V tom čase som práve tu, vo Švajčiarsku, neďaleko St. Gallenu. Pozerajúc sa na hrebeň Álp myslím na to, ako sú štíty hôr v rozhodujúcom okamihu pre nás blízko a zároveň tak nekonečne ďaleko. Rovnako ako naše sny, ako realita, ktorá tvrdí, že každý život potrebuje kontinuitu založenú na odkaze. Nielen pre rodinu a priateľov, ale život človeka mimoriadne tvorivého aj pre budúce generácie. Pretože Ty, Fero, si nebol len významným cestovateľom, horolezcom, spisovateľom, geológom, vedcom a bádateľom ale aj pedagógom, dokonca jednym z experimentujúcich, pôsobiacich na SAV. Možno málokto vie, že si v časoch tvrdého socializmu viedol do sveta tri školské výpravy a učil mladých, ako sa stať cestovateľom....
Tak, ako nás teraz, spojil pohľad na štíty hôr, v roku 2008 nás spojila myšlienka odovzdávania posolstiev veľkých cestovateľov budúcim generáciám. „Travel Adventure.sk – The best Way to the Knowledge“ , tak sme pomenovali, spolu s malou skupinkou nadšených odvážlivcov združených okolo spolku Fórum cestovateľov, netradičný projekt neformálneho vzdelávania. Slovenskému školstvu sme predložili projekt podpory rozvoja talentu detí a mládeže smerujúcemu do oblasti ich možnej budúcej profesionálnej orientácie. Prišli sme s nápadom predčasne. Náš projekt bol ideovo podporený až o rok neskôr v Stratégii EU v oblasti vzdelávania a tréningu 2020 /EU Strategy of learning and training 2020/ pod termínom „Pre-Vocational Learning and Training“.
Takže sme narazili na tvrdú realitu. Veľký experiment v oblasti neformálnej výuky žiakov sa nekonal. Projekt podaný v rámci Schémy ADAM 2 bol odmietnutý. Tvoje ohromné skúsenosti , Fero, v oblasti experimentálnej pedagogiky, Tvoj ohromný rozprávačský talent, spojený s hlbokými a širokými znalosťami geografa a cestovateľa, sa nedostal cez plánované netradičné učebné pomôcky a technické vymoženosti 21. stor. k deťom a mládeži, k budúcim mladým cestovateľom, ktorí sa cez svoju “ešte nedospelú, žiacku” záľubu profesionálne nasmerujú do oblasti obchodu, cestovného ruchu, medií, diplomacie, ba dokonca aj politiky. Veď čo je politika bez dobrých znalostí geografie, hlavne tej “cestovateľskej”, obohatenej o znalosti kultúry, dejín, hospodárstva..?
Tvoje životné krédo, Fero, stavať na dedičstve a etických hodnotách, sa stalo mottom spolku Fóra cestovateľov. Prišiel si s nádhernými ideami ctiť si tradície a založiť ich na cestovateľských úspechoch Rastislava Štefánika, Mórica Beňovského, či Martina Kukučína. Dobre si poznal silnú individualitu slovenských cestovateľov a vedel si, že sa nebudú hrnúť na spoločné fórum, že medzi nimi väčšiu úlohu zohráva vzájomná konkurencia ako pocit spolupratričnosti. Snáď preto si vo svojej beletrii venoval pozornosť aj iným cestovateľom - “Štefánikovým následovníkom” a tak si vytvoril chýbajúcu kontinuitu života malej, ale významnej časti našej spoločnosti. Lebo tak, ako si povedal, Fero, ďaleko je ešte doba, v ktorej cestovatelia dosiahnu status, ktorý im v spoločnosti vzhľadom na význam ich práce prináleží. Ako vedúci mnohých výprav cestovateľov si vedel, že kolektív je alfa a omega úspechu každej cestovateľskej výpravy, rovnako ako je spolok živnou pôdou pre komunikáciu cestovateľov so spoločnostou, v ktorej žijú a tvoria.
Fero, česť Tvojej pamiatke, vďaka Tvojim ideám v oblasti experimentálneho školstva, vďaka za dedičstvo a etické hodnoty, ktoré si zanechal – budúcim generáciám. Ako odkaz, ktorý – verím, že sa naplní. Že sa nájdu mladí cestovatelia, ktorých Tvoj odkaz inšpiruje a zmobilizuje. K činom, ktoré si nemal čas dokončiť.
