Cestovný ruch a plán obnovy IX.

Písmo: A- | A+

Regionálne riadenie rozvoja cez regionálne združenia cestovného ruchu:  Nedokonalý zákon, nedostatočná metodika, zmätok pri plnení cieľov. To je dôsledok, ktorý je nevyhnutné napraviť.

Fakt, že zákon č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu nerešpektoval ustanovenia dokumentu Regionalizácia cestovného ruchu, vniesol do organizačného systému združení cestovného ruchu zmätok. Nechal voľnú ruku združeniam, čím došlo nielen k porušovaniu konkrétnych statí zákona, ale aj k prelínaniu regiónov cestovného ruchu, t.j. pôsobnosti viacerých združení cestovného ruchu.

Verme, že uplynutím desaťročia platnosti „91-tky“ sa čoskoro skončí „skúšobné obdobie“ fungovania združení cestovného ruchu a že do systému ich riadenia sa vnesie poriadok, ktorý zefektívni nielen management regionálneho rozvoja, ale aj tzv. destinačný marketing, t.j. regionálny marketing, ktorý by mal prirodzene nadväzovať na činnosť štátnej propagačnej agentúry Slovakia Travel a spätne činnosť agentúry ovplyvňovať.

Na začiatku transformačného procesu, ktorý musí nasledovať (ináč cyklus konjunktúry nezačne tak skoro), je potrebné si uvedomiť, že združenia cestovného ruchu by mali fungovať nezávisle od štátnych orgánov a orgánov samosprávy, nakoľko sa jedná o združenia všetkých podnikateľov v cestovnom ruchu v danom regióne cestovného ruchu. To, že doposiaľ boli vnímané ináč, môžeme vďačiť faktu, že doposiaľ neprebehla plná transformácia bývalých „Okresných správ cestovného ruchu“ riadených národnými výbormi a ich informačných centier Slovakotourist, ktoré fungovali za socíku.

Cestovný ruch 21.storočia v kapitalistickej spoločnosti, kde súkromné vlastníctvo je prevládajúcou formou podnikania (okrem neho minoritné štátne vlastníctvo v odboroch, v ktorých si chce štát udržať kontrolu, ako aj komunálne, zamerané na realizáciu verejno-prospešných činností), má nové obsahy, nové úlohy a nové ciele. Tie nie sú v „91-tke“ zahrnuté. Preto cestovný ruch na Slovensku musí zachytiť nové trendy, k tomu prispôsobiť svoju stratégiu budúceho rozvoja a následne novelizovať zákon.

Nájsť správnu odpoveď na vyššie uvedenú problematiku je odpoveďou aj na otázku, či samospráva má byť voči združeniu cestovného ruchu „riadiacim orgánom“ alebo „partnerom“. Odpoveď by mala znieť „partner“ a v tom duchu by sa mala viesť vzájomná komunikácia, výsledkom ktorej by mala byť „všeobecná dohoda“ o tom, ktoré plnenia „veci verejnoprospešných“ preberie na seba združenie cestovného ruchu (regionálne či oblastné) a koľko financií za to dostane. Samospráva prijíma vďaka cestovnému ruchu miestne dane, ktoré by nemali plynúť len do kosenia trávy, ale aj do iných aktivít podporujúcich návštevnosť regiónu cestovného ruchu, ako napr. spoluorganizovanie športových či kultúrnych akcií, súťaží atď.

Je potrebné si uvedomiť, že „91-tka“ nedovoľuje združeniam cestovného ruchu podnikať v oblastiach, ktoré sú typické pre súkromné podnikanie, pretože hlavou úlohou združení CR je podporiť konkurencieschopnosť podnikateľských subjektov na trhu cestovného ruchu a nie vytvárať im svojou činnosťou konkurenciu. Hlavnými úlohami združení sú totiž (stručne povedané):

  • Spolupracovať s orgánmi samosprávy pri zabezpečovaní regionálneho rozvoja cestovného ruchu a podieľať sa na tvorbe koncepcií rozvoja regiónu cestovného ruchu, ktorý zastupujú

  • Spolupodieľať sa na organizácii aktivít vo verejnom záujme, ktoré podporia návštevnosť regiónu

  • Propagovať regionálny produkt na internetových stránkach a poskytovať informačné služby potenciálnym návštevníkom, zúčastňovať sa na výstavách cestovného ruchu

  • Monitorovať kvalitu poskytovaných služieb zviazaných s cestovným ruchom a pri nedodržaní prijímať opatrenia v spolupráci s príslušnými organizáciami.

Podľa „91-tky“ združenia môžu vykonávať činnosť v rozsahu určenom hranicami samosprávy, s ktorou spolupracujú. Toto pravidlo sa veľmi často porušuje, pretože dodnes neexistuje integrovaný informačný systém cestovného ruchu, t.j. internetové stránky jednotlivých združení cestovného ruchu sa nedajú sieťovať na národnej úrovni. K nekonečnému bludisku informačných webov prispela tiež „91-tka“, pretože povolila naďalej poskytovať informačné služby aj iným poskytovateľom bez ohľadu na vlastníctvo alebo príslušnosť.

V tejto oblasti sa musí urobiť poriadok minimálne v tom smere, že informačné a propagačné služby v cestovnom ruchu budú môcť na oficiálnej úrovni (dotovanej štátom či samosprávou) poskytovať len združenia cestovného ruchu v regiónoch s medzinárodným či celoštátnym významom (kraj, mestá a obce by v tom prípade uviedol link na informačný systém. V prípadoch miestneho významu by takáto úloha pripadla jednoducho samospráve, ktorá by mohla sama zvážiť, či na svojej web stránke uvedie informácie pre návštevníka.

Tak, ako štát zvážil potrebu odľahčiť Sekciu cestovného ruchu a zriadil štátnu propagačnú agentúru Slovakia Travel, tak by sa mala samospráva vzdať svojej úlohy regionálne propagácie v prospech združení cestovného ruchu. Tieto vo veci propagácie produktu cestovného ruchu a poskytovania informačných služieb nevystupujú pod svojim menom, ale pod názvom regiónu, v ktorom pôsobia. Za týmto účelom si vytvárajú svoju ochrannú známku zahŕňajúcu značku regiónu – logo, heslo a web stránku regiónu/subregiónu. Potenciálneho návštevníka totiž nezaujíma činnosť združenia cestovného ruchu, ale príťažlivosť konkrétneho turistického regiónu.

V tomto prípade upozorňujem na nevhodnosť spájania názvu regiónu so slovom „VISIT“ (napr. visitliptov.sk, pretože uvedené slovo je chránené (nie zákonom, ale vzťahuje sa na neho softlaw), pretože patrí k oficiálnym značkám štátov, ktorí sa rozhodli v oblasti cestovného ruchu použiť „Visit“ v spojení s názvom svojho štátu! Stručne povedané, pokiaľ náš štát sa v oblasti cestovného ruchu bude propagovať ako "slovakia.travel" a nie ako „visitslovakia.sk“ resp. visitslovakia.com či info alebo org, dovtedy na regionálnej úrovni nie je možné používať spojenie regiónu s „VISIT“. Hovorí to o neznalosti odborných faktov známych vo svete a to je smutné!

Slovakia Travel čaká teda nová úloha v oblasti riadenia „brandingu“, a to v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí SR, ktoré je v tomto prípade odborným garantom, pretože sa jedná o propagáciu štátu, a to nielen republiky, ale aj jej častí.

Integrovaný informačný systém cestovného ruchu, by mal sieťovať jednotlivé informačné (a propagačné) systémy regionálneho produktu cestovného ruchu na národnú úroveň, je preto nevyhnutným riešením ako dosiahnuť v tejto oblasti novú kvalitu hodnú 21.storočia.

Pre zvýšenie kvality a obsahu práce regionálnych/subregionálnych združení cestovného ruchu za účelom rýchleho nástupu konjunkturálneho cyklu v cestovnom ruchu - súčasti národného hospodárstva je nevyhnutné, aby Sekcia cestovného ruchu na Ministerstve dopravy a výstavby SR zdokonalila metodické riadenie tak, aby regionálnym združeniam poskytla legislatívne výklady v spojitosti nielen s ich vlastnou činnosťou, ale aj s podnikaním. Že toto nie je dokonalé, potvrdzuje aj fakt, že združenia cestovného ruchu sa dávajú na „podnikateľskú prax“ v odbore obchodovanie so službami, pričom im nie sú známe také zákony, ako napr. Cenový zákon. Združenia cestovného ruchu sú združeniami zo zákona (nedokonalej “91-tky“) zriadené na poskytovanie verejnoprospešných služieb a na propagáciu produktu (nie služieb) cestovného ruchu. Možno by sme sa mali vrátiť do doby zhotovovania návrhu „91-tky“ a zvážiť, či by nebolo vhodnejšie pre združenia cestovného ruchu zvoliť formu komunálneho podnikania, t.j. podnikania, v ktorom každý člen má jeden hlas a podniká sa len v oblasti verejnoprospešných služieb bez dosahovania zisku, ale len vyrovnaného rozpočtu.

Ak chceme prijať vo vyššie uvedenej oblasti opatrenia, ktoré pracujú, musí byť čo najrýchlejšie na stole Koncepcia rozvoja cestovného ruchu od 2021 (štátna aj samosprávnych krajov), ktorá tvorí podklad pre vypracovanie novelizácie zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu. Samozrejme, nemôžeme zabúdať aj na to, že očakávaná je aj Štátna marketingová koncepcia Slovakia Travel, ktorá nadviaže na marketingové koncepcie regionálnych združení cestovného ruchu. Spoločný cieľ totiž dosiahneme spolu a to smerom „zdola“.

Kam ideš, cestovný ruch?
Kam ideš, cestovný ruch? (zdroj: Vallova)
Skryť Zatvoriť reklamu