Cestovný ruch a plán obnovy VII.

Význam Regionalizácie CR bol v minulých rokoch neprávom podceňovaný – napriek tomu, že má dlhú históriu (pôvodný dokument Rajonizácia CR schválený vládou v roku 1962, prepracovaný v r. 1981, premenovaný na Regionalizáciu CR v r. 2005). Jedná sa o dôležité usmernenia pre územnú plánovaciu dokumentáciu pre oblasť cestovného ruchu. Prináša rozbor územia realizovaný na základe dôsledne uplatňovaných kritérií, aby následne rozhodol o delení územia SR do oblastí cestovného ruchu – regiónov a následne do subregiónov. V rámci jednotlivých regiónov CR vyhodnocuje ich prírodné podmienky, podmienky vytvorené ľudskou činnosťou, vyhodnocuje materiálno-technickú základňu CR, dopravnú dostupnosť a definuje vývoj negatívnych vplyvov životného prostredia na rozvoj cestovného ruchu, nakoľko životné prostredie je základňou, na ktorej cestovný ruch stavia svoj úspech.

Po roku 2005 dokument Regionalizácia CR prestal byť záväzným, hoci zároveň s definovaním regiónov cestovného ruchu – turistických destinácií stanovuje predpoklady pre vznik organizačnej infraštruktúry pre riadenie týchto regiónov (Destination Management Organisation = DMO).

Zákon č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu, ktorý bol uvedený do praxe až po 2 rokoch (vláda pod vedením premiérky Ivety Radičovej platnosť zákona pozastavila), nereflektoval z nevysvetliteľných príčin na tento plánovací dokument dôležitý práve pre oblasť regionálneho rozvoja. Tým, že zákon priniesol odlišný prístup k vytvoreniu organizačnej štruktúry pre riadenie regiónov CR podľa administratívneho princípu, dostal sa do rozporu s uvedenou Regionalizáciou CR. Tým odbor cestovný ruch stratil nielen čas, ale aj peniaze, ktoré musia byť znova vynaložené na revíziu dokumentu Regionalizácie CR z roku 2005.

Revízia tohto plánovacieho dokumentu súvisiaceho s riadením regionálneho rozvoja cestovného ruchu je nevyhnutná aj pre potreby náprav nesprávnych rozhodnutí, či už vyplývajúcich z nedokonalého zákona č. 91/2010 alebo z neuváženého rozhodnutia ukončiť záväznosť Regionalizácie CR. Konečne, od roku 2005 ubehlo veľa času, v rámci ktorého sa menili aj priority sledované Stavebným plánom, resp. niektoré regióny cestovného ruchu sa reklasifikovali, prípadne vyžadujú zaradenie do iného stupňa výstavby ap.

Slovensko potrebuje plán rozvoja konkrétnych regiónov cestovného ruchu ako celku. Niektoré samosprávne kraje túto potrebu nerešpektovali, čo dokumentujú aj koncepcie rozvoja cestovného ruchu na úrovni krajov. Kraj tieto koncepcie obstaráva dodávateľsky, takže bez spoločnej metodiky sa nikto nemôže čudovať, že celkovo 8 dokumentov tohto charakteru za Slovensko sa navzájom líšia obsahom i formou spracovania.

Požiadavkám Regionalizácie CR sa približujú azda len regióny v Žilinskom samosprávnom kraji. Dôležité je ísť do hĺbky, state z Regionalizácie len opísať. Raz poslancami schválený plánovací dokument je totiž záväzný a každá zmena podlieha novému schvaľovaciemu procesu. Následne sa nemôžu prijímať rozhodnutia, ktoré by boli nad rámec schválených dokumentov....

Proces plánovacieho procesu prebieha na trojstupňovej úrovni: štát – samosprávny kraj – obce a mestá. Pozrime sa, čo už pred rokmi Územne plánovacia dokumentácia zameraná na rozvoj cestovného ruchu v konkrétnom územnom celku riešila (podľa A. Frankeho: Rukověť cestovního ruchu):

• Vyhodnocuje súčasný stav územia, jeho prírodných podmienok, jeho funkcií a využiteľnosti jednotlivých priestorov podľa potrieb cestovného ruchu

• Hodnotí zámery vo výstavbe materiálno-technickej základne cestovného ruchu v komplexnej väzbe so záujmami ostatných odvetví na území

• Klasifikuje jednotlivé územné plochy podľa optimálnych možností ich funkčného využitia

• Spresňuje a konkretizuje hranice oblasti cestovného ruch

• Usmerňuje riešenia komplexnej výstavby územia z hľadiska účelného a úmerného zaťaženia plôch zariadeniami ubytovacími, stravovacími, športovo-rekreačnými i kultúrne spoločenskými a z hľadiska žiaduceho pomeru medzi pobytovými i pohybovými funkciami CR

• Rieši dopravné vzťahy na území regiónu CR a dopravnú dostupnosť z centier sústredeného záujmu

• Vytyčuje zásady tvorby životného prostredia v území a jeho ochranu pre cestovný ruch, rovnako aj využitie historických a iných hodnôt nachádzajúcich sa v regióne CR.

Regionalizácia CR je tak aj podkladom pre štátnu stratégiu environmentálnej politiky. Stojí však za zváženie zaradiť do dokumentu Regionalizácie aj štandardy na hodnotenie ekologických vplyvov, a to vo forme maximálne odporúčaných limitov návštevnosti. Tieto (ako aj iné štandardy) by mohli byť sledované aj v rámci spolupráce samosprávy s regionálnymi združeniami cestového ruchu (buď podľa platnej legislatívy alebo na základe dohody).

Príklad z minulosti: Jeden z územno-technických podkladov „Vzorový návrh výstavby stredísk cestovného ruchu“, ktorý bol spracovaný Štátnym ústavom pre regionálne plánovanie v roku 1965 odporučil nasledovné limity dennej návštevnosti (v závislosti od geomorfologických a bioklimatických podmienok rozdelené na 6 typov). Citujem výber (A.Franke: Rukověť cestovního ruchu):

Limity dennej návštevnosti vo vysokohorskom stredisku a stredisku zimných športov

Limity dennej návštevnosti v letnom stredisku rekreácie a športov

V tomto smere by sme mohli pokračovať, čo však znamená, osvojiť si nový prístup k vyhodnocovaniu zaťaženosti územia cestovným ruchom novým merateľným ukazovateľom, ktorý by bol všeobecne známy, pre plánovaciu prax použiteľný a následne systematicky sledovaný a vyhodnocovaný.

Regionalizácia cestovného ruchu si vyžaduje komplexný pohľad a následné prehodnotenie. Bez nej je každý plánovací proces regionálneho rozvoja neúplný a preto aj z ohľadu na trvalú udržateľnosť neúspešný.

Kam ideš, cestovný ruch? (zdroj: Vallova)