Naposledy sa minister cestovného ruchu a športu nechal počuť, že športovým zväzom zoberie financie na podporu športu detí a presmeruje ich na samosprávu. Vraj taký systém je zabehnutý v ČR a funguje.
Nechápem, prečo v oblasti vrcholového managementu panuje často taký cirkus. Ak má minister záujem o zmenu v riadení, nech príde na verejnosť s návrhom, ktorý je vopred prerokovaný so všetkými účastníkmi procesu športovej prípravy detí v ich mimoškolskom čase.
Vynechať z uvedeného procesu športové zväzy je proti logike, nakoľko práve zväzy (vrátane SOV) sú garantom, že športujúce deti sa dostanú aj k správnej športovej technike!
Samospráva si doposiaľ ponechávala starosť o svoje vlastné zariadenia pre všeobecný rozvoj talentu detí. Uvediem príklad mesta Poprad, keď ešte za bývalého primátora mesto usporiadalo prvú konferenciu o športe, kde sa ukázalo, že mesto podporovalo finančne len hokej a futbal. O rozvoj ostatných športov sa v podstate starali len rodičia športovo nadaných detí, ktorí si zakladali občianske združenia, aby mohli z nich odvádzať dary zo svojich zdaniteľných príjmov v zmysle platnej legislatívy. Tak boli schopní vyfinancovať účasť svojich detí na športových súťažiach.
Pred niekoľkými dňami v rozhovore s Rádiom Slovensko prezradil prezident SOV pán Siekel, že za účelom rozvoja športu detí začali spolupracovať so samosprávou a to s niektorými veľmi úspešne.
To potvrdzuje moju dávnu ideovú myšlienku (rozpracovanú do projektu), že management športovej výchovy budúcich reprezentantov, ktorí vyrastú spomedzi ostatných spoločne športujúcich detí, je vo vzájomnom prepojení škola – samospráva – športové zväzy a ich kluby! MOSTOM medzi ŠKOLOU A ŠPORTOM detí je preto práve SAMOSPRÁVA!
Lenže akú zodpovednosť chceme prideliť jednotlivým účastníkom tohto MOSTU a ako toto všetko financovať? Ako toto všetko chceme riadiť?
Minister Rudolf Huliak ako argument zobral do svojich rúk práve nástroj financovania – športových zväzov! Pritom hlavný problém je inde, a to v prepojení podielu všetkých zúčastnených na financovaní mimoškolského športu detí!
Napríklad, akú časť by mali platiť rodičia? Akú štát? Ako to urobiť, aby všetky deti dostali rovnaký príspevok na rozvoj svojho talentu – či už ide o šport alebo inú záujmovú činnosť? Od koľkých rokov dieťaťa je „zdravé“ ho začať trénovať v technike (športu či iného záujmu)? Od troch? To snáď nie! Hoci mnohí rodičia či tréneri sú takou myšlienkou nadšení! Malé deti by sa mali rozvíjať prirodzene cez hru a tak rozvíjať svoj vlastný zmysel „ako na to“. Ináč malý futbalista bude držať čo najdlhšie loptu pri svojich nohách a zabudne ju prihrať svojmu spoluhráčovi!
Školskú výchovu detí platí štát (aj keď v niektorých prípadoch nie v 100% výške). Mimoškolské aktivity len rodičia – v niektorých prípadoch aj cez športové zväzy či samotné mestá i obce. Rodičia však majú rôzne veľké príjmové vrecká. Poniektorí dokonca zapomenúc na svoje deti, peniaze radšej minú v krčme.
Aké je teda ideálne riešenie? Osobne som ho dávno navrhla, pričom som sa držala hlavnej idei: aby všetky deti, bez ohľadu na ich bydlisko, dostali rovnakú možnosť pre ich osobnostný rast v rámci mimoškolského času!
Ide o internetový tréningový a vzdelávací projekt „Mostu medzi školou a športom/praxou“, kde rodič (sám či s pomocou školy) zaregistruje svoje dieťa, aby mohlo s portálom pracovať. Tento portál „mimoškolského vzdelávania a tréningu“ motivuje deti, aby získali informácie/motiváciu a následne odbehli od svojich mobilov či tabletov realizovať svoje vlastné potreby a túžby. Pritom každé dieťa má na portáli (rôzne typy podľa športov/skupín športov či talentových potrieb detí) svoj ÚĆET, kde sa zaznamenávajú ich aktivity (účasť na športových podujatiach, talentových súťažiach), ale aj každému dieťaťu nabieha finančná podpora/kredit pre rozvoj jeho talentu, aby následne tí, ktorí deti vedú v krúžkoch/kluboch mohli svoju prácu zúčtovať cez republikové zúčtovacie centrum...
Most medzi školou a športom, či praxou je komplexný systém riadenia mimoškolských aktivít detí a mládeže. Využíva IT technológie, ktoré „ukážu deťom, o čo ide pri práci s mobilom“. Ide teda aj o riešenie „náhrady účasti detí za účasť na sociálnych portáloch pre dospelých“, pretože IT technológie sú už tu a nemôžeme ich vylúčiť zo života detí – žiaľ, často vďaka ich rodičom.
Projektová idea bola predstavená tak bývalému ministrovi školstva pánovi Gröhlingovi z SaS, tak súčasnému pánovi Druckerovi z Hlasu-SD. Dovolím si týmto osloviť uvedených pánov, aby „navzájom premostili ministerstvá a štátne organizácie“, ktoré majú čo hovoriť do témy „mimoškolské aktivity detí“. Oslovujem aj športové zväzy. predovšetkým SZĽH, s ktorým projektová idea "môj hokej" bola už prediskutovaná a zastala na otázke, kto by to všetko mal financovať ... Téma má veľa spoločného s prípravou pre rozhodovanie sa detí (nie ich rodičov) pre výber štúdia na budúce povolanie. Veď chceme mať viac šikovných mladých kuchárov, opravárov, predavačov, malých živnostníkov... či už ženy alebo mužov!
Ináč veľká poklona pre ministra školstva pána Druckera, ktorý to myslí s vedomostnou spoločnosťou skutočne vážne. Len dnes by sme na tom boli lepšie, keby sa táto začala budovať už pred tuctami rokov! Aj preto je potrebné zamyslieť sa nad vyváženosťou výchovy - pre všetky deti v SR.
