Čaká nás „Pleitewelle“?

Písmo: A- | A+

Dopad Corona krízy na cestovný ruch je zo všetkých hospodárskych odvetví snáď najkritickejší. Čo robiť, aby nenasledovali bankroty?

Čo bude nasledovať po Corona kríze sa včera zamýšľali na nemeckej TV stanici BR nielen politici a bavorský minister hospodárstva, ale aj zástupcovia vybraných odvetví. Je logické, že poniektoré firmy tlačili pred sebou počas Corona krízy niektoré náklady, ale čas môže urobiť svoje. Výsledkom môže byť séria bankrotov. O prácu môže prísť ľudia v mnohých povolaniach. Ohrozené sú nielen firmy, ale aj sociálne zaradenie odborného dorastu vyrastajúceho v období Corony. V takých povolaniach, ako je „kuchár“, žiaci nemali možnosť získavať manuálne zručnosti a preveriť si svoje schopnosti zvládať stres na pracovisku. Riešenie predĺžiť štúdium zase kladie sociálne slabším prekážky spojené s ďalším prežívaním.

Ako ďalej? Čo robiť, ako postupovať, aby sme sa konečne dočkali konjunktúry? Je logické, že každý sa stará najprv o seba. Štát o naplnenie štátnej kasy (ináč riskuje nedodržanie štátneho rozpočtu), podnikateľ o masu vyprodukovaného zisku (ináč nemôže investovať), rodina o naplnenie rodinného rozpočtu (ináč musí priťahovať svoje opasky). Napokon aj jednotlivec, ktorému nezostáva nič iné, ako hľadať rovnováhu medzi kritickým bodmi, ktorými spoločnosť žije. To v žiadnom prípade nechceme, pretože jednou z ciest ku konjunktúre (oživeniu) a riešeniu nezamestnanosti je aj vedenie nezamestnaných k ich vlastnému podnikaniu, čo však od nich vyžaduje ochotu investovať svoje úspory do podnikania a obmedziť spotrebu. V tom prípade štát obmedzenie spotreby víta.

Odpoveďou je zlepšenie vzájomnej komunikácie, hľadanie nových inovačných riešení, kreovanie systému celoživotného vzdelávania a zo strany štátu, ako obhajuje aj bavorský minister hospodárstva, podstatný krok: nezvyšovanie daní z príjmov, pretože daňový systém láka alebo odrádza ľudí od podnikania. Tých so silným finančným pozadím k predaju svojej účasti na podnikaní a k odchodu do krajín s lepším podnikateľským prostredím a tých finančne slabších k ukončeniu podnikania. A to si nemôžeme dovoliť ani my, ani Nemci, ktorí sa navyše obávajú, že uvoľnené účasti firiem sa dostanú do čínskych rúk.

Ľudia majú nárok na dovolenku a potrebu po rekreácii. Cestovný ruch má preto pevné a trvalé zázemie a svoje miesto v hospodárstve. Lenže čo ak dôjde (už dochádza) k sérii bankrotov? Z trhu odídu kvalifikovaní ľudia (dobrého kuchára či kvalifikovaného predajcu služieb cestovného ruchu na ulici len tak ľahko nenájdeš), čo povedie k zníženiu kvality poskytovaných služieb.

Je preto dôležité konečne navzájom komunikovať , čo pre dlho očakávanú konjunktúru urobí štát, s akými inovatívnymi riešeniami prídu podnikatelia či živnostníci.

V tejto súvislosti môžeme pozitívne hodnotiť prístup predsedu strany SaS Richarda Sulíka, ktorý vyhlásil, že bude presadzovať pre gastronómiu zníženie DPH na 5%. V gastronómii je totiž ohromný objem pridanej hodnoty, nakoľko sa jedná o manuálnu (nie strojovú) prácu, navyše fyzicky aj dušene (pre potrebu vyrovnávať sa s vysokým stresom pri návaloch hostí). Zdaňovať ju vysokou sadzbou je nekresťanské. Mimochodom, v Nemecku už dlhú dobu je v gastronómii „predaj cez ulicu“ (pandemické okienko) zdaňované nízkou sadzbou DPH, čo zase vyvoláva nevôľu reštaurácií, ktoré sa tejto výnimky netešia.

Vážne otázky vyvoláva situácia poskytovateľov služieb, konkrétne v jej obchodnej sfére. Nemôžeme ho prirovnávať k predaji tovaru, ktorý je možné zahájiť zo dňa na deň. Rovnako ani k službám ako kaderníctvo či manikúra, pretože sa jedná o veľkopredaj. Technologický proces touroperátora/cestovnej kancelárie (výber a nákup služieb – zhotovovanie balíkov služieb/zájazdov – ich podniková propagácia/zhotovenie katalógov – predaj – konečne aj realizácia služieb) trvá spravidla jeden rok! Technologický proces sprostredkovania (cestovné agentúry, globálne či centrálne rezervácie služieb vrátane ubytovacích) je síce kratší, ale spojený s existenciou touroperátorov či priamo hotelov, ktorí sa rozhodli predávať sa cez rezervačné systémy, ako aj možnosťami voľne prístupnej dopravy pre jednotlivcov, ktorí si zvolia len kúpu ubytovania. V takých dobách, ako je terajšia pandemická situácia, môžeme preceniť predajnú schopnosť globálnych rezervačných systémov. Takže čo robiť a ako na to?

Zachráni zlú situáciu znovu založenie národnej marketingovej a propagačnej agentúry Slovakia Travel? Produkt (štátna propagácia zamená na image turistickej destinácie) ak aj nová služba cestovného ruchu (podniková propagácia) sa na zahraničnom trhu presadí spravidla až po troch rokoch. Dovtedy Slovensko musí vsadiť na domáci cestovný ruch (vo svete definovaný vrátane návštev z blízkych oblastí susedných štátov). Otázkou je: máme na podporu takého turizmu vytvorené podmienky alebo musíme inovovať?

Nasledujúcich 10 blokov v mojom blogu budú zverejnené úvahy o týchto inováciách ako aj o transformácii riadiacich systémov verejnej správy, ktoré je možné financovať z Plánu obnovy. „Cestovný ruch na Slovensku prešiel privatizáciou, ale nie transformáciou...“ viac výber z ekonomického denníka spred 20-tich rokov https://vallova.sk/prelom-tisicroci-2/

Skryť Zatvoriť reklamu