Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Ako naznačili predchádzajúce blogy, tou hlavou je tento krát zákon č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu (ďalej len CR). Pre svoje nedostatky čaká na novelizáciu. Čas tlačí, pretože odbor je jeden z najviac postihnutých odborov hospodárstva. Od nášho terajšieho rozhodnutia závisí, či to s turizmom v SR pôjde hore alebo dolu kopcom. Téma možno nezaujme každého čitateľa, mala by byť však povinným čítaním pre všetkých, ktorí prichádzajú pracovne do styku s CR.
Na programe zodpovedných by nemala byť len zmena vyššie uvedeného zákona, ale v prvom rade nové riešenie riadiaceho systému mnoho sektorového CR, ktorému následne možno priradiť nové úlohy a zodpovednosť za ich plnenie. Žijeme v kapitalizme, kde kapitál (vrátane duševného) zohráva významnú úlohu, nakoľko len ten je schopný vytvárať nadhodnoty, z ktorých spoločnosť žije. Preto prvoradou úlohou štátu a samosprávy (na krajskú úroveň ktorej bolo delegované riadenie regionálneho rozvoja CR), je vytvárať konkurenčné prostredie, ktoré posilňuje pozície podnikateľov na domácom či zahraničnom trhu CR. To nie sú frázy, to je realita, ktorá pomôže podnikateľom dostať sa von zo súčasnej krízy.
Preto je nielen úlohou štátu, ale aj samospráv – vyšších územných celkov i miest a obcí v SR, prehodnotiť súčasný systém riadenia a rozhodnúť sa, čo ďalej.
V predchádzajúcich blogoch som ako odborníčka na CR už 50 rokov pôsobiaca v odbore – či už v makro ekonomike alebo podnikateľskej oblasti alebo teoreticky v riadení regionálneho rozvoja nielen u nás, ale aj v zahraničí, som načrtla problematické okruhy.
Keďže som aktívne pôsobila v podnikateľskej oblasti, načrtla som aj niektoré riešenia pre podnikateľskú sféru. Mám týchto riešení pre vašu budúcnosť viac, ale ich realizácia nie je možná, pokiaľ sa nezmení súčasný systém riadenia, ako aj legislatíva, ktorá riadiacemu systému na makroúrovni, ale aj vo vzťahu štát – samospráva, či štát/samospráva – podnikateľská sféra, neprinesie nové riešenia.
Preto je potrebné, aby:
1. Štát vytvoril s využitím IT technológie koordinovaný riadiaci systém na makro úrovni, ktorý umožní vstup všetkým ministerstvám majúcim čo do činenia s CR, rovnako aj VÚCkam, ku ktorým plní štát koordinačnú funkciu pri plnení ich úloh v oblasti regionálneho rozvoja CR. Systém by linkoval na jedno miesto nielen strategické plány jednotlivých štátnych orgánov zaoberajúcim sa špecifickou formou CR, ale aj samosprávy s ich územnými generelmi CR ai.
2. Štát prehodnotil úlohy štátnej agentúry CR (vrátane vhodnosti a stupňa ochrany marketingovej značky – loga i sprievodného hesla a rozhodol o mieste, ktoré by bolo zodpovedné za vyhľadávanie zahraničných investorov do CR.
3. Štát by mal legislatívne upraviť Regionalizáciu CR a v rámci nej rozhodnúť o forme integrácie informačných systémov jednotlivých turistických regiónov do jedného centra ako aj rozhodnúť o názve domén, ktoré bude toto centrum ako aj jednotlivé turistické regióny používať – za účelom dosiahnutia zhody v prospech lepšieho vyhľadávania informácií zo strany potenciálnych návštevníkov (jednodenných výletníkov alebo turistov). Štát by mal rozhodnúť, že informačné strediská CR patria pod správu oblastných združení CR a nie pod správu miest. V prípade, ak mesto informačné stredisko potrebuje a v meste neexistuje združenie CR, potrebné informačné stredisko môže prevádzkovať len ako „informačné a kultúrne stredisko“. Tým by sa mala prehodnotiť aj funkcia doterajších TIKov, nakoľko doposiaľ ich existencia stála množstvo štátnych financií, pričom účinok minul cieľ.
4. Štát by mal vychádzajúc zo štátnej stratégie rozvoja CR novelizovať súčasne platný zákon 91/2010 Z.z. o (regionálnom) rozvoji CR tak, aby podporoval konkurencie schopnosť podnikateľských subjektov na domácom i zahraničnom trhu. V tom mal by rozhodnúť o forme a spôsobe vytvárania združení cestovného ruchu na oblastnej, miestnej a lokálnej úrovni (na akej báze, s akými právomocami a povinnosťami) a to tak, aby zodpovednosť za marketing produktu CR a informačný systém daného regiónu niesol kolektívny orgán podnikateľov, t.j. združenie s povinným členstvom.
5. Štát by mal v rámci novelizácie zákona o rozvoji CR rozhodnúť o spôsoboch financovania rozvoja CR.
6. Štát by mal rozhodnúť, ktoré miesto v štátnej správe je zodpovedné za riadenie kvality služieb CR (pôvodný systém nie je funkčný).
7. Štát by mal zahrnúť do učebných osnov základných škôl pre žiakov 7.-9. ročníkov nový predmet „Príprava na budúce povolanie“.
8. VÚCky by sa mali rozhodnúť o vypracovaní územných generelov CR, v tom pre turistické regióny určené oblastnými združeniami CR a dokumentom Regionalizácia CR s medzinárodným, celoštátnym a oblastným významom, t.j. rešpektuje sa, že nie celé územie SR je vhodné pre rozvoj CR. V rámci územného generelu dať dôraz aj na požiadavky ochrany životného prostredia (napr. určením max.dennej návštevnosti až na lokalitu) a na dopravnú dostupnosť minimálne do spádového miesta toho-ktorého regiónu podľa významu turistickej oblasti CR.
9. VÚCky by mali transformovať svoje „KOCR“ na rozvojové agentúry a priradiť im novú funkciu a zodpovednosti tak, aby skvalitnil svoje riadiace funkcie v oblasti CR.
10. VÚCky by mali na svojom území prehodnotiť spôsob koordinácie mnoho sektorového odvetvia tak, aby v tomto bode vytvorili podmienky pre rozvoj podnikania.
11. VÚCky by mali prehodnotiť, či v spádovej oblasti turistického regiónu s celoštátnym či medzinárodným významom je zriadená škola pre prípravu odborného dorastu – či už v cestovnom ruchu ako takom alebo v gastronómii a hotelierstve.
12. Samospráva nižšieho stupňa, ako výkonný orgán, má celý rad zodpovedností za rozvoj CR priamo v meste alebo obci, predovšetkým v oblasti investičnej (stavby, údržby športových či kultúrnych zariadení, veľkých oddychových zón v intraviláne či v oblasti prímestskej rekreácie, organizácia kultúrnych akcií, ale aj kosenie trávy, bezpečnosť v meste, riešenie odpadu atď. tak, aby život v meste lákal turistov pridať sa k mestským aktivitám alebo aktivitám turistického strediska). Nemá však právo miešať sa do kolektívneho rozhodovania združení poskytovateľov služieb cestovného ruchu – bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľ.
13. Samospráva nižšieho stupňa má povinnosť podporiť na svojom spravovanom území rozvoj takých mimoškolských aktivít detí a mládeže, ktoré by prispeli nielen k rozvoju ich osobností a športovej zdatnosti, ale aj k podpore ich talentu, ktorý môžu využiť pri voľbe svojho povolania v mieste svojho bydliska, resp. čo sa týka CR v turistickom regióne, kde majú trvalé bydlisko.
14. Samospráva by mala prehodnotiť možnosti zmluvnej spolupráce so združením CR v oblastiach pre samosprávu menej efektívnych (spravidla oblastného významu), napr. správu kultúry za finančnú odmenu.
15. Samospráva by mala mať možnosť stať sa mimoriadnym členom (bez volebnej právomoci) oblastného združenia CR. Túto možnosť by mali mať zároveň aj školy, výskum ai.
16. Oblastné združenie CR by malo byť združením všetkých združení CR nižšieho významu. Napr. OOCR Vysoké Tatry by mali združovať miestne združenie podnikateľov v Poprade a prípadne blízkom okolí – považované aj ako za oblasť prímestskej rekreácie, ale rovnako aj združenie Tatry – Podhorie, ktoré je miestneho charakteru.
17. Oblastné združenie CR by malo prevziať na seba všetky úlohy v oblasti marketingu vzťahujúceho sa k tvorbe „image“ turistického regiónu, ako aj zodpovednosť za prevádzkovanie informačného systému. Pritom štát by mal rozhodnúť, akým spôsobom sa bude táto práca financovať.
18. Oblastné združenie by malo mať zároveň možnosť uchádzať sa o granty vypísané buď štátom alebo VÚC. Pritom VÚCky by mali vo vlastnom záujme preberať právomoci vo vypisovaní grantov bez ohľadu na to, z akých zdrojov sú financované.
Na záver - pokiaľ po vymenovaní nevyhnutných zmien v oblasti CR, si dovolím poukázať na význam ochranných známok, ktoré používa buď štát alebo združenia CR. Každá marketingová značka by sa mala chrániť (v zmysle zákona o ochranných známkach) chrániť a mala by vyjadrovať „ducha danej krajiny, resp. turistického regiónu“. Niektoré z používaných pomenovaní v CR sú kreatívne (ako Dobrý kraj), čo však neznamená, že sú zároveň aj vhodné pre oblasť CR. Ako príklad uvediem ponuku cestovať do Fort st. John , do oblasti v blízkosti Aljašky. Keby mi boli ponúkli: cestuj do severozápadnej časti Kanady, tak by ma v žiadnom prípade neinšpirovali k rozhodnutiu cestovať.
Pri strediskách CR je potrebné zvážiť ich veľkosť. Uvediem príklad: švajčiarsky Davos – to nie je len centrum mesta s prevažne jednosmernými ulicami, stredisko „Davos“ zahŕňa široký okruh menších osád.
Nemali by sme zabúdať, že svetovým jazykom CR je angličtina. Región CR je v tejto reči známy ako „destination“, turistický región, v ktorom sa nachádza miesto, ktoré chcem navštíviť. Pre úplné pochopenie významu slova uvádzam príklad z inej oblasti: „The Happiness is not a Destination, it is a Way of Life!“ Takže aj každá informácia, ponúkaná na web stránke regiónu, by mala byť z cudzích jazykov v prvom rade v angličtine, pričom doména v angličtine môže byť spojená aj so slovom „destination“. Pod týmto slovom si na internete každý nájde tú svoju – destináciu (Pre vašu informáciu - doménu DestinationSlovakia.sk, ktorej značka vznikla v roku 1990 a vo svete sa dobre zaviedla, chránim pre prípadné potreby integrovaného regionálneho informačného systému – je pre vás k dispozícii).
