Hlavné mesto Bratislava zverejnilo v októbri 2019 tlačovú správu, v ktorej informovalo, že pokračuje v ďalšom kole otvorených výberových konaní, tentokrát na riaditeľov/riaditeľky Galérie mesta Bratislavy, Bratislavského kultúrneho a informačného strediska, Mestskej knižnice v Bratislave, Mestského múzea mesta Bratislavy a Mestského ústavu na ochranu pamiatok.
Pokračovali sme tak v záväzku postupne predložiť zoznam a harmonogram výberových konaní na pozície riaditeľov všetkých príspevkových a rozpočtových organizácií mesta s cieľom prispievať k zvýšeniu transparentnosti na všetkých úrovniach mesta.
Riaditelia organizácií neboli odvolaní, dostali možnosť v prípade ich záujmu predložiť svoju víziu nového fungovania inštitúcie a do konkurzov sa zapojiť. Mesto zdôraznilo, že si váži ich dlhoročné skúsenosti, ktoré môžu uplatniť v prípade ich záujmu opätovne sa o funkciu uchádzať.
Výberové konania prebiehajú, úspešné boli zrealizované výberové konania na riaditeľov/riaditeľky Galérie mesta Bratislavy, Bratislavského kultúrneho a informačného strediska, nasledované výberovými konaniami do Mestskej knižnice v Bratislave, Mestského múzea mesta Bratislavy a Mestského ústavu na ochranu pamiatok. V poslednej z organizácií sa uskutoční výberové konanie v júni 2020.
V súvislosti s transparentnými výberovými konaniami na pozície riaditeľov a riaditeliek príspevkových organizácií mesta v oblasti kultúry však zaznelo v poslednom období niekoľko nepravdivých informácií, či spochybňovaní procesu, prípadne samotného dôvodu ich realizácie. Dovoľte preto pár poznámok k týmto pohľadom, navodzujúcim zdanie neodbornosti či politického zásahu.
Rozhodnutie o vyhlásení výberových konaní nie je aktom svojvôle, toto rozhodnutie prijalo mestské zastupiteľstvo vo februári 2019, kedy schválilo tzv. Zásady výberu členov orgánov obchodných spoločností s majetkovou účasťou hlavného mesta a rozpočtových a príspevkových organizácií hlavného mesta. Tieto spolu s prijatým Rokovacím poriadkom a Etickým kódexom vytvorili rámec a pravidlá pre všetky výberové konania.
Dokumenty definujú aj zloženie výberovej komisie. Podľa týchto pravidiel, pripravených odbornými pracovníkmi mesta sa postupuje vo všetkých výberových konaniach na riadiace pozície. Kritériá vychádzajú z metodiky Transparency International Slovensko pre organizácie v samospráve. Sú univerzálne a dobre aplikovateľné aj pre prostredie kultúry.
Výberová komisia má 5 členov: zástupca primátora (predseda komisie), ktorý je odborníkom na manažment a riadenie organizácií, externý odborník v oblasti výberu ľudských zdrojov s dobrým menom, zástupca mestského zastupiteľstva a dvaja externí odborníci s vysokou odbornosťou, reputáciou a dlhodobou praxou v oblasti pôsobenia organizácie menovaní primátorom. Spolu sú tak v komisii štyria odborníci na rôzne aspekty fungovania zriaďovaných organizácií (nielen odbornú činnosť) a jeden zástupca poslancov.
Zmyslom výberových konaní je vytvoriť priestor pre prezentáciu rôznych vízií fungovania a rozvoja danej inštitúcie a na základe vopred stanovenej metodiky hodnotenia vybrať výberovou komisiou tú najlepšiu.
Mesto Bratislava nemalo v novodobej histórii vytvorenú a implementovanú koncepciu kultúry. (Pozn.: Na vzniku prvej koncepcie kultúry aktuálne pracujeme). Ak by takáto koncepcia v minulosti existovala a zahŕňala by aj požiadavky od odborníkov, aktérov a obyvateľov, určite by obsahovala aj požiadavku na kvalitu príspevkových organizácií v oblasti kultúry, ktorej súčasťou má byť aj časovo obmedzené funkčné obdobie ich štatutárnych zástupcov.
Hlavné mesto Bratislava ako zriaďovateľ nemalo v minulosti jasné požiadavky na kvalitu organizácií, nevyžadovalo (až na pár výnimiek) stratégie organizácií - pomenovanie vízie rozvoja a spôsobu, ako k nemu budú organizácie pristupovať. Organizáciám chýbalo metodické vedenie, pritom mesto má v kompetencii koordináciu, kontrolu a usmerňovanie organizácií po odbornej a metodickej stránke ich činnosti. Dnes, kedy sme sa tejto úlohy chopili odborne a zodpovedne, sme kritizovaní.
Aj preto sme v zadaniach pre výberové konania jasne pomenovali požiadavky, ktoré na organizácie a ich vedenie máme. Tie definujú napríklad požiadavku na aktuálnosť a relevantnosť aktivít, dodržiavanie a posúvanie profesionálnych štandardov, proaktívnu orientáciu na výsledok, posilnenie sociálneho, komunitného a vzdelávacieho charakteru inštitúcií, či zapojenie do systému manažmentu kvality. Napriek tomu zaznievajú pri prebiehajúcich výberových konaniach hlasy spochybňujúce naše úsilie rozvíjať organizácie, na ktoré máme ako ich zriaďovateľ plné právo. Prečo je tomu tak?
Sme presvedčení, že súčasťou problému je to, že u nás tradícia pravidelných konkurzov u viacerých organizácií v kultúre absentovala po desaťročia a to aj napriek tridsiatim rokom budovania demokracie. Bola tak vytvorená falošná predstava definitívy a istoty zabetónovania v inštitúciách, kvôli ktorej je dnes o to ťažšie zmenu akceptovať. Napriek tomu, že sme ako súčasť demokracie prijali pravidelné voľby, v organizáciách pretrváva naďalej zvykové právo.
Ak sa chceme oprieť o západné modely a rozvinuté demokracie, v týchto krajinách existuje silná tradícia pravidelných konkurzov do zriaďovaných inštitúcií financovaných z verejných zdrojov. Tieto organizácie, práve z dôvodu ich verejnej povahy, musia spĺňať nároky na kvalitu, ktorú má zriaďovateľ vyžadovať. Rovnako majú byť z ich strany skladané účty verejnosti.
Objavujú sa názory, že realizované výberové konania vo všetkých mestských organizáciách sú politickým rozhodnutím. Áno sú. Na ich realizácii sa uznieslo mestské zastupiteľstvo a predložilo ich vedenie mesta. Cieľom je posilnenie inštitúcií, s ktorým súvisí aj štandard časovo obmedzených funkčných období ich riaditeľov a riaditeliek. Veríme, že sa stane normálnou súčasťou ich mandátov.
Paradoxné je, že je naše rozhodnutie realizovať transparentné výberové konania sú prirovnávané veľmi účelovo k ére Mečiarizmu. Nie je to náhoda. Práve takýto argument stál opakovane za dôvodom, prečo sa v organizáciách udržiavalo po desaťročia status quo. Akoby snaha o novú kvalitu v kultúre mala automaticky predstavovať ohrozenie samotnej kultúry.
Mesto Bratislava s plnou vážnosťou a zodpovednosťou pristupuje k priebehu a výsledku všetkých výberových konaní. Odmietame preto spochybňovanie procesu výberových konaní a tvrdenia o ich netransparentnosti či neodbornosti, hoci aj náznakové. Odbornosť v nich rozhodne nejde bokom. Na hlasy, že účasť doterajším riaditeľom vo výberovom konaní bola ponúknutá len na oko a že fakticky nemali šancu svoju pozíciu obhájiť, je najpresvedčivejšia odpoveď napríklad v prípade Múzea mesta Bratislavy. Pán Hyross svoju pozíciu riaditeľa vo výberovom konaní obhájil a tešíme sa z toho.
Silná pozitívna spätná väzba od externých odborných členov komisií, ktorí chvália mechanizmus výberových konaní, ich manažovanie a priebeh, dáva za pravdu tomu, že sme latku nastavili vysoko. Táto spätná väzba je pre nás dôležitá, rovnako ako pozitívne reakcie na zmeny, ktoré dostávame. Dobre sme si zvážili do čoho ideme a vedeli sme, že to nebude ľahké.
Ak by sme prijali spochybňujúce hlasy, dnes by sme nevedeli, kto ako hlasoval, s akým počtom bodov, neboli by sme dnes svedkami toho, ako ľudia medzi sebou zdieľajú vlastné skúsenosti a zážitky z verejného vypočúvania kandidátov.
V nastavenom procese výberových konaní budeme pokračovať s cieľom vybrať do manažmentu mestských podnikov, rozpočtových a príspevkových organizácií mesta skúsených odborníkov a odborníčok s vysokou mierou osobnej a profesionálnej integrity, čo doteraz vybrané uchádzačky a uchádzači potvrdzujú.
