S polnočným úsmevom
blížim sa do sna,
oblečená v nahote
a vôni ticha.
Skúšaš mi odolať
keď ťa lákam červenou na perách,
ale oči nevravia nie.
Vyzliekam sa z tvojho pohľadu.
Vzdychmi ti na telo
kreslím metafory.
Len tak. Bez rozmyslu.
Na hrdlo mi perami
viažeš perly túžby
a šepkáš úsmev do vlasov.
Ak s brieždením oči otvoríš,
stratím sa tvojmu dotyku.
A spomienka ma vráti spať
pri svite mesiaca.