosti, kostry, tkanivá
utkaný som zaživa..
čudujem sa, kukám na to
stále hľadám dáke zlato
niečo čo mi vysvetlí
ako na to
byť dobrý
a ne takto v prdeli
Katarzia!
Zíva zhulená, fajčí cigu
A Ja čaká na tú chvíľu
na zlatý okamžik
na bliknutie
na vnuknutie
na nutelu na chlebe
na orech na strome
na spadnutie
do seba
kde viac už netreba
...uprostred snov
som
veselým malým slonom
večným lonom
on óm