Ilúzia

Ukrývam sa v trinástej komnate,

s nemou prosbou na perách,

nech smiem vrátiť čas.

Zažnem opäť iskru v tvojich očiach,

pohladím ťa nesmelým pohľadom

a úsmevom ťa budem zvádzať.

A už ťa nepustím

na vlak do neznáma...

Vrátiš mi nádej,

vytvoríš spomienky,

daruješ krištáľové kvety na oknách...

Ja ti dám ohnivé lúče svojho slnka,

tichú pieseň,

čo stvorí tlkot môjho srdca

pri tvojom dotyku.

Naučíme sa počúvať

súzvuk našich

duší...

očí...

tiel...

a bez strachu privítame

každé spoločné ráno.

A nebudeš viac mojou nočnou morou

lež nádherný, splnený sen.