Spoločnosť momentálne nie je pripravená na ľudí mimo šablóny. Vychádzam najmä z príbehov starých niekoľko stovák rokov, až po dnešné problémy. Ak sa pozrieme na situáciu starú dve tisícročia, väznenie Izraelitov Egypťanmi. Táto udalosť sa popisuje v Biblii, kde Boh pomohol uniknúť židovskému národu skrz desať božích rán pre Egypt. Božie rany pomohli utiecť Izraelitom do ich „zasľúbenej“ zeme, čím sa stali ľuďmi bez šablóny, mali slobodnú vôľu, mohli robiť čo uznajú za vhodné.
Ako je to v súčasnosti?
V súčasnosti tu máme hneď niekoľko podobných Izraelitov. Môžeme spomenúť diktatúru v Severnej Kórei, väznenie ujgurskej menšiny na severe Číny, stav demokracie v Bielorusku, Rusku a v Afganistane. Mohli by sme pokračovať počet problémov, ktoré neprispievajú ľuďom mimo šablóny je neúrekom. Myslím si, že aj v súčasnosti potrebujeme desať Božích rán, ako metaforu, a to nielen pre Slovensko ale aj pre celý svet. Ak berieme v úvahu druhú svetovú vojnu, anexiu Krymu s čím súvisí možná vojna na Ukrajine, pandémiu COVID-19, tak som ich napočítal tri. Čo vy?
Ak by sme tento naratív previedli na tuzemsko, teda na Slovensku republiku. Zistili by sme, že celé naše územie je šablónou, ktorá ma dve kultúrne formy. Formu historickú a formu literárnu. To, že sme vzišli zo Sovietskeho zväzu, o to viac, poznačilo našu túžbu ostať šablónou, tieňom niekoho väčšieho, mocnejšieho.
Šablóna v slovenskej literatúre
Skúmaním preromantickej, romantickej a postromantickej literatúry si môžeme všimnúť istú kauzalitu medzi snom, túžbou, alegóriou a realitou, skutočnosťou. Spor medzi ideálom a skutočným, pretože ideálne sa stáva reálnym. Sládkovič sa v tejto básnickej zbierke snaží „dešablonizovať“ typické slovanské dievča. Hľadá to, čo by sme mohli nazvať „dešablóna“, teda dáva dole typickú charakterovú šablónu slovanského dievčaťa a mení ju na unikátnu šablónu, unikátnej osoby. Ako príklad si môžeme uviesť celú anaforickú časť (Možno mi...). Aj v diele Detvan hľadá to unikátne v každej osobe, na každom kúte Poľany.
Neskôr sa dostávame do polohy realizmu v realizme spisovatelia spadli do pesimizmu reality, skutočna. Prejavilo sa to najmä v diele Jozef Cíger-Hronský, Jozef Mak. V jeho diele, Jozef Mak, popisuje príbeh nemanželského syna Jozefa a jeho životných útrapách ako človeka milión. Takáto šablóna ľudí je na svete miliónkrát zastúpená.
Je možné akési ponaučenie?
Na záver by som rád zhrnul moje zistenia. Prácu som sa snažil koncipovať do dvoch častí, prvou z nich bola časť celosvetová, v tej som sa snažil pozrieť na problematiku ľudských šablón z globálnej stránky. V druhej časti som sa pozrel na túto problematiku vlastnými očami na základe historických a literárnych diel som sa pokúšal reflektovať chápanie ľudskej šablóny v literárnych dielach. V neposlednom rade sa mi natíska otázka. Chceme byť ako Jozef Mak, človek milión?
Monografie
Cíger-Hronský, Jozef. 2002. Jozef Mak. : Perfekt, 2002.
Sládkovič, Andrej. 1972. Poézia. Bratislava : Tatran, 1972.
