Uvažovaním nad budúcnosťou Európy by som sa rád, paradoxne, vrátil do európskej minulosti. Rád by som spomenul krajinu demokracie, zároveň aj pri krajinu filozofov a rodisko viacerých rétorov či antických spisovateľov. Nevravím o rímskej ríši, ale o impériu staršom, než je to rímske. Reč je o antickom Grécku, rodisku gréckej mytológie, gréckych bohov. A, samozrejme, o rodisku gréckych filozofov. Jeden z najznámejších, gréckych filozofov, Platón, napísal neuveriteľne aktuálne podobenstvo, jeho názov je Podobenstvo o Platónovej jaskyni. Napriek tomu, že podstatou diela nie je téma poloprávd, svojou epickosťou a symbolikou je možné interpretovať toto dielo aj dnes.
Toto podobenstvo sa prvýkrát objavilo v Platónovej knihe Ústava. Pre začiatok je potrebné si predstaviť Platónovu koncepciu jaskyne. Platón predstavuje jaskyňu, v ktorej sa nachádzajú väzni. Jaskyňa je rozdelená stenou, za ktorou je oheň. Nad stenou ktosi nesie predmety, tie sa vplyvom fyziky, tieňom, reflektujú na stenu, ktorú môžu vidieť väzni. Je to viac-menej to jediné, čo môžu vidieť. Jeden z väzňov sa však dostane na slobodu, vidí svetlo také, aké je. Vidí, že to na, čo sa celý čas pozeral bol iba klam. Prvýkrát vidí slnko, oblohu, stromy. Po chvíli bádania sa vráti späť, aby zachránil spoluväzňov a zároveň rozrozprával pravdu o svete, ktorý videl. Tí však o jeho pomoc nestoja, dokonca ho vysmejú a nechcú odísť z jaskyne. Je pre nich bezpečím a komfortom prebývať v takom prostredí, ktoré im ponúka zdanlivú slobodu a voľnosť.
Toto podobenstvo, hoci nie je primárne určené na boj proti falošným správam, funguje ako skvelý námet na diskusiu o budúcnosti Európy. Je nepochybné, že ľudia veria falošným správam už roky. Ako príklad môžem uviesť dôveru v čiernu sanitku, ktorá berie deťom orgány. Ako uvádza doktorka Zuzana Panczová už v antickom Ríme mali Rímania akési stereotypy voči kresťanom. Spomínaná nenávisť spočíva v jednom probléme, v problematike falošných správ a dezinformácií. Avšak zrýchľujúcou sa infraštruktúrou, najmä internetom, sa falošné, klamlivé alebo zavádzajúce správy stali novou realitou. Vplyvom korona-doby sa realita stala životným štýlom.
Tento životný štýl je veľmi nebezpečný, pretože sa aklimatizuje, nielen na Slovensku, ale aj na území Európy. Ako napísal Remarque, vo svojom diele Na západe nič nové: Rozkaz urobil z týchto tichých postáv našich nepriateľov. Ako symbol tohto rozkazu použil Remarque vojenskú uniformu, tá symbolizovala odlišnosť. Stačila iná farba uniformy, odlišný vzor, iný strih akýkoľvek rozdiel mohol vykonať rozsudok smrti. Ak to prenesieme do súčasnosti, rozdiel, po väčšinou, robí práve iná farba pleti či iný model správania. Okrem týchto stereotypov sme sa začali rozdeľovať na očkovaných alebo neočkovaných. Práve v tomto vidím budúcnosť Európy. Riešiť životné prostredie je síce dobre, no nie je možné riešiť tak dôležitú tému akou je životné prostredie, ak sme sociálne, politicky i ekonomicky polarizovaní. Teda akékoľvek témy nemá zmysel rozoberať s nadmernou existenciou falošných správ.
Súhlasím, je potrebné riešiť globálne problémy, avšak nesmieme zabúdať na krok späť. Takpovediac dohliadať a porovnávať našu víziu Európy s tradíciami a očakávaniami občanov Európy. Domnievam sa, že práve tento aspekt sme nepoňali najlepšie. Vplyvom čoho sa zvyšovala aglomerácia falošných správ. Vďaka čomu sme sa stali nie veľmi sympatickou Úniou, a to najmä vďaka zvládaniu koronavírusu. Práve v krízovej situácií, ako koronavírus sme boli sami, sami Slováci (Česi, Poliaci, Maďari, Nemci...), nie ako členovia Európskej únie.
