Na dnešný protest som musel ísť. Už aj preto, že som úprimne neporozumel argumentácii iniciatívy #zaslusneslovensko, ktorá pochod v Bratislave zrušila. Študenti robili, čo bolo v ich silách, organizácia však viazla. Pochod oficiálne skončil ešte skôr, ako začal. Po hymne som sa len bezmocne obzeral okolo seba a cítil som sa dezorientovaný, frustrovaný a nahnevaný. Výhodou mi bol však z práce požičaný megafón. Začal som formulovať svoj postoj, prečo som prišiel, čím sa mi podarilo strhnúť okoloidúcich a vyrazili sme k parlamentu. Nie robiť revolúciu, ale dať najavo nespokojnosť tam, kde sa rozhoduje bez ohľadu na verejnú mienku. Takto som sa stal, chtiac-nechtiac, hlasnou trúbou dnešného "pochodu na parlament." Tam sme v dave spontánne formulovali potrebu predčasných volieb. Nie kvôli opozícii, koalícii či iným stranám mimo parlamentu, ale kvôli ľuďom, ktorým inštitút predčasných volieb politici dnes upierajú. Potom sme sa pokojne rozišli. V dave cestou z Palisád som pozdravil známeho z detstva. Na moje prekvapenie ma zastavil a ukázal odznak policajta v civile s tým, aby som sa legitimoval. Keď som odmietol, naznačil mi, aby som "nerobil cirkus” lebo ma nechá predviesť na oddelenie. Na otázku, čím som sa previnil a prečo potrebuje overiť moju totožnosť, mi len stroho odvetil, že "pre nadriadených." Prišlo mi to až smiešne, ale nakoľko mi aj s kolegyňou zahatali cestu, vyhľadal som uniformovaných policajtov a odovzdal občiansky preukaz. Civilom som uveriť nedokázal. Samozrejme trochu vášní davu navôkol a novinári k tomu. Žiadna tragédia. Overili totožnosť. Blbý pocit ostal.
Vzápätí ma zastavil mladík, že točia študentský film o protestoch, či by som sa nevyjadril na kameru v blízkej kaviarni Pod lampou, kde sa zároveň konala diskusia Štefana Hríba so zástupcami iniciatívy #zaslusneslovensko. Dostal som mikroport pustili kameru, sformuloval som zopár myšlienok. A vraj, či neostanem aj na diskusiu, ktorá práve začínala. Diskusia to však nebola. Š. Hríb a pán a dáma z iniciatívy najskôr zhruba trištvrte hodinu vysvetľovali, prečo pochod zrušili. Dozvedel som sa, že mienia založiť politickú platformu a ponúknuť ľuďom alternatívu. Preto nepodporujú predčasné voľby. Ostal som ako obarený. Iným slovom, z občianskej iniciatívy sa stal politický kalkul. Nie predčasným voľbám, nevyhovuje nám ich načasovanie. Jednoducho sa nestíhame pripraviť. Dostal som mikrofón a ponúkol som im svoj pohľad. Pohľad človeka, ktorý chce len využiť svoje právo voliť v predčasných voľbách. A to aj s ohľadom na riziko nedokonalosti parlamentnej demokracie, ktoré je dnes reprezentované, žiaľ, stále vysokými preferenciami vládneho Smeru. Z postoja organizátorov som ľudsky veľmi, veľmi sklamaný. Pocit trpkosti následne umocnil Š. Hríb svojou snahou korigovať moje vystúpenie s nezmyselnými narážkami na jeho dĺžku, ktorá bola v porovnaní s úvodným vstupom zástupcov iniciatívy ozaj zanedbateľná. Odišiel som. Blbý pocit ostal. Ale v pondelok prídem zas. Musím. Kvôli sebe, svojim deťom, ale aj kvôli tisíckam ďalších, spolu s ktorými sme dnes dokázali, že hedlajn #zaslusneslovensko patrí predovšetkým mrznúcim ľuďom na námestiach doma i v zahraničí. Verím, že to pochopia aj organizátori protestov v hlavnom meste. #allforjan
24. mar 2018 o 08:06
(upravené 6. mar 2024 o 16:12)
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 901x
Protesty patria ľuďom. Aj v Bratislave.
Ostal som ako obarený. Iným slovom, z občianskej iniciatívy sa stal politický kalkul.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(18)