Malá konečne zaspala. Vypol som telku aj zvuk v laptope. Ticho hučí v ušiach až bolia. Všade je tma. Unavený nie som len vďaka hektolitrom koly lajt. Každučký klik na klávesnici počujem aj s ozvenou. Blbý kofeín. Premýšľam, či sa nezobudí. Nemala by sa, veď sme ju zničili.
Teda ani tak nie my, skôr ten kopec v kremáku. Mišina starká umrela. Dnes pred deviatimi rokmi. Vždy ju to rozplače. Ja zasa rok čo rok trepem rovnaké sprostosti. Chcem ju rozveseliť, ona ma zdžube. Nevadí mi to, keďže ten scenár máme naučený. Aspoň na chvíľu tak rozptýlim jej spomienky. Spomienky na detstvo, kde starká bola mamou. Sranda je, že maxo bol aj ostal dedom. Neurotik, kvôli ktorému jedna dcéra pila a druhá sa preistotu odsťahovala fakt že ďaleko. Ale ja ho mám rád. Veľmi. Síce hluchne a miestami si nepamätá, no i tak má gule. Keby sa len tak veľmi neopúšťal. Je osemdesiatnik a zrádza ho telo. Zato hlava, tá mu funguje. Bol scenárista alebo dramaturg v telke, vtedy keď aj dibarbora bol ešte mladý. Dokáže hodiny verbalizovať každú blbosť, to ma na ňom fascinuje. Sme si v tom podobní. Mňa to navyše baví.
Miši s tým leziem na nervy. Viem to. Veľakrát to robím naschval, len aby ma mohla zdžubať. Najradšej mám refrén, keď sa bavíme o hudbe. Fakt ju vie vytočiť, keď napríklad o timberlejkovi hovorím, ako o tom buzíkovi z take that a ona, že sa za mňa hanbí, že to nemám nikde vravieť nahlas a podobné drísty a že v take that bol predsa rw... Klasické manželské doberačky. Ona je rada, že vie a že na materskej úplne nezblbla a ja som rád, že je rada. Ľúbim ju. Aj teraz, keď tu nie je. Išla kamsi na babský žúr. Dnes robím mamu ja. Nerobí mi to ťažkosti. Asi preto, že som po mame. Podedil som po nej akýsi ,,ženský pohľad na svet.“ Ale k tomu aj kýbel nezmyselného strachu. Moja mama by bola totiž najradšj, keby sa celá naša rodina zavrela v malej miestnosti, od ktorej by mala kľúč. A mala by pokoj. Asi by aj fajčiť prestala. Už by sa viac nemusela báť.
Ale aj na strach sa dá zvyknúť. Jeho barometrom je dnes nina. Odkedy sa narodila, som hladinkár. Ako alkoholik. Šlapem na strachu asi tak ako väčšina rodičov. Veď aj mamu som pochopil, až keď sa malá narodila. Ja som sestru miestami nenávidel, ale ona ju milovala aj vtedy, keď bolo horšie ako zle. Sestra je čistá duša. Diagnózu nám potvrdili takmer po desiatich rokoch. Odvtedy sa snažím vidieťv eci inak. Fakt sa snažím.
Dopíjam druhý liter lajtky a treba mi na záchod. Šimonovci jačia na celý barák. Starý je alkoholik, ale dobrák. Vždy mu telka reve ako sviňa a vždy pri nej zaspí. Nina sa budí. Dám jej čaj a podám ruku. Potom v polospánku o ňu bojujeme. Teda mne tŕpne a ona ju kŕčovito zviera. Vtisnem je pod pazuchu nodyho a hľadím na ňu. Podobá sa na mamu. Vždy rád dodám, že ,,dúfam, že to tak aj ostane.“
Lebo mamy sú fajn.
