Zviera je živý tvor, nie hračka. Má svoje práva

Je zviera živým tvorom? Čo si o tom myslí utilitaristická filozofia, prezentovaná Petrom Singerom?

Zviera je živý tvor, nie hračka. Má svoje práva
(Zdroj: knihcentrum.sk)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Na úplnom začiatku tejto práce, by som chcel uviesť pojem zviera, teda, ako tento pojem chápem ja. Krátky slovník slovenského jazyka pojem zviera, v primárnej a najfrekventovanejšej podobe, chápe ako živočích, najmä cicavec. Ja sa však stotožňujem aj z jeho druhou podobou, a to živý tvor. Živý tvor v zmysle vedomia, pocitov, no dokonca aj akejsi morálky alebo altruizmu vo forme symbiózy.

Po pochopení a vymedzení pojmu zviera je potrebné uchopiť pojem hračka. Hračka, podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, je predmet na hranie. Avšak ja by som rád implikoval jedno prídavné meno, pred pojmom hračka, a to neživý, teda neživý predmet na hranie. Svojím spôsobom aj hračka má práva, ako sú: licenčné, autorské a. i.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo na to vraví Singer?

Peter Singer, austrálsky utilitaristicky filozof, obhajuje dôležitosť práv zvierat. Singer argumentuje tým, že i keď zvieratá nedokážu hovoriť, nedokážu myslieť, majú však vedomie, ktoré im pomáha cítiť bolesť alebo naopak pôžitok. Toto je hlavným argumentom Singera a utilitaristických filozofov. S týmto argumentom sa plne stotožňujem, i keď polemizujem na podstatou, zmyselnosťou práva zvierat a jeho praktickosťou vo svete. Avšak nemôžem súhlasiť s pojmom zvieracie právo, pretože tento pojem je príliš všeobecný a podlieha významu pojmu zviera. Pojem zviera, ako som na to vyššie poukázal, je predmetom interpretácie, preto sa mi zdá toto pomenovanie priveľmi všeobecne.

SkryťVypnúť reklamu

Ako som už vyššie uviedol chápem zviera ako živý tvor, a teda zviera, ako domáce zvieratá, tak aj dobytok či dokonca zvieratá ako had, pavúk alebo iné, z ktorých máme rôzne fóbie, by mali mať práva. Podmienkou by malo byť: cítiť bolesť, pôžitok resp. byť si vedomý bolesti. Singer súhlasí s absurdnosťou zvieracích práv, avšak argumentuje tým, že sme sa zbavili morálne povinnosti voči zvieratám, teda nie je iného návratu ako je ukotvenie práv voči zvieratám. Pomenovaním morálna povinnosť Singer trafil klinec po hlavičke, pretože naša ľudskosť sa vytráca aj voči ľudom, nieto voči zvieratám.

Morálnu povinnosť možno charakterizovať na základe rôznych príkladov. Uvediem tri príklady, ktoré sú chybné a problémové, teda príklady kde naša morálna povinnosť voči zvieratám zlyhala. Avšak celkom prvým príkladom by som chcel jednoducho dokázať, že zvieratá, či už dobytok alebo domáci maznáčikovia cítia bolesť, potešenie, chlad, teplo alebo iné telesné a zmyslové vnímanie. Predovšetkým, a to je v príklade jasné, je dôležité uvedomiť si, že ako ľudia aj zvieratá majú pocit nepohodlia. Na základe mojej skúsenosti môžem povedať: „Práve sedím vonku. Vonku je presne 36 °C je strašné sucho, no je možné sa skryť do tieňa, kde je ako-tak chladnejšie. Ak sa pozriem na domáce zvieratá, mačky, sa skryli do tieňa, podobne aj naše domáce sliepky.“ Toto chápem ako dôkaz vedomia zvierat ako domácich maznáčikov, tak aj domáceho dobytka. Je to akási inteligencia, vnútorná skúsenosť, ktorú sa človek naučí až neskôr. Dieťa sa nenaučí to, že sa nemôže dotýkať horúcich vecí, v priebehu jedného roka. Je potrebné ho to učiť. Učí sa to postupne rok po roku. Avšak zvieratá sa to učia rýchlo, najčastejšie sa to naučia empíriou, teda skúsenosťou, čo môže človeku trvať aj niekoľko rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Zlyhanie morálnej povinnosti voči zvieratám

Prvým morálnym príkladom je dieťa, ktoré má problém zjesť mäso ak ho vidí v celku, no nemá problém zjesť jednotlivé kusy mäsa. Pre zjednodušenie môžeme povedať nasledovne. Obvykle sa v menších obciach konajú zabíjačkové slávnosti, pri tejto príležitosti sa zabije zviera. Ako dieťa, tak mnohokrát aj dospelý človek má problém zabiť zviera a zjesť ho v prípade, že pred hodinou ešte žilo mohol som ho vidieť trpieť, takéto mäso mi nechutí, pretože som objektívne videl ako bolo zviera zabité. Prakticky som videl ako sa dostal zo živej bytosti na mŕtveho tvora, ktorého teraz môžem zjesť. Osobne si neviem predstaviť zabiť zviera, nedokázal by som cítiť teplú krv, ktorá steká po mŕtvom tele už nežijúceho tvora. Pojednáva to o ľudskej neskúsenosti, ktorá tkvie v nepoznaní objektu, má problém si objekt vizualizovať. Rovnakým príkladom, a to zažil snáď každý, sú Vianoce. Počas vianočných sviatkov sa bežne konzumuje kapor. Ľudia si kapra kúpia pár dni vopred a posledné dni žije v ich byte. Problém prichádza, ak je nutné kapra zabiť, nastáva morálny problém zabiť bytosť, ktorá žije a skonzumovať ju. Väčším problémom je ak máme v byte deti, ktoré so zvieraťom nadviažu vzťah. To ma privádza k otázke: „Je človek prirodzene dobrý?“ Na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď, no myslím si, že vo svojej prirodzenosti je každý človek dobrý, vďaka čomu bojuje za jemu stanovené ciele. Ako ďalší príklad uvediem reálnu cenu mäsa, ktorá sa pohybuje v medziach 15€ - 20€/kg. Toto je reálna cena kuracieho mäsa! Dôvodom vyššej ceny je najmä to, že toto zviera nebolo vychovávané v klietkach. Teda žilo vo voľnom chove a malo dostatok vitamínov, vody a iných potrebných látok. Samozrejme, aj to, že toto zviera zomrelo „šťastné“, znie to komicky, no je to pravda. Nezomrelo pod vplyvom bezvýznamného, bezcieľneho a bezvýchodiskového života v klietkach. Myslím si, že z uvedených príkladov vyplývajú dve problematické ľudské schopnosti, a to problém sebareflexie a problém sebauvedomenia. Sebareflexia v zmysle poznania seba samého a mojich potrieb, chápanie vlastných činov. V tomto prípade pri sebareflexií nastáva otázka: „Potrebujem jesť mäso a mäsité výrobky?“ Sebauvedomenie zase chápem ako otázku spoločnosti, do ktorej patrím. Otázka v tomto prípade by znela: „Musia všetci kresťania (ateisti, budhisti, politici, Slováci...) jesť mäso a mäsité výrobky?“

SkryťVypnúť reklamu

Prečo nejesť svojích priateľov

Na záver by som chcel položiť pár otázok na zamyslenie. Prvá znie: „Bolo zviera „stvorené“ pre človeka?“ Ak máme voči zvieratám morálnu povinnosť, tak táto otázka je absurdná. Pokiaľ máme voči zvieratám povinnosť, tak nie je možné aby boli stvorené pre ľudí. Avšak ak chápeme otázku tak, že zvieratá boli stvorené pre ľudí v zmysle ochrany, tak je to jasná odpoveď, keďže je nutné, aby sme vedome zvieratá chránili. Oproti tomu sa s druhou otázkou nedokážem stotožniť: „Bolo stvorené pre ľudský pôžitok?“ Táto otázka je absurdná, pretože akokoľvek sa zamýšľam nad touto otázkou stále premýšľam nad zmyslom pôžitku. Ak môžu pôžitok cítiť aj zvieratá, tak by otázka mohla znieť aj takto: „Nebol človek stvorený pre zvierací pôžitok?“ A takýto výrok je vyslovené radikálny voči ľuďom, pretože kto by chcel byť skonzumovaný zvieraťom,  no ak môžu cítiť pôžitok aj zvieratá, tak toto konštatovanie je správne, i keď radikále. Ďalšia otázka znie: „Prečo spôsobovať zvieraťu bolesť, či už fyzickú alebo psychickú?“ Bolesť predsa do šťastného života nepatrí. Je veľká šanca, že ľudia chcú a konajú tak, aby prežili šťastný život a je vysoko pravdepodobné, že to tak majú aj zvieratá. Úplne nerozumiem ľuďom, ktorí dokážu spôsobovať bolesť zvieratám. I keď chápem, že domáce zvieratá dokážu spôsobovať fyzickú bolesť (rôznymi škrabnutiami...), ale nespôsobujú psychickú, mentálnu bolesť. Človek je tvor, ktorý dokáže oboje a pri tom to nie je potrebné. V tomto kontexte sa mi páči výrok írskeho spisovateľa a dramatika Georgea Bernarda Shawa, ktorý povedal: “Animals are my friends… and I don't eat my friends.“, čo by sme mohli vo voľnom preklade preložiť ako: „Zvieratá sú moji priatelia a ja svojich priateľov nejem.“ Tento citát by nás mal priviesť k sebauvedomeniu, k uvedomeniu do akej spoločnosti patrím a kam smerujem. Nuž, ak milujem psov, pretože sú pekní, múdri či iné superlatívy, tak prečo konzumujem kuracie, bravčové alebo hovädzie či iné typy mäsa? Dobytok azda nepatrí do skupiny zvierat? Mám skúsenosti, ktoré poukazujú na to, že síce mám rád zvieratá ale dobytok nie, takémuto názoru musí predchádzať sebauvedomenie. Obe z týchto foriem bytia sú zvieratá a my máme mať voči zvieratám morálnu povinnosť. Táto veta je znovu radikálna, podobne ako moja otázka, ktorú som položil vyššie ohľadom pôžitku ľudí a zvierat. Je mi ľúto, že práve takáto veta resp. otázka je potrebná pre ľudskú sebareflexiu. Dúfam, že tento silný výrok privedie mnoho ľudí k sebareflexii a k uvedomeniu svojich činov, a to nielen v kontexte ku zvieratám. Tento výrok sa mi veľmi páči, pretože je jednoduchý na pochopenie a hlavne je logicky konštruovaný.

Michal Vaľko

Michal Vaľko

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Rád píšem, eseje, občas články o justícii, avšak podstatou blogu by mala byť esej na rôzne témy od filozofie po politológiu. Zoznam autorových rubrík:  Esej

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu