Zaváhal som. V hlave sa spustil film. Krátka retrospektíva minuloročnej jari. Kuciakova vražda. Výmena premiéra a ministra vnútra. Sága talianskej mafie na Slovensku. Kočner. Trápny odchod policajného prezidenta, mobilizácia ulice, chuť niečo zmeniť, občianske protesty..
Za slušné Slovensko.
Nastúpil som do auta. V omračujúcom teple a pachu po psačine som sa zmohol na slabý úškrn. S odstupom času som si pripadal až naivne romanticky. Všetky tie protesty s megafónom preveseným cez plece, tiché pochody študentov, debata Pod lampou, výsluch na polícii či náznaky zamestnávateľa, že moje aktivity nemusia byť v súlade s etickým kódexom korporácie, napokon vyústili do rozhodnutia vstúpiť do strany. Po posledných slovách som takmer nedobrzdil na červenú. Asi pre ich typickú konotáciu, ktorú moja generácia dokáže stále živo precítiť. Zaškeril som sa v spätnom zrkadle a myšlienka zmizla. Potom vymenili premiéra. S ním odišiel aj Kaliňák. Exminister mi snáď odpustí jemne prvoplánovú štylistiku, keďže obaja ťahali čiaru rovno do parlamentu. Decká zo slušného Slovenska sa stretli s prezidentom a bez slova zrušili protest. Predčasné voľby, ako dôstojné riešenie vtedajšej situácie, nevyhovovali zrejme nikomu. Azda iba ľuďom na námestiach.
Za ľudí.
Najrýchlejšie zareagoval prezident. To, čo sa vlani zdalo byť bohapustou fantasmagóriou, je dnes politickým štandardom. So Šeligom sa potichu dohodli na založení strany, pričom vo voľbách rátajú samozrejme s podporou tých, ktorým na námestí arogantne ukázali chrbát. Elegantné riešenie, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Bugárov Most-Híd. A aby bolo srdce namieste, predčasné voľby neboli v skutočnosti témou ani rozdrobenej opozície či formujúcich sa PS a SPOLU. Bratislavská kaviareň, ústami najmä tej Pod lampou, len lakonicky splietala niečo o blbom načasovaní. Ten Kuciak si mohol tiež vybrať iný termín, vypadlo zo mňa cestou na obchvat.
Agentúrny súhrn
Akýmsi zázrakom nemám deti v aute. Slobodne zapínam správy. V myšlienkach sa vraciam k došlému emailu. Posledná výzva pred zánikom členstva, idem si stále dokola. Mimovoľne ma striaslo, keď moderátor reprodukuje agentúrny súhrn. Kiska vraj prijal pozvanie PS a Spolu na rokovanie o spolupráci. Neprekvapilo ma to. Tu nie je čo riešiť, pomyslel som si a vymazal doručenú poštu.
