Z plánovania na bývalej „seške“ som mala mať štvorku. V roku 1972 som nechápala, ako môže fungovať socialistické plánovanie. Ako môžeme všetko vybilancovať tak, aby v spoločnosti nastala harmónia? Až keď som si uvedomila, že táto štvorka mi zničí prospechové štipendium, zabrala som, nabifľovala celú knihu a prihlásila sa na opravu známky. Učiteľka prekvapená z mojich 100% odpovedí skonštatovala, že priemer neupustí a môže mi dať len trojku. Neskôr, potom, čo som vo Vancouveri vyštudovala aj módne návrhárstvo, rozumiem nielen pojmu „priemer“, ale aj systému, ako ho naše školstvo dodržiava.
Vyštudovala som socialistické „veeške“ a vďaka možnosti spoznať, ako sa robí cestovný ruch za hranicami, trúfam si aj do oblasti makroekonomiky. Nie som však stavbárka, preto siaham po logike a konštatujem, že je mimoriadne zaujímavé študovať plány územného rozvoja všetkých našich samosprávnych krajov. Majú nielen navzájom odlišnú metodiku, ale aj prístup k tomu, čo chceme nimi vôbec vlastne dosiahnuť.
Veľká chvála za to, že máme podrobne zmapované prírodné podmienky, ich zvláštnosti a chránené časti prírody, rovnako aj obšírne zmapované podmienky vytvorené ľudskou činnosťou, detailne zachytené dopravné trasy (dokonca vrátane cyklistiky). Menej sú už analyzované negatívne vplyvy (ktoré vznikajú i vplyvom hospodárskych h aktivít – hlbšie rozpracované v programoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja).
Čo však zatiaľ opomíname, sú nehmotné statky, ktoré majú predpoklad zhodnotiť dané územie, napr. typická architektúra obce Čičmany, ktorá by mala byť chránená podľa zákona (ochrannou známkou). Alebo mien osobnosti našej histórie, ako napr. Mórica Beňovského, rodáka z Vrábľov, nakoľko tým samotné mesto môže chrániť spôsob a kvalitu prezentácie mena rodáka, pokiaľ ho niekto použije na reprezentačné alebo obchodné účely.
Samotný plán územného rozvoja kraja pre rozvoj cestovného ruchu nestačí. Cestovný ruch využíva mnohé zo statkov majúcich významné prírodné, architektonické, kultúrne, liečebné ai. hodnoty, takže je nevyhnutné vyhodnotiť k cestovnému ruchu ich vzťah. Mimoriadne dôležité je aj vyhodnotiť vzťah cestovného ruchu k doprave, k dopravným uzlom, a to v rámci „regiónu cestovného ruchu“ ako aj k jej zložke – lokalite. Preto je nevyhnutné, aby na úrovni samosprávneho kraja bol vypracovaný územný generel cestovného ruchu. Za podmienky, že takto bude spracované vo vzťahu nie k jednotlivým okresom, ale ku každému regiónu cestovného ruchu – destinácii. So všetkých samosprávnych krajov Slovenska má tento generel vypracovaný len Žilinský samosprávny kraj, viď Obsah (zilinskazupa.sk).
Len tak je možné jednoznačne vyprofilovať príslušné „regióny cestovného ruchu“ a následne charakterizovať smery jeho územného rozvoja. Nižšia úroveň samosprávnych orgánov, ako aj stavebné úrady, tak dostanú jasné línie pre výkon svojich funkcií. Územný generel cestovného ruchu by mal byť zároveň doplnený ukazovateľmi ochrany – nielen životného prostredia, ale aj všetkých hodnôt patriacich našej spoločnosti, t.j. ukazovateľmi limitov dennej návštevnosti! Táto môže byť delená na limity pre obdobie sezóny i mimosezóny (keď sa vyžaduje vyššia ochrana), ale v žiadnom prípade nemá cenu zamýšľať sa nad ročnou návštevnosťou, o ktorej hovoria niektorí odborníci (ročne sa hodnotí priemerná vyťaženosť ubytovacieho zariadenia, ktorá pri jeho novostavbe je rozhodujúca ako druhoradá pre stanovenie limitov dennej návštevnosti lokality/strediska cestovného ruchu).
Problémom sa ukazuje členenie základných jednotiek pre plánovanie územného rozvoja cestovného ruchu, t.j. formovanie samotných „regiónov cestovného ruchu“. Môžeme ich nazvať aj „destináciami“, t.j. turistickými cieľmi tak, ako ho vidia a odlišujú samotní návštevníci. Región tak neformujeme podľa vlastných pocitov a predstáv, ale podľa ich odlišovania návštevníkmi.
Ak sa prenesieme do čias ČSSR, či ČSFR, oblasť Vysokých Tatier zahraniční návštevníci rozoznávali ako „Tatry“. Česi hovorili: „Jedeme do Tater!“ Pritom cielili do Vysokých Tatier. Nízke Tatry v tom čase totiž neboli až tak známe, Jasná už vôbec nie, návštevníci rozoznávali len „Chopok – Juh“!. Poznali ho aj Nemci, ktorí sa lyžovali, ale najmä slnili na „koske“ (hotel Kosodrevina) alebo oslavovali v bare na „srdiečku“ (hotel Srdiečko). Dnes je však situácia iná, navyše vo svete naše lyžiarske strediská (sama) propaguje svetoznáma Petra Vlhová , takže sa niet čomu čudovať, že Jasnú naposledy objavili (nikto nevie ako) Rumuni i Litovci.
Že v niektorých dňoch sa na zjazdovkách tlačí 10 tisíc lyžiarov, hoci limit je tak pre 6 tisíc. Skúsenosti TMR ako aj jeho zámery predávať vstupenky na lyžovanie online (tak ako to videli v Kanade), sa ukazuje ako nové a konečne aj pozitívne riešenie ako riadiť návštevnosť strediska tak, aby neboli prekročené denné limity a tak zaručená ochrana prírody a prírodných zdrojov, ktoré cestovný ruch využíva pre svoje podnikanie a návštevníci pre svoju radosť.
Je zaujímavé, že Trenčiansky samosprávny kraj prišiel s ukazovateľom limitov návštevnosti vo svojom územnom pláne už v roku 1998. Novelizácie už tieto limity nespomínali.
Čo však s regiónmi cestovného ruchu (destináciami) a ich lokalitami/strediskami cestovného ruchu. Kto a ako ich bude určovať, kto a ako ich bude menovať. Príde toto rozhodnutie „zdola“ (z regiónu/lokality) alebo ich určí niekto „zhora“? Rozhoduje o tom štát alebo samospráva? Alebo dokonca združenia cestovného ruchu založené podľa zákona 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu? Vychádzať len z historických skúseností totiž nestačí. Profilovanie regiónov by malo byť výsledkom dohody medzi zainteresovanými stranami a následne schválené legislatívnou normou (nižšou – vyhláškou). Ináč máme vo veci „turecký neporiadok“. Dnešná situácia v „menoslove“ regiónov cestovného ruchu ukazuje, že pre „dohodu“ je najvyšší čas.
Pre rýchlejšie a odborne kvalitnejšie zhodnotenie pozrime si, ako sa kreovanie regiónov vyvíjalo:
Rajonizácia cestovného ruchu z 1962 (vyhláška)
1/ Bratislavsko, 2/ Poddunajsko, 3/ Trenčiansko-Piešťansko, 4/ Žilinsko, 5/ Kysucko, 6/ Vrátna, 7/ Orava, 8/ Turčiansko, 9/ Nitriansko, 10/Štiavnicko-Kremnicko, 11/ Poľana-Čierny Balogh, 12/ Nízke Tatry, 13/ Vysoké Tatry, 14/ Levočsko, 15/ Slovenský raj, 16/ Gemer, 17/ Slovenský kras, 18/ Košicko, 19/ Prešovsko, 20/ Vihorlat...... k regiónom sa priradili mestá – z ktorých Bratislava nemala špeciálny status ako Praha, bola zaradená do I. kategórie spolu s Trenčínom, Žilinou, Banskou Bystricou, Popradom, Košicami a Prešovom.
Regionalizácia cestovného ruchu z 2005 (od 2005 legislatívne nezáväzná)
1/ Bratislavsko, 2/ Podunajsko, 3/ Záhorie, 4/ Dolné Považie, 5/ Stredné Považie, 6/ Ponitrie, 7/ Horná Nitra, 8/ Severné Považie, 9/ Turiec,10/ Orava, 11/ Liptov, 12/ Ipeľský, 13/ Gemer, 14/ Horehronie, 15/ Tatry, 16/ Spiš, 17/ Košice-Abov, 18/ Šariš, 19/ Horný Zemplín, 20/ Dolný Zemplín
Regionalizácia cestovného ruchu 2022 (akceptuje Sekcia cestovného ruchu na MDV SR)
1/ Bratislavsko, 2/ Podunajsko, 3/ Záhorie, 4/ Dolné Považie, 5/ Stredné Považie, 6/ Ponitrie dolné, 7/ Horná Nitra, 8/ Severné Považie, 9/ Kysuce, 10/ Turiec, 11/ Orava, 12/ Liptov, 13/ Dolné Pohronie - Tekov, 14/ Hont, 15/ Novohrad – Poiplie, 16/ Podpoľanie-Zvolen, 17/ Horehronie, 18/ Gemer, 19/ Tatry, 20/ Spiš, 21/ Spiš, 22/ Košice – Abov, 23/Šariš, 24/Horný Zemplín, 25/ Dolný Zemplín.
Záver: Je nevyhnutné, aby územné rozloženie regiónov cestovného ruchu bolo prehodnotené v čo najkratšom čase. Je nanajvýš potrebné, aby samosprávne kraje pristúpili k vypracovaniu územných generelov cestovného ruchu so stanovením pravidiel dôkladnejšej ochrany životného prostredia ako aj s kvalitnejším rozborom vzťahu regiónov CR a ich lokalít vo vzťahu k dopravnej sieti. Samozrejme, to všetko na základe nielen všeobecných predpisov ale aj dokumentu stratégie rozvoja cestovného ruchu. Na roky od 2022. Najvhodnejšie už aj s väzbou na možné využitie fondov EÚ.
